Účtovanie obalov na jedlo na Slovensku: Čo potrebujete vedieť

Aktualizácia 16. 01. Prinášame vám prehľad legislatívy týkajúcej sa účtovania obalov na jedlo na Slovensku. Pozrieme sa na povinnosti gastro prevádzok a donáškových služieb, ako aj na zmeny v zákone o DPH, ktoré ovplyvňujú HoReCa sektor.

Legislatíva a povinnosti gastro prevádzok

Gastro prevádzky a aj donáškové služby sa musia riadiť zákonom o ochrane spotrebiteľa, ktorý ich zaväzuje predávať jedlo „v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť“.

V prípade, že podnik nedokáže podať jedlo na tanieri, musí ho zabaliť do iného zdravotne neškodného obalu. A nesmie za to pýtať peniaze, pretože podľa zákona je to jeho povinnosť. Týka sa to napríklad donáškových služieb.

Aby bolo objednané jedlo doručené spotrebiteľovi v požadovanej kvalite, nevyhnutnou podmienkou je jeho zabalenie do obalu, ktorý ho ochráni pred kontamináciou. „Z uvedeného dôvodu je predávajúci pri rozvoze a donáške jedla povinný poskytnúť spotrebiteľovi hygienicky nezávadný obal.

Je rozdiel, či si dáte jedlo zabaliť osobne v reštaurácii, alebo vám ho prinesie zabalené donášková služba.

Reštauráciám stačí, aby zákazníkovi naservírovali jedlo na tanier. Nezáleží pritom, či je plastový alebo porcelánový. Reštaurácie to spĺňajú tak, že jedlo podávajú na tanieroch. V prípade, že ho človek nedoje a chce si ho dať zabaliť, reštaurácia si od neho môže pýtať poplatok za obal. Dôvodom je, že človek chce už akoby druhý obal na svoje jedlo.

„Ak spotrebiteľ požaduje akýkoľvek iný obal, v ktorom by si jedlo mohol odniesť, môže predávajúci takýto obal účtovať,“ vysvetľuje SOI.

Iná situácia nastáva pri rozvoze a donáškových službách, ktoré nepodávajú zákazníkovi jedlo priamo vo svojej prevádzke, ale zabezpečujú jeho dovoz na dohodnuté miesto. Z toho logicky vyplýva, že povinnosť servírovať jedlo v hygienicky vyhovujúcom obale si nemôžu splniť jeho naporcovaním na tanier.

Čo majú robiť prevádzky s rýchlym občerstvením, ktoré jedlo automaticky balia, pretože nemajú priestor na sedenie?

Napríklad v Bratislave nie je vôbec výnimočné, ak vám ku každému objednanému jedlu pripočítajú 50 centov za polystyrénový box alebo škatuľu na pizzu.

Reštaurácie sa vôbec netaja tým, že vyberajú poplatky za obaly. Na internetových stránkach majú zverejnenú sumu, ktorú za obal zaplatíte. Cenu si vždy stanoví samotná reštaurácia.

Ak sa vám niekedy stane, že vám prevádzkovateľ naúčtuje poplatok za obal na jedlo, ohraďte sa.

Pri predaji jedla so sebou alebo donáške jedla je účtovanie poplatkov za obaly citlivá téma. Slovenská legislatíva v tomto smere hovorí jasnou rečou a nedodržiavanie pravidiel môže viesť k nepríjemným sankciám. Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Podľa zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa je účtovanie poplatkov za obaly na jedlo pri predaji "so sebou" alebo donáške zakázané.

V gastro prevádzkach je štandardné, že vám jedlo naservírujú na tanieri. Ak si však želáte, aby vám predajca poskytol iný typ obalu (napríklad na odnesenie zvyšku jedla), môže si tento obal zaúčtovať.

Hygienické požiadavky pri predaji jedla

Predaj jedla, či už priamo v prevádzke alebo prostredníctvom donášky, podlieha prísnym hygienickým požiadavkám. Podnikateľ musí zabezpečiť:

Teplú a studenú pitnú vodu (často zabezpečuje prenajímateľ trhového miesta)
Primerané zariadenie na dodržiavanie osobnej hygieny (dvojdrez alebo dve umývadlá, najmä pri príprave jedla)
Skladovanie surovín a zložiek vo vyhovujúcich podmienkach, chránené pred kontamináciou
Dodržiavanie požiadaviek na správnu výrobnú prax na všetkých stupňoch produkcie, distribuovania a spracovania potravín.

Daň z pridanej hodnoty (DPH)

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje ceny v gastro segmente, je daň z pridanej hodnoty (DPH). Na Slovensku platí základná sadzba DPH vo výške 20 %.

Znížená sadzba DPH vo výške 10 % sa uplatňuje na tovary uvedené v prílohe č. 7 zákona o DPH (napríklad vybrané druhy potravín, lieky, zdravotnícke potreby, knihy, noviny a časopisy) a na služby uvedené v prílohe č. 7a zákona o DPH.

Do konca roka 2023 platilo, že znížená sadzba DPH sa uplatňovala na podávanie jedál a nápojov v reštauráciách, ak boli sprevádzané dostatočnými podpornými službami (obsluha, priestor na konzumáciu, riad, príbor, toalety, šatne).

Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie vymedzuje ust. § 17 zákona č. 250/2007 Z. z. a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Predávajúci je povinný predávať výrobok v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť, ak to vyžaduje povaha výrobku. Pri samoobslužnom predaji je povinný poskytnúť spotrebiteľovi obalový materiál.

Posúdiť, či je výroba, príprava a podávanie pokrmov a nápojov zabezpečená a vykonávaná hygienicky vyhovujúcim spôsobom tak, aby nedošlo k porušeniu kvality a zdravotnej neškodnosti hotových pokrmov vrátane otázky, či obalový materiál (prípadne prepravná nádoba) v ktorom sa potraviny a hotové pokrmy poskytujú je dostatočným hygienickým obalom, prípadne vhodným hygienicky nezávadným obalovým materiálom z hľadiska ochrany verejného zdravia môžu len orgány kontroly potravín (teda Štátna veterinárna a potravinová správa SR a Úrad verejného zdravotníctva SR).

Je však potrebné, aby bol spotrebiteľ o cene takéhoto obalu vopred vhodnou formou informovaný, napr.
Pri priamom odbere hotového jedla, ktoré spotrebiteľ nekonzumuje v prevádzkarni je predávajúci oprávnený obal účtovať,nakoľko má spotrebiteľ možnosť výberu, t.j. b) predaj - t. j. priamy odber jedla, ktoré si spotrebiteľ môže odniesť so sebou (napr. Pokiaľ spotrebiteľ požaduje zabaliť pokrm iným spôsobom, než aký predávajúci poskytuje bezplatne (napr.
Pri predaji jedla prostredníctvom rozvozu a donášky nejde o konzumáciu objednaného jedla priamo v prevádzkarni predávajúceho. Z uvedeného dôvodu je predávajúci pri rozvoze a donáške jedla povinný poskytnúť spotrebiteľovi hygienicky nezávadný obal.

Ak robíte donášku jedla či predávate jedlo „so sebou” a účtujete si poplatky za obal, koledujete si o problém. Porušujete totiž zákon a hrozí vám pokuta v stovkách eur. Je dovolené účtovanie poplatkov za obal na jedlo vo výnimočných situáciách? Odpoveď je jasná. Platí veľké NIE. Ak predávate jedlo „so sebou”, prípadne robíte roznášku jedla, za obal si nemôžete účtovať žiaden poplatok. Obal nemôže byť spoplatnený na základe zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

Zákon jasne hovorí o tom, že predávajúci má povinnosť, aby výrobok predával v hygienických obaloch, prípadne výrobok počas predaja balil do hygienického obalu, ak to vyžaduje povaha konkrétneho produktu. Čo sa týka nákladov na obal a balenie produktu, náklady za ne hradí predajca.

Jednoducho povedané, predajca vám musí poskytnúť obal na jedlo zdarma, prípadne je obal zahrnutý v cene jedla.

Kedy si môže gastro prevádzka účtovať poplatok za obal?

Gastro prevádzky musia splniť povinnosť na poskytnutie adekvátneho obalu, a to tým, že vám podajú jedlo na tanieri. Ak požadujete, aby vám predajca zadovážil iný obal, predávajúci si tento typ obalu môže zaúčtovať.

V rámci predaja jedla prostredníctvom roznáškovej služby nejde o konzumáciu jedla v konkrétnej prevádzkovej jednotke. Jedlo, ktoré si objednáte, je vám doručené za poplatok na vopred dohodnuté miesto. Je to z toho dôvodu, že jedlo vám nie je naservírované na tanier ihneď, ako v prevádzke.

V rámci rozvozu a donášky jedla je predávajúci povinný poskytovať hygienické obaly. Aj tento typ predaja musí spĺňať určité hygienické požiadavky. Podnikateľ musí zabezpečiť teplú a studenú pitnú vodu, hoci v tomto prípade dané opatrenie zastrešuje prenajímateľ trhového miesta. Nemenej podstatné je zabezpečovanie primeraného zariadenia na dodržiavanie osobnej hygieny, a to najmä pri príprave jedla, kedy je nutný dvojdrez či dve umývadlá. Suroviny a všetky zložky, ktoré sú skladované, musia byť uchované vo vyhovujúcich podmienkach. Potraviny na všetkých stupňoch produkcie, distribuovania či spracovania, musia byť chránené pred kontamináciou. Každý prevádzkovateľ je povinný spĺňať požiadavky na správnu výrobnú prax.

Hoci SOI neustále kladie dôraz na to, aby náklady za obal niesol predávajúci, stále sa nájdu prípady, kedy je zákon porušený. Ak sa vám niekedy stane, že vám prevádzkovateľ naúčtuje poplatok za obal na jedlo, ohraďte sa.

Rozdiel medzi reštauráciou a donáškovou službou

Je rozdiel, či si dáte jedlo zabaliť osobne v reštaurácii, alebo vám ho prinesie zabalené donášková služba.

Reštaurácie to spĺňajú tak, že jedlo podávajú na tanieroch. V prípade, že ho človek nedoje a chce si ho dať zabaliť, reštaurácia si od neho môže pýtať poplatok za obal. Dôvodom je, že človek chce už akoby druhý obal na svoje jedlo.

Príklady z praxe

Napríklad TuSi Pizza na Furči v Košiciach uvádza na svojej webovej stránke, že ku každému menu zaplatíte 0,30 eur za balenie. Prevádzka s rovnakým názvom na Sídlisku KVP rozlišuje aj balenie na polievku. Priplatíte si zaňho 0,15 eur. Naopak prešovská donášková služba KlikKlak má na svojom webe napísané, že jednorazové obaly a príbory sú započítané v cene jedál. Rovnako to praktizuje aj pobočka vyššie spomínanej pizzérie v metropole Šariša.

Podobné zmeny v podnikoch si všimla aj zákazníčka Klaudia. Podľa Slovenskej obchodnej inšpekcie tak predávajúci urobiť môže. V takom prípade by si to už ale nemal odpísať z nákladov alebo zaúčtovať ako tovar. Čo poniektorí podľa Krkošovej aj robia.

Ako ďalej Krkošová uviedla, poplatky za obaly sa rôznia aj pri predaji sudového vína. Ak ide len o predaj vína, tzv. predaj „cez ulicu“, čiže maloobchodný predaj, v tom prípade si predávajúci nemôže účtovať peniaze za obal, teda fľašu. Ale, ak ide o pohostinskú prevádzku, napr.

Zmeny v DPH od 1.1.2025

Konsolidačný balík prináša už od 1. januára 2025 viacero noviniek a, okrem iného, aj zmeny v zákone o DPH, ktoré významne ovplyvnia HoReCa sektor na Slovensku. Rozdielna sadzba sa uplatní pri konzumácii jedla priamo v priestoroch zariadenia (5%) a iná pri donáške (19%). Pre nápoje platia rovnako rozdielne sadzby DPH, pre nápoje s obsahom alkoholu do 0,5% sa uplatní iná sadzba ako pri nápojoch s obsahom alkoholu viac ako 0,5%.

Nové nastavenie zdanenia služieb v cestovnom ruchu je komplikovanejšie než sme boli zvyknutí.

Novelou platnou od 1. 1. 2025 sa menia sadzby dane, avšak nemení sa princíp posudzovania, že ak zákazník pripravené jedlo skonzumuje v reštaurácii za stolom, tak sa mu poskytuje reštauračná služba, (ktorú zdaní od nového roka 5 % DPH) a ak jedlo nebude konzumovať v reštaurácii, ale mu bude rovno vydané zabalené v plastových nádobách resp. nabraté do obedára, t. j. jedlo si odnesie so sebou, tak v takomto prípade pôjde o dodanie tovaru (ktorý zdaní 19 % DPH)? Áno.

Aby sa dodanie jedla považovalo za reštauračnú službu musia byť pri jeho dodaní zákazníkovi poskytnuté aj podporné služby ako napr. poskytnutie obsluhy, priestoru na konzumáciu, poskytnutie umývateľného riadu, príborov, nábytku - stolov, stoličiek, poskytnutie toaliet, prípadne iného priestoru pre zákazníkov - šatne a i. V takomto prípade sa na poskytnuté jedlo uplatní 5 % sadzba DPH - ide o službu, ktorá sa nachádza v 2. bode prílohy č.

Ak sa zákazníkovi tieto podporné služby s dodaním jedla neposkytnú - pôjde o dodanie tovaru, ktorý sa nachádza v 1. bode novelizovanej prílohy č.

Pri podávaných alkoholických nápojoch sa uplatní základná sadzba dane 23 %, pri podávaných nealkoholických nápojoch vrátane nealkoholického piva, radlera s obsahom alkoholu do 0,5 % objemu vrátane, sa uplatní sadzba dane 19 %, pri podávaných - skonzumovaných pochutinách v pohostinstve sa uplatní 5 % sadzba dane.

V danom prípade poskytovanie jedla a nápojov sprevádzajú len elementárne zariadenia (pulty bez možnosti sedenia) vyžadujúce len minimálne ľudské nasadenie, neprevládajú prvky poskytovania služieb a teda nejde o dodanie reštauračných služieb, ale o dodanie tovaru. Viac vysvetlenia poskytnú rozsudky SD EÚ C-497/09, C- 499/09, C-501/09. T.j. na dodaný tovar - na alkoholické nápoje sa uplatní 23 % sadzba dane, pretože tento tovar sa nenachádza v prílohe č. 7 zákona o DPH. Na dodaný tovar - nealkoholické nápoje, na pečenú klobásu, mäsové špeciality sa uplatní 19 % DPH, pretože tento tovar sa nachádza v 1. bode v prílohy č.

Pri rozhodovaní o použití sadzby dane je potrebné vychádzať z § 27 ods. 5 zákona o DPH, ktorý znie: „Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti“.

Znížená sadzba DPH sa bude uplatňovať na všetky nealkoholické nápoje podávané v reštaurácii - ide o reštauračnú službu spojenú s podávaním nápojov, na ktorú sa bude vzťahovať 19% sadzba DPH.

Daň so sladených nealkoholických nápojov sa týka len sladených nealko nápojov vymedzených zákonom č.251/2024 Z.z.

Ak sú raňajky zahrnuté v cene ubytovania bez ohľadu na to, či ich zákazník má možnosť ne/využiť, budú raňajky ako súčasť jedného zloženého plnenia, teda na celú poskytnutú službu bude sadzba 5% bez ohľadu na formu poskytnutia.

Ak je možné si uvedené nápoje objednať zvlášť, ide o poskytnutie služby spojenej s podávaním nápojov, teda 19% sadzba dane.

Poskytovanie stravovania formou či už tzv.

Príklady správneho a nesprávneho účtovania DPH v gastro prevádzkach

Daňová poradkyňa Mária Sameková uvádza príklady správneho a nesprávneho účtovania DPH v gastro prevádzkach od roku 2025:

Správne zaúčtovaná donáška jedla: Služba Wolt dodá jedlo vrátane obalu, kde použila správne 19 % DPH.
Nesprávne zaúčtované jedlo: Reštaurácia nepoužila správnu sadzbu DPH, ak si zákazníci dajú dvakrát kurací vývar a jeden hamburger z tzv. „food trucku“ na hudobnom festivale, pričom oboje skonzumoval v reštaurácii.
Správne zaúčtovaná objednávka: Zákazník si objednal kávu (latté) a minerálku. Oba nápoje vypil na mieste. Uplatnená správna sadzba DPH vo výške 19 %.
Nesprávne zaúčtovaná objednávka: Hotel uplatňuje 5 % DPH na ubytovanie, účtuje 5 % DPH šampanského na uvítanie.

Slovenská obchodná inšpekcia a jej pôsobnosť

Účtovanie obalov v reštauráciách a donáškových službách

Účtovanie obalov v reštauráciách či prostredníctvom donášky sa stalo prirodzenou skutočnosťou, ktorú zákazníci dlhodobo rešpektovali. V zásade by sme to mohli chápať ako „poplatok za hygienickú prepravu pokrmov“.

SOI pri výklade zákona zjavne rozlišuje medzi poskytnutím obalu ako samostatne predávaného tovaru napríklad pri „odnesení neskonzumovaných pokrmov“ z reštaurácie a individuálne rozlišuje donáškovú službu. Je možné súhlasiť s tým, že pri „odnesení pokrmov“ je možné účtovať obal z titulu predaja samostatného tovaru, ktorý súčasne nie je bezprostredne spojený s poskytovaním reštauračných služieb. Inak povedané, tým že reštaurácia ponúka apriori stravu priamo vo svojej prevádzke, je oprávnená účtovať si obal, nakoľko ide o splnenie osobitnej požiadavky spotrebiteľa. Pri donáškovej službe je to však inak. Tým, že predmetom prepravy je preprava pokrmov, právo na osobitné účtovanie obalu neexistuje, nakoľko obal je nevyhnutný za zabezpečenie samotnej prepravy. Teda obal je súčasťou prepravy a nakladania s tovarom, ktorý má byť prepravený. Ak je toto argumentácia, ktorou sa SOI spravuje, nemyslíme, že je vhodné odôvodniť ju práve ustanovením §17 zákona o ochrane spotrebiteľa. Skôr to vyplýva z povahy predaja ako takej. Avšak ani tu zákon nezakazuje účtovať tzv.

Pri stanovovaní povinností predávajúcim je nevyhnutné prihliadať na to aby boli formulované jasne a povinný subjekt tak mohol byť oboznámený s tým , čo od neho zákon požaduje. Formulácia ustanovujúca danú povinnosť predávajúcemu je však veľmi nešťastná. Odhliadnúc od toho, že druhá veta daného ustanovenia používa iný výraz na označenie obalového prvku (obal vs. obalový materiál) je možné badať aj pomerne rozpačité ustanovenie týchto povinností predávajúcemu. Konkrétne výraz „obalový materiál“ sa v zmysle druhej vety tohto ustanovenia viaže na výkon „samoobslužného predaja“ (supermarkety a pod.). Takto formulované ustanovenie následne vytvára u povinných subjektov (predávajúcich) dojem, že povinnosť znášať náklady sa viaže výhradne k tým predávajúcim, ktorí vykonávajú samoobslužný predaj. K tomuto záveru prispieva aj skutočnosť, že reštaurácie a donáškové služby takmer vždy účtujú obal a nie zabalenie výrobku. Ustanovenie síce obsahuje aj formuláciu, že predmetom účtovania nesmie byť ani „zabalenie“ výrobku, avšak z povahy takto zvolenej formulácie vyplýva, že predmetom nie je poskytnutie „materiálu“ ako takého, ale činnosti súvisiacej so zabalením. Inak povedané, akoby zákon chránil spotrebiteľa len pred spoplatnením samotného materiálu a súčasne v záujme pedchádzania možným špekuláciám zo strany predávajúceho do zákazu spoplatnenia zapája aj činnosti, ktoré musí predávajúci vykonať na zabalenie výrobku. Nakoľko však zákon používa v súvislosti so spoplatnením samostatný pojem „obalový materiál“, vytvára táto skutočnosť u predávajúcich dojem, že zákaz spoplatňovania sa viaže výhradne na samoobslužný predaj.

Samozrejme, účelom tohto názoru nie je spochybňovanie postupu SOI v predmetných veciach, najmä preto že táto otázka ako možno vidieť ponúka viacero pohľadov. Ale práve táto skutočnosť, je to na čo je možné poukázať. Spotrebiteľská legislatíva pribúdaním opakovaných novelizácií a transpozícií sekundárnych právnych aktov EÚ, nadobudla pomerne neforemnú a liknavú podobu. Ak totiž zákon ustanovuje povinnosti cieľovej skupine predávajúcich, je potrebné tieto povinnosti vždy formulovať jasne a jednoznačne. Predávajúci nemôže byť viazaný plnením povinností, ktoré sú predmetom alternatívneho výkladu zákona. V opačnom prípade to zakladá právnu neistotu a to nielen na strane predávajúceho, ale aj dozorného orgánu. Druhým rozmerom tohto prípadu môže byť aj ekonomická stránka, ktorá v konečnom dôsledku priťaží spotrebiteľom. A síce premietnutie cien obalov resp. obalových materiálov do cien pokrmov.

The Right Way to Use Your Fork and Knife

tags: #obaly #jedla #nesmu #uctovat #Slovak