Ako zachrániť presolenú zemiakovú kašu a iné kuchynské triky

Z času na čas sa to stane asi každému - do pripravovaného jedla sa nám usype trošku viac soli, než by bolo vhodné. Je nám potom jasné, že jedlo bude až príliš slané a niekedy jediné, čo nám napadne ako riešenie, je presolenú verziu jedla vyhodiť a začať odznova. Našťastie, existujú spôsoby, ako sa dá presolené jedlo zachrániť. Možno to nezafunguje vždy, ale za pokus to stojí. Dnes už v obchodoch nájdete množstvo druhov soli. Každá z nich je niečím výnimočná, ale všetky majú rovnaký cieľ - nie len zvýrazniť chuť jedla, ale tiež zásobiť organizmus minerálmi ako napríklad sodík. Viete, ktorá je najlepšia, najintenzívnejšia a ktorá sa na čo hodí? Ak to s ňou pri varení preženiete, máme riešenie.

Niekedy sa podarí presoliť jedlo aj napriek tomu, že soli pridáme tak akurát. Problémom totiž neraz býva, že si neuvedomíme slanosť, ktorú jedlu dodajú aj iné prísady. Napríklad mnohé marinády, olivy či kyslé uhorky obsahujú isté množstvo soli, rovnako ako aj rôzne druhy zmesí korenia. Vždy preto dobre čítajte zloženie a všímajte si obsah soli na všetkých surovinách, ktoré do jedla pridávate.

Soľ je veľmi obľúbeným a aj dobrým pomocníkom, avšak pri nadmernej konzumácii škodí. A stalo sa! Vrchnák soľničky spadol alebo zle odhadli množstvo soli a polievka, nad ktorou sme strávili veľa času, je presolená. Dá sa to zachrániť? Samozrejme, že sa dá!

Tipy na záchranu presoleného jedla:

Rachel Domenica Ray je americká kuchárka a televízna osobnosť. So záchranou slaného jedla má svoje skúsenosti aj ona. A čo odporúča? Pridať do presoleného jedla varenú nesolenú bielu ryžu. Tá dokáže pohltiť dosť soli z presolenej omáčky alebo polievky. Ako ďalší tip Rachel odporúča jednoducho zdvojnásobiť množstvo vareného jedla - ak máte takú možnosť, určite je to dobrý a účinný spôsob.
Tipom na záchranu príliš slaných omáčok, ktorý využívajú mnohí šéfkuchári, je obyčajný biely jogurt. Pridaním jogurtu do presolenej omáčky by sa mala slanosť zjemniť a zriediť.
Podľa americkej autorky kuchárskych kníh, Sarah Moulton, môže byť riešením presoleného jedla jednoduchý trik v podobe pridania tekutej zložky jedla - vody alebo nesoleného vývaru. Týka sa to hlavne polievok.
Trochu citrónovej šťavy by tiež malo pomôcť „stiahnuť“ slanosť z vášho presoleného jedla. Kyslosť pomáha vybalansovať chuť jedla. Trochu citrónovej pomôže „stiahnuť“ slanosť z vášho presoleného jedla.
Ďalším tipom od šéfkuchárov je tučný syr. Táto „finta“ sa týka najmä presolenej zeleniny.
Ak do polievky pridáte mlieko alebo smotanu, slaná chuť sa zmierni.
Ďalším spôsobom je vhodiť do vriacej polievky dva surové bielky, ktoré na seba naviažu soľ. Zrazené bielky potom z povrchu polievky vytiahnite lyžicou. Nevýhodou tohto riešenia však je, že v polievke aj tak vždy zostanú kúsky bielka, ktoré nevyzerajú veľmi elegantne.
Najbežnejší spôsob, ako opraviť stredne presolenú polievku: do polievky vhodíme 1-2 veľké surové ošúpané zemiaky a varíme ich asi 10 minút. Zemiaky absorbujú soľ.
Nerobme si ilúzie - najmúdrejšie by bolo časť polievky odliať (a napríklad ju zamraziť - výborne sa hodí ako prísada do inej polievky, ktorú budete niekedy variť), pridať horúcu vodu alebo jemný vývar a podľa toho, čo varíte, pridať plechovku nakrájaných paradajok, dve polievkové lyžice prosných krúp atď.
Nezabudnite na bylinky - vetvička čerstvého magi alebo zelerovej vňate dokáže zázraky, najmä v zriedenej polievke.

