Hlad a bieda vo svete: Príčiny a riešenia

Akosi sme si na to už zvykli. Zábery hladujúcich afrických detí so smutnými očami a vypuklými bruškami v správach sú síce trochu nepríjemné, sme však až priveľmi ľahko schopní preladiť na športový alebo módny kanál. Všetci o hladomoroch vieme, no zároveň sa zdá, akoby nás až tak nezaujímali. Smrteľný hlad nám nepripadá ako skutočný problém, ale skôr iba ako plochý záber z televízie. Keď sa s ním stretneme, úprimne ľutujeme tých, čo takto trpia, chceme však veriť tomu, že s nami to nemá nič dočinenia.

Hlad, bieda a chudoba sú globálne problémy, ktoré postihujú milióny ľudí na celom svete. Tieto problémy sú komplexné a majú mnoho príčin a dôsledkov. Našťastie existujú aj riešenia, ktoré môžu pomôcť zmierniť tieto problémy a zlepšiť životy ľudí.

Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Je to predovšetkým strašná pohroma, pre ktorú každoročne padnú za obete státisíce ľudí, hlavne deti. Bieda a chudoba sú komplexné problémy, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a prehlbujú. Chudoba je stav nedostatku materiálnych a finančných zdrojov potrebných na zabezpečenie základných životných potrieb, ako sú jedlo, prístrešie, oblečenie a zdravotná starostlivosť. Bieda je extrémna forma chudoby, ktorá ohrozuje prežitie človeka.

Hlad vo svete blahobytu

Príčiny hladu, biedy a chudoby

Existuje mnoho príčin hladu, biedy a chudoby vo svete. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom: Bohaté krajiny majú tendenciu využívať chudobné krajiny ako zdroj lacnej pracovnej sily a surovín, čo vedie k prehlbovaniu nerovností.
  • Nerovnomerné rozloženie produkcie potravín na Zemi: Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká.
  • Rýchly rast počtu obyvateľstva: Rýchly rast počtu obyvateľstva, najmä v rozvojových krajinách, zvyšuje tlak na zdroje a životné prostredie.
  • Ozbrojené konflikty: Ozbrojené konflikty narušujú produkciu a distribúciu potravín, vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.
  • Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment: Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok alebo dokonca ich dlhodobá absencia ďalekosiahle následky.
  • Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť: Chudobné krajiny sú často závislé od bohatých krajín v oblasti informácií, telekomunikácií a masmédií, čo obmedzuje ich schopnosť rozvíjať sa.
  • Chudoba a systémové nerovnosti: Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov.

Rozšírenie podvýživy podľa krajiny (zdroj: Wikipedia)

Dôsledky hladu, biedy a chudoby

Hlad, bieda a chudoba majú mnoho negatívnych dôsledkov pre jednotlivcov, komunity a celú spoločnosť. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Podvýživa a choroby: Hlad a podvýživa oslabujú imunitný systém a zvyšujú náchylnosť na choroby.
  • Vysoká detská úmrtnosť: Deti trpiace hladom a podvýživou majú oveľa vyššiu pravdepodobnosť úmrtia.
  • Nízka úroveň vzdelania: Deti z chudobných rodín majú často obmedzený prístup k vzdelaniu, čo obmedzuje ich budúce možnosti.
  • Sociálne nepokoje a konflikty: Hlad, bieda a chudoba môžu viesť k sociálnym nepokojom a konfliktom.
  • Ekonomická nestabilita: Chudoba znižuje produktivitu a ekonomický rast.
  • Degradácia životného prostredia: Chudobní ľudia sú často nútení využívať prírodné zdroje neudržateľným spôsobom, čo vedie k degradácii životného prostredia.

Hladomor vo svete (zdroj: World Vision)

Riešenia hladu, biedy a chudoby

Existuje mnoho riešení, ktoré môžu pomôcť zmierniť hlad, biedu a chudobu vo svete.

  • Zvýšenie produkcie potravín: Zvýšenie produkcie potravín, najmä v rozvojových krajinách, je kľúčové pre zabezpečenie dostatku potravín pre všetkých.
  • Zabezpečenie rovnomerného rozdeľovania potravín: Je potrebné zabezpečiť, aby sa potraviny dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú.
  • Ochrana potravín pred škodcami: Ochrana potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami, môže výrazne znížiť straty potravín.
  • Podpora vzdelávania: Vzdelávanie je kľúčové pre zlepšenie životných podmienok ľudí z chudobných rodín.
  • Podpora ekonomického rastu: Ekonomický rast môže vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť životnú úroveň ľudí.
  • Znižovanie nerovností: Znižovanie nerovností v príjmoch a majetku môže pomôcť znížiť chudobu.
  • Riešenie ozbrojených konfliktov: Riešenie ozbrojených konfliktov je kľúčové pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a stability.
  • Boj proti klimatickým zmenám: Boj proti klimatickým zmenám je kľúčový pre ochranu poľnohospodárstva a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti.
  • Podpora plánovaného rodičovstva: Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.
  • Investície do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít: Je potrebné investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty.
  • Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu: Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
  • Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach: Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.

Wallersteinova teória sveto-systému

Existuje viacero teórií (Wallersteina, Wrighta či Sena), pomocou ktorých možno dokázať, že opak je pravdou. Immanuel Wallerstein sa pokúša vysvetliť nerovnosti medzi krajinami sveta. Jednoducho tvrdí, že „nerovnosť vo svete je jav, ktorého si je väčšina ľudí a skupín úplne vedomá“.

Celkom novátorské je však to, že Wallerstein prináša do tohto ináč obyčajného postrehu príčinnú väzbu. Jeho teória sveto-systému je založená na predpoklade, že bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo chudobné krajiny sú chudobné, a chudobné krajiny sú chudobné preto, lebo bohaté krajiny sú bohaté.

Krajiny severozápadnej Európy vybudovali silné štáty v dôsledku série historických, ekologických a geografických udalostí a v dôsledku záujmov rôznych miestnych skupín - uvádza Wallerstein. Tieto krajiny nazýva „jadrom“ kapitalistickej svetovej ekonomiky. Úplný opak predstavujú krajiny so slabými štátmi a slabou ekonomikou - „periféria“. Tretia štrukturálna pozícia vo svetovej ekonomike - teda „semiperiféria“ - stojí takmer vo všetkých ohľadoch niekde uprostred. Jej funkcia je predovšetkým politická - má tlmiť prípadný politický odpor, ktorý by mohol vzniknúť v dôsledku bipolárneho systému nerovných odmien.

Je absolútne nevyhnutné uvedomiť si, že situácia s pretrvávajúcimi nerovnosťami a hladom vo svete - s bohatstvom oplývajúcimi štátmi jadra, skromne žijúcou semiperifériou a chudobnými periférnymi krajinami, ktoré často trpia hladomorom - nie je v žiadnom prípade spontánna či prirodzená. Skôr sa zdá, že krajiny jadra sa úmyselne snažia držať periférne krajiny v nerovnej výmene využívaním sily svojich štátnych mechanizmov.

Globalizácia a chudoba

Na tému kritiky globalizácie cez tézu rozširujúcej sa chudoby na jej úkor vzniklo nespočetné množstvo prác najmä teoretikov globalizácie od zahraničných (Beck, Žižek, Lipovetsky, Bauman, Ritzer, Kleinová) až po česko-slovenských teoretikov (Suša, Hrubec, Staněk, Schejbal, Pauhofová, Kreuzzieger).

Spätosť nadnárodnej globalizovanej spoločnosti s chudobou sa zdá na prvý pohľad vzhľadom na pozadie hyperkonzumnej kultúry a nadspotreby západného sveta absurdný, avšak práve oná nadspotreba a hyperkonzumerizmus spojený s bezbrehým naháňaním za ziskom nadnárodných korporácií je príčinou týchto rozdielov. Napriek tomu, že sa takmer všetky prvky spoločenskej reality normalizujú, štandardizujú a nivelizujú, životná úroveň majority klesá, sociálna nerovnosť sa prehlbuje a bieda tretieho sveta sa pomaly dostáva do Európy.

Oleg Suša píše o podstate globálnej nerovnosti nasledovne: „V časopriestorovo stlačenom svete sú nerovnosti viditeľnejšie a sú viac vnímané. Predovšetkým možno vidieť veľké nerovnosti medzi spoločnosťami rôznych krajín (globálnym severom a globálnym juhom, medzi tzv. vyspelými a bohatými krajinami a tzv. chudobnými rozvojovými krajinami). … Nerovnosti ovplyvňujú ako participáciu a mieru vylúčenosti v rámci demokratických procesov v spoločnostiach národných štátov, tak aj vzťahy globálnych spoločností i indivíduí.“

Oleg Suša podobne ako Beck nadväzuje na Baumana cez teóriu o vzťahu globálneho a lokálneho ako dvoma perspektívami stratifikácie (hierarchického rozvrstvenia) a polarizovania svetovej spoločnosti a jej populácie: „Na jednej strane stojí malá skupina ,globalizovaných bohatých‘, na druhej väčšina ,lokalizovaných chudobných‘.“

Zodpovednosť každého z nás

Treba dodať, že aj keď sa nás tento problém až tak netýka, mali by sme si uvedomiť závažnosť situácie. Skutočnosť, že viac ako miliarda obyvateľov našej planéty hladuje, je nepochybne najväčším škandálom súčasnosti. Napriek tomu, že ľudstvo disponuje takým bohatstvom ako nikdy v minulosti, zomiera každých 5 sekúnd od hladu jedno dieťa do desať rokov. Na nesmiernom bohatstve dnešného sveta nič nemení ani hospodárska a finančná kríza, ktorou svet prechádza a ktorá nemôže slúžiť ako ospravedlnenie dnešného hanebného stavu. Napokon, obrovské množstvo ľudských jedincov hladovalo alebo bolo vážne podvyživených i pred rokom 2007, hoci na druhej strane kríza výrazne rozmnožila ich počet.

GMO ako riešenie hladu?

Záchrana ľudstva od hladu patrí už tradične medzi hlavné argumenty obhajcov poľnohospodárskych GMO. Predstavitelia biotechnologických firiem, ich lobistických nátlakových združení typu ILSI, ako i pracovníci nimi platených PR agentúr už dvadsať rokov upozorňujú na nárast počtu obyvateľov Zeme, ktorý by mal okolo roku 2050 presiahnuť 9 miliárd, a na simultánne znižovanie poľnohospodárskeho potenciálu v dôsledku narastajúcej urbanizácie, degradácie pôdy a klimatických zmien. Toto podľa nich predstavuje výzvu na ktorú môžu priniesť primeranú odpoveď iba geneticky modifikované plodiny (GMP).

Globálny index hladu

Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na vyjadrenie stavu „hladu“ v danej krajine. Meria vývoj a nedostatky celosvetového boja proti hladu. Index sa opiera o tri ukazovatele: podiel ľudí, ktorí trpia podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia podvýživou a detská úmrtnosť.

Index radí krajiny na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre (ľudia netrpia hladom) a 100 je najhoršie. V praxi sa podľa zainteresovaných nedá dosiahnuť ani jedna z týchto hodnôt. Hodnoty menšie ako 4,9 vyjadrujú veľmi nízky výskyt hladu, hodnoty medzi 5 a 9,9 mierny výskyt hladu, ak je hodnota medzi 10 a 19,9 ide o vážnu situáciu, ak medzi 20 a 29,9 o alarmujúcu a ak presiahnu 30 bodov, je to už mimoriadne alarmujúci stav.

Rebríček TOP 10 krajín s najvyšším výskytom hladu (z hľadiska nárastu) podľa Globálneho indexu hladu

  1. Demokratická republika Kongo
  2. Komory
  3. Burundi
  4. Severná Kórea
  5. Svazijsko
  6. Zimbabwe
  7. Guinea-Bissau
  8. Libéria
  9. Gambia
  10. Kuvajt

Rebríček TOP 10 krajín s najvyšším poklesom hladu od roku 1990 podľa Globálneho indexu hladu

  1. Peru
  2. Saudská Arábia
  3. Irán
  4. Ghana
  5. Tunisko
  6. Mexiko
  7. Turecko
  8. Malajzia
  9. Kuvajt
  10. Gambia

Podľa Toma Arnolda, generálneho riaditeľa Concern Worldwide je úplne najzásadnejšie zabezpečiť „vhodnú a primeranú výživu deťom počas prvých tisíc dní života!“

„Zdravie žien, najmä matiek, je rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy. Matky, ktoré mali slabý prísun potravy, boli zle živené už ako deti, majú tendenciu rodiť podvýživené deti,“ tvrdí Bärbel Dieckmann, predseda nemeckej organizácie bojujúcej proti svetovému hladu Welthungerhilfe .

Správa odporúča, aby krajiny, ktoré sa chcú vysporiadať s hladom urobili:

  • cieliť kroky v prospech tehotných žien a u detí do dvoch rokov života
  • riešiť základné príčiny podvýživy, ako sú chudoba, nerovnosť medzi pohlaviami a konflikty
  • zapojiť a podporovať tých, ktorí pôsobia na miestnej úrovni na zlepšovaní výživy obyvateľstva
  • výživa, najmä výživa malých detí, by mala byť prioritou vlád jednotlivých štátov

Výživa v Afrike (zdroj: UNICEF)

Afrika a hlad

Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín (32) na svete, kde vládne chudoba, hlad a v dôsledku toho podvýživa a choroby. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok alebo dokonca ich dlhodobá absencia- ako je to tento rok- ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.

Možnosti riešenia

Najúčinnejším prostriedkom boja proti hladu zostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, zvlášť potom zabezpečiť jej rovnomernejšie rozdeľovanie a ochranu potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami. Jedným z riešení je zníženie populačného rastu programami plánovaného rodičovstva. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.

Treba dodať, že aj keď sa nás tento problém až tak netýka, mali by sme si uvedomiť závažnosť situácie. Denno-denne kvôli hladu a biede umierajú milióny ľudí a to skutočne stojí za pozornosť, treba o tom hovoriť.

Tabuľka: Porovnanie faktorov ovplyvňujúcich hlad

Faktor Vplyv na hlad
Chudoba Znižuje dostupnosť potravín pre jednotlivcov a komunity.
Ozbrojené konflikty Narušujú produkciu a distribúciu potravín, vedú k migrácii a nedostatku zdrojov.
Klimatické zmeny Spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu.
Nerovnosť Zabezpečuje, že niektoré skupiny majú prístup k dostatku potravín, zatiaľ čo iné trpia nedostatkom.

Počet ľudí, ktorí postupne strácajú prístup k dostatku jedla každoročne narastá. Hlavným dôvodom však nie je neustály nárast ľudí na planéte.

Takmer každý tretí človek na svete nemal v roku 2020 prístup k dostatku jedla. Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený „príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla“. Táto jednoduchá, no nesprávna predstava pretrváva od 18. storočia. Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy. „V skutočnosti hrá nerovnosť a ozbrojené konflikty väčšiu úlohu.

tags: #hlad #a #bieda #vo #svete #priciny

Populárne príspevky: