Alergia na kravské mlieko: Príznaky, diagnostika a liečba

Alergia na kravské mlieko (AKM) je najčastejšia potravinová alergia, ktorá sa vyskytuje u malých detí, no zároveň nie je až taká častá v dospelosti. Odhaduje sa, že AKM postihuje asi 2% detí do 4 rokov, pričom medzi jednotlivými národmi sú pozorované rozdiely. Častejšie je pozorovaná u chlapcov a je zodpovedná až za 90% alergií v detstve. U dospelých sa AKM vyskytuje asi u 0,1-0,3%. Častejšie postihuje ženy.

Alergia je abnormálnou odpoveďou imunitného systému tela na mlieko a na produkty, ktoré mlieko obsahujú. Keďže ide o imunologickú odpoveď na bielkoviny kravského mlieka, ktorá môže, ale aj nemusí byť sprostredkovaná imunoglobulínom E (IgE), môže sa tento typ alergie prejaviť širokou škálou klinických príznakov. Do AKM nepatria nežiadúce reakcie na mlieko, ako je napr. laktózová intolerancia, pretože táto nie je sprostredkovaná imunitne, ale je navodená chýbaním enzýmu (laktázy) spracovávajúceho mliečny cukor (laktóza).

Je dôležité si uvedomiť, že príznaky alergie na mlieko môže spôsobiť aj mlieko pochádzajúce od oviec či kôz.

Už od skorého detstva je mlieko súčasťou nášho života - pijeme ho pre doplnenie živín, silné kosti a zuby. Niektorí jedinci však mlieko piť nemôžu. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa odhaduje, že približne 2 - 6 % ľudí po celom svete má alergiu na mlieko.

Ako alergia na mlieko vzniká?

Akútna alergická odpoveď na mlieko vzniká následkom IgE (imunoglobulíny sú špeciálne bielkoviny, ktoré sú vytvorené v tele ako odozva na cudzie látky), pričom tieto sú „namierené“ voči rôznym alergénom prítomným v mlieku. Potenciálne sú všetky bielkoviny v mlieku alergény. Kravské mlieko obsahuje kazeín (alfa-, beta-, kapa-kazeín...), ktorý sa nachádza v zrazenom mlieku alebo tvarohu a srvátku (alfa-laktalbumín, beta-laktalbumín, beta-laktoglobulín...), ktorá sa nachádza v tekutej časti mlieka, tá ostane po zrazení.

Väčšina pacientov je citlivá na viacero mliečnych bielkovín, pričom kazeín, beta-laktoglobulín a alfa-laktalbumín sú hlavné mliečne alergény. Existuje aj precitlivelosť na iné bielkoviny, ktoré kravské mlieko obsahuje. Niekedy je veľmi ťažké sa vyhýbať mliečnym produktom, lebo mliečne bielkoviny sa môžu nachádzať aj rôznych v spracovaných jedlách.

Varenie oslabuje alergénnosť srvátkových bielkovín, pravdepodobne následkom denaturácie (zbaví bielkovinu o jej prirodzené vlastnosti) teplotne labilných bielkovín čo vysvetľuje, prečo značné ohriate mlieka (napr. mlieko v pečených potravinách) je lepšie tolerované. Podobne je to aj s jogurtovými kultúrami ktoré tým, že fermentujú a okysľujú mlieko, znižujú množstvo neporušených bielkovín v mlieku, následkom čoho môžu byť lepšie tolerované.

Aké sú príznaky alergie na mlieko?

Klinické príznaky AKM vznikajú počas prvých mesiacov života, často dni alebo týždne po zavedení kravského mlieka do diéty. Boli popísané aj prípady, kedy deti kravskému mlieku vystavené neboli, boli iba kojené a napriek tomu mali AKM (pravdepodobne následkom diéty matky sa cez materské mlieko dostali bielkoviny aj ku dieťatku). Príznaky AKM sú rôzne, od pacienta k pacientovi a podľa toho či sú alebo nie sú sprostredkované IgE sa buď vyskytnú do niekoľko minút po požití mlieka, resp. mliečnych výrobkov alebo až niekoľko hodín po vypití mlieka, prípadne po zjedení mliečnych prípravkov.

Alergia na mlieko sa môžete prejaviť od niekoľkých minút až po 2 hodiny od konzumácie mlieka. Existuje však aj alergia, ktorej sa IgE protilátky nezúčastňajú. V takej situácii dochádza k prejavom najskôr po 48 hodín od konzumácie. Dokonca, prvé prejavy sa môžu objaviť až po týždni. Príznaky alergie na mlieko môžu byť veľmi pestré. Najčastejšie sú prejavy v oblasti zažívacieho ústrojenstva, dýchacieho ústrojenstva a kože.

Príznaky alergie na mlieko sa môžu líšiť od osoby k osobe. Niektorí ľudia môžu mať miernu alergickú reakciu, zatiaľ čo u iných môžu byť príznaky závažnejšie. Niektoré príznaky alergie na mlieko nie sú okamžité a trvá nejaký čas, kým sa objavia.

Okamžité príznaky zahŕňajú:

• žihľavku
• dýchavičnosť
• pocit svrbenia alebo tŕpnutia okolo perí a úst
• opuch perí, jazyka alebo hrdla
• kašeľ alebo skrátený dych
• zvracanie

Príznaky, ktoré nastanú až po určitom čase sú:

• hnačka
• kŕče v bruchu (u detí kolika)
• z nosa a očí
• prerušovaný kašeľ
• vyrážky na koži
• neschopnosť prosperovať (pomalý nárast hmotnosti a výšky)

Pri skorej reakcii, keď sa problémy objavia pokojne už v priebehu niekoľkých minút po požití mliečnej bielkoviny, sa môžu dostaviť kožné príznaky, ako je svrbenie, žihľavka alebo rôzne opuchy a ekzémy.

Krv v stolici je najviac alarmujúcim príznakom z pohľadu matky.

AKM vie v krajnom prípade spôsobiť tzv. anafylaxiu, čo je život ohrozujúca reakcia, pri ktorej dochádza k zúženiu dýchacích ciest, ktoré môže viesť až k zablokovaniu dýchania.

Ako sa anafylaxia prejavuje?

• zúženie dýchacích ciest vrátane opuchnutého hrdla a úst, čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní
• začervenanie tváre
• svrbenie
• šok s významným poklesom tlaku krvi.

Anafylaxia si vyžaduje okamžitý zásah v podobe podania adrenalínovej injekcie a čo najrýchlejší prevoz na urgentný príjem. Aj preto treba všetky prejavy alergie na mlieko konzultovať s lekárom. Práve on potrebuje vstupné informácie na to, aby správne diagnostikoval stav a v prípade potreby pacientovi odporučí spomínané adrenalínové injekcie, ktoré by mal pri sebe vždy nosiť a použiť ihneď ich už pri prvých príznakoch anafylaxie.

Čo spôsobuje alergiu na mlieko?

Podobne ako ostatné alergie na jedlo, aj alergia na mlieko je spôsobená zlým fungovaním imunitného systému, ktorý v prípade AKM identifikuje určité bielkoviny mlieka (kazeín, srvátka) ako škodlivé a spustí proti nim produkciu IgE protilátok s cieľom neutralizovať bielkovinu. A práve tu narušený systém vyhodnotí ako alergén. Ak dôjde k opätovnému kontaktu s bielkovinou mlieka, IgE protilátky imunitného systému ju ihneď rozpoznajú ako cudziu a imunitnou reakciou dôjde k vylúčeniu histamínu a iných chemikálií, ktoré spôsobia alergické prejavy a príznaky.

Ako delíme príznaky alergie na mlieko?

Podľa spôsobu imunitnej odpovede možno príznaky rozdeliť na IgE sprostredkované, zmiešané a IgE nesprostredkované. IgE sprostredkované reakcie vzniknú väčšinou ihneď, to značí v priebehu pár minút alebo maximálne do 2 hodín po zjedení, resp. vypití produktov kravského mlieka. Reakcia môžu nastať na koži, v ústno-krčnej oblasti, v horných alebo dolných dýchacích cestách, v tráviacom trakte alebo sú príznaky v srdcovocievnom systéme. Reakcie môžu byť mierne až život ohrozujúce (spomínaná anafylaktická reakcia). Náhodné vdýchnutie mlieka, resp. výparov z mlieka (kvapôčky mlieka) počas jeho prípravy v kuchyni, môžu spôsobiť dýchacie ťažkosti. Kontakt dotykom zase môže navodiť kožné príznaky (lokalizovaná urtikária).

Zmiešané a IgE nesprostredkované reakcie sa môžu prejaviť akútnymi alebo chronickými príznakmi. IgE nesprostredkované reakcie majú neskorší nástup príznakov ako 2 h. Mlieko je aj jedným z hlavných alergénov navodzujúcich tzv. alergickú eozinofilnú ezofagitídu, chorobu charakterizovanú eozinofilným zápalom pažeráka. Pacienti s touto chorobou síce majú príznaky podobné pacientom s refluxovou chorobou pažeráka, ale na rozdiel od nich na bežne používanú antirefluxovú liečbu nereagujú.

U detí sa časom vo väčšine prípadov vytvorí tolerancia na bielkoviny kravského mlieka. IgE nespostredkované reakcie pritom ustúpia rýchlejšie. IgE sprostredkovaná AKM naopak môže pretrvávať až do dospelosti.

Rizikové faktory a komplikácie alergie na mlieko

Rizikové faktory pre vznik alergie na mlieko sú prítomnosť inej alergie, atopická dermatitída a rovnako aj alergia na mlieko, ktorá sa už v rodine vyskytuje. Komplikácie AKM môžu byť vznik alergie na iné potraviny (ako napr. vajcia, oriešky alebo sója), ako aj vznik sennej nádchy.

Diagnostika alergie na mlieko

Diagnóza sa stanovuje na základe klinických ťažkostí a laboratórnych nálezov. V prípade podozrenia na alergickú reakciu je presné určenie konkrétnej potraviny, ktorá alergiu vyvoláva, niekedy veľmi ťažké. V krvi sa totiž dajú zistiť iba IgE sprostredkované AKM a to stanovením mliečnych špecifických IgE. V prípade, že príznaky nie sú navodené IgE, je samozrejme vyšetrenie špecifických IgE z krvi negatívne.

Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj tzv. eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní (týždňov) vysadí zo stravy mlieko, všetky výrobky z neho a sledujú sa príznaky. Ak postupne miznú a po znovu nasadení mlieka a mliečnych výrobkov sa objavia, diagnóza je jasná. Iné testy (kožné testy, expozičné testy pri ktorých sa podávajú potraviny obsahujúce mlieko alebo mliečne produkty) treba realizovať cestou imunoalergologickej ambulancie, nakoľko pri nich môže dôjsť k vyvolaniu vážnych alergických reakcií. Manažment AKM sa nelíši od manažmentu iných potravinových alergií. Vyžaduje si vždy starostlivé poučenie pacienta a monitorovanie.

Diagnostika alergie na mlieko patrí do rúk lekára. Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test, kedy sa pod dohľadom lekára opätovne zavedie malé množstvo bielkoviny kravského mlieka do stravy a sleduje sa reakcia. Okrem toho sa v diagnostike uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi.

Rodičia sa automaticky dožadujú invazívnych testov, ktoré ukážu okamžite výsledok. K diagnostike sa používa tzv. prick test.

Liečba alergie na mlieko

Najpriamejšou cestou v liečbe akejkoľvek potravinovej alergie, je úplne vyhýbanie sa vyvolávajúcemu činiteľovi. V prípade alergie na mlieko teda ide o vylúčenie mlieka a mliečnych produktov zo stravy. Je to jediná cesta, ktorou sa dá preventívne zabrániť aby nevznikla alergická reakcia.

V súčasnosti neexistuje žiadny liek na alergiu na mlieko. Na alergénovej imunoterapii na liečbu potravinových alergií sa pracuje, ale orálna imunoterapia nebola doteraz schválená pre žiadnu potravinová alergia.

Jediný spôsob, ako zabrániť alergickej reakcii na mlieko, je vyhýbať sa mliečnym výrobkom. Odporúča sa, aby ste sa porozprávali s lekárom o tom, aká zlá je vaša alergia na mlieko a akým potravinám by ste sa mali vyhýbať.

