Obrad posvätenia jedla v Košiciach: Zachovávanie tradícií a regionálnych zvyklostí

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Hoci má hlboké náboženské korene, v súčasnosti ju mnohí vnímajú aj ako oslavu jari a obnovy života. Na Slovensku sa s Veľkou nocou spája množstvo tradícií a rituálov, ktoré sa v jednotlivých regiónoch môžu líšiť. Jedným z najvýraznejších zvykov, najmä na východnom Slovensku, je obrad posvätenia jedla, ktorý má v Košiciach dlhú a živú tradíciu.

Posvätenie jedál počas Veľkej noci. Zdroj: Wikimedia Commons

Veľká noc: Od kresťanských koreňov k svetským oslavám

Veľká noc je kresťanský sviatok. Tradíciu poznáme z čias prijatia kresťanstva. Kedy sa presne tento sviatok ustanovil, nie je celkom známe, je ale známe to, že veľkonočné sviatky sú staršie ako vianočné sviatky. A keďže vieme, že už prví Kresťania slávili spomienku na umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, dá sa povedať, že tie korene sviatku sú v ranej cirkvi, aj keď dátum sa menil. Napokon sa stanovilo, že Veľká noc je pohyblivý sviatok, každý rok nám pripadne na iný dátum, najskôr môže byť začiatkom marca a najneskôr koncom apríla. Vypočítava sa to podľa prvého jarného zatmenia mesiaca.

Veľká noc nadväzuje na židovský sviatok Pesach a jej korene siahajú do ranej cirkvi. Dátum Veľkej noci je pohyblivý a vypočítava sa podľa prvého jarného zatmenia mesiaca. Napriek kresťanskému pôvodu má Veľkonočný pondelok so svojimi ľudovými zvykmi presah do predkresťanského obdobia, keď starí Slovania oslavovali príchod jari, ktorá pre nich znamenala koniec chorôb, smrti a hladu.

Etnologička Marta Botiková opisuje podstatu veľkonočných dní: „Pre každého prináša povzbudivé posolstvo - pre niekoho ide o božské vzkriesenie, pre iného zase symbolizuje vzkriesenie prírody, obnovu životného cyklu.“

Veľká noc sa v roku 2025 začína 17. apríla (Zeleným štvrtkom) a končí 21. apríla (Veľkonočným pondelkom). Pre kresťanov ide o najvýznamnejší sviatok, počas ktorého si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Aj keď sa význam Veľkej noci môže pre rôzne skupiny ľudí líšiť (čo dobre ilustrujú rozličné tradície, symboly aj spôsoby, ako tieto dni trávime a slávime), ich termín každoročne pripadá na dátum, ktorý je blízko jarnej rovnodennosti.

Prvá časť názvu napovedá, že ide o veľmi dôležitý kresťanský sviatok - veľká. Ide o pohyblivý sviatok. Znamená to, že nemá pevne stanovený dátum. Termín sa každý rok mení. Medzi jednotlivými rokmi môže byť dosť výrazný rozdiel, pokojne aj o viac ako jeden mesiac. Pre stanovenie dátumu je rozhodujúci termín prvého splnu po jarnej rovnodennosti.

Regionálne rozdiely v tradíciách

Hoci sa tradície a obrady naprieč Slovenskom môžu líšiť, symbolika zostáva zhruba rovnaká. V gréckokatolíckych obciach sa ľudia s košíkmi plnými jedla vyberú na Veľkonočnú nedeľu ráno do kostola, aby ich dali posvätiť. Na západnom Slovensku bývalo charakteristické zdobenie letečka - kytice rozvetvených jarných halúzok ozdobenej vajíčkami.

Oslava jari aj sviatky Božieho vzkriesenia. Veľkú noc, najväčší kresťanský sviatok, v súčasnosti oslavujeme aj svetsky. A kým sa niektoré veľkonočné tradície naprieč Slovenskom podobajú, iné sa líšia. V gréckokatolíckych obciach sa ľudia s košíkmi plnými jedla vyberú na veľkonočnú nedeľu ráno do kostola, aby ich dali posvätiť, na Západnom Slovensku bývalo zase charakteristické napríklad zdobenie letečka - kytice rozvetvených jarných halúzok ozdobenej vajíčkami.

Hoci sa tradície a obrady naprieč Slovenskom môžu líšiť, symbolika v jednotlivých oblastiach Slovenska zostáva v zásade rovnaká. „Pre každého prináša povzbudivé posolstvo - pre niekoho ide o božské vzkriesenie, pre iného zase symbolizuje vzkriesenie prírody, obnovu životného cyklu,“ opisuje podstatu veľkonočných dní etnologička Marta Botiková.

Veľkonočné tradície na Slovensku. Zdroj: YouTube

Veľkonočné pokrmy

K veľkonočným sviatkom neodmysliteľne patrí dobré jedlo. Na sviatočnom stole sa odzrkadľujú niektoré rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. Na Zemplíne na ňom nesmie chýbať syrek alebo hrudka. Aj západné Slovensko má svoje typické veľkonočné jedlo. Slaný pečený koláč nazývaný pečka alebo veľkonočná baba sa udomácnil napríklad v okolí Trenčína. Veľké množstvo pečiva sa premieša s mliekom a vajcami, v niektorých regiónoch doň pridávajú aj údené mäso alebo klobásu.

Ľudia z okolia Nitrianskeho kraja si v minulosti pripravovali ešte v pôstnom čase kalkýš alebo keltýš, jedlo upečené z naklíčeného obilia, ktoré ľuďom po dlhej zime dodalo potrebnú výživu. Naklíčením raže a pšenice vznikla sladká hmota so šťavou, ktorá dodala pokrmu cukrovú chuť. Do cesta sa pridávala iba múka. Od jeho prípravy sa však postupne upúšťalo, pretože postup bol zložitý - so všetkými krokmi trval približne týždeň.

Podľa etnologičky Botikovej sa v niektorých častiach Slovenska stále uchovávajú tradičné stravovacie zvyky spojené s konkrétnymi veľkonočnými dňami. „Tvarohové jedlá sa napríklad konzumujú najmä na Bielu sobotu. Jedálniček sa začína po pôste pomaly obohacovať aj o nové produkty, ktorých je s prichádzajúcou jarou v domácnosti viac. Takýto bol zelený špenát alebo štiav na prípravu omáčok, vajíčka aj mliečne produkty.“

Veľkonočné pokrmyK veľkonočným sviatkom nepochybne patrí dobré jedlo. Práve na sviatočnom stole sa odzrkadľujú niektoré rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. Na Zemplíne na ňom nesmie chýbať syrek alebo hrudka. Hlavnými ingredienciami tohto jedla sú vajcia a mlieko, má pudingovú konzistenciu a môže byť pripravené na sladký, ale aj slaný spôsob.

Aj západné Slovensko má svoje typické veľkonočné jedlo. Slaný pečený koláč nazývaný pečka alebo veľkonočná baba sa udomácnil napríklad v okolí Trenčína. Veľké množstvo pečiva sa premieša s mliekom a vajcami, v niektorých regiónoch doň pridávajú aj údené mäso alebo klobásu.

Obradové jedenie

Najvýznamnejším dňom pre kresťanov je Veľkonočná nedeľa. V oblasti Šariša, Košíc a Zemplína sa dopoludnia, po príchode z kostola začína typické hodovanie na spôsob brunchu (raňajky a obed v jednom). „Na stôl sa kladú údeniny, šunka, vajcia, zelenina a podobne. Podáva sa pečené kozľa alebo jahňacina a údeniny, ktoré sa zachovali z fašiangovej zabíjačky,“ opisuje obyčaje obradného jedenia Botiková.

Predovšetkým v gréckokatolíckych obciach sa obradné hodovanie spája aj s konzumáciou svätenej pasky - bieleho koláča - , ktorá je súčasťou posvätených veľkonočných košíkov. Sú naplnené kúskom z každého jedla na veľkonočnom stole. Plný košík podľa etnologičky symbolizuje hojnosť, sýte jedlá symbolizujú bohatstvo, a pokrmy prvýkrát konzumované počas roka zas „novinu“ a nový životný cyklus.

Veľkonočné menu v Košiciach a okolí:

Región	Typické jedlá
Košice a okolie	Šunka, klobása, syrek (hrudka), vajíčka, chren, soľ, zelené bylinky, pálenka, paska
Zemplín	Syrek (hrudka), vajcia, mlieko
Trenčín a okolie	Pečka (veľkonočná baba), údené mäso, klobása
Nitriansky kraj	Kalkýš (keltýš)

Symbolická výzdoba

S Kvetnou nedeľou alebo v cirkevnom kalendári Palmovou nedeľou sa spája aj takzvané letečko. Kytica rozvetvených jarných halúzok ozdobená vajíčkami bola najvýraznejšou časťou predveľkonočného obdobia najmä v dedinách na západnom Slovensku. „Mladé dievčatá so zdobenými vetvičkami prechádzali po dedine a pri každom dome zavinšovali, za čo dostali odmenu. Zvyk sa dodržiaval napríklad v obci Vajnory,“ objasňuje Botiková.

Ešte skôr, dva týždne pred Veľkou nocou, počas takzvanej Smrtnej nedele, sa v mnohých obciach vynášala Morena, Kyseľ, Kyselica. Obyčaj sa vyskytoval takmer na celom Slovensku, výrazne si ho pamätáme z obcí stredného Slovenska. Hádzanie slamenej ženskej figuríny z mosta alebo z brehu do jarných vôd potoka či rieky symbolizovalo vyháňanie zimy, chorôb a smrti a ponúkanie priestoru na príchod jari.

Na celom Slovensku bolo zvykom zdobiť veľkonočné vajíčka, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci. „Zdobenie vajíčok na slovanskom území bez vzorov, iba červenej farby potvrdili archeologické nálezy. Pri zdobení veľkonočných kraslíc sa dodnes používajú prírodné farbivá, najmä cibuľové šupky, známe z takýchto prírodných techník sú aj zelené lístky, ktoré zanechajú na kraslici tvar otláčanej rastlinky.“

Mnohofarebné kraslice sa rozšírili až s ponukou a dostupnosťou chemických farbív. Známe sú aj iné techniky zdobenia, napríklad obkrúcanie vlnou, aj rastlinnou dreňou. Časté je tiež drôtovanie kraslíc, a to najmä na Orave.

Symbolická výzdoba počas Veľkej Noci. Zdroj: Zemplínske múzeum

Šibanie či oblievanie?

Najväčší rozdiel medzi jednotlivými časťami Slovenska je v tradícii šibania a oblievania. Na západnom a strednom Slovensku bolo zmyslom šibania prenášanie životodarnej sily z prútov na ženy. Korbáče, upletené z mladých prútov, symbolizovali život, ktorý do prútikov a miazgy naliala jar. Východoslovenské regióny skôr verili v očistnú silu vody, preto oblievali. Aj keď v súčasnosti mnohé ženy považujú oblievanie a šibanie za nemiestne, etnologička upozorňuje, že v šibačke nemôžeme hľadať racionalitu. Je to mágia, ktorej význam sa dávno stratil a zostala „len“ tradícia.

„Na Slovensku sa v priebehu 20. storočia oba zvyky preplietli. Pomyselná hranica medzi nimi bola pôvodne niekde v oblasti rieky Hron. Už dávno sa šibe, aj sa polieva,“ hovorí Botiková s tým, že v mestskom prostredí zvyk oblievania zjemnil príchod kolínskych vôd a výroba kozmetiky.

Z Rakúska a zo západnej Európy prišiel do okolia Bratislavy zvyk hľadania vajíčok alebo zajačika. Deti sa pokúšajú nájsť hniezdo, do ktorého im rodičia ukryli sladkosti. „Zajac sa vyznačuje množstvom potomstva a opäť sa spája s hojnosťou počas Veľkej noci,“ vysvetľuje Botiková.

Podľa etnologičky sa nedá povedať, či obyčaje Veľkej noci zaniknú alebo pretrvajú. „Žijeme v inej dobe. Nič sa nestane, ak si napríklad namiesto domácej údeniny pôjdeme kúpiť do obchodu pražskú šunku. Sviatky sa vyvíjajú a menia. Sledujeme v priebehu celého 20. storočia akýsi pokles sviatku, keď ho vykonávajú najmä malé deti, takže tradícia sa mení na hru a obrad už dávno nie je obradom.

Veľká noc je sviatok, ktorý každý slávime tak trošku po svojom. Pre niekoho je významný nábožensky, iný sa teší na voľno a čas s rodinou. Obdobie Veľkej noci nesúvisí iba s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ide aj o oslavu jari, začiatkov, niečoho nového. Na Slovensku je toto obdobie spojené napríklad s vynášaním Moreny, čo je slamená figurína dievčaťa, ktorá sa hádže do potoka.

S vítaním jari boli spojené aj rôzne obrady, ktoré sa mali postarať o hojnú úrodu v najbližšom roku. A hoci sú tieto zvyky menej známe, rovnako patria do našej minulosti a sú, bezpochyby, veľmi zaujímavé.

Obrad posvätenia jedla v Košiciach

V Košiciach si môžete dať požehnať potraviny aj dnes. So slávením sviatkov Veľkej noci a kresťanských obradov sa už tradične spája aj požehnanie jedla. Práve táto súčasť veľkonočných sviatkov je skôr regionálnym zvykom na východe Slovenska. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári.

Na Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu si tisíce Košičanov dali posvätiť košíky plné mäsa, šunky a vajec, ktoré symbolizujú koniec pôstu a začiatok hojnosti jedál aj milosti. Pre niektorých najmilší veľkonočný zvyk - svätenie tradičných jedál - sa opäť uskutočnil vo všetkých košických kostoloch počas sobotného popoludnia a nedeľného rána.

„Mám 77 rokov a odkedy som nastúpila do základnej školy, ešte som posvätenie nevynechala ani raz. Aj keď len po troške, ale stále niečo prinesiem,“ povedala pani Anna, ktorá s košíkom prišla pred Dóm sv. Alžbety. Kňaz v úvode požehnal aj ľudí, ktorí budú tieto pokrmy jesť a v modlitbe prosil, aby sa raz zišli pri sviatočnom stole aj na nebeskej hostine.

Podľa starej tradície bolo v pôste zakázané jesť nielen mäso, ale aj vajcia a syry. Pred ich prvým jedením po dlhom čase boli preto požehnávané, aby padli ľuďom na úžitok a upevnili v nich lásku a svornosť.

Súčasťou liturgického slávenia Veľkej noci je aj obrad požehnania jedál, ktorý je charakteristický najmä pre východné Slovensko. Veriaci prichádzajú do chrámov na Bielu sobotu, respektíve Veľkonočnú nedeľu s košíkmi plnými typických pokrmov.

V Dóme svätej Alžbety budú požehnávať každú polhodinu, štyrikrát za sebou od 15.00 hod., takže o 15.00, 15.30, 16.00 a 16.30 hod. Požehnanie jedál v našej farnosti bude v sobotu (30.3.) o 15.00 hod. v Kostole Kráľovnej Pokoja a 15.30 hod. v kostole Ducha Svätého. Zároveň bude možnosť posvätiť jedlá aj po ranných svätých omšiach v nedeľu (31.3.), a to po svätej omši, ktorá je o 7.00 hod. v Kostole Kráľovnej Pokoja a po svätej omši, ktorá je o 8.00 hod.

V sobotu o 8.00 hod. sa budeme modliť v tichu pri Božom hrobe ranné chvály a posvätné čítanie. Prerušíme trošku to ticho na námestí medzi svätyňou a farou požehnaním jedál, ktoré je typické na východnom Slovensku.

„Jedno slávenie je v kostole okolo stola a druhé slávenie je doma okolo stola, ale vždy je to stolovanie, a preto jedlo má významnú funkciu. Ak chceme vyjadriť nejaké spoločenstvo, tak pripravíme hostinu. Symboly, ktoré sa na Veľkú noc používajú, napríklad vajíčko ako symbol nového života, pretože všetko začína od vajíčka, od jadra. Symboly korešpondujú s posolstvom Veľkej noci, s posolstvom nádeje, oživovania, kolobehu sveta,“ skonštatoval Mons. Anton Fabian.

Požehnanie jedla sa vo väčšine dedín a miest uskutočňuje zvyčajne ráno na Veľkonočnú nedeľu. V Dóme svätej Alžbety to bude možné aj dnes (20.4.) od 15.00 do 16.00 hod. Iný kraj, iný mrav. Napriek regionálnym odlišnostiam má obsah veľkonočných košíkov, ktoré sa v nedeľu posvätia, svoj význam.

Posvätenie jedál v Košiciach. Zdroj: Kosiceonline.sk

Veľkonočné zvyky a dni

Veľkonočné sviatky sa začínajú Kvetnou nedeľou, teda týždeň pred Veľkou nocou. Je to spomienka, ako Kristus prichádzal slávnostne do Jeruzalema na osliatku. V našich končinách sa na túto spomienku svätia v chrámoch mladé výhonky vŕby, tzv. bahniatka. V minulosti sa používali tak, že posvätený prút sa zapichol na pole, aby bola dobrá úroda. Takisto si ľudia zapichovali prúty v domácnostiach. Neslúžil len na okrasu, ale tým, že boli posvätené, tak opäť mali slúžiť ako ochrana príbytku. Bolo ešte zaujímavé, že výhonky bahniatka sa nazývali regionálne napríklad mačičky alebo kočičky a zvykli sa prehltnúť vodou. Ľudia to konzumovali preto, aby sa chránili pred chorobami hrdla, priedušiek.

Zelený štvrtok je deň, kedy v minulosti dievčatá skoro ráno chodievali pod vŕbu. Keďže ideál krásy hovoril o tom, že dievča má mať dlhé husté vlasy, tak každé dievča chcelo takéto vlasy mať. Práve tie, ktoré také vlasy nemali, chodievali pod vŕbu a hovorili tam zariekanie: ,,Vŕba vŕba, milá vŕba, daj mi vlasy na dva pásy‘‘. Akoby prosili tú vŕbu, aby sa niečo z jej hustoty prenieslo aj na dievčenské hlavy. Gazdom sa na Zelený štvrtok odporúčalo, aby zasadili plodiny, ktoré sa zaväzujú. Večer boli obrady, kedy stíchli zvony. Tie sa zaviazali a namiesto zvonov sa používali rapkáče. Boli súčasťou Veľkej noci. Chlapci počas trojdnia behali po dedinách s rapkáčmi a oznamovali začiatok posvätného ticha. Počas Zeleného štvrtka sa mohlo ešte pracovať na poli, prípadne gazdinky upratovali, čo bolo treba. Vo veľkých katedrálnych chrámoch sa svätili oleje , ktoré sa používajú pri krste, na pomazanie chorých, ale aj na vysväcovanie kňazov. Na Zelený štvrtok ľudia zvykli konzumovať vždy niečo zelené, pretože ľudskému organizmu sa žiadalo detoxu. Keď už rástla žihľava a medvedí cesnak, tak sa z nich varili rôzne polievky, prívarky. Na Zelený štvrtok stíchnu zvony.

Veľký piatok bol deň spomienky na ukrižovanie Ježiša Krista. Bol to deň, kedy sa nesmelo hýbať so zemou, nesmelo sa nič robiť . Všetko bolo stíchnuté a ľudia skôr meditovali. Pre Kresťanov platil prísny pôst, raz denne sa mohli dospelí ľudia najesť, výnimku mali deti a dospelí nad 70 rokov. Denným pokrmom bol krajec chleba, ktorý zapili pohárom vody.

Potom prichádza Biela sobota. Ráno ženy doháňali to, čo v piatok neurobili. Už v piatok po polnoci zarábali kvások, aby im do ráno vykyslo cesto na veľkonočný chlieb a koláče. V polovici 20.storočia k nám prenikol aj piškótový baranček, ktorý sa v mnohých rodinách pečie stále. Všetko sa urobilo do popoludnia a popoludní už nastal zase pokoj a išlo sa pozrieť na tzv. boží hrob. Po zotmení začali obrady vzkriesenia.

Áno, zvyčajne to bolo tak, že v nedeľu skoro ráno gazdinky dali do košíka jedlo, ktoré brali na posvätenie. Bola tam najmä šunka, slanina, klobásy, chren, soľ, zelené bylinky, pálenka a tiež vajíčka. Vajíčka boli symbolom plodnosti a konzumovali sa obzvlášť počas Veľkej noci. Keď gazdinky prišli s posväteným košíkom domov, naservírovali spoločné veľkonočné raňajky. Na Slovensku bol pekný zvyk, že sa podelili všetci s jedným vajíčkom. Rozkrájalo sa na toľko kúskov, koľko bolo členov v domácnosti. Bola to symbolika súdržnosti rodiny. Omrvinky sa nechávali vysušiť a používali sa v rámci ľudového liečenia. Na obed sa zvyklo jesť pečené jahniatko alebo pečený baranček. Na Slovensku sa ale tento zvyk vytratil. Dá sa povedať, že Veľkonočný pondelok už nie je cirkevný sviatok. Gazdinky aj dnes chodia posväcovať jedlo.

Šibanie a polievanie je stará tradícia. Kedysi to bolo určené vyslovene pre slobodných. Mládenec plný sily zobral prútik z vŕby, pošibal jemne nohy, aby dievčina bola čiperná, aby ju nôžky nosili. Pošibal jej boky, aby keď príde čas, porodila zdravé krásne deti a pošibal jej ruky, aby bola pracovitá, usilovná. Je tu aj taký erotický princíp, princíp plodnosti. Mládenec, ktorý bol súci na ženenie, cez prútik odovzdával plodivú silu dievčine, ktorá tiež bola súca na vydaj. Na západnom Slovensku sa používal korbáč a na východnom Slovensku funkciu zohrávala voda z potoka. Voda sa zobrala a dievča sa ňou pofŕkalo. Živá voda znamenala, aby bola dievčina zdravá, krásna a aj tu sa, samozrejme, zachoval princíp plodnosti. Za tento akt dala dievčina mládencovi ručne zdobenú kraslicu. Tak ako mládenec jej daroval odkaz toho, že po nej túži, dievčina mu to vrátila práve spomínaným vajíčkom. Dievčatá, ktoré mali vyhliadnutého mládenca, tomu urobili tzv. písanku. To bolo veľkonočné vajíčko, kde napísala dievčina veršík a o pár týždňov sa konalo stavanie májov. Hovorí sa, že deň po Veľkonočnom pondelku chodia zase dievčatá šibať na oplátku chlapcov.

Ako vyzerajú veľkonočné sviatky dnes?V Nemecku alebo vo Francúzsku bol zvyk hľadania veľkonočných vajíčok alebo veľkonočného zajaca. V rôznych záhradách a parkoch sa skrývali vajíčka a deti ich hľadali. Tento zvyk začína prenikať dnes aj k nám. Obzvlášť sa teší u rodín s malými detičkami, kde často tie mamičky už neučia svojich synov niečo o šibačke a polievačke. Je to zvyk, ktorý je podporovaný mnohými obcami alebo mestskými časťami. V Bratislave viaceré mestské časti organizujú na Veľkonočný pondelok hľadanie veľkonočných vajíčok. Tá účasť je veľmi hojná.

V minulosti sa rodina pozývala na Veľkonočnú nedeľu k slávnostnému obedu. Bolo to opäť obdobie, kedy sa ľudia stretávali. Na Veľkonočný pondelok každý slobodný mládenec chodil do každého domu, kde bolo slobodné dievča, takže tie kontakty tam boli. Chodievalo sa šibať a polievať zavčas rána, už neskôr sa nešibalo. Práve popoludní sa chodila navštevovať rodina, susedia a večer po pôste bola prvá zábava pre mládež. Na zábavy sa chodievali pozerať aj starší ľudia. Po pôste sa konajú vždy prvé zábavy pre mládež.

Máme tu prúd ľudí, ktorí sú aktívni Kresťania. Pre nich je Veľká noc naozaj kresťanský sviatok, nesú aj ľudové tradície, venujú sa šibačke, slávia ju ako najväčší kresťanský sviatok. Potom máme skupiny ľudí, pre ktorých Veľká noc sú tri dni voľna. Sú to ľudia, ktorí nie sú veriaci alebo to pre nich nemá duchovný zmysel. Chodia na hory, lyžovačku a chcú si oddýchnuť.

Prečo nenávidím české veľkonočné tradície

tags: #obrad #posvatenia #jedla #Košice #tradície