Daňové náklady spojené s obedom s klientmi a reprezentáciou na Slovensku
Téma daňových a nedaňových nákladov alebo výdavkov sa týka hlavne fyzických osôb - podnikateľov (SZČO) a právnických osôb bez ohľadu na to, či vedú účtovníctvo alebo daňovú evidenciu. Pri každom výdavku musíte správne určiť, či je daňový, alebo nie - toto určenie ovplyvňuje váš daňový základ. Mnohí daňoví poradcovia a daňové subjekty sa stretávajú s otázkou, ako správne zaúčtovať niektoré typy výdavkov, najmä tie, ktoré nie sú priamo definované v zákone o dani z príjmov.
Tento článok sa zameriava na daňové aspekty obedov s klientmi a ďalšie súvisiace výdavky na Slovensku, s cieľom poskytnúť jasný a štruktúrovaný prehľad o tom, čo je daňovo uznateľné a čo nie.
V kontexte hospodársko-finančnej a daňovo-účtovnej praxe vzniká neustále množstvo otázok, najmä z oblasti zdaňovania. Cieľom tohto článku je komplexne preskúmať problematiku reprezentačných výdavkov z daňového hľadiska na Slovensku, s ohľadom na zákon o dani z príjmov a zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH).
Vývoj zdaňovania v pragmatickej rovine a produktívnych formách inklinuje k tzv. priateľskému zdaňovaniu (friendly taxation), kde hlavnou ideou sú nízke dane a úsilie radšej presviedčať (koordinácia), ako donucovať (konfrontácia) daňové subjekty o tom, že zmysluplné dane sa oplatí platiť. Z hľadiska biznisu existuje aj na Slovensku stále určitá kategória otáznych a z hľadiska správneho posúdenia a daňového rozlíšenia polemických a problematických daňových výdavkov.
Zdaňovacie obdobia posledných rokov (2009 - 2012) sú naplno poznačené celosvetovou finančnou krízou a veľkou recesiou na trhu aj v prostredí Slovenska. Nič to však nemení na tom, že dominuje trend produktovej zmeny „od výrobkov k službám“. Práve v prospech rastu živých služieb sa neustále posúvajú aj všetky doteraz klasické a neživé produkty. A v službách môžete zaujať, osloviť, presvedčiť, zlanáriť a získať klientelu v silnej a stále dravšej konkurencii nielen skvelým produktom, ale najmä jeho vynikajúcim obalom, t. j.
Všeobecné zásady daňovej uznateľnosti
Vo všeobecnosti platí, že univerzálnym daňovým výdavkom je taký výdavok (náklad), ktorý bol preukázateľne vynaložený, riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu a jednoznačne súvisí s predmetom zdaniteľného príjmu. Musí ísť o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Najfrekventovanejším problémom je rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt, iné daňový poradca a iné daňová kontrola.
Daňové a nedaňové výdavky
Podnikatelia si môžu znížiť svoj základ dane o daňovo uznateľné náklady. Okrem nich zákon definuje aj daňovo neuznateľné náklady. Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma kategóriami, aby ste optimalizovali svoju daňovú povinnosť.
Daňové náklady alebo výdavky sú tie, ktoré ste vynaložili, aby ste dosiahli, zabezpečili a udržali svoje zdaniteľné príjmy. Musia byť preukázateľné (zdokladované) a zaúčtované v účtovníctve alebo zaevidované v daňovej evidencii. Typicky sem patria napríklad: mzdy, nákup materiálu alebo platba za energie či za tvorbu vášho firemného webu.
Nedaňové náklady sú tie náklady, ktoré ste nevynaložili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich zdaniteľných príjmov. Podrobne sa im venuje zákon o dani z príjmov v paragrafe 21, ktorý vymenúva vyše 25 rôznych skupín nedaňových nákladov.
Príklady nedaňových nákladov
- Náklady na obstaranie neodpisovaného majetku
- Vyplatené podiely na zisku
- Penále, úroky z omeškania a pokuty od úradov
- Niektoré nepeňažné benefity pre zamestnancov
- Výdavky na reprezentáciu
- Náklady SZČO na auto nezaradené v obchodnom majetku
- Manká a škody na majetku presahujúce náhrady
- Náklady, ktoré sa stanú daňovými nákladmi až po zaplatení
Väčšina nedaňových nákladov je neúčinná aj z hľadiska dane z pridanej hodnoty. To znamená, že si neodpočítate DPH, ktorú ste pri zaobstarávaní konkrétnej veci či služby zaplatili. Aj v tomto smere je však potrebné to vyhodnocovať od nákladu k nákladu.
Pracovný obed a jeho daňová uznateľnosť
Náklady na reprezentačné účely, ako sú útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje), patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, konkrétne do ustanovenia § 21 zákona č. 595/2003 Z. z.
Pracovný obed s klientom je rovnako jednoznačne charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok.
Márna je diskusia o tom, že bez slušného obeda alebo večere by sa obchod nemusel podariť.
Stravné ako daňový výdavok
V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.
Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
SZČO má rovnako nárok na stravné ako daňový náklad za každý odpracovaný deň a to v sume 3,74 EUR na deň. Aktuálne v paušálnej sume bez dokladovania, no iba za dni, keď mu nepatrí stravné za dni pracovnej cesty a ani za dni, počas ktorých mu na stravné prispel prípadný zamestnávateľ.
Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň.
ZÁKLADY VÝDAVKOV SAMOZAMESTNANECKOVEJ OSOBY – ČO SI MÔŽETE NÁROČIŤ?
Príspevok na stravovanie zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie počas pracovnej zmeny, ak vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Príspevok na stravu do limitu určeného zákonom je daňovým výdavkom spoločnosti.
Alternatívne možnosti zníženia daňovej povinnosti
Živnostník sa môže každý rok rozhodnúť, či si pri podávaní daňového priznania uplatní takzvané paušálne alebo skutočné výdavky. Paušálne výdavky sú výdavky, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba SZČO vôbec nemusela vynaložiť, no aj napriek tomu si ich pri výpočte dane môže odpočítať zo zdaniteľných príjmov, a to až vo výške 60 %.
Ďalšie daňovo uznateľné výdavky
Osobné auto a cestovné náhrady
V prípade, že živnostník používa súkromné auto na účely živnosti, môže si uplatniť predovšetkým cestovné náhrady. Uplatní si náhrady za spotrebované pohonné hmoty, náhrady za každý prejazdený kilometer 0,227 EUR a aj paušálne stravné. Auto však môže zaradiť do podnikania ako firemné (tj zaradiť ho do obchodného majetku) a uplatniť si aj ostatné náklady súvisiace s automobilom.
Reklama a darčekové predmety
Ak SZČO propaguje svoje aktivity na internete vo forme reklamy, prípadne obdarúva svojich klientov darčekovými alebo reklamnými predmetmi, aj vtedy ide o daňovo uznateľný výdavok. Nesmie však ísť o darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky a alkohol okrem vína. Fľaše vína ako darčekové predmety klientom do 17 eur za kus sú však daňovo uznaným výdavkom max. do 5% základu dane v daňovom priznaní. Medzi reklamné predmety patria perá, ceruzky, hrnčeky, kalkulačky, kalendáre, tričká, dáždniky a podobné predmety.
Nájomné a domáca kancelária
Nájomné za výrobné, skladové, obchodné či kancelárske priestory je štandardným nákladom, rovnako ako aj výdavky na telefóny či internet. Zložitejšia situácia je v prípade domácej kancelárie podnikateľa - zákony žiadny postup neuvádzajú, na základe interného predpisu a prepočtu však SZČO môže dostať náklady za domácu kanceláriu do svojich podnikateľských nákladov.
Pracovná cesta
Ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať, napríklad vybavovať zákazky či zháňať klientov, pracovná cesta je v takomto prípade plnohodnotným daňovým nákladom. Patria sem náklady spojené napríklad s letenkou, ubytovaním a mnohými ďalšími výdavkami. Náklad podnikateľa tvorí principiálne najmä paušálne stravné na každý deň pracovnej cesty (v závislosti od počtu hodín jej trvania), náklad za ubytovanie a cestovné (či už verejným dopravným prostriedkom alebo súkromným automobilom spoločníka/konateľa/zamestnanca).
Špecifické situácie a ich daňové posúdenie
Pracovné cesty a ich daňová uznateľnosť
Ak konzultačno-poradenská firma vykonáva veľa pracovných ciest, nie vždy je akvizícia potenciálnych investorov úspešná. Rozhodujúcim kritériom je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty. Toto dokumentujete napríklad správou z pracovnej cesty, záznamníkom o prevádzke motorového vozidla.
Pobyt obchodného partnera a daňové hľadisko
Ak firma dostane návštevu obchodného partnera a zaplatí výdavky za jeho hotelový pobyt, nejde o daňový výdavok uznateľný podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Určitú malú šancu a rámcový predpoklad uznania takéhoto postupu za výdavok na dosiahnutie zdaniteľných príjmov by sme videli v dôslednej rekvalifikácii - zmene názvu a titulu u predmetnej nákladovej položky.
Lobbing a daňová uznateľnosť
V prípade presnej formulácie „náklady lobbingu“ na faktúre vždy čo najpresnejšie opísať, čoho presne a kedy sa týkali a podporiť to masou dôkazov, lebo daňová kontrola sa k tejto forme výdavku bude stavať zásadne apaticky a antagonisticky. Podporte svoj názor aspoň dvoma expertízami na tento pojem alebo priamo zmluvou (dohodou) o lobbingu, kde dôslednou právnou formuláciou vylúčite možnosť pojmovej zámeny so sprostredkovateľskou činnosťou.
Čistiace služby a daňové výdavky
Domnievame sa, že vždy si do daňových výdavkov môže daňový subjekt nárokovať, zaradiť a neskôr pri možnom spore s daňovou kontrolou aj obhájiť akékoľvek druhy výdavkov (nákladov) za priame (napr. upratovanie) i nepriame (napr. technické služby na čistiaci cieľ. V danom prípade si však môže do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť aj účty za primerane nevyhnutné čistiace náradie a prostriedky.
Bezpečnostné služby a ich daňová uznateľnosť
V danom prípade je predpoklad, že daňová kontrola bude skúmať presné dôvody, prečo sa tradičné trhové komerčné aktivity firmy, ak sú na legitímnej báze, nezaobídu aj bez služby v štýle security. Hrana zákona by mohla v danom prípade pôsobiť kontroverzne a polemicky v tom, aby bol jasne a nespochybniteľne preukázaný dôvod a účel platieb za ochranu.
Klimatizácia a daňové hľadisko
Vybavenie kancelárie klimatizáciou môže byť vnímané ako nutný výdavok, alebo skôr ako luxusná nepotrebnosť. Dobre vetraná miestnosť je nutná nielen kvôli ľahkému dýchaniu a prevencii voči ochoreniu (napr. pre odstránenie baktérií, bacilov a prašnosti a roztočov v ovzduší), ale aj kvôli kvalitnému okysličovaniu mozgu a podpore aktívneho, invenčného a kreatívneho myslenia.
Výdavky na reprezentáciu z pohľadu dane z príjmov a DPH
Z hľadiska dane z príjmov výdavky (náklady) na reprezentáciu sú podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nedaňové, t. j. nie sú daňovo uznateľné.
Zákon o DPH síce nepozná pojem výdavky na reprezentáciu, ale v § 49 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH sa uvádza, že platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely reprezentácie. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje napr. na obchodné rokovania s obchodnými partnermi, teambuilding a pod.
Reklamné predmety a DPH
Za daňovo uznané sa považujú reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za kus. Za reklamný predmet sa nepovažuje tabakový výrobok a alkoholický nápoj okrem vína (ak ich podnikateľ sám nevyrába), ide o nedaňové výdavky.
Ak platiteľ DPH nakúpi reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienku ceny do 17 eur bez DPH, t. j. môže odpočítať DPH. Ak sa však rozhodne ich dodať na obchodné účely bezodplatne, považuje sa to za dodanie tovaru za protihodnotu a podnikateľ je povinný odviesť DPH na výstupe.
Alkohol a DPH
V prípade nákupu tvrdého alkoholu, resp. iného alkoholu, ako vymedzuje § 4 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ide vždy o nedaňový výdavok, ak nejde o podnikateľa, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.
Káva, obed a alkohol ako daňové výdavky?
Vo všeobecnosti platí, že ide o výdavky podnikateľa na reprezentáciu a podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. ide o nedaňové výdavky. To však neznamená, že podnikateľ ich nemôže „zahrnúť do účtovníctva“, resp. nemôže zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka. Tieto výdavky síce neznížia základ dane, znížia iba jej čistý zisk (nejde o tzv. daňový výdavok).
Obed v daňových výdavkoch podnikateľa
Pracovný obed s klientom je rovnako jednoznačne charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok. V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok.
Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň.
Daňový test
Ak chceme správne posudzovať daňové hľadisko uvedených nákladov, je dôležité vykonávať tzv. daňový test, t. j. porovnať tri hľadiská: dikciu § 19 (daňové výdavky), dikciu § 21 (nedaňové výdavky) a zdravý sedliacky rozum (tzv.
Príklady reprezentačných nákladov
- Spoločnosť pri príležitosti 10. výročia svojho vzniku usporiadala oslavu pre všetkých svojich súčasných i bývalých zamestnancov a ich rodiny.
- Pracovný obed s obchodným partnerom.
- Letenka alebo ubytovanie pre obchodného partnera.
- Firemné oslavy, bankety.
- Výdavky na vzdelávanie, ktoré nesúvisí s predmetom činnosti firmy.
- Obrazy, kvety, hudba na pracovisku alebo oddychová zóna.
- Výdavky na osobnú ochranu podnikateľa a podobne.
Daňové náklady - príklady z praxe
Otázka č. 1: Spoločnosť Alfa s.r.o. pozvala niektorých svojich obchodných partnerov na obed v reštaurácii, kde témou ich rozhovorov boli aj možnosti ich ďalšej spolupráce. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom?
Odpoveď: Nie.
Otázka č. 2: Spoločnosť Beta s.r.o. nakúpila 30ks reklamných predmetov - peňaženiek v hodnote 20 eur/ks, ktoré bude rozdávať svojim verným zákazníkom. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom?
Odpoveď: Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur nie sú daňovým výdavkom v plnej výške. V tomto prípade daňovník sumu 600 eur (30ksx20eur ) uvedie na r. 16 TAB A (je súčasťou r. Ďalších 100ks spĺňa podmienku reklamného predmetu, pretože jeho hodnota za jeden predmet bez DPH nepresahuje 17 eur. Reklamné predmety vo forme vína však môže daňovník poskytnúť najviac do výšky 5% zo základu dane uvedeného na r. 301 DP, čo je v tomto prípade 1000eur. Čiastka 600 eur je pripočítateľnou položkou k základu dane na r.
Otázka č. 3: Spoločnosť Delta s.r.o. poskytla finančný dar vo výške 10000eur občianskemu združeniu Slniečko. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom?
Odpoveď: Nie.
Otázka č. 4: Právnická osoba, platiteľ DPH, ktorej hlavným predmetom činnosti nie je výroba vína, poskytla svojim najväčším odberateľom reklamné predmety vo forme fľaše vína, a to 30 ks za 20 eur/1ks bez DPH, s DPH 24 eur/1ks a 100 ks za 16 eur/1ks bez DPH, s DPH 19,20eur/1ks. Na r. 301 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovník vykázal základ dane vo výške 20000eur. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom?
Odpoveď: Nie.
Otázka č. 5: Spoločnosť je výrobcom vína. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom?
Odpoveď: Spoločnosť, u ktorej výroba vína je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane (za predpokladu, že hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur), tzn.
Otázka č. 6: Spoločnosť má ako hlavný predmet činnosti uvedenú výrobu alkoholických nápojov. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom?
Odpoveď: Spoločnosť, u ktorej výroba alkoholických nápojov (vrátane vína) je hlavným predmetom činnosti, môže uplatniť do daňových výdavkov ako reklamné predmety, ktoré obstarala od iných osôb, len víno v hodnote do 17 eur za jeden predmet, a to len do výšky 5 % zo základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie, tzn.
tags: #obed #s #klientmi #daňové #náklady #slovensko