Ak sa u vás alebo u vášho dieťaťa vyskytne anafylaxia (závažná, potenciálne život ohrozujúca alergická reakcia) na mlieko, použite injekciu adrenalínu a okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Diétne opatrenia pri alergii na mlieko

Úplné vylúčenie kravského mlieka z diéty však môže byť pomerne ťažké a teoreticky vie mať aj výživové následky, nakoľko kravské mlieko je alebo často býva prísadou v rôznych pečených jedlách, cereáliách, čokoládach, cukrovinkách, vaječných krémoch, pudingoch, údeninách, šalátových dresingoch, polievkach, cestovinách... Uvedené má často aj za následok, že môže dôjsť k náhodnému vystaveniu sa mliečnemu alergénu. Preto je potrebné, najmä ak ide o pacienta s predchádzajúcou anafylaktickou reakciou, poučiť ho o možnosti „znečistenia“ jedla malými prísadami mlieka, čo sa môže udiať kdekoľvek (napr. použitím jedného noža na krájanie mliečnych výrobkov a mäsa...). U každého potravinového výrobku je dôležité starostlivo si prečítať štítok informujúci o prísadách. Taktiež treba hľadať v informáciách o jedle, či konkrétna potravina neobsahuje kazeín alebo mliečne deriváty. Tieto totiž možno nájsť na najmenej očakávaných miestach, ako napr. konzervovaný tuniak, klobása alebo iné nemliečne produkty.

V reštaurácií je dobré už pri objednávaní sa opýtať na každý chod, či nebol pripravovaný za pomoci mlieka, resp. mliečnych produktov (napr. či nepripravujú steak na masle alebo pred varením nenamáčajú ryby do mlieka...).

Pri alergii na mlieko je nutné dodržiavať diétu a vylúčiť z jedálnička všetky mliečne výrobky a skryté zdroje mliečnej bielkoviny. Nemôžete dodržiavať bezmliečnu diétu, ak neviete, čomu sa musíte vyhnúť. Je nevyhnutné si vždy pred konzumáciou prečítať celý štítok so zložením potravín a nápojov. Niekedy sú v zozname zložiek mlieko alebo zložky získané z mlieka. Existujú aj iné menej zrejmé zdroje mlieka, ako je napríklad čokoláda, pečivo, cukríky a umelé maslo.

Je tiež dôležité poznamenať, že výrobcovia potravín sa dobrovoľne rozhodujú, či uvedú alebo neuvedú vyhlásenie, ako napríklad „môže obsahovať mlieko“ alebo „vyrobené v zariadení, kde sa spracuje mlieko“.

Vhodné potraviny pri alergii na bielkovinu kravského mlieka: Pozor si dávajte nielen na mliečne výrobky, ale aj na potraviny, kde by ste mlieko možno nečakali - pečivo, údeniny, kura pri nedeľnom obede, ktoré príbuzní pečú na masle, sladkosti a pod.

U preukázanej ABKM sú nevhodné aj tzv. hypoalergénne formule (často označované výrobcami HA). Musí sa teda používať výhradne dojčenská formula s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou (eHF), ktoré predpíše pediater či alergológ.

Zdroje mliečnych bielkovín, ktoré spôsobujú alergie:

• mlieko (aj nízkotučné)
• smotana
• cmar
• maslo
• jogurt
• zmrzlina
• syr alebo čokoľvek čo syr obsahuje

Prítomnosť mlieka je niekedy ťažké identifikovať, najmä ak je použité ako prísada pri tvorbe spracovaných jedál. Treba preto vylúčiť potraviny s obsahom:

• žinčice, srvátky
• kazeínu
• prísady, ktoré majú predponu „lakto“, ako napr. laktóza, laktát...
• cukrovinky, ako napr. čokoláda, nugát a karamel
• proteínové prášky
• umelé príchute do masla
• umelé príchute do syra.

Jediná cesta, ako neurobiť chybu, je naozaj pozorne čítať zloženie potravy, ktorú kupujeme. Pacienti s AKM by mali byť vždy obozretní, nakoľko boli opísané prípady, kedy potravina bola označená ako „nemliečna“, ale napriek tomu obsahovala malé časti mliečnych bielkovín. Čiže napriek takémuto „nemliečnemu“ označeniu sa odporúča vždy dôkladne preštudovať celý príbalový leták, kde sú jednotlivé prísady vypísané.

Ak napriek starostlivo stráženej diéte dôjde k požitiu mlieka alebo mliečnych prípravkov a dostaví sa mierna alergická reakcia, namieste je podanie antihistaminík.

A čo iné druhy mlieka?

Väčšina pacientov s alergiou na kravské mlieko, má aj skríženú reaktivitu čo znamená, že netolerujú mlieko ani z oviec, kozy, vysokej zvery alebo z byvola. Niektorí pacienti s AKM ale tolerujú mlieko z cicavcov, ako sú napr. ťava, prasa, sob, kôň alebo somár. Taktiež niektorí pacienti s AKM vedia tolerovať mlieko v upravenej forme, ako napr. prípravou v horúcej peci alebo ako jogurt.

Väčšina pacientov s IgE sprostredkovanou AKM toleruje sóju. Keďže je kravské mlieko dôležitým zdrojom tukov a bielkovín, vhodné je pridať do stravy jeho náhradu vo forme ktorú uvádzam aj na záver v tabuľke. Taktiež je potrebné myslieť aj na neočakávané zdroje mlieka, ako sú napr. lieky, poprípade kozmetika, ktoré môžu obsahovať zložky z kravského mlieka.

Náhrada mlieka

Ľudia, ktorí sú alergickí na mlieko - najmä deti - čelia problémom pri získavaní základných živín v celkovej strave. Kravské mlieko je prirodzeným zdrojom 16 základných živín. Dobrou správou je, že obchody s potravinami sú čoraz viac zásobené alternatívami mlieka.

Sójové, mandľové, ryžové, konopné a kokosové mlieko môže pomôcť dodať výživu pri nedostatku mlieka. Tieto alternatívy mlieka sa líšia v kalóriách a inom nutričnom obsahu:

• Sójové mlieko: zvyčajne obsahuje rovnaké množstvo bielkovín na porciu ako mlieko a o 50 % viac vápnika. Má menej kalórií, žiadny cholesterol a 30 % ODD vitamínu D.
• Nesladené mandľové mlieko: nízkokalorická možnosť, ktorá obsahuje 30 kalórií na šálku.
• Ryžové a kokosové mlieko: skvelým zdrojom vápnika.
• Konopný prášok: možno pridať do smoothies a iných jedál, ako sú muffiny a ovsené vločky, má približne 15 g bielkovín na porciu, v závislosti od značky.

Rastlinná strava tiež slúži ako vynikajúci zdroj vápnika a bielkovín. Šošovica a quinoa sú skvelým zdrojom bielkovín, pričom varená šošovica poskytuje neuveriteľných 18 g na 1 šálku. Listová zelenina je vynikajúcim zdrojom vápnika. Losos, tuniak a sardinky poskytujú vitamín D.

Podľa odborníkov je „dojčenie najlepším zdrojom výživy pre vaše dieťa. Jedným z najlepších spôsobov, ako sa vyhnúť mlieku, je pripravovať si jedlo doma a používať plnohodnotné potraviny. Týmto spôsobom viete, čo vaše jedlo skutočne obsahuje.

Dojčenie a ABKM

Zvyčajne je možné s dojčením pokračovať. V takýchto prípadoch sa dojčiacim mamičkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu a vynechať zo svojej stravy niektoré vysoko alergizujúce potraviny, vrátane mliečnych výrobkov. Vtedy je potrebné sledovať celkový príjem bielkovín a vápnika v strave mamičky a odporučiť ich vhodné náhradné zdroje. Ak žena dojčí dieťa, ktoré je alergické na mlieko, mala by sa mu automaticky vyhýbať aj ona sama. Pre dobro bábätka je dobré vylúčiť zo stravy všetky mliečne výrobky, keďže bielkovina kravského mlieka prechádza aj do materského mlieka. Ak by to neurobila, môže sa u dieťaťa prejaviť alergická reakcia.

