Oblátky a Vianoce: História, tradície a súčasnosť
Vianočné sviatky sa nezadržateľne blížia. Dnes sú v nákupných centrách rady, pod stromčekmi bohaté dary a na Štedrý deň mávajú ľudia plné brucho, s ktorým sa im ťažko vstáva od stola, aby sa presunuli na gauč, no naši predkovia ich slávili úplne inak.
Dovoľte mi privítať pani etnologičku Katarínu Nádaskú. Je naozaj pôžitok stretnúť vás a rozprávať sa s takým vzdelaným človekom. Vyštudovala som vedecký smer história a etnológia. Mala som šťastie, že som nielen študovala, čo ma baví, ale aj s tým pracujem, i keď momentálne vediem archív. Venujem sa historickej etnológii, čo je odbor, ktorý sa zaoberá práve rituálmi, obradmi a zvykmi, ktoré už takmer úplne zmizli.
Poďme sa venovať téme Vianoc, zime a sviatkom. Skutočne máme Vianoce každý deň počas roka. Ak by sme mali porovnať život v minulosti a teraz, bol úplne iný. Boli sme súčasťou Uhorska, ktoré sa spolu so Slovenskom nazývalo „vaňa chleba a masti“, čo bol možno posmešný názov, ale aj realita.
Na Slovensku sme mali veľmi veľa kráľovských aj väčších miest, ale musíme povedať, že začiatkom 20. storočia žilo ešte 90 % obyvateľov na vidieku. Napriek tomu na vidieku žili ľudia z plodín, ktoré si vypestovali, vecí, čo si vyrobili. Dotvára nám to pohľad, prečo ľudia ťažko pracovali.
Tí si museli všetko nachystať, aby mali cez zimu dosť zásob od potravy, oblečenia, dreva. Od zásobenia závisel ich život. V 18. storočí už situácia taká dramatická nebola, ale ak nechceli nasporené peniažky minúť v obchode, snažili sa byť sebestační.
Aby sme dokončili prvú otázku, pre nich boli Vianoce jedni z najvýznamnejších sviatkov a v minulosti sa chápali duchovne. Cirkevné sviatky sa veľmi svätili a mali presné postupy, ktoré sa po stáročia dodržiavali. Vianoce boli o súdržnosti, rodine, duchovnosti, o tom, že si ľudia skutočne môžu oddýchnuť.
Bežne sa neoddychovalo ani v zime, keď vonku nebolo veľa roboty. Ženy mali plné ruky práce, konečne mohli priasť, tkať, muži opravovali. Nikdy sa nezaháľalo, ale sviatky sa svätili, vtedy si chceli užiť súdržnosť rodiny so všetkým, čo k tomu patrilo.
Príprava na zimné obdobie v minulosti
To je dobrá otázka. Mali úplne iný životný štýl ako my. Keby sme šli do múzea a pozreli sa na ľudový odev, do ženského by sa dnes vošlo možno 10-ročné dievča. Naši predkovia boli nižší, útli a šľachovití. Ich zdravotný stav bol iný. Nepoznali civilizačné či srdcovo-cievne choroby. S utužovaním však problém nebol, na celom území Slovenska sa robila kyslá kapusta, stlačila sa do sudov, bola skutočne vďačnou zimnou plodinou, pretože sa urodila všade.
Kyslá kapusta je dnes už zaznávaná, ale má veľa benefitov pre zdravie, k tomu „švabka“, čiže zemiaky, sem-tam kúsok mäsa, veľa cesnaku, cibule, sliviek, hrušiek, jabĺk, všetko sa sušilo, varil sa lekvár, čiže strava mala jednoduchý princíp sezónnosti a lokálnosti. Nepoznali syntetické vitamíny, ale prírodné. Fytoterapia bola po stáročia veľmi bežná liečebná metóda. Všetky bylinky, ktoré mali blahodarné efekty, sa zbierali a pili celú zimu vo forme čaju. Sladilo sa veľmi málo a prevažne medom, i keď sa od novoveku dovážal aj do Uhorska tmavý trstinový cukor, spočiatku sa predával v lekárňach ako liek, neskôr prišiel biely cukor z cukrovej repy.
