Vplyv antibiotík v mäse na zdravie: Skrytá hrozba v našom jedálničku

Stravujete sa zdravo, cvičíte a predsa priberáte? Na vine nemusia byť len kalórie. Medzi množstvom skonzumovaných antibiotík a nadváhou existuje veľmi úzky vzťah. Áno, antibiotiká nás vedia zachrániť, ak vážne ochorieme, ale nepotrebujeme ich zakaždým, keď nás bolí ucho, hrdlo či nos. Napriek nadbytočne veľkému používaniu antibiotík, ešte väčší prísun do nášho organizmu ide cez našu stravu.

Spotreba antibiotík v krajinách EÚ.

Antibiotiká v živočíšnej výrobe

Až 80% vyprodukovaných antibiotík je použitých pre zvieratá. Majú dvojitú úlohu: chránia zvieratá pred možným ochorením a neuveriteľne zvyšujú ich hmotnosť. Vedci upozorňujú na fakt, že tento efekt sa prenáša aj na ľudí. Nie len antibiotiká, ale mnohé iné lieky sa používajú na zvýšenie hmotnosti zvierat - a samozrejme majú znova vplyv na naše zdravie a aj na našu hmotnosť. Jeden známy liek beta-agonist je používaný kvôli účinkom na zvýšenie svalovej hmoty. Nachádza sa aj v liekoch na astmu - mnoho ľudí sa začalo sťažovať na nežiaduce priberanie až sa do letáčikov doplnil nežiaduci efekt - zvyšovanie hmotnosti. Vedľajšie účinky beta-agonistov sú aj defekty narodených plodov, znížená reprodukčná schopnosť, dokonca smrť.

Viaceré štúdie potvrdili, že antibiotiká z „dopovaných“ zvierat prešli do organizmu človeka cez mäso, mlieko či vajcia.

Odborníci tvrdia, že vplyv to má. Výskumy, ktoré by dokázali, ako vplýva niekoľkoročné užívanie malých dávok antibiotík na zdravie človeka, nie sú. Lekári vedia zatiaľ presne pomenovať jeden negatívny efekt, a tým je rezistencia na antibiotiká, ktorú nazvali časovanou bombou.

Podľa Stanislava Stuchlíka z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského antibiotiká v potravinách nepriamo ohrozujú človeka. „Antibiotiká v potravinách môžu vyvolávať vznik rezistentných baktérií, ktoré doteraz rezistentné neboli. Na ochorenia, ktoré sa dali predtým liečiť štandardnými antibiotikami, už tieto lieky nestačia,“ hovorí Stuchlík.

Rezistencia baktérií na antibiotiká.

Zvieratá sa dnes už nechovajú prirodzeným spôsobom. Sú zavreté, nemajú prirodzenú stravu a vzniká riziko infekcií. Preto preventívne dostávajú antibiotiká, ktoré sa dostávajú aj do mäsa. V rastlinnej výrobe je u nás zase bežné používanie antimykotík, ktoré majú zabrániť rôznym ochoreniam rastlín.

Ak jeme mäso kontaminované antibiotikami alebo ovocie a zeleninu, ktorá obsahuje stopy antibiotík, riziko rezistencie je vyššie.

Každý si nosíme približne 10 miliárd mikroorganizmov, keď ich pošteklíte nízkymi dávkami, za 48 hodín vzniknú rezistentné mutanty,“ hovorí profesor Vladimír Krčméry z Vysokej školy sv. Alžbety.

Michal Piják, internista hepatológ, hovorí, že ak sa lieky dostanú do mäsa, úplne sa mení kvalita produktov. „Ich konzumácia má za dôsledok to, že nám to zničí črevnú flóru, ktorá je veľmi dôležitá pre imunitný systém. Konzumácia takto prijímaných antibiotík priamo nepoškodzuje orgány, do budúcnosti to však na ne vplyv má. Ak sa pacient znova stretne s mikróbom a dostane antibiotiká, môže sa to prejaviť alergickou reakciou alebo autoimunitnou chorobou,“ dodal.

Tibor Hlavatý, gastroenterológ: Tak ako pri všetkých liekoch aj užívanie antibiotík môže mať vedľajšie účinky. Medzi spoločné pre väčšinu antibiotík patrí narušenie mikrobiálnej rovnováhy na slizniciach a koži, ktoré sa potom prejavuje hnačkami alebo rôznymi kvasinkovými infekciami či ženskými problémami. Výskyt vedľajších účinkov stúpa s dĺžkou užívania. Okrem toho majú jednotlivé antibiotiká špecifické vedľajšie účinky. Niektoré sú „ťažké“ na obličky, iné na žalúdok. Michal Piják, internista - hepatológ: Konzumáciou jedla s antibiotikami sa priamo nepoškodzujú orgány, do budúcnosti to však na ne vplyv má. Ak sa pacient znova stretne s mikróbom a dostane antibiotiká, môže sa to prejaviť alergickou reakciou alebo autoimunitnou chorobou. Alergická reakcia môže byť akútna, zničí pečeň alebo obličku, alebo môže viesť k chronickej chorobe týchto, prípadne iných orgánov, napríklad k artritíde či zápalu kĺbov. V súčasnosti sa každým rokom zvyšuje výskyt týchto chorôb. Antibiotiká preto môžu poškodiť niektoré orgány, hlavne tie, ktoré metabolizujú, ako napríklad pečeň a obličky.

Lieky vplývajú na zdravie ľudí nielen cez jedlo, sú všade okolo nás. Antibiotiká a antimykotiká, ktoré sa používajú v poľnohospodárskej výrobe, sa dostávajú do pôdy, odpadových i povrchových vôd a štrkových jazier. Aj voda na kúpanie, ktorá je z hygienického hľadiska čistá, môže obsahovať rezistentné mikróby. Podľa Krčméryho pre zdravého človeka to nie je nebezpečné, horšie je, že pri kúpaní sa z takej vody niekedy napije dieťa.

Spotreba antibiotík v týchto štátoch je 2- až 4,5-násobne vyššia ako na Slovensku! Pre porovnanie medzi štátmi sa používa tzv. Population Correction Unit (PCU) - ukazovateľ, ktorý vyjadruje celkovú biomasu hospodárskych zvierat určenej na produkciu potravín, v tisícoch ton živej hmotnosti (biomasa). V roku 2023 bola hodnota pre Slovensko 496 200 ton.

Regulácia a kontrola

Používanie antibiotík u hospodárskych zvierat sa podarilo zakázať, aj keď v Európe sa stále objavujú škandály s mäsom nakazeným antibiotikami. „Bol to dlhý boj, ktorý trval desať rokov, ale podarilo sa zakázať asi šesť antibiotík. Zatiaľ sa však nepodarilo stopnúť používanie antimykotík na ošetrovanie rastlín. Antibiotiká v živočíšnej výrobe sú povolené len na prevenciu a liečbu, a to na predpis veterinárneho lekára.

„Národná legislatíva v tejto oblasti je prísnejšia ako legislatíva únie,“ zdôrazňuje ministerstvo pôdohospodárstva. O tom, že by sa Slovensko snažilo v rámci únie o sprísnenie používania antibiotík v poľnohospodárstve však rezort neuvažuje. I keď ministerstvo upozorňuje, že všetko je u nás v poriadku, pravda môže byť niekde inde. Štát nemá taký aparát kontrolórov ani technické vybavenie, ktorí by dokázali preveriť každého farmára alebo pestovateľa.

Krčméry si myslí, že by sa mal hľadať spôsob, ako sprísniť mikrobiologické kontroly potravín, najmä tých, ktoré sa tepelne nespracovávajú, ako je ovocie a zelenina. „Mäso si prepečiete, ale šalát asi nie.