Alergia na mlieko a alergia na hovädzie mäso

Intolerancia na bielkovinu kravského mlieka je u detí evidovaná ako najčastejšia potravinová alergia. Často sa natíska otázka, či môžu maloletí s touto diagnózou konzumovať hovädzie mäso. Vo väčšine prípadov áno. Najčastejšie alergénne potraviny, kazeín a betalaktoglobulín, sa totiž nachádzajú v mliečnych žľazách kráv, nie v ich mäse.

Avšak, existujú výnimky. Ak je dieťa alergické na hovädzí sérový albumín a laktoferín, ktoré sa nachádzajú vo svalovine, môže sa problém prejaviť po zjedení nedostatočne tepelne upraveného hovädzieho mäsa (napr. tatársky biftek). Je dôležité poznamenať, že sérum dobytka obsahuje aj iné bielkoviny, ktoré sa môžu dostať do mlieka, ako napríklad kolagén.

Živočíšne bielkoviny sú totiž voči varu mimoriadne odolné, najmä však kazeín. Prítomnosť bielkovinových alergénov sa nám nepodarí znížiť ani vtedy, keď mlieko a výrobky z neho hlboko zmrazíme.

Podľa portálu The Spruce Eats sa hovorí o tom, že mliečne výrobky ako laktóza, kazeín a kazeináty sa často pridávajú do spracovaného mäsa a lahôdok, aby pôsobili ako emulgátor alebo prispievali k aróme mäsa. Čo potvrdzujú aj výskumy publikované na Pubmede, ktoré hovoria o tom, že najvyššiu korešpondenciu dosiahli párky (90%), najnižšiu paštétu z konzervy (44%).

Vegánske náhrady mäsa môžu byť vhodnou alternatívou pre alergikov na mlieko a hovädzie mäso.

Laktózová intolerancia nie je alergia

Ako som už uviedol, laktózová intolerancia nie je alergia a jediné čo má s AKM spoločné sú niektoré príznaky, ako napr. nafukovanie, plynatosť a hnačka po konzumácií mlieka alebo mliečnych produktov.

Alergia na celý život?

Ak má niekto IgE nesprostredkovanú alergiu, môže sa pokúsiť opatrne a pomaly o zjedenie alebo vypitie malého množstva kravského mlieka v spracovanej forme (najmä pečenej, ako napr. mafin). Uvedené je vhodné realizovať pod dozorom ošetrujúceho imunoalergológa.

Pacienti s AKM by sa mali strániť spracovanému mlieku vo forme pudingov, jogurtov alebo mliečnych čokolád, pokiaľ samozrejme tieto nevyskúšali a dokážu ich tolerovať. Ak nie je úplne jasné či pri ťažkostiach po požití mliečnych produktov išlo o ozajstnú alergickú reakciu, je nápomocné asistované (pod kontrolou imunoalergológa) zavedenie spracovaných mliečnych potravín.

Pacienti s IgE sprostredkovanou reakciou majú zvýšené riziko vzniku ťažších reakcií (tabuľka č. 2), ktorých závažnosť je rôzna od reakcie ku reakcii. Je preto dobré aby takýto pacient mal vždy so sebou adrenalínovú injekciu a v prípade začínajúcej reakcie ju aj ihneď použil a následne sa čo najrýchlejšie dostavil na urgentný príjem. Ide najmä o pacientov, ktorí už raz mali anafylaktikú reakciu na mlieko. V takomto prípade sa odporúča pacientom aby v peňaženke alebo mobile nosili informáciu o tom, že majú potravinovú alergiu.

Príznaky a známky anafylaxie
Kožné
tags: #obsahuje #kravske #maso #bielkovinu #kravskeho #mlieka Populárne príspevky: Recepty na sterilizáciu tekvice Božský Marhuľový Koláč pre Každú Príležitosť Tipy pre dokonalý chlieb s maslom Delikátne hovädzie líčka Tradičný slovenský guľáš Objednávajte na 0919 368 818 Denné menu Stála ponuka Ďalšie služby O nás Kontakt Facebook Scroll to top