Obložené vykrajované chlebíčky: Recepty a inšpirácie

Obložené chlebíčky sú klasickou súčasťou osláv a rôznych stretnutí. Ponúkajú širokú škálu možností, ako potešiť chuťové poháriky a zároveň esteticky obohatiť stôl. V tomto článku nájdete inšpirácie a recepty na prípravu tradičných aj originálnych obložených chlebíčkov, vrátane bezlepkovej varianty.

Bezlepkové zemiakové chlebíčky

Tento recept je určený pre tých, ktorí dodržiavajú bezlepkovú diétu. Je vhodný pre všetkých, ktorí musia dodržiavať túto diétu, ako moja kamarátka Hanka.

Postup:

1. Zemiaky v šupke predvarte, ale nedovarte.
2. Ostrým nožom ich neošúpané nakrájajte na plátky hrubé asi 1 cm.
3. Plátky môžeme piecť na grile alebo na čistej platni, kde plátky zemiakov dopečiete. Nemajú mať stred surový, nesmú sa ale ani rozpadať.
4. Teraz už záleží na vašej fantázii, čím ich ozdobíte. Dajte veľa šunky a syra, nepridávajte soľ, na vajíčka a zeleninu trocha soli nezaškodí.

Tieto chlebíčky sú vynikajúce za tepla aj za studena. Dobrú chuť.

Veľkonočná slávnostná misa a džabanina

Na Veľkú noc si určite robíte slávnostnú misu a to znamená, že všetky odrezky, ktoré sa Vám rozsypali, nezmestili a nedajú sa použiť na krásne ozdobenú misu, viete spotrebovať ako ja na Veľkonočnú džabaninu. Na Slovensku sa pripravuje hrudka na slano a sladko. Narežte si na kúsky veľkonočný koláč, vajcia, klobásu a rôzne druhy šunky, prisypte nastrúhaný chren a zalejte kyslým najlepšie farmárskym mliekom. Ak neviete upiecť koláč, tak si kúpte vianočku, miesto kyslého mlieka sa dá použiť kvalitná pochúťková smotana kúpená v jednom zo supermarketov. Ochutnajte, poprípade dosoľte himalájskou soľou a okoreňte. Všetkého s mierou, pretože ingrediencie použité sú slané, ba niektoré šunky až presolená, preto pozor na zvýšený tlak a cholesterol.

Naši predkovia zachovávali tieto tradície a zvyky a tomu prispôsobovali aj jedálny lístok.

Slávnostné recepty na Veľkú noc

Kresťania považujú Veľkú noc za najdôležitejší sviatok v roku. Svätý alebo Pašiový týždeň je obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Aj napriek tomu, že sa hovorí týždeň, ide o 9 dní s týmito prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok. Veľkou nocou sa myslí tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst, keď človek pracoval na svojom vnútornom obrodení.

Zelený štvrtok

Názov vznikol skomolením nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na der Gründonnerstag. V tento deň sa naposledy rozozneli kostolné zvony, ktoré stíchli až do Veľkej noci. Podľa ľudových zvykov ľudia vstávali skoro ráno a umývali sa rosou, aby neboli chorí. Gazdiné pozametali dom ešte pred východom slnka a smeti odnášali na križovatku, to robili, aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádali nič nepožičiavali.

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a tiež sa nemohlo nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná. Podľa tradície sa ľudia na Veľký piatok chodili umývať vodou do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Odvážni chlapci sa potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu a aby ich potom neboleli. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite a urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu.

Biela sobota

V tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe. Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii (Služby Božie na Veľkú noc pripomínajúca Kristovo zmŕtvychvstanie). Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Zvykom bolo, že sa za trámy domov dávali vyhasnuté uhlíky, aby chránili pred požiarom.

Veľkonočná nedeľa

V nedeľu je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Preto je tiež každý rok Veľká noc inokedy. Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady, aby bola dobrá úroda aj voda. Spoločne sa jedlo vajce uvarené na Veľký piatok s vŕbovým a jaseňovým prútom.

Veľkonočný pondelok

Bolo zvykom, že po významných sviatkoch sa deň nepracovalo. Slovania už oddávna verili, že voda má očisťujúci účinok. Taktiež predstavovala aj symbol zdravia. V pondelok chodili chlapi kúpať mladé dievčatá vodou a striekať voňavkou, alebo šibať korbáčom, najlepšie korbáče boli z čerstvých vŕbových prútov. Tradícia káže dávať maľované vajíčka alebo kraslice, ktoré vedeli ženy zdobiť samy podľa krajových zvykov a uväzovať farebné stužky na korbáč, ktoré mali tiež svoj význam. Kraslice sa môžu zavesiť na bahniatka, ktoré majú ochranný charakter. V súčasnosti však majú darovaciu funkciu. Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka) na Veľkonočný pondelok sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Peniaze, ktoré vyšibali, večer minuli za hudbu na tancovačke a niekde bývalo zvykom, že na druhý deň v utorok dievčatá kúpali, šibali mládencov.

Vajíčka ako symbol Veľkej Noci

Vajcia obsahujú zárodok života a ľudia sa od pradávna snažili využívať ich tajomnú energiu. Sú symbolom Veľkej noci, vzkriesenia prírody a svetová mytologia im pripisuje božský pôvod. Liečitelia a šamani ich používali ako liek. Moderná doba odsúdila sliepky do klietky a vajcia podrobila striktnej dietetickej analýze. Výsledok je, že ľudia sa boja jesť vajcia kvôli cholesterolu. Pritom vajíčka sú dokonalé posilňujúce a taktiež plnohodnotná potravinou na posilnenie rastu vlasov. Ak patríte medzi ľudí citlivých na cholesterol zo stravy, potom by ste nemali jesť viac ako 3 vajcia za týždeň. Pri jedení väčšieho množstva ako 7-10 kusov za týždeň /počítajte aj v polotovaroch, buchtách či koláčov/ je nutné znížiť konzumáciu iných koncentrovaných potravín ako sú tvrdé syry, mäso.

Tradičná čínska medicína používa vajcia ako posilňujúci prostriedok po potrate. Doporučuje ho ako posilnenie krvi, pre dodanie vlhkosti. Bielok sa používa k ochladeniu horúcich stavov, detoxikácii a pri kašli. Vaječný žĺtok sa používa pri nespavosti, pre slabšie deti a pri spomínanom potrate. Na trhu sa objavujú rôzne druhy vajec. Ak kupujete vajcia, všímajte si číselného kódu na vajci - nápisy a krásne obrázky nemusia hovoriť o správnom chove zvierat. Vajcia z výbehového chovu, kde majú kury prístup k paseniu sa na tráve, majú vyšší obsah omega 3 mastných kyselín, vitamínu D a aj podľa niektorých štúdií vitamínu B12. Bio vajcia pochádzajú z ekologického chovu a je neporovnateľné, ohľaduplnejšie než bežný chov, preto krmivo a prístup na pastvu stojí za kvalitou vajca. Ak chcete domáce farmárske vajcia musíte poznať ich históriu a okolie v ktorom sú sliepky chované.

Chren - neodmysliteľná súčasť sviatočných jedál

Chren je zelenina a zároveň aj liečivá bylina s veľkými listami a valcovitým koreňom. Je neodmysliteľnou súčasťou sviatkov jari a ich jedál. Obsahuje veľké množstvo vitamínu C a horčičné oleje, ktoré ovplyvňujú lepšie prekrvenie organizmu a pôsobia ako prírodné antibiotikum, posilňujú odolnosť organizmu proti chorobám spojeným s prechladnutím, kašľom, nádchou. Vôňa chrenu preniká až do nosa a uľavuje pri bolestiach hlavy. Odporúča sa pri infekčných chorobách močových ciest, reumatizme a dne. Chren sa používa čerstvý, strúhaný k varenému, pečenému mäsu, údeninám, omáčkam, vajciam, nátierkam a syru. Najradšej mám vyšľahanú smotanu, do ktorej sa vmieša chren, štipka cukru a himalájska soľ.

Recept na chlebíčky s kuracou pečeňou

Recept pochádza od mojej starej mamy a pôvodne zrejme z oblasti Talianska, kde za prvej svetovej vojny bojoval môj pradedo, ktorý ho odtiaľto priniesol.

Postup:

1. Najprv si kuracie pečienky dôkladne umyjeme, potom ich s nožíkom na doske naškrabeme ( poprípade pomixujeme s ručným mixérom) tak, aby nám vznikla kašovitá jemná masa.
2. Do tejto masy pridáme dve celé vajcia, nasekanú petržlenovú vňať a podľa chuti osolíme a okoreníme a celé to poriadne premiešame, čím nám vznikne masa na chleby.
3. Tmavý chlieb nakrájame na krajce a začneme ho piecť na panvici na oleji, pričom na vrchnú stranu chleba natrieme asi 1 cm vrstvu pripravenej masy.
4. Po upečení spodnej časti chlieb prevrátime na druhú stranu s masou, a ďalej pečieme asi 3 minúty.

Podávame najlepšie so zeleninovým šalátom, alebo len tak k pivu.

Ďalšie inšpirácie na obložené chlebíčky a chuťovky

• Tak trochu iné obložené chlebíčky, vhodné aj ako jednohubky na Silvestra
• Pizzovníky, ktoré vedia na oslavách nahradiť tradičné obložené chlebíčky.
• Toastová roláda nahradí napr. obložené chlebíčky a je vhodná na akúkoľvek oslavu alebo len tak

Retro chuťovky z bufetov

Zaspomínajte si aj na ďalšie pochúťky, ktoré sme kedysi konzumovali v bufetoch na stojáka alebo za pochodu ulicami mesta. A niektoré z nich si určite aj urobte!

• Vlašák
• Utopenci
• Vynikajúce langoše
• Obložené ruské vajcia
• Gofry
• Párok v rožku - hotdog
• Obyčajné rožky

tags: #oblozene #vykrajovane #chlebicky #recepty

Populárne príspevky:

• Ochrana zemiakových polí
• Všetko o Eidame
• Tradičný recept na vaječný likér
• Bezgluténová múka PROMIX Alfa
• Denné menu v Etna