Zaujímavosťou je, že u nás tak často tradovaná a odporúčaná pomôcka na záchranu príliš slaného jedla v podobe surového zemiaku sa v kruhoch známych šéfkuchárov považuje za nefunkčnú. Teória hovorí, že stačí jednoducho nakrájaný surový zemiak vhodiť do polievky či inak presoleného jedla a zemiak absorbuje určité množstvo nadmernej soli. Výsledné jedlo bude potom menej slané. Zemiak proti slanosti? Podľa mnohých ide o mýtus. Vykonal niekoľko kontrolovaných experimentov , aby overil, či je táto metóda na zjemnenie slanosti jedla naozaj funkčná.

Nadmerný príjem soli.

Ako sa vyhnúť presoleniu? Preventívne tipy

Najdôležitejšie pravidlo znie: soľte radšej menej a priebežne ochutnávajte. Soľ pridávajte postupne až počas varenia, ideálne až po pridaní všetkých surovín, ktoré môžu byť samy o sebe slané - ako napríklad vývar, údeniny alebo syry. Tak sa vyhnete zbytočnému presoleniu ešte predtým, ako sa chuť vôbec vyvinie.

Tiež majte na pamäti, že dlhým varením sa voda odparuje, no soľ zostáva - a tým sa chuť koncentruje. Preto je bezpečnejšie soliť až v druhej polovici varenia alebo úplne na konci. Ak si nie ste istí, radšej nechajte polievku jemnejšie ochutenú a nech si ju každý dochutí podľa seba priamo na tanieri.

Ak ste pridali do polievky o čosi viac soli, ako ste mali, stále to môžete zachrániť. Prebytočnú soľ napríklad absorbujú ostrúhané zemiaky či kôrky chleba.

Zahusťovanie polievok a omáčok

Zahusťovanie jedál je bežnou súčasťou prípravy mnohých tradičných receptov. Najčastejšie potrebujeme zahustiť polievky, napríklad zeleninové, strukovinové, zemiakové či krémové, ktoré bez dostatočnej konzistencie pôsobia vodnato a chuťovo nevyvážene. Zahustením získajú plnšiu štruktúru, lepšie sa prepoja jednotlivé chute a zasýtia aj ako samostatné jedlo. Zahusťujú sa však aj omáčky - napríklad k mäsu, cestovinám alebo knedli. Od klasickej paradajkovej cez smotanovú až po hubovú či gulášovú, každá si vyžaduje určitú hustotu, ktorá drží pokrm „pokope“ a zároveň zabezpečí príjemný kulinársky zážitok.

Dobrá omáčka dokáže aj bežný plátok mäsa či obyčajné cestoviny premeniť na chuťový pôžitok. Musí však spĺňať jednu kľúčovú vlastnosť - mať správnu konzistenciu. Ak sa vám podarilo pripraviť riedku omáčku, nezúfajte. Úlohou omáčky je dodať pokrmu komplexnejšiu chuť, urobiť pokrm šťavnatejším a zlepšiť jeho vizuálnu príťažlivosť na tanieri. Na omáčku sa tak okrem chuti prirodzene kladie aj ďalšia požiadavka - a tou je správna konzistencia. Problém s hustejšou omáčkou vyriešite vo väčšine prípadov jednoducho - pridaním vody, poprípade mlieka, ak to receptúra povoľuje.

V tomto článku nájdete overené spôsoby, ako zahustiť omáčku, aby mala správnu konzistenciu a krásne krémovú textúru. Tipy na zahustenie omáčky múkou a škrobom doplnia aj zdravšie možnosti zahusťovania, ktoré potešia každého, kto má chuť skúšať nové postupy.

Prečo zahusťovať polievku?

Zahusťovanie polievky nie je len o dosiahnutí žiadanej konzistencie. Hustejšia polievka pôsobí sýtejšie a môže nahradiť hlavný chod. Navyše, správne zahustenie zvýrazní chuť a celkový zážitok z jedla.

Tradičné spôsoby zahusťovania polievok

V slovenských kuchyniach sa už po generácie používajú osvedčené metódy zahusťovania polievok. Medzi najznámejšie patrí zápražka, zásmažka a zátrepka. V slovenských kuchyniach tak majú svoje stále miesto zápražka, zásmažka či zátrepka. V ich prípade sa využíva zahusťovanie múkou, no poznáme aj niekoľko ďalších overených spôsobov, ako dosiahnuť správnu hustotu polievky, a to aj bez použitia múky - napríklad za pomoci škrobu, zeleniny, zemiakov či iných vhodných (a chutných) alternatív.

Na zahustenie rôznych pokrmov, predovšetkým teda polievok či omáčok, sa využíva hlavne takzvaná zátrepka alebo aj zápražka. V oboch prípadoch je hlavným pomocníkom najmä klasická biela múka. S takýmto zahusťovaním jedál však budú mať nemalý problém zástancovia zdravšieho stravovania aj osoby, ktoré majú problém s lepkom či jedinci, ktorí z akýchkoľvek iných dôvodov vylúčili múku z jedálnička.

Zahustenie múkou

Použitie múky na zahustenie polievky predstavuje základný, generáciami overený spôsob. Nestačí však iba múku prisypať do polievky alebo omáčky. Výsledkom by boli oku nelahodiace múčne hrčky, ktorými by sa nechcel pochváliť žiadny kuchár.

Biela zápražka do polievky či už nesie označenie zápražka alebo zásmažka, v princípe ide o pšeničnú múku krátko opraženú na tuku alebo masle.

Na bielu zápražku budeme potrebovať maslo (alebo olej, masť) a rovnaký diel hladkej múky. Maslo rozohrejeme na panvici alebo v kastróliku a prisypeme múku. Stálym miešaním na miernom ohni vznikne svetlohnedá pasta s bohatšou chuťou. Táto zápražka je vhodná na zahustenie svetlejších polievok a omáčok. Dôležité je, aby sa zápražka nespálila, inak získa horkú chuť. Do polievky ju pridávame pozvoľna, napríklad pasírovaním cez sitko. Ak chceme mať istotu, že sa v polievke rovnomerne rozmieša, môžeme z polievky odobrať 1 - 2 naberačky, rozmiešať ich rýchlo so zápražkou a potom jednoducho priliať do polievky.

Klasická zápražka, teda múka opražená na tuku, je už po generácie neoddeliteľnou súčasťou mnohých tradičných jedál. Najmä v omáčkach či hustých polievkach si bez nej množstvo ľudí ani nevie predstaviť pravú domácu chuť. Naše staré mamy ju však nevnímali ako jedinú možnosť. Vedeli si poradiť aj inak - a často zdravšie.

Zápražka z múky - alebo inak zásmažka - je klasikou, ktorá má v slovenských kuchyniach (takmer) neohrozenú pozíciu. V menšom hrnci alebo na panvici najskôr rozohrejte olej, a potom prisypte múku. Stálym miešaním sa múka prehreje a získa krémovú farbu. Čím dlhšie budete múku pražiť, tým bude zápražka tmavšia a chuťovo výraznejšia.

Tradičná poctivá zápražka do polievky sa robí tak, že na panvici rozohrejete tuk (buď olej alebo maslo) a pridáte hladkú múku v pomere 1:1. Za stáleho miešania ju krátko opražte, ak chcete svetlú zápražku do zeleninových polievok, stačí 1 minúta. Do gulášu alebo strukovinových polievok pražte dlhšie, až kým nedosiahnete zhnednutie zápražky. Dolejte vodu alebo studený vývar a metličkou ju dobre rozmiešajte tak, aby nevznikli hrudky. Nechajte variť ešte asi 10 až 15 minút. Stačí trocha oleja, múky a o pár minút je zápražka do polievky hotová. Rýchle, lacné a jednoduché.

Ako pridať hotovú zápražku do omáčky či polievky bez jedinej hrudky? Pomôžte si samotnou tekutinou z vareného pokrmu. Krátko po dokončení zápražky k nej do hrnca prilejte 2 naberačky omáčky a premiešajte. Pri varení tmavých omáčok môžete ich farbu a chuťový rozmer rozšíriť ešte pridaním červenej mletej papriky. Práškovú papriku však vmiešajte už do hotovej horúcej zápražky, ktorá je odstavená z varnej plochy.

Zápražka s červenou paprikou

Tradičná fazuľová polievka je hustejšia. Na jej konzistenciu má prirodzene vplyv aj škrob z fazule, no nie vždy je taká, ako sme ju poznali od babičky. V takom prípade prichádza na scénu zápražka do polievky s červenou paprikou. Pripravuje sa rovnako ako svetlá zápražka, no akonáhle získame z múky a tuku svetlú pastu, posypeme ju mletou červenou paprikou. Na slabom plameni v rýchlosti dôkladne premiešame zápražku a dávame pozor na to, aby paprika nezhorela. Niekedy je preto lepšie hrniec presunúť bokom, keďže rozhodujú sekundy. Do hotovej zápražky pridáme 100 - 150 ml studenej vody, rozmiešame a vlejeme do fazuľovej polievky.

Na oleji opražte najskôr nadrobno nakrájanú cibuľu. Sklovitú a zmäknutú cibuľu poprášte múkou a chvíľu premiešavajte.

Biele omáčky zahustíte i pomocou jednoduchej zátrepky. Do malej nádobky nasypte menšie množstvo hladkej múky a postupne, za súčasného miešania prilievajte po malých množstvách vybranú tekutinu. Stálym miešaním zabránite vzniku hrudiek.

Zátrepka

Ak potrebujete polievku zahustiť len narýchlo a bez dlhého smaženia, siahnite po „záklechtke“. Tá sa pripravuje jednoducho: múku si rozhabarkujete v studenej vode, aby nevznikli hrudky, a za stáleho miešania vlejete do vriacej polievky. Nevonia síce maslom ako klasická zápražka, ale svoj účel splní.

Na prípravu zátrepky budeme potrebovať 1 polievkovú lyžicu múky na 100 ml vody, mlieka alebo vývaru. Múku v hrnčeku rozmiešame s menším množstvom vybranej tekutiny tak, aby v nej neboli hrudky. Pridáme zvyšok tekutiny (voda, mlieko alebo vývar) a za stáleho miešania povaríme cca 5 minút. Hladká rovnomerná zátrepka sa používa do polievok, omáčok aj prívarkov.

Zahustenie škrobom

Na zahusťovanie omáčok - predovšetkým hubových - sa dobre osvedčili rôzne druhy škrobu. Najčastejšie ide o zemiakový škrob, kukuričný škrob a ryžový škrob. Jednu polievkovú lyžicu škrobu rozmiešame so 100 ml studenej vody. Do omáčky pridávame škrob radšej pozvoľna a v menšom množstve. Ak sa podarí pridať viac škrobu, ako omáčka potrebovala, nadobudne trasľavú až želatínovú konzistenciu. Po každom, hoci len malo množstve škrobu necháme omáčku mierne prehriať, aby sme videli, o aké zahustenie sa škrob postaral.

Vždy sa prilieva studená voda do škrobu a nie škrob do vody. Priliatím teplej vody do škrobu vznikne takmer okamžite hustá lepivá hmota, s ktorou sa nedá dobre pracovať.

Okrem hladkej múky sa na zahusťovanie polievok a omáčok používajú rôzne druhy škrobov, ktoré sú bez lepku a vyhovujú aj ľuďom s tráviacimi problémami. Najčastejšie ide o kukuričný alebo zemiakový škrob. Pri ich príprave sa riadime návodom na používanie. Najskôr pridávame škrob v menšom množstve, inak sa môže stať, že nechtiac pripravíme „puding“. Škrob si vždy rozmiešame zvlášť so studenou vodou (nie teplou, inak sa rýchlo premení na lepkavú hmotu). Po rozpustení vlejeme zmes do polievky/omáčky a dôkladne premiešame. Po pridaní škrobu by sa polievka mala variť ešte aspoň 10 minút, aby sa múčna chuť vyvarila.

Nechcete omáčku zahusťovať múkou, pretože sa vám nepáči múčna chuť a zdá sa vám, že tento spôsob už nemá čo robiť v súčasnej kuchyni? Vyskúšajte rýchle zahustenie pomocou hotových zemiakových alebo kukuričných škrobov. Stačí iba odobrať z vybraného škrobu menšie množstvo a túto dávku rozmiešať s dávkou studenej vody - napríklad na 2 čajové lyžičky škrobu pridať 2 - 3 lyžice studenej vody a v pohári miešaním nechať škrob rozpustiť. Už krátko po pridaní do omáčky budete pozorovať, ako konzistencia omáčky hustne. Pozor však, radšej škrob pridávajte do omáčky iba po malých množstvách.

Zahusťovanie polievok a omáčok.

Zdravé alternatívy zahusťovania

Omáčku je možné zahustiť aj bez použitia múky. Nasledujúce postupy uvítajú najmä ľudia, ktorí obmedzujú konzumáciu múčnych jedál alebo majú s trávením múky problémy.

Ak sa pýtate, či je možné zahustiť polievku alebo omáčku aj zdravším spôsobom (bez použitia múky), neprehliadnite nasledujúce tipy.

Ak ste zástancom zdravšieho stravovania, zbystrite. Zelenina nie je len základ mnohých jedál, ale dokáže poslúžiť aj ako skvelý pomocník pri zahusťovaní. Tento spôsob je ideálny najmä vtedy, ak pripravujete pokrm, kde zelenina tvorí základ - napríklad zeleninové alebo krémové polievky, prípadne omáčky typu sviečková. Postup je jednoduchý: malú časť už uvarenej zeleniny (napríklad zeler, mrkvu, brokolicu, kaleráb či zemiaky) jednoducho rozmixujete ponorným mixérom priamo v hrnci. Ak dávate prednosť jemnejšej konzistencii, môžete ju aj prepasírovať cez sitko. Výsledok je nielen chutný, ale aj prirodzene zahustený bez potreby pridávať múku. Navyše takto jedlu dodáte aj ďalšie živiny a konzistencia zostane hladká a krémová. V prípade sviečkovej môžete rozmixovať časť koreňovej zeleniny, ktorú ste do omáčky už dali - a tým sa nič nepokazí. Hustotu regulujte postupným pridávaním pyré až do požadovaného výsledku.

Zahustenie redukovaním/odparovaním

Prvá z možností, ako zahustiť omáčku bez múky, je prekvapivo jednoduchá a stojí za vyskúšanie vždy, keď je omáčka príliš riedka. Ide o redukciu, teda zníženie obsahu vody v omáčke varením a postupným odparovaním. Jednoduché však? Pár minút varenia a sústavného miešania vie celkom zmeniť výsledok. Tento postup sa oplatí vyskúšať najmä pri omáčkach s paradajkovým základom.

Redukcia je proces, ktorým sa dosahuje zahustenie a koncentrácia chutí a aróm jedla. Pomocou tejto techniky môžete vytvoriť intenzívnejšiu a bohatšiu omáčku bez pridania akýchkoľvek zahusťovadiel, vrátane múky. Začnite tým, že výrazne znížite množstvo tekutiny vo vašej omáčke jej odparením. Ak redukujete omáčku, je vhodné použiť hrniec alebo panvicu so širším priemerom. Tým sa zväčší povrchová plocha, na ktorej sa môže voda odparovať rýchlejšie. Zvýšte teplotu a jedlo neustále miešajte. Miešanie počas redukcie pomáha rozptyľovať teplo a zabezpečuje rovnomerné zahustenie. Miešajte pravidelne, aby sa zabránilo prichyteniu a nežiaducemu prihoreniu jedla. Buďte trpezliví a starostlivo sledujte proces redukcie, aby ste dosiahli želané zahustenie. Zároveň s redukciou začnite v dostatočnom časovom predstihu pred koncom varenia, aby sa ingrediencie nerozvarili. Nezabudnite, že proces redukcie zintenzívni aj chute, takže to so solením a korenením pred ňou nepreháňajte, aby omáčka vo výsledku nebola presolená a prekorenená.

Zahustenie zeleninou

Druhou možnosťou je využitie zeleniny. Ako zahustiť omáčku zeleninou? Ideálnou voľbou sú zemiaky, tekvica, mrkva, brokolica či karfiol - vždy vopred uvarené. Uvarenú zeleninu popučíme alebo nastrúhame najemno. Vzniknúť by mala sypká zmes až kaša, ktorá sa postupne rozvarí po pridaní do omáčky a prirodzene zvýši jej hustotu. Je dobré myslieť na to, že zelenina menej či viac pozmení aj chuť omáčky.

Pri zeleninových polievkach nefunguje nič lepšie, ako rozmixovať samotnú zeleninu alebo jej časť. Keď je zelenina mäkká, použijte ponorný alebo klasický mixér na rozmixovanie zeleniny do hladka. Po rozmixovaní môžete prípadne upraviť konzistenciu pridaním vody, vývaru alebo smotany.

Zeleninu pripravenú na pare, ktorá si tak zachová vyšší vitamínový obsah, pomixujeme najemno a vmiešame do polievky. Chuťový profil polievky môže byť ešte intenzívnejší. Výbornou voľbou je použiť zemiaky, mrkvu, brokolicu, kvaku, paradajky, cibuľu, papriku, hrášok a mnohé ďalšie.

Používanie zemiakov na zahusťovanie je všestranné a chuťovo nespôsobí v omáčke žiadnu výraznejšiu zmenu. Zemiakmi tak zahustíte biele omáčky, prívarky aj guláš. Pri varení zeleninovej omáčky si zase hravo poradíte s takými druhmi zeleniny, ktoré ste použili do základu. Bude to síce trvať o niečo dlhšie, kým sa ďalšie množstvo zeleniny uvarí, no odmenou bude dobrý pocit, že nehľadali žiadne „skratky“. Na zahustenie v podobe zeleninového pyré je vhodná napríklad mrkva, tekvica, batáty, pór či karfiol.

Zemiaky sú výborným prirodzeným zahusťovadlom vďaka obsahu škrobu. Môžeme ich do polievky pridať ako viditeľnú súčasť - pokrájané na kocky alebo tak, aby neboli vidieť - najemno postrúhané. V oboch prípadoch sa odporúča variť ich, čo najdlhšie, aby sa z nich uvoľnilo čo najviac škrobu, ktorý polievku prirodzene zahustí.

Do polievky pridáme najemno nastrúhaný surový alebo uvarený zemiak. Ak ide o svetlú polievku, na zahustenie sa dá použiť aj malé množstvo hladkej zemiakovej kaše.

Zahustenie maslom a smotanou

Treťou možnosťou je zahusťovanie omáčok pomocou masla alebo smotany na šľahanie. V oboch prípadoch ide o mliečne výrobky s vysokým obsahom tuku. Najskôr sa bude zdať, že konzistencia omáčky sa veľmi nemení, no pri chladnutí v nej bude tuk tuhnúť a omáčka nadobudne príjemne krémovú textúru a lahodnejšiu chuť.

Zahustenie strukovinami

Prášok z pomletej šošovice, hrachu alebo fazule je výborný pri zahusťovaní omáčok a polievok. Omáčke však odovzdá charakteristickú strukovinovú chuť. To môže byť v niektorých prípadoch zaujímavých spestrením, no niekedy je zase lepšie zvoliť iný, neutrálnejší spôsob zahustenia.

Ak máte poruke konzervu fazule, ciceru alebo šošovice, môžete ich scediť, rozmixovať s trochou polievky a pyré zavariť do polievky. Polievka bude hustejšia.

Ďalšie alternatívy

Zahustenie vajcom: Na zahustenie polievok a omáčok môžete nakoniec využiť vajíčka. Tie treba skutočne dôkladne vyšľahať, ideálne buď vo vode či troche vývaru z polievky. Dostatočne rozmixované vajce už len stačí pridať do takmer hotového vriaceho pokrmu. Chvíľu povarte a môžete odstaviť z ohňa.
Zahustenie ovsenými vločkami: So zahustením pokrmov si hravo poradia aj ovsené vločky. Na zahustenie polievok využívame najemno zomleté ovsené vločky, ktoré stačí pridať ku koncu varenia. S ich množstvom to nepreháňajte, pretože namiesto polievky uvaríte prívarok. Podľa množstva jedla postačia aj 2 či 3 polievkové lyžice vločiek. Ovsené vločky však môžete aj osmažiť nasucho a následne variť spolu s polievkou. Počas varenia sa prakticky úplne rozvaria. Pokrm navyše obohatia o mnohé dôležité látky, najmä vlákninu či viaceré minerály. Do polievky pridáme najemno pomleté neochutené ovsené vločky. Na hrniec polievky postačí jedna alebo dve lyžice. Osmažte nasucho a varte spolu s polievkou. Počas varenia sa rozvaria a polievka bude hustejšia.
Použitie zdravších druhov múk: Pri zahusťovaní pokrmov môžete zvoliť aj mnohé zdravšie druhy múk. Skvelo poslúži napríklad hrachová múka, alebo takzvaná hraška, ktorú stačí opäť rozmiešať vo vode a pridať do polievky či omáčky. Hrachová múka je prirodzene bezlepková a je zdrojom vlákniny aj mnohých antioxidantov. Vhodná je aj cícerová múka, ktorá dodá pokrmu lahodnú orieškovú príchuť a navyše ho obohatí o bielkoviny aj minerály. Ďalšou zdravou a bezlepkovou múkou na zahustenie polievok a omáčok je kokosová múka. Rovnako užitočná je takzvaná teffová múka, ktorá sa pripravuje mletím drobných semienok rastliny zvanej milička habešská. Je opäť skvelou bezlepkovou a výživnou náhradou klasickej bielej múky.
Ďalšie alternatívy:
- Zahustenie hraškou: Hraška je hotová, chutná zmes pomletého hrachu a bezlepkových obilnín. Používa sa na zahusťovanie polievok, prívarkov aj karbonátok. Výborná je tiež na prípravu cestíčka na obaľovanie.
- Quinoa, pohánka, proso, ryža: Všetky tieto potraviny nasávajú vodu, a tak robia polievku hustejšou. Navyše poslúžia ako dobrá závarka.
- Tapiokový škrob: Tapiokový škrob nemení chuť pokrmov a po rozpustení vo vode je číry.

Tabuľka: Metódy zahusťovania

tags: #presolena #zemiakova #kasa #recept

Populárne príspevky:

Metóda	Popis	Použitie
Zápražka	Múka opražená na tuku	Polievky, omáčky
Škrob	Kukuričný alebo zemiakový škrob rozmiešaný v studenej vode	Polievky, omáčky (bezlepkové)
Zelenina	Rozmixovaná zelenina	Zeleninové polievky
Strukoviny	Rozmixované strukoviny	Polievky, prívarky
Mliečne výrobky	Smotana, jogurt	Polievky (krémová konzistencia)