Na Slovensku podlieha predaj veterinárnych antibiotík prísnej kontrole. Všetky antimikrobiálne veterinárne lieky sú viazané na predpis. Prístup k nim majú len oprávnené subjekty a ich použitie podlieha štátnej kontrole. Spotreba liekov sa 2-krát ročne elektronicky hlási Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR (SVPS SR), čo zaručuje transparentnosť a presné sledovanie. Vzdelávanie veterinárov, študentov a kontrolórov v oblasti zodpovedného použitia antibiotík a prevencie antimikrobiálnej rezistencie (AMR) je súčasťou národného plánu.

Slovensko ako príklad dobrého prístupu

V porovnaní s mnohými štátmi EÚ si Slovensko drží zodpovedný a udržateľný prístup k používaniu antibiotík. To sa odráža aj v kvalite domácej živočíšnej produkcie. Mnohé slovenské farmy dokážu zabezpečiť zdravý chov bez zbytočného zásahu antibiotikami - a existujú aj také, ktoré nepoužívajú antibiotiká vôbec. Slovenské farmy dosahujú vynikajúce výsledky v oblasti minimalizácie použitia antibiotík, avšak slovenský spotrebiteľ napriek tomu často uprednostňuje lacnejšie mäso z krajín s niekoľkonásobne vyššou spotrebou liekov. Je dôležité si uvedomiť, že ak nebudeme kupovať slovenské mäso, o niekoľko rokov budeme odkázaní len na dovozové mäso z krajín, kde sa antibiotiká používajú vo veľkej miere.

Kvalitné mäso je základ.

Čo môžeme urobiť?

Uprednostňujte slovenské produkty: Podporujte domácich farmárov, ktorí dbajú na kvalitu a minimalizáciu používania antibiotík.
Čítajte etikety: Zaujímajte sa o pôvod mäsa a hľadajte informácie o spôsobe chovu zvierat.
Vyberajte si bio produkty: Ekologické farmy majú prísne pravidlá týkajúce sa používania antibiotík.
Posilňujte svoju imunitu: Dbajte na zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa vyváženú stravu, dostatok pohybu a kvalitný spánok.

„Pri rozšírenom používaní antibiotík nielen u ľudí ale aj pri chove zvierat si často môžete zakúpiť mäso, ktoré obsahuje zvýšené hladiny antibiotických či iných látok. Takéto mäso by sa síce na pultoch predajní nemalo objavovať ale často sa tak deje, najmä u výrobcov a predajcov s nižšou kvalitou. Preto je veľmi dôležité zakupovať potraviny u výrobcov či predajcov, ktorí sa snažia predávať kvalitné potraviny, ktoré ľudskému organizmu neškodia ale práve naopak pomáhajú,“ povedal nutričný špecialista Ing.

„Hrozia zdravotné problémy také isté ako pri bežnom príjme dlhodobých antibiotík, teda oslabenie a ničenie prirodzenej imunity, gastrointestinálne komplikácie (hnačky, kŕče žalúdka, ...

Ak doteraz antibiotiká roky zachraňovali životy, ich neuváženým používaním nastala situácia, že čím ďalej menej účinkujú. Spotreba antibiotík v mäse predstavuje závažnú hrozbu pre ľudstvo. Tým, že si človek zvyká na antibiotiká, stáva sa čoraz rezistentnejším voči nim. Ak sa tento problém nebude riešiť, do roku 2050 to môže zabiť až 10 miliónov ľudí na celom svete. Najviac ich je v mäse ošípaných. V roku 2010 použili poľnohospodári na celom svete viac ako 63 tisíc ton antibiotík.

Tým, že povedomie o tejto hrozbe rastie, našťastie niektoré spoločnosti už začali odstraňovať antibiotiká z mäsa, ktoré predávajú. Ostáva nám preto starať sa a podporovať svoju prirodzenú imunitu sami.

Je šťastie, že človek si občas všimne aj zákony prírody. Našťastie príroda je tak silná, že vždy na všetko nájde liek a protiliek.

Ako ďalej bez antibiotík? (Ján Turňa)