Ochrana zemiakov pred háďatkom a inými škodcami

K nástrahám pestovania zemiakov patria aj ich choroby a škodcovia. Zemiaky sú jednou z najdôležitejších poľnohospodárskych plodín na svete, ale ich pestovanie môže byť komplikované vďaka rôznym škodcom, ktorí môžu spôsobiť značné škody na úrode. Účinná ochrana zemiakov vyžaduje dôkladné pochopenie týchto škodcov a stratégií na ich kontrolu.

Najčastejšie choroby zemiakov

Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans)

Pleseň zemiaková patrí medzi najničivejšie choroby, ktoré ohrozujú zemiaky. Pleseň zemiaková je jednou z najvážnejších a najčastejších chorôb zemiakov. Jej pôvodcom je huba Phytophthora infestans, ktorá napáda listy, vňať aj hľuzy zemiakov. V odrodách sa doposiaľ nepodarilo zakomponovať dostatočne vysokú a stabilnú odolnosť voči tejto chorobe, preto mnohé odrody vyžadujú intenzívnu ochranu.

Najskôr sa začne prejavovať na okrajoch a špičkách listov v podobne zelenožltých škvŕn. Tie následne hnednú až černejú. Počas dažďa sa mylenium huby zmýva do pôdy, kde kontaminuje aj samotné hľuzy. Napadnuté hľuzy sa už v pôde alebo počas skladovania prejavujú plytkými šedo-hnedými preliačeniami na povrchu.

Pleseň zemiaková sa objavuje na skorých odrodách už v máji, väčšinou však reálne riziko hrozí až od druhej polovice júna. Toto ochorenie však zvyčajne trápi záhradkárov hospodáriacich vo vyšších a chladnejších lokalitách. Vznik a šírenie choroby podporuje okrem vlhka aj teplé počasie. Menej odolné sú tiež porasty prehnojené dusíkatými hnojivami (močovkou, liadkom a pod.). Choroba sa prejavuje najskôr vodnatými žltozelenými škvrnami na listoch, ktoré neskôr zhnednú a zaschnú.

Prevencia a ochrana:

  • V prvom rade prevenciou, teda kupovať zdravú násadu zemiakov.
  • Nezaškodí tiež pravidelne posilňovať rastliny postrekmi z výluhov prasličky alebo žihľavy, pokojne aj raz za týždeň.
  • Preventívnou ochranou proti plesni zemiakovej je výsadba predklíčených hľúz, neprehnojovanie porastu dusíkatými hnojivami a riadne prihŕňanie rastlín (kopčekovanie).
  • Použitie odolných odrôd - moderné odrody majú vyššiu odolnosť voči infekcii.
  • Pokiaľ sa na záhone zemiakov vyskytnú rastliny so skučeravenými, zvinutými alebo žlto škvrnitými listami, treba ich vykopať a spáliť.
  • Ak hrozí pri dlhšie trvajúcom vlhkom počasí väčšie rozširenie plesní, ošetríme porast včasnými a opakovanými postrekmi prípravkami proti hubovým chorobám (Kuprikol, Novozir, Dithane, Kurzate, Ridomil a iné.).
  • V nepriaznivom počasí postreky opakujeme v intervaloch 7 až 14 dní. Postreky opakujte v intervaloch 7-10 dní, pričom každú účinnú látku používajte maximálne dvakrát za sebou. Na tretí a každý ďalší postrek používame už novú látku - iný postrek.
  • Pravidelná aplikácia fungicídov - ochranné postreky môžu výrazne obmedziť šírenie choroby.

Obyčajná chrastavitosť

Medzi ďalšiu častú chorobu zemiakov patrí obyčajná chrastavitosť. Spôsobuje ju patogén Streptomyces scabies, ktorý sa nachádza bežne v pôde. Obyčajná chrastavitosť sa prejavuje veľkými chrastami na šupke hľúz. Opäť je nejlepšou cestou prevencia. Obyčajnej chrastavitosti sa darí v zásaditejších a suchých pôdach. Pokiaľ má zemina vlhkosť aspoň 60% pôdnej vodnej kapacity, výrazne sa znižuje výskyt choroby.

Fómová hniloba zemiakov (Boeremia exigua)

Fómová hniloba zemiakov je spôsobená hubou Boeremia exigua. Táto choroba je pomerne bežná a môže spôsobiť značné straty úrody zemiakov. Fómová hniloba zemiakov sa prejavuje hnedými nekrotickými škvrnami na zemiakoch. Tieto škvrny sa môžu postupne zväčšovať a šíriť sa po povrchu zemiakov. Často sú sprevádzané rozkladným zápachom.

Fómová hniloba zemiakov sa šíri predovšetkým prostredníctvom infikovaných zemiakových hľúz a zostáva prítomná v pôde. Choroba postihuje nielen vonkajší povrch zemiakov, ale môže preniknúť aj do ich vnútorných častí, čo môže viesť k rozkladu zemiakového tkaniva a vnútornému hnednutiu. Zemiaky postihnuté fómovou hnilobou nie sú obvykle vhodné na konzumáciu. Choroba spôsobuje hnednutie a rozklad zemiakového tkaniva, čo negatívne ovplyvňuje ich kvalitu a chuť. V prípade fómovej hniloby je dôležité odstrániť postihnuté zemiaky a nepoužívať ich na konzumáciu.

Prevencia a ochrana:

  • Prevencia fómovej hniloby zemiakov zahŕňa používanie zdravých zemiakových hľúz, ktoré sa získavajú od spoľahlivých dodávateľov.
  • Je tiež dôležité dodržiavať správne poľnohospodárske postupy, ako je striedanie plodín a odstraňovanie pozberových zvyškov rastlín zo záhonov.
  • Ako dobrá ochrana sa javí nielen používanie zdravej sadby, ale aj zber iba vyzretých hľúz, obmedzenie mechanického poškoženia hľúz pri zbere, preprave a skladovaní, skladovanie iba suchých hľúz (tj. nechať ich v teplejšom prostredí /15 °C/ vyschnúť po dobu 4 týždňov ).
  • Potom je dobré zemiaky skladovať pri teplote 3 až 5 °C (ideálna je pivnica alebo chladnička).
  • Ďalšou možnosťou, ako obmedziť fómovú hnilobu zemiaka je hnojiť zemiaky organickým hnojivom - napríklad Hnojíkom. Toto prírodné organické hnojivo totiž obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov. Repelentný účinok proti škodcom a chorobám má na svedomí chitín, ktorý je obsiahnutý vo vyzlekoch.

Háďatko zemiakové (Globodera rostochiensis, Globodera pallida)

Pomalý rast zemiakov, malé hľuzy, opadávanie spodných listov, vädnutie a zmena farby rastlín býva často dôsledkom napadnutia háďatkom zemiakovým. Globodera rostochiensis, ako sa odborne nazýva, patrí k takzvaným cystotvorným nematódam. Znamená to, že samička, ktorá nakladie vajíčka sa premení na cystu. Tento nepríjemný škodca je známy na celom svete, u nás trápi najmä malopestovateľov. Háďatko zemiakové pochádza z Južnej Ameriky, odkiaľ sa rozšírilo prakticky do celého sveta.

I keď sa najčastejšie vyskytuje na zemiakoch, napáda tiež paradajky a baklažán. Malé okrúhle červy s dĺžkou od 0,2 do 12 milimetrov sa živia ich koreňmi. Kým si všimneme zmeny na nadzemnej časti rastliny, býva už koreňový systém značne poškodený. Na jeseň sa na koreni rastliny vytvorí guľovitá cysta s veľkosťou 0,5 až 0,8 milimetra. V nej je množstvo vajíčok, zvyčajne 100 až 300 kusov. Cysta funguje ako ochranný obal, ktorý ďalšiu generáciu chráni pred poškodením vplyvom nepriaznivého počasia, ale tiež v nej zotrvávajú, ak nie je v blízkosti hostiteľská rastlina.

Na jeseň alebo až na jar sa z vajíčok postupne vyliahnu larvy. Špeciálnym otvorom sa dostanú cez cystu do pôdy a hľadajú si korienky. Toto liahnutie trvá počas celého vegetačného obdobia, teda prakticky až do konca augusta. Larvy tvoria pre rastlinu toxické látky. V takzvaných gigantických bunkách sa ďalej vyvíjajú. Dospelí samci háďatka sa pohybujú v pôde, vyhľadávajú a oplodňujú samičky. Zaujímavé je, že hlava samičiek zostáva v pletive rastliny, trčí z neho len chvost.

Kvôli obmedzeniu prístupu rastliny vode a živinám z pôdy si všimnete pomalý rast, zakrpatievanie rastlín, opadávanie najskôr spodných a neskôr aj mladších listov. Ak včas nezasiahnete, rastliny uhynú, úroda bude prakticky nepoužiteľná. I v prípade háďatka zemiakového je najlepšou ochranou rastlín prevencia. Preventívnym opatrením je predovšetkým striedanie plodín. Na napadnutých častiach záhrad by sme mali pestovať takzvané nehostiteľské rastliny. Sem patrí kukurica, obilniny či ďatelina. Existujú už aj rezistentné odrody plodín a chemické prípravky na dezinfekciu pôdy pred výsadbou.

Vážnym karanténnym škodcom zemiakov je háďatko zemiakové, vyskytujúce sa tiež na rajčiakoch a baklažáne (ľuľku). Napadnuté rastliny pomalšie rastú, listy zospodu trsov predčasne žltnú, rastliny tvoria nadmerné množstvo vláskových korienkov a len veľmi málo drobných hľúz. Na koreňoch môžeme vidieť 0,5 až 0,8 mm veľké, belavé, neskôr hnedé guľaté cysty háďatka, obsahujúce veľa vajíčok.

Prevencia a ochrana:

  • Preventívne pomáha používanie sadby odolných odrôd (zo skorých odrôd sú to napríklad Impala, Koruna, Ostara, Resy, Rosella).
  • Háďatká možno ničiť tak, že do pôdy po zbere zapravime granulovanú močovinu alebo prípravok Basamid Granulat.
  • Na záhonoch, kde sa háďatko vyskytlo, sa nemajú zemiaky pestovať päť rokov.

Ivan Hričovský: AKO SA ZBAVIŤ KRTKOV V ZÁHRADE?

Najčastejší škodcovia zemiakov

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata)

Pásavka zemiaková známa tiež ako mandelika je škodca, ktorý nás trápi rok čo rok. Dospelý chrobák prezimuje v pôde v hĺbke 10 - 40 cm. Zvyčajne v máji začína vyliezať z pôdy von a začína vyhľadávať potravu. Samička dokáže na spodnú stranu listov zemiakov postupne naklásť až 500 vajíčok.

Ako bojovať s pásavkou zemiakovou:

  • V prvom rade striedať plodiny a zemiaky pestovať na tom istom mieste až po štyroch rokoch.
  • V menších zahradkách sa dajú chrobáky, larvy aj vajíčka zbierať ručne. Najvhodnejší je zber a ničenie chrobákov, lariev a žltooranžových vajíčok nakladených na spodnej strane listov.
  • Pri zbere musíme dávať pozor, aby sme neničili podobné kukly lienky sedembodkovej, ktoré sú na listoch pevne prichytené a nepohyblivé.
  • Na pásavku zemiakovú je odporúčaná dávka 0,6 až 0,8 g / 100 m2 podľa tlaku škodcov. Prípravok je vysoko účinný na najviac škodlivé larvy III. a IV. instaru L3/L4, súčasne účinkuje na chrobáky.
  • V teplejších a nižších polohách s možnosťou 2 (3) generácii škodcov za rok je výhodnejšia dávka 0,8 g / 100 m2, kedy sa súčasne predlžuje reziduálny účinok na cca. 3 týždne.

Drôtovce

Drôtovce patria k významným škodcom zemiakov. Ide o larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých, ktoré sa živia koreňmi rastlín a vytvárajú chodbičky v hľuzách zemiakov. Tie po takomto zásahu začnú hnednúť alebo sa stávajú náchylnejšie pre vstup iných ochorení. Drôtovce sú obávané najmä pre veľké straty v úrode zemiakov. Napadajú hľuzy, korene a cibule rastlín. Vyhovuje im vlhšie prostredie, v ktorom si lepšie vytvárajú chodbičky a prenikajú celou organickou hmotou plodiny.

Najväčší výskyt zaznamenávajú drôtovce v zemiakoch, cibuli, mrkve a cvikle. Nepohrdnú ani kukuricou či cukrovou repou. Veľmi zriedkavo napádajú stonky a len niektoré druhy sa živia šťavami z listov. Typickým znakom drôtovcov je štíhle, vpredu zúžené, ploché telo. Je dlhý max. 4 cm. Larvy a aj dospelí jedinci drôtovcov prezimujú hlboko v pôde. Na jar, po párení a nakladení vajíčok, nastáva liahnutie po dobu 2 až 4 týždňov. Za rok majú jednu generáciu, pričom dokážu prežiť 2 až 6 rokov.

Prevencia a ochrana:

  • Larvy drôtovcov milujú neobrábané polia a blízke trávnaté plochy. Pred výsadbou sa preto dôkladne zbavte buriny. Zemiaky vysádzajte až vo štvrtom poradí po trávnatých porastoch.
  • Taktiež minimalizujte kontakt s rastúcimi plochami kukurice a výskyt iných sladkých potravín.
  • Jednou z možností, ako sa zbaviť resp. znížiť škodlivosť dôrotovcov je vysadenie plodín z čleľade kapustových - teda napríklad repka alebo horčica.
  • Zároveň si treba dať pozor na vysádzanie zemiakov na miesta, kde predtým boli trvalé trávnaté porasty.
  • Taktiež sa odporúča zbierať zemiaky dostatočne včas a nenechávať ich v pôde príliš dlho.
  • Mechanické obrábanie pôdy, dôkladné okopávanie, prerýľovanie až do hĺbky 20 cm.
  • Na menších plochách si vystačíte s ručným, ergonomicky navrhnutým kultivátorom.
  • Vhodnou prevenciou je striedanie vysádzaných plodín, respektíve blízke vysádzanie kapustovitých plodín, repky a horčice.
  • Na jar použite hnojivo s vysokým obsahom vápna a organicky viazaného dusíka - dusíkaté vápno. V pôde pôsobí dezinfekčne, podporuje úrodnosť a celkový vývin rastlín.
  • Pred výsadbou odporúčame zapracovať do pôdy Agro CS hnojivo na zemiaky s komplexom živín obohateným o horčík.
  • Dôsledná prevencia - najmä základná kultivácia často stačí na znížený výskyt drôtovcov v rastlinách.
  • Najviac šetrné sú ekologické opatrenia, vytváranie vhodných podmienok hlístam alebo háďatkám rodu Steinernema, ktoré sa živia týmito spomínanými parazitickými druhmi.
  • Dobrou radou na záver je pestovanie skorých odrôd zemiakov (adora, carrera) a včasný zber (do konca augusta), kedy je napadnutie a poškodenie úrody minimálne.

Háďatká (Nematoda)

Háďatká sú nenápadní a nebezpeční škodcovia. Živia sa koreňmi rastlín a narúšajú ich normálne fungovanie. Háďatká (Nematoda) sú mikroskopické hlísty, ktoré patria medzi najvýznamnejších pôdnych škodcov. Tieto drobné parazity napádajú korene rastlín, pričom spôsobujú deformácie a znižujú schopnosť rastlín prijímať živiny a vodu. Žijú v pôde, pod vodou alebo v tkanive rastlín a živočíchov, kde parazitujú.

Po napadnutí koreňového systému rastliny vykazujú príznaky, ako sú zakrpatený rast, žltnutie listov a celkové oslabenie. Existuje viac ako sto druhov škodlivých háďatiek a nevyhýbajú sa prakticky žiadnej rastline. Ohrozené sú najmä cibuľa, cesnak, hrach, fazuľa, mrkva, zeler, repa, zemiaky a pod. Príznaky napadnutia nematódami sa zvyčajne začínajú všeobecným zhoršením zdravotného stavu rastliny. Na jar po vysiatí semien alebo po vysadení strúčikov vniká háďatko zhubné do mladých rastliniek, kde sa živí bunkovými šťavami. Napadnuté semenáčiky sú zdeformované a majú skrútené lístočky. Veľmi postihnuté rastliny žltnú a schnú. Na cibuli a cesnaku hnije okrem toho ich báza, v dôsledku čoho v čase zberu zvyčajne nemajú korene.

Druhy háďatiek:

  • Háďatko zhubné (Meloidogyne spp.) - najmä druhy Meloidogyne incognita, Meloidogyne javanica a Meloidogyne hapla. Tieto háďatká napádajú korene rastlín a spôsobujú tzv. hálky.
  • Háďatko zemiakové (Globodera rostochiensis a Globodera pallida) - tieto háďatká sú veľmi škodlivé pre zemiaky, pretože poškodzujú korene a znemožňujú rast hľúz.
  • Háďatko repové (Heterodera schachtii) - tento druh sa vyskytuje v pôdach pestujúcich repu, pretože napáda korene a znižuje jej výnos.

Identifikácia háďatiek v záhrade:

Identifikácia háďatiek v záhrade môže byť náročná, pretože voľným okom ich neuvidíme. Najčastejším znakom prítomnosti háďatiek sú však symptómy na rastlinách: žltnutie a vädnutie listov, zakrpatený rast či deformované korene (v prípade koreňových háďatiek). Keď háďatká zasiahnu koreň, ich časti z neho môžu vytŕčať. Samice háďatiek strácajú červovitý tvar a zaguľatia sa. Zavŕtajú sa do koreňa a živia sa koreňovým tkanivom napadnutej rastliny. Korene napučiavajú do hrčiek - uzlíkov.

Keď sa vajíčka vyliahnu, malé háďatká sa začnú živiť koreňovým tkanivom, čím sa zvyšuje poškodenie. Rastliny nedokážu prijímať vodu a živiny z pôdy. K základným príznakom napadnutia patrí vädnutie, chloróza, žltnutie, spomalený rast a dokonca úhyn rastliny. Ak sa zavlažovaním alebo hnojením nepodarí rastliny oživiť, pozrite sa na korene jednej z nich.

Prevencia a ochrana:

  • Chemické postreky na boj proti háďatkám existujú, no ich použitie je často obmedzené kvôli možnému negatívnemu vplyvu na životné prostredie. Z tých účinných patria medzi najznámejšie fumiganty a nematicídy - látky, ktoré sa aplikujú priamo do pôdy. V mnohých prípadoch sú však povolené len na priemyselné účely alebo sú regulované, aby sa minimalizovalo riziko pre zdravie ľudí a zvierat. Preto sú ekologické prístupy často preferovanou alternatívou.
  • NovaFerm Viva je pôdne bakteriálne hnojivo, ktoré obsahuje mikroorganizmy ako Photorhabdus luminescens a Bacillus thüringiensis. Tieto baktérie sú známe svojou schopnosťou bojovať proti rôznym pôdnym škodcom, vrátane háďatiek.

Ďalšie odporúčané postupy:

  • Pre efektívne zlepšenie pôdnych podmienok a podporu zdravia rastlín na Slovensku sa odporúčajú rôzne prírodné biostimulanty a probiotiká.
  • Symbivit je biologický produkt obsahujúci mykorízne huby a baktérie, ktoré majú pozitívny vplyv na pôdu a rastliny. Symbivit zlepšuje zdravie pôdy tým, že mykorízne huby podporujú rastliny v lepšom prijímaní živín a vody, čo zvyšuje ich odolnosť voči háďatkám.
  • Podporuje prirodzenú obranu rastlín proti škodcom a patogénom, vrátane háďatiek, a znižuje populáciu škodlivých mikroorganizmov v pôde.
  • Z chemických spôsobov ochrany sa pri cesnaku uplatňuje morenie v 5-percentom roztoku Síra SK 520. Morí sa sadivo napadnuté alebo podozrivé z napadnutia, zdravý výsadbový materiál sa takto neošetruje. Sadivo cesnaku sa máča v roztoku 6 až 12 hodín. Uvedené prípravky sa nesmú miešať s fungicídnymi moridlami. Ak chceme cesnak moriť aj proti hubovým chorobám (strúčiky sa máčajú 20 minút v suspenzii povoleného fungicídu), moríme ich preto najprv v Sulke. Namorené strúčiky môžeme hneď vysádzať. Ak cesnak sadíme neskôr, strúčiky osušíme a uložíme do suchého chladného skladu. Výsadba po morení má nasledovať najneskôr do 7 dní.
  • Prevencia je kľúčom k úspešnému boju proti háďatkám. Odstránenie poškodených rastlín: Po zbere v jeseni treba odstrániť všetky poškodené rastliny, ako aj pozberové zvyšky. Odborníci odporúčajú na zamorenú pôdu vysadiť aksamietnice. Ekologické hnojivá s obsahom organických látok a mikroprvkov môžu efektívne posilniť imunitu rastlín a zvýšiť ich odolnosť voči rôznym chorobám a škodcom.

Starý trik na vyhnanie háďatka zo záhrady

Ak máte s háďatkom problém aj vo vašej záhrade, poradíme vám starý trik, ako ho zo záhrady vyhnať kade-ľahšie. Je to jednoduché a tento postup používali aj naši predkovia.

Potrebujeme:
  • Kryštálový cukor
Postup:

Stačí, ak pôdu nasypete cukor.

tags: #ochrana #zemiakov #pred #háďatkom

Populárne príspevky: