Ohybné Slovné Druhy v Slovenčine

V slovenskom jazyku rozlišujeme desať slovných druhov. Náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a súčasne ich tvarmi, významami a funkciami sa nazýva morfológia. Názov morfológia je odvodený z gréckeho morphé, t.j. tvar a logos, t.j. náuka. Jednotlivé slovné druhy môžeme zatriediť do väčších celkov, čiže klasifikovať. V súčasnom slovenskom jazyku rozlišujeme päť ohybných slovných druhov: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky a slovesá. Ohybné slovné druhy menia svoj tvar = časujú sa alebo skloňujú.

Slovné druhy delíme:

  1. podľa ohybnosti:
    • ohybné - môžeme ich skloňovať alebo časovať (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá)
    • neohybné - spájacie výrazy (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia)
  2. podľa významovosti:
    • plnovýznamové - majú funkciu vo vete, tvoria sklady (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky)
    • neplnovýznamové - nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice, citoslovcia)

Podstatné Mená (Substantíva)

Podstatné mená - označujú osoby, zvieratá, veci a javy. Pýtame sa na ne otázkami Kto? Čo?, napr. dievča, spevák, kôň, hruška, vietor. Skloňujú sa podľa vzorov mužského ženského a stredného rodu. Patria sem: názvy osôb - človek, dievča, Adam; zvierat - kôň, medveď; vecí - kniha, kvet; vlastností a dejov - radosť, beh.

Delenie podstatných mien:

  • všeobecné názvy skupín predmetov (otec, pes, smrek, ministerstvo, ulica, škola)
  • vlastné vlastné mená (Peter, Dunčo, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ulica SNP)
  • konkrétne majú hmotnú povahu (voda, stôl, drevo, chlapec)
  • abstraktné (mladosť, umenie)
  • hromadné látkové pomnožné
  • životné
  • neživotné (len pri mužskom rode - zlí psi - zlé psy)

Prídavné Mená (Adjektíva)

Prídavné mená - vyjadrujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a vlastnícke vzťahy. Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?, napr. múdra, vysoký, silný, nová, veselé. Skloňujú sa podľa podst. mena pred ktorým stoja (múdry muž, múdra žena, múdre dieťa). Patria sem vlastnosti osôb - veselý, múdry, zvierat - pomalý, rýchly, vecí a javov - zvláštny, prírodný. Akostné prídavné mená sa stupňujú; 5 prídavných mien (dobrý, zlý, malý, veľký, pekný) má nepravidelné stupňovanie (dobrý - lepší - najlepší) a ostatné majú pravidelné stupňovanie (múdry - múdrejší - najmúdrejší).

Delenie prídavných mien:

  • vlastnostné (pekný, cudzí)
    • akostné (stupňujú sa - veľký)
      • pozitív
      • komparatív
      • superlatív
    • vzťahové (nedajú sa stupňovať - sklený)
  • privlastňovacie:
    • individuálne privlastňovacie: Janov, Katkin, otcov a i.
    • druhové privlastňovacie: ovčí, teľací, človečí a i.
  • vzťahové:
  • klasifikačné: jadrový, včerajší, spací a i.
  • vzťahovo-akostné: železný, svetový, ženský a i.
  • akostné:
  • akostno-vzťahové: srdečný, farebný, výživný a i.
  • kvalifikačné:
    • čisto kvalitatívne: bosý, slepý, žltý a i.
    • kvalitatívno-hodnotiace: dobrý, veľký, veselý a i.

Zámená

Zámená zastupujú podstatné alebo prídavné mená. Skloňujú sa.

Delenie zámen:

  1. osobné
    • základné
    • privlastňovacie - pýtame sa na ne (čí, čia, čie?) môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
  2. zvratné
    • základné seba/sa
    • privlastňovacie svoj
  3. opytovacie - spravidla k-ové, č-ové (obsahujú hlásky k alebo č) kto, čo, kde, ako, kedy, prečo, koľko, koľkonásobný...
  4. ukazovacie - spravidla t-ové ten, to, tam, takto, vtedy, preto, toľko, toľkonásobný
  5. neurčité - väčšinou sú odvodené od opytovacích zámen predponami alebo príponami niekto, voľačo, dakde, hocikam, sotvačo, málokedy, podaktorí, zriedkakedy, ktoviekam, komusi, akokoľvek

Číslovky (Numeráliá)

Číslovky - vyjadrujú počet alebo poradie. Pýtame sa na ne otázkami Koľko? Koľký v poradí? Skloňujú sa. Zastupujú podstatné alebo prídavné mená - napr. počet osôb, zvierat, vecí a javov - napr. jeden chlapec, šesť mačiek, osem kníh, štvoro rúk, poradie - napr. prvý, piaty násobok - napr. treríkrát, druhý raz, iné číselné významy - napr. niekoľko, pár, málo, veľa.

Delenie čísloviek:

  1. základné (koľko, aký počet) tri, štyri, štvrtina, veľa, viac, zopár, málo...
  2. radové (poradie) druhý, tretí, stý, tisíci, posledný, ostatný...
  3. skupinové (počet v skupine) jedni, dvoje, oboje, obe, troje, štvoro, desatoro, viacerí, viacero...
  4. druhové (počet druhov) jednaké, jednako, dvojaké, štvorako, mnohorako...
  5. násobné (násobky, opakovania) dvakrát, veľakrát, mnohokrát... jeden raz, dva razy, veľa ráz... štvornásobný, stonásobná, mnohonásobne... dvojmo, trojmo... dvojitý, trojitý, štvorito...

Číslovky delíme aj na:

  • určité - vyjadrujú presné číslo (tri, päťkrát, desaťnásobný, štvrtina, trojitý)
  • neurčité - vyjadrujú počet iba približne (veľa, mnohonásobne, viac ráz, menej)

Slovesá (Verbá)

Slovesá - vyjadrujú dej, činnosti a stavy. Pýtame sa na ne otázkou Čo sa robí? Vyjadrujú: činnosti - hrať, tancovať, stav - ležať, spať, zmenu stavu - zamrznúť, očervenieť. Rozdeľujú sa na plnovýznamové (spievať, variť, tešiť sa, vyzdravieť), pomocné (môcť, smieť, začať).

Delenie slovies:

  • plnovýznamové
    • činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
      • predmetové-ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu (vlastniť, vziať, stratiť...)
      • bezpredmetové-ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu (kráčať, cestovať...)
  • pomocné- nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom
    • modálne (spôsobové)- vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť -Mám si ešte napísať úlohu.), smieť, dať sa
    • fázové- vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať (Začína pršať. Prestala pracovať.)
    • limitné- vyjadrujú blízky začiatok deja ísť, mať (Išlo ma poraziť. Vyzerá, akoby ho mal šľak trafiť.)
    • sponové- fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi byť, stať sa (Som chorý. Bola až piata. Stane sa lekárom. Kedy sa stala takou?)

Gramatické kategórie slovies:

  • Osoba (1., 2., 3.)
  • Číslo (singulár, plurál)
  • Čas (minulý, prítomný. budúci)
  • Spôsob (oznamovací, rozkazovací, podmieňovací)
  • Slovesný rod (činný, trpný) Učiteľ pochválil žiaka. Žiak je chválený. Otec rúbe drevo. - trpné príčastie -ný, -tý (písaný, umytý) - činné príčastie:
    1. prítomné -ci (píšuci)
    2. minulé -vší (písavší)

Slovesné tvary:

  • jednoduché - vyjadrené jedným slovom
    • prítomný čas: kreslím;
    • budúci čas: nakreslím;
    • rozkazovací spôsob: kresli!
    • všetky neurčité slovesné tvary
  • zložené - vyjadrené viacerými slovami
    • minulý čas: kreslil som;
    • opisný budúci čas: budem kresliť;
    • prítomný podmieňovací spôsob: kreslil by som;
    • minulý podmieňovací spôsob: bol by som kreslil

Menné gramatické kategórie

Menné gramatické kategórie sú gramatické vlastnosti, ktoré majú podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky.

  1. rod
    • mužský

      Pri mužskom rode sa určuje životnosť a neživotnosť podstatných mien, ktoré pomenúvajú osoby (napr. rezbár, žiak, Fero) alebo pri zvieracích podstatných menách, ktoré sú súčasťami personifikácií (napr. vulgárne - Tí psi ma zradili.

    • ženský

      Prirodzené rody, t.j. zvyčajne odrážajú realitu, pohlavie, ale v niektorých slovách sa uplatňuje gramatický rod, napr. dievča, knieža

    • stredný

      Gramatický rod neodráža realitu, t.j. slová sa k nemu priradili na základe spoločenskej dohody v priebehu vývinu jazyka. Pri pomnožných podstatných menách sa rozlišuje rod podľa tvaru v N, G, alebo D, napr. kúpele - stroje, od huslí - od dlaní.

  2. číslo
    • jednotné (singulár) - jedna vec (napr. kvet, kniha)
    • množné (plurál) - viac vecí (napr. kvety, knihy)

      Jednotné aj množné číslo odrážajú realitu.

  3. pád - vyjadruje vzťahy medzi slovami vo vete (napr. N označuje pôvodcu alebo nositeľa deja)
    1. NOMINATÍV Kto? Čo?
    2. GENITÍV Koho? Čoho?
    3. DATÍV Komu? Čomu?
    4. AKUZATÍV Koho? Čo?
    5. VOKATÍV (oslovenie, zanikol okrem familiárnych a patetických oslovení typu synku, majstre, pane, Hospodinu ap., jeho funkciu prebral v slovenčine nominatív)
    6. LOKÁL O kom? O čom?
    7. INŠTRUMENTÁL Kým? Čím?

Stupňovanie sa uplatňuje pri prídavných menách:

  1. stupeň = Pozitív (napr. dobrý, múdro, zlý)
  2. stupeň = Komparatív (napr. lepší, múdrejšie, horší)
  3. stupeň = Superlatív (napr. najlepší, najmúdrejšie, najhorší)

tags: #ohybnosť #slovných #druhov #v #slovenčine

Populárne príspevky: