Ochutnávka kultúry: Ako cudzinci spoznávajú Slovensko cez jedlo

Spoznávať iné (nám málo známe) kultúry môžeme rozličnými spôsobmi. Asi najjednoduchšie a najpohodlnejšie to ide cez žalúdok. Nezáväzné debatovanie nad receptami či ingredienciami rôznych jedál sa potom ľahko môže vyvinúť aj do hlbších rozhovorov či priateľstiev.

V Bratislave a Košiciach existujú rôzne iniciatívy a podujatia, ktoré umožňujú cudzincom a Slovákom navzájom sa spoznávať prostredníctvom jedla a kultúry. Pozrime sa na niektoré z nich.

Mareena: Stret kultúr v komornej atmosfére

V Mareene sa väčšina podujatí súvisiacich s jedlom odohráva v komornejšom duchu. „Väčšinou mávame takéto podujatia v menšom formáte, zvykneme mávať okolo 15 až 20 ľudí. Našim klientom, ktorí sem pravidelne chodia, a ktorí majú záujem niečo navariť alebo sa nejako odprezentovať, dávame priestor na to, aby mohli ukázať, čo je v nich. Zvyčajne sa varí u nás alebo si to prinesú, ale väčšinou nemajú reštaurácie alebo zriadený biznis,“ hovorí Monika.

„Brunche mávame zhruba od nášho vzniku, občas mali nejakú tematiku, ale skôr sme ich nazvali: Sobotný alebo Nedeľný brunch, kedy sme buď my pripravili jedlo, alebo sme oslovili niekoho z cudzincov, aby niečo priniesol. Cieľom bolo, aby si návštevníci alebo naša komunita vymieňali jedlo navzájom.

Stret kultúr v Mareene je zrejmý už na prvý pohľad. „Stretli sa tu jednak cudzinci, ale aj Slováci, vždy na tých podujatiach je to tak pol na pol. Máme aj dobrovoľníčku, ktorá je z Iránu, aj viacero klientov z Iránu, čiže aj pre nich je to fajn miesto stretnúť ostatných Iráncov,“ dodáva Monika.

Rozličné multikultúrne podujatia, ktoré združenie Mareena organizuje po celý rok, vyvrcholia septembrovým Mareena festivalom. „Bude to jednodňové podujatie u nás v záhrade, kde dáme priestor viacerým cudzincom. Budeme ponúkať jedlo, afganské, indické, iránske či iracké. Snažíme sa o rozmanitosť a naši klienti budú variť takisto jedlo z tej danej kultúry,“ dodáva Monika.

Príkladom je aj prezentácia iránskej kultúry v Mareene. „Vzniklo to tak, že za nami prišiel pán Said, ktorý prevádzkuje obchod s perzskými kobercami a chcel tu spraviť prezentáciu, ale nie len kobercov, ale celkovo iránskej kultúry. Tak sme sa dohodli, že mu dáme priestor.

Dvor Mareeny vyzdobený kobercami od výmyslu sveta sa rýchlo zaplnil ľuďmi. Je to ideálna príležitosť pre miestnych spoznávať inú kultúru, ale aj pre iránsku komunitu na Slovensku bližšie sa spoznať. Ochutnávka perzskej kultúry sa plynulo preklopila do rozhovorov, spoznávania nových ľudí a príjemného letného vysedávania na trávniku či kobercoch.

Pán Said žije na Slovensku už vyše dvoch rokov, obchod s kobercami mal najskôr na Gorkého ulici a neskôr sa presunul na Záhradnícku. Na prvý pohľad je zjavné, že obchodnícke zručnosti mu nechýbajú. Urobí nám prehliadku rozličnými druhmi kobercov od najstaršieho, ktorý má 200 rokov a je taktiež na predaj, cez koberec, ktorý dve tkáčky ručne tkali celý rok až po tkané obrazy s rozličnými zátišiami, či prekvapivo dokonca biblickými motívmi.

Pán Said pripomína, že všetky koberce, ktoré predáva, sú ručne tkané z vlny a hodvábu a prírodne farbené. „Perzský koberec je investícia do budúcnosti, pretože rokmi stúpa na cene,“ dodáva.

A o sladkú bodku sa postarala nedávno otvorená perzská cukráreň Sweet land. Ponúkali baklavu rozličných druhov a ďalšie sladké špeciality. Podľa slov Mehi, ktorá spolu so svojím strýkom, majiteľom cukrárne, obsluhovala, je príprava sladkého pečiva rodinnou tradíciou, ktorej sa vo veľkom venovali aj v Iráne. Obaja hrdo ponúkali svoje produkty a volali budúcich zákazníkov na návštevu do cukrárne otvorenej len tri týždne.

Majiteľ reštaurácie Amir prišiel na Slovensko pred tromi rokmi. V Iráne sa takisto venoval gastrobiznisu, ale po eskalácii napätia medzi Iránom a USA sa rozhodol odísť. Hovorí, že si vybral Slovensko, pretože sa mu pripadalo ako pokojná a bezpečná krajina. Pred dvomi rokmi si tu založil reštauráciu Orchidea s tradičným iránskym jedlom. Spolu s pánom Saidom a jeho obchodom s kobercami a cukrárňou Sweet land sídlia na Záhradníckej ulici.

Na otázku, či má v Bratislave konkurenciu, odpovedá, že pozná len perzské bistro vo Fresh markete a v pasáži s elektrom medzi Obchodnou a Heydukovou ulicou, takže veľmi nie.

Obrázok: Mareena

Festival Rozmanitosť v Košiciach: Spojenie kultúr a chutí

K jesennému programu Košíc patril vždy festival Rozmanitosť. Na treťom ročníku (2014) mohli návštevníci Kasární/Kulturparku zažiť niekoľko unikátnych koncertov a divadelné predstavenie z tvorby slovenských aj zahraničných interpretov. Odštartovala ho energická smršť kapely SUM SUM Band z Izraela, ktorá predviedla svoju Gipsy show. Rodáčka z Číny Jing Lu zahrala monodrámu o tom, aké je byť cudzincom v cudzej krajine. Predstavenie bolo inšpirované jej osobnými skúsenosťami. Pódium patrilo aj rýchlemu tanečnému tempu ľudových piesní v podaní tanečníkov zo skupiny CreDance, ktorí tancovali na hudbu kapely Banda.

Pod heslom Aj ja som Košičan sa konal festival Rozmanitosť 2015. Začal sa diskusiou s moderátorom Milanom Kolcunom a jeho zahraničnými hosťami. Rozprávali sa o tom, prečo sa rozhodli zapustiť korene práve u nás. Poslucháči sa dozvedeli odpovede na niekoľko otázok: Čo viedlo Američana, Mexičanku a Iránca, aby sa prisťahovali na Slovensko? Čo im z domoviny najviac chýba? Prečo sa rozhodli pre život v inej krajine? Sú na Slovensku šťastní? Vyhovuje im slovenská nátura? Považujú slovenčinu za ľahký alebo ťažký jazyk?

Christopher Jason Helton pochádza z Kentucky v USA. V mladosti sa rozhodol pre štúdium náboženstiev, ktoré začal na univerzite. Prvý raz navštívil Slovensko ako 18-ročný. Strávil u nás leto v anglických kresťanských kempoch pre slovenských stredoškolákov a vysokoškolákov. Zapáčilo sa mu tu natoľko, že tu zostal žiť.

Laura Murguía Sanchéz je z Mexika. Jej vášňou je architektúra a dizajn. Študovala ich vo svojej domovine aj v Španielsku. S manželom založili prvé nezávislé štúdio svetelného dizajnu na Slovensku Haz Lighting design a už sú Košičania.

Reza Hadž Qolami Sičani sa narodil v Iráne. Pre konvertovanie na kresťanstvo musel spolu s rodičmi opustiť rodnú krajinu doslova za pár hodín.

Košice sú rozmanité vďaka ich obyvateľom. Potvrdil to aj festival Rozmanitosť 2016, ktorý opäť spojil ľudí rôzneho pôvodu, etník a kultúry. Jeho hlavná myšlienka sa v plnosti rozvinula už počas úvodného podujatia - Živej knižnice. Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Irán, Mongolsko, Ukrajina. Šesť krajín, šesť osudov a šesť jedinečných ľudských bytostí, ktoré sa podelili o svoj osobný príbeh a na okamih sa stali živými knihami. Listujúcimi čitateľmi boli študenti odboru Sociálna práca z UPJŠ v Košiciach.

Túžba po dobrodružstve, štúdium na lekárskej fakulte, brat, ktorý tu už žil, partnerka zo Slovenska, manžel Košičan či vojnový konflikt. To všetko rozhodilo karty osudu. Všetko sa odohrávalo v rezidenčných bytoch v pavilóne Lima. Každá „živá kniha“ pripravila pre svojich hostí aj gurmánsku či inú ukážku svojej kultúrnej identity. Študenti si tak pochutnali na ukrajinských pirohoch, tradičnom bulharskom koláči či iránskej nátierke zo šošovice a červenej fazule a osviežili sa francúzskym Pastisom a mongolským slaným čajom.

Každý rok sa festival Rozmanitosť zameriava na inú tému, inú menšinu, ktorej príbehy prináša verejnosti. V roku 2017 siahol po téme dobrovoľnej pomoci na utečeneckých hraniciach a v táboroch. Cieľom bolo priblížiť osobné motivácie a skúsenosti ľudí zo Slovenska, ktorí sa z vlastného presvedčenia rozhodli pomáhať počas utečeneckej krízy. Kľúčové boli tri pojmy - ľudskosť, skúsenosť, pochopenie. Festival ponúkol iný uhol pohľadu. Dobrovoľníci mohli šiť nosiče pre bábätká, ktoré boli určené matkám v núdzi. Návštevníci si mohli pozrieť výstavu výtvarníčky Daniely Krajčovej, ktorá sa dlhodobo venuje téme utečenectva a integrácie cudzincov, ale aj vypočuť si príbehy dobrovoľníkov, ktorí boli utečencom pomáhať na hraniciach.

Na rodinu sám/sama bola téma šiesteho ročníka (2018), ktorá prostredníctvom workshopov, výstavy a speed datingu, odkrývala radosti a strasti osamoteného rodiča v akomkoľvek veku. Program bol bohatý. Uskutočnil sa napríklad tanečný workshop pre dôchodkyne Ženy, ďalšou z aktivít bol workshop Ako si nájsť priateľa. S Lindou Van Dalen deti i dospelí vytvárali prírodnú inštaláciu Jeseň medzi stromami a kreslili a maľovali cez plexisklo. Pre slobodných rodičov bol pripravený tanečný speed dating a pre deti a starých rodičov tanečno-pohybový workshop. Obohatením festivalu bola výstava Mapy priateľstva, ktoré vytvorili účastníci workshopov pod vedením Daniely Krajčovej. Zaujímavá bola výstava Ženy, ktoré ostali.

Obrázok: Festival Rozmanitosť

Polievkový festival: Tolerancia cez žalúdok

Nie každý vie, že Polievkový festival je vlastne vyvrcholením festivalu Rozmanitosť, ktorý každoročne ponúka prostredníctvom umenia pohľad na citlivé témy spoločnosti a prináša reálne príbehy a dáva problémy ľudí do centra pozornosti.

Počas Polievkového festivalu, ktorý bol vyvrcholením každého festivalu Rozmanitosť, sa niečo chutné varilo v hrncoch a niečo veselé na pódiu. Akú rozmanitú chuť majú Košice sme mohli každý rok okoštovať. Obyčajná polievka je to, čo dokáže ľudí spájať, napriek tomu, že každá je iná a prezentuje rôznorodú kultúru národov a národností, žijúcich v metropole východu.

Na degustáciu chutného jedla z kuchýň cudzokrajných i domácich sa každoročne usilovne pripravovali súťažné tímy, ktoré s chuťou varili a ponúkali to najlepšie zo svojich tradičných receptov v snahe zaujať porotcov i všetkých „hladných“ návštevníkov.

Tretí ročník (2014) bol výnimočný tým, že sa na ňom bojovalo o vytvorenie slovenského rekordu v počte rôznych druhov polievok na jednom mieste. Okrem toho, že sa návštevníci dobre najedli, sa aj dobre zabavili. V kultúrnom programe zazneli africké rytmy v podaní kapely Afro Campana, pastvou pre oči bolo vystúpenie brušných tanečníc Perly orientu zo zoskupenia Fatima a FatimaS. Príjemnú atmosféru slnečného dňa podčiarkovali hudobné šlágre v podaní skupiny Slovak Tango.

Nasledujúci rok prekvapil vysokou návštevnosťou. Dva a pol tisíca ľudí podľahlo mágii varenia a nechalo sa pozvať do kuchýň menšín a komunít, ktoré žijú v našom meste a sú jeho súčasťou. Z vyše tisícsto litrov polievok, ktoré zmizli z hrncov v priebehu dvoch hodín, najviac chutila a zaujala porotu i ochutnávačov Milionensuppe, netradičná slepačia s krupicou, ktorú uvaril Karpatsko-nemecký spolok. Striebornú lyžicu získala Stavbárska rybacia od študentov Stavebnej fakulty TU v Košiciach a s bronzovou si zamiešalo už prázdne hrnce rómske OZ Ďakujeme - Paľikerav za Fazuľovú s marikľou. „Chutil“ aj sprievodný program, pozostávajúci z chytľavých rytmov poľskej pouličnej kapely Krakow Street Band, hudba skupiny Mango Molas, ako aj veselé tóny košickej skupiny Pomaranč s 12-ročným bubeníkom Adamom. Pri vstupe všetkých zabávala tanečná ukážka bboyingu v podaní Kamikadze crew. Pre deti boli pripravené kreatívne dielne, na ktorých vytvárali obrázky zo strukovín i Vedecký brloh s kuchynskou mágiou, kde uvarili napríklad farebnú zubnú pastu či bublinkovú šumienku.

Islandská, mongolská, bulharská, francúzska, iránska, líbyjská, afganská, poľská, ale aj rybacia, guľášová, bryndzová polievka či boršč sa podávali na festivale v roku 2016. Tolerancia vedie aj cez žalúdok, takto by sa dala charakterizovať hlavná myšlienka gurmánskeho podujatia, ktoré vytvára priestor na lámanie predsudkov voči inakosti, odlišnostiam a umožňuje obyvateľom Košíc zoznámiť sa s rôznymi kultúrami, zvyklosťami a cudzincami. Svoju kultúru a krajinu pôvodu, záujmy alebo hobby prezentovalo 44 polievkových tímov. Návštevníkov sa snažili zaujať nielen polievkou, ale aj ukážkou tradičných odevov, spevom, iní ochutnávkou domácich koláčov, jaternicou, lokšami alebo marikľou - tradičným rómskym chlebom. Dych vyrážajúce akrobatické kúsky tanečníkov z Kamikadze crew vítali návštevníkov pred vstupom do parku. Festival otvoril mongolský umelec hraním na tradičnom hudobnom nástroji MORIN HUUR. Pozrieť si mohli aj mongolský príbytok - jurtu. V dočasnej galérii pod holým nebom vystavovali svoje kulinárske diela študenti zo SSOŠ Postupimská. Francúzku polievku Veloute z fialových zemiakov s jelením chrbtom a ovčou bryndzou pripravil šéfkuchár Martin Novák počas svojej kuchárskej šou.

Prvá októbrová sobota v roku 2017 patrila už šiestemu ročníku Polievkového festivalu, ktorý má vždy príchuť rozmanitosti a spolupatričnosti. Podávalo sa až 40 rôznych polievok, ktoré navarili zástupcovia národnostných, kultúrnych a záujmových menšín z Košíc. O svoje originálne polievkové recepty sa podelili Líbyjčania, mongolská komunita, Iránci, Bulhari či Poliaci. Novinkou bolo komunitné pódium, na ktorom sa predstavili súťažné tímy s vlastným originálnym programom. Špeciálnym hosťom bol tím z Užhorodu, ktorý navaril tradičný boršč v čiernom chlebe. Hudobným headlinerom bola šansoniérka Janais. Na hlavnom pódiu sa prezentovala košická kapela The Sages. Na druhom návštevníkov zabávali polievkové tímy a komunity. Pripravené boli cirkusové vystúpenie, tanečné choreografie a zazneli aj pravé iránske piesne v originálnom prevedení.

Polievkový festival v roku 2018 bol posledným, ktorý sa doteraz podarilo zorganizovať. Aj tentoraz navarené polievky od 43 tímov chutili ako vždy, o čom svedčili vyprázdnené hrnce a plné žalúdky. Program Polievkáča sa odohrával na troch pódiách. Na bielom námestí vystúpili tanečné skupiny Angel dance school a G-mini. Okrem nich sa predstavila aj kapela Burning love z Výmenníka Štítová. Hlavné pódium patrilo acapelle For You. Moderné a nestarnúce hity vo výhradne vokálnom prevedení spievajú piati hudobníci s výnimočnými hlasmi. Organizátori - výmenníky SPOTs, nezabudli ani na deti. Pripravili pre ne kreatívne dielne na tému Polievkáča - výroba kuchárskych čapíc, varešiek, modelovanie ovocia a zeleniny z hliny či maľovanie na tvár.

Obrázok: Polievkový festival

Káva, čaj, čokoláda a Cassovia Gipsy Fest

Kto dostane neodolateľnú chuť na nejaký lahodný nápoj a jeho ochutnávanie si chce užiť v spoločnosti podobných pôžitkárov a v príjemnom prostredí, to všetko každý rok splní najväčší festival Káva, čaj, čokoláda. Milovníci týchto dobrôt majú možnosť stretnúť sa, ochutnávať a porozprávať sa s tými najväčšími odborníkmi. Vystavovatelia i remeselníci si tak vytvárajú osobný vzťah so svojimi zákazníkmi. Organizátori chutného a voňavého podujatia sa z roka na rok snažia dostať na festival tých najlepších z najlepších. Kávová, čokoládová a čajová udalosť roka s prenikavou vôňou, okúzľujúcou arómou a nezameniteľnou chuťou prináša najkvalitnejšie kávy z domácich a zahraničných pražiarní, ponúka remeselné cukrovinky a pohladí zmysly čistou chuťou kvalitných čajov. Celodenný sprievodný program prevádza účastníkov novými trendmi, tradičnými postupmi, alternatívnymi metódami a bohatou kultúrou. Stále sú pripravené diskusie, prednášky, súťaže, workshopy, cestovateľské kiná, hudba a mnoho ďalších aktivít.

Rómovia majú muzikálnosť zakódovanú v génoch. Nefalšovanú atmosféru plnú rómskeho temperamentu, šarmu, talentu a emócií priniesol do Kasární/Kulturparku už siedmy ročník festivalu Cassovia Gipsy Fest 2020 pod taktovkou Ladislava Vasiľa. Areál rozozvučala rómska hudba rôznych žánrov, tanec a spev. Aj tentoraz to bol program plný vášne, radosti i žiaľu v podaní umelcov z tejto komunity. Na pódiu sa striedali známe skupiny. Predviedli svoje umenie vo vystúpeniach, pri ktorých sa návštevníkom rozprúdila aj tá najhustejšia krv v žilách od prvých až po posledné tóny. Priestor predviesť sa dostalo hudobné zoskupenie Diny Košice, v ktorého podaní zazneli rómske čardáše. Nechýbali ani muzikanti z Veľkej Lomnice Lomnické čháve, sršiaci energiou. Jedinečnosť rómskeho folklóru podčiarklo vystúpenie kapely Gipsy Deško Band z Varhaňoviec. Výnimočný hlasový potenciál sa ukrýva v speváčke Aničke Oláhovej z Lovinobane, o kvalitách ktorej sa mohli diváci presvedčiť na koncerte.

Šiesty ročník rómskeho festivalu Cassovia Gipsy Fest 2019 ponúkol program plný emócií a vášne v žánrovo veľmi pestrej palete. Na pódiu v areáli parku sa striedali umelci, ktorí zabávali publiku do večerných hodín. Predstavili sa Barbora a Eugen Botošovci v spoločnom projekte Roma Jazz Project. Barbora je najznámejšia a najúspešnejšia slovenská multižánrová primáška, ktorá hrá world music, ľudovú muziku aj jazz. Eugen je vynikajúci klavirista, skladateľ, frontman kapely Eugen Botoš Finally. Pravú cigánsku muziku ponúkla východniarska cimbalová kapela Eda Tokára a svetové i domáce evergreeny zazneli v podaní Davy & Cassovia Band. Z Humenného prišli obľúbení bratia Kudráčovci a tanečný súbor Gipsy Angels.

Organizátor dáva na svojich podujatiach priestor aj mladým rómskym talentom. Koncerty v parku za „PAĽIKERAV“, po rómsky „za ďakujem“ sa začali organizovať ako oslavy rómskej kultúry v roku 2016. Publiku sa predstavilo viacero rómskych spevákov a umelcov. Podujatie bolo vyvrcholením talkshow „PAĽIKERAV za návštevu“, ktoré sa konali pod záštitou občianskeho združenia ĎAKUJEM - „PAĽIKERAV“ vo Výmenníku Brigádnická. Ich cieľom bolo motivovať a inšpirovať ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia prostredníctvom príbehov zaujímavých a talentovaných ľudí. Divákov potešili úprimné a hrejivé emócie prostredníctvom vystúpení speváka Šaniho Sássiho, živelnej a talentovanej Gipsy Nicol, energických rytmov skupín Gipsy Daniel a Gipsy Deško Band a tiež herca Františka Baloga, ktorý sa publiku predstavil spolu s mladými rómskymi talentami z organizácie Divé Maky. Sprievodným podujatím festivalu rómskej kultúry bola výstava fotografií Mgr. art. Simony Dobrowolskej s názvom „Všetci sme si rovní“.

Po úspešnom úvodnom ročníku Koncertu v parku za „PALIKERAV“ pripravilo OZ PAĽIKERAV aj v nasledujúcom roku. Výmenník Brigádnická s ním začal spolupracovať a organizovať každý mesiac televíznu talkshow, vysielanú v RTVS, kde si ako hostí pozývali rómskych umelcov. To ich inšpirovalo k tomu, aby ich dostali na jedno pódium. Talent, energiu a temperament rómskej komunity predviedli v parku uznávaní umelci. Publiku sa predstavili gospelová speváčka Anabela Mollová či košický funky spevák Šani Sássi. Divadlo Ac­tor zahralo hru Mast­ný hrniec a ženy z komunitného centra ETP Rankovce uviedli premiéru predstavenia Mangaipen (Pytačky). Oto Hudec premietal deťom rozprávky z maringotky, ktorú mohli omaľovať.

Rómske tradície - pytačky, veselice, divadlo a nespútaná hudba, to všetko čakalo na publikum, ktoré prišlo do Kasární/Kulturparku na Koncert v parku za „PAĽIKERAV“ už po tretíkrát. Diváci si užili živelné koncerty, energické vystúpenia a sprievodné podujatia v podaní speváčky Gipsy Nicol a skupín Gipsy Deško Band, Romensband Košice, Roma...

Obrázok: Cassovia Gipsy Fest

Skúsenosti Chorváta so slovenskou kuchyňou

Trhovisko Miletička je obľúbeným miestom obyvateľov Bratislavy. Slnečné rána, keď medzi stánkami rozvoniava čerstvá zelenina, majú niečo do seba. Miletička však rokmi naberá na popularite a už dávno nie je obľúbená iba medzi domácimi, ale aj medzi cudzincami. Svedčí o tom aj video od chorvátskeho novinára s názvom Gastro tražilica, na YouTube. Chorvát v ňom opisuje svoju jedinečnú skúsenosť s návštevou trhoviska Miletičova a reštaurácie Modrá Hviezda v Starom meste. Ako sa mu v Bratislave páčilo a čo ktoré jedlá mu chutili?

V úvode prechádza Miletičku s tým, čo všetko sa na nej nachádza. Čerstvé ovocie, zelenina, mliečne výrobky aj mäso. Slovenská kuchyňa je podľa neho známa pre zaujímavé chute. Na trhovisku oceňuje všehochuť - tradičnú slovenskú kuchyňu kombinovanú s maďarskými špecialitami či nemeckými klobásami. Okrem toho, čo ľudia na trhovisku predávajú, sa Chorvát pozrel aj na naše ceny. Prvé jedlo, ktoré ochutnáva, je lángoš so smotanou, cesnakom a syrom. Zaradil ho do kategórie „maďarský streetfood“. Zaplatil zaň 3,50 eur a vo videu si ho poriadne vychutnáva. Ako ďalšiu navštevuje na Miletičke Reštauráciu a bar u Zuzky, kde si dáva poriadnu porciu segedínskeho guláša. Ceny sa v kantíne podľa jeho slov pohybujú okolo 6 eur za porciu, za šalát treba priplatiť niečo vyše eura. Vyzdvihuje kyslosť kapusty a vyzerá, že si na tomto medzinárodnom jedle rovnako pochutnáva.

Z trhoviska sa presúva do reštaurácie Modrá hviezda v Starom meste, kde ochutnáva naše tradičné bryndzové halušky. Po prvých sústach konštatuje, že naša bryndza je „fantastická“ a vyzdvihuje jej výraznú chuť. Naše halušky opisuje ako malé a predtým, ako videl svoju porciu si myslel, že mu na tanieri príde zopár väčších „ ňokov“ s nastrúhaným syrom a opraženou slaninou. Po haluškách sa pustil do hustého guláša s knedľami a ochutnal aj pečenú kačicu s lokšami a červenou kapustou. Obidvom dal hodnotenie viac ako 9 bodov z 10 a v reštaurácii za všetky chody dokopy nechal približne 50 eur.

Obrázok: Chorvát hodnotí slovenskú kuchyňu

Záver

Slovensko ponúka množstvo príležitostí pre cudzincov, ako spoznať našu kultúru a tradície prostredníctvom jedla a rôznych podujatí. Od komorných stretnutí v Mareene, cez festival Rozmanitosť v Košiciach, až po skúsenosti chorvátskeho novinára s našou kuchyňou, existuje mnoho spôsobov, ako si vychutnať Slovensko cez žalúdok.

Tabuľka: Príklady podujatí a miest pre ochutnávku slovenskej kultúry

tags: #ochutnávka #jedla #cudzincami #Slovensko #skúsenosti

Populárne príspevky:

• Zdravotné benefity feniklového čaju
• Kreatívne nápady s polystyrénovými guličkami
• Zaváranie bolonskej omáčky
• Recept na zapečené zemiaky
• Využitie quinoi v detskej strave