Dnes už máme rozmaznané chuťové bunky. Ak by sme si navarili klasické jedlá spred 150 rokov, už by nám veľmi nechutili. Jedlá boli prírodné, málo sa korenilo. Trstinový cukor je produktom zámorských objavov 17. storočia. Kým sa etabloval v Európe, bolo 18. storočie, predával sa v lekárňach. Bol drahý ako všetko, čo prišlo z „nového sveta“. To isté platilo pre korenie, koriander či pravá vanilka - boli veľmi drahé.
Samotné Vianoce sa pre mňa začínali vždy Mikulášom. Vianočné obdobie sa začína Štedrým dňom, je ale predvianočné obdobie, adventné (z lat. adventus - čakanie, očakávanie, pozn.) v biblickom zmysle očakávanie narodenia Ježiša Krista. Napríklad adventné kalendáre predstavujú najmladší spôsob rátania času, ktorý bol vymyslený pre deti. Ony vo svojom rozmýšľaní nechápu plynutie času. Vždy sa vypytovali, kedy príde Ježiško, kedy budú Vianoce. Starší výmysel bol adventný veniec, mladší je adventný kalendár, ktorý dnes poznáme v rôznych verziách, ale prvá bola papierová, v nej boli okienka od 1. decembra po 25. december.
Dieťa si otvorilo okienko, v ňom bola miniatúrna čokoládka, ktorá zobrazovala niečo vianočné. Jednak si urobilo radosť, zároveň videlo, ako sa aj vizuálne Vianoce približujú. Keď už sme pri advente, spomeňme aj Mikuláša.
Advent sa nazýval aj malý pôst, ľudia obdobie brali ako duchovnú aj fyzickú prípravu. V minulosti sa tiež upratovalo, ale okienka na chalupách boli malinké, pretreli sa vechťom, nebola to taká drina ako dnes. V spomínanom pôste nešlo veľmi o nejedenie mäsa. Zhruba od 13. storočia sa cirkevní otcovia uzhodli, že počas pôstu je možné jesť ryby, dokonca všetky živočíchy, ktoré žijú vo vodách. Nachádzame odpoveď na otázku, prečo sa nám v rámci tradície udržala na štedrovečernom tanieri obligátna ryba.
Čo sa týkalo pôstu, nekonali sa hlučné zábavy a svadby. Zaujímavé je, že sa tento sviatok a obchôdzky v Európe rozšírili až v 18. storočí, hoci legenda o živote svätca je stará. Keď sa máme priblížiť k zvyku, pre ktorý sa ľudia obdarovávajú, vznikol na základe legendy.
Milí poslucháči a poslucháčky, predpokladám, že ste si to začali vizualizovať, čo je veľká výhoda podcastov. Čo je zaujímavé, Mikuláš v socializme neexistoval, nahradil ho dedo Mráz so svojou Snehulienkou z Čukotky. Kým obchôdzky boli záležitosť na báze rodinnej a spoločenskej, príchody a stretnutia pod jedličkou boli organizované spoločnosťou. Do celej tejto hry, ktorá je nádherným stretom kultúr, vstúpil okrem Mikuláša a deda Mráza aj Santa Claus. Dnes si dieťa môže vybrať podľa preferencií.
Ak sa vrátime k tradičným Vianociam, ženy vstávali o druhej hodine po polnoci, večer si nachystali kvások, zarobili pekne v korýtku cesto, aby im vykyslo, pretože sa musel začať piecť vianočný chlebík. Piekol sa na celé sviatky. Tiež kysnuté koláče, na začiatku adventu zase medovníčky. Na slovenskom vidieku dlho pretrvávala klasika, a teda kysnuté koláče plnené obsahom, čo dom dal, čiže orechy, slivkový lekvár, mak. Bolo pravidlo, že kým vyšlo slnko, ženy mali mať napečené. Výhodou bola niekedy hmla, ale dopoludnia sa snažili mať napečené, aby sa vrhli na prípravu štedrej večere.
Vianočné zvyky a tradície
Napríklad na Štedrý deň chodili v Prešporku najmä otcovia so synmi na saniach po jedličku, dohodli sa s horármi. Tradícia prišla z nemecky hovoriacich krajín. Ani v Nemecku vám nik nepovie, kto to vymyslel. Koluje niekoľko legiend, najznámejšia je tá, že Martin Luther išiel cez zasnežený les, vnímal krásu prírody a kontrast vždyzelených stromov pocukrovaných snehom. Rozhodol sa, že sa do lesa vráti a vytne stromček, aby sa mohol s krásou a vôňou podeliť aj doma, čiže príbeh hovorí, že on ozdobil prvý stromček. Faktom je, že tradícia prišla z Nemecka, prvé stromčeky mala šľachta, bola kozmopolitná a internacionálna, mali domy na území Slovenska, Maďarska aj Nemecka, u nich to šlo rýchlejšie. Na vidiek dor...
Tradičné slovenské Vianoce boli plné rôznych rituálov. Tie sa začínali už od Kataríny - začínali sa stridžie dni. Tie vrcholili na Luciu. Keďže Slováci pochádzajú z roľníckej kultúry, takmer všetky rituály mali prosperitný charakter a týkali sa magického zabezpečenia zdravia pre rodinu a úrody. V súčasnosti už takmer nikto nie je roľník, preto aj väčšina zvykov postupne zaniká, ale niektoré zvyky ostali - napríklad oblátky, med, cesnak, oriešky či niektoré tradičné štedrovečerné jedlá - vianočná polievka, ryba, opekance…
V minulosti bol symbolom Vianoc betlehem či jasličky - stromček prišiel až v 19. storočí, na slovenský vidiek dokonca až začiatkom 20. storočia. Je to symbolika biblického príbehu - narodenie Ježiška v prírode v maštaľke… Na počesť tohto príbehu sa stromčeky zdobili najprv slamou, jabĺčkami, orieškami, tým, čo bolo v domácnosti. Predchodcom slávenia Vianoc bola oslava zimného slnovratu.
Slávenie Vianoc sa menilo počas stáročí - úplne iné bolo v meštianskych rodinách a iné v šľachtických, a zase iné na vidieku. Počas stredoveku boli Vianoce omnoho viacej duchovným sviatkom než materiálnym. Vianoce sa slávili od stredoveku - počas adventu sa držal pôst a štedrá večera bola tiež pôstna - teda bezmäsitá. Jedál bolo viacej, ale pre každého len za lyžičku. Priebeh štedrej večere obsahoval viacero chodov, ktoré symbolizovali bohatstvo stravy počas nasledujúceho roku.
Začínalo sa modlitbou, pohárik hriateho, oblátky s medom a cesnakom, vianočná polievka v rôznych regiónoch rôzna od kapustnice až po hríbovú, strukovinovú, rybaciu, mliečnu… ryba, ale nie vyprážaná - ryba bola od stredoveku pôstne jedlo, jedla sa varená či pečená, tradičné praslovanské jedlo obilninová kaša - jačmenná, ovsená, prosná, neskôr krupičná kaša (Ježiškova kašička), ryžová kaša - kaše boli sladené medom. Potom to boli pirohy, napríklad pohánkové, zemiakové, lámance, opekance, melence, bobaľky, kysnuté koláče, sušené jabĺčka, slivky.
Počas Štedrého dňa i štedrej večere platil v katolíckych oblastiach pôst, jedli sa síce bezmäsité jedlá, ale malo ich byť viacej druhov, aby bola v dome v nasledujúcom roku hojnosť. Platil úzus, že na Štedrý deň sa konzumuje mäso beznohé (ryba), na 1. sviatok vianočný dvojnohé mäso (hydina - kačka, hus, morka, sliepka), na Štefana štvornohé (divina, bravčovina).
Vianočná polievka mohla byť pôstna kapustnica dochutená sušeným ovocím a hríbmi, strukovinová polievka s fazuľou, hrachom, šošovicou, hríbová polievka. Na východnom Slovensku sa konzumovala kyslá obilninová polievka - kyseľ. Na Záhorí to zase bola kyslá šošovicová polievka. V okolí Medzeva sa na Štedrý večer konzumovala riča, bola to fazuľa zmiešaná s koreňovou zeleninou a cesnakom. Obľúbené boli aj krúpy zo zemiakmi.
Kyslú hubovú polievku mali radi na Spiši, na hornej Nitre to bola mrvancová polievka, na východnom Slovensku zase mali radi koločanku (uvarená fazuľa sa pomiešala - rozkolotila s varenými zemiakmi). Ďalším chodom boli múčne jedlá, napríklad na Záhorí to boli opekance s makom, na strednom Slovensku zase pupáky, na východnom Slovensku bobaľky, obľúbeným jedlom boli i rezance s orechmi, makom, šúľance či šošovicový prívarok.
Ryba sa v minulosti podávala varená, pečená zo zemiakmi alebo ako ryby nakladané nakyslo. Ako príloha bol zemiakový šalát bez majonézy. Ďalším chodom boli pirohy zemiakové, s kapustou, s makom alebo tatarčené pirohy (pohánkové). Nechýbali klasické záviny plnené orechmi, makom, tvarohom. Špecialitou bol obradový koláč, ktorý sa piekol na východnom Slovensku a bol to kračúň - biely koláč, do ktorého sa zapekali zrnká obilia. Na celom území Slovenska nesmeli chýbať oblátky (alebo krajec chleba), med, cesnak.
Doplnkom večere bolo ovocie, či už v čerstvom, alebo v sušenom stave, obľúbené boli najmä slivky, hrušky, jabĺčka. V evanjelických rodinách sa pôst nedržal, takže tam bolo na štedrovečernom stole aj mäso, najmä zabíjačkové jedlá, klobásky, mäso, huspenina, kapustnica s mäsom. V pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách platil prísny pôst a v minulosti sa nejedli ani ryby, žiaden živočíšny tuk, ani mlieko a syry.
Na pitie slúžila voda, hriate, pálenka, víno, mlieko (pre deti). Prečo sme začali robiť adventné vence? Adventné vence k nám prišli z Nemecka - vymyslel ich učiteľ, ktorého sa deti dennodenne vypytovali, kedy budú Vianoce, a tak im zostrojil veniec so štyrmi sviečkami ako mnemotechnickú pomôcku. Deti videli, ako sa každú nedeľu rozsvieti jedna sviečka a ako sa blížia Vianoce. Štyri sviečky symbolizujú 4 nedele pred Vianocami - advent - každú nedeľu sa zapáli jedna.
Ryba nebola jedlom chudobných - bolo to pôstne jedlo a to jedli rovnako bohatí aj chudobní… Každé jedlo, ktoré sa jedlo počas Štedrého dňa, malo svoj najmä prosperitný význam. Tradície nás zakotvujú v našich dejinách, aj keď už dodržiavame len niektoré z nich. Prekrojenie jabĺčka a jeho jaderník veštili zdravie pre obyvateľov domu, podobne i oriešky, z jadra ktorých sa tiež veštilo. Je dobré, aby aj naše deti poznali význam tradičných zvykov a rituálov.
Ako prvý chod Štedrej večere sa podávali oblátky, najčastejšie s medom a cesnakom. Zvyčajne ich piekli a ešte pred sviatkami po domoch roznášali miestni učitelia. Okrúhle, oválne či zatočené do trubičiek symbolizovali hostiu. Bol prosbou a zároveň vďakou za tento každodenný pokrm. Jeho pečenie a aj samotné jedenie sprevádzalo množstvo magických úkonov.
Piekol sa včasráno, aby bol čerstvý. Z chlebového cesta sa piekli aj drobné figúrky, koláče v tvare vtáčikov či bábik boli určené koledníkom a deťom. Vianočka a jej prepletené vrkoče vyjadrujú svornosť v rodine. Aj opekance vznikli z chlebového cesta. Upečené dlhšie šúľky sa pred podávaním nalámali a obarili vodou alebo mliekom. Najčastejšie sa ponúkajú poliate medom a bohato posypané makom.
Dnes to možno vyznie zvláštne, ale ešte pred sto rokmi boli u nás najrozšírenejším jedlom kaše. Pohánkové, jačmenné, ovsené, kaše zo strukovín, najmä hrachu.
Spojte pôžitok a kultúru a nechajte sa inšpirovať tradičnými technikami zdobenia sviatočného chleba.Moderné vianočné dekorácie sa opäť vracajú k tradíciám a zvykom našich babičiek. Zásadným dizajnovým prvkom festivalu bolo drevo a tradičný aranžmán.
Kruhovitý tvar venca má výraznú mytológiu. Kruh značí nekonečno, koniec, ale aj nový začiatok. Sviečky, zelené vetvy aj kruh používali staré národy ešte v dobe predkresťanskej. Ich pohanské slávnosti však v mnohom zapríčinili vznik kresťanských sviatkov.
Dokonalé moderné servírovanie vytvoríte ľahko pomocou minimalistického škandinávskeho štýlu, ktorý je inšpirovaný severskou mytológiou. Pokiaľ sa chcete držať slovenských tradícií, tak odporúčame na stôl dať vianočné dekorácie z prútia, orechy, jablka a sušené ovocie. Sviečky sa tradične používali fialové, môžete sa však držať tohtoročného trendu a použiť sviečky biele. Nie je nezvyčajné, že naši predkovia používali sviece z včelieho vosku.
Medzi tradičné vzory patria kvety, listy, geometrické tvary a náboženské symboly. Aby bol váš sviatočný chlieb nielen krásny, ale aj chutný, pridajte do cesta korenie, orechy alebo sušené ovocie. Pred pečením potrite chlieb vajíčkom, aby získal zlatistú farbu. Po upečení ho nechajte vychladnúť na mriežke.
Sviatočný chlieb uchovávajte v suchu a chlade, aby vydržal čo najdlhšie. Stretnutie pri spoločnom stole počas Vianoc má svoje čaro. Návrat domov, k rodine, do detstva, k našim koreňom.
V dávnej minulosti boli oslavy zimného slnovratu spájané s bohatou hostinou. Nejedlo sa mäso, ale večera bola skutočne štedrá na množstvo a rôznorodosť pokrmov. Pripravovali sa z domácich produktov, preto v každom kraji nachádzame iné vianočné špeciality.
Vianočné jedlá nemali len nasýtiť, mali tiež svoj rituálny význam. Bol prosbou a zároveň vďakou za tento každodenný pokrm. Piekel sa včasráno, aby bol čerstvý. Do cesta sa zaprával mak, zrno, semená, zapichával sa do neho cesnak, petržlenová vňať, šípky, bylinky.
Z chlebového cesta sa piekli aj drobné figúrky, koláče v tvare vtáčikov či bábik boli určené koledníkom a deťom. Vianočka a jej prepletené vrkoče vyjadrujú svornosť v rodine. Aj opekance vznikli z chlebového cesta. Dnes to možno vyznie zvláštne, ale ešte pred sto rokmi boli u nás najrozšírenejším jedlom kaše.
tags: #obciansky #jedla #oblatka #história
