Anatómia očnej gule: Z čoho sa skladá ľudské oko?
Cieľom tohto článku je oboznámiť, priblížiť a sprostredkovať nové informácie o oku ako zmyslovom orgáne, o jeho častiach, z čoho sa skladá, ako je to možné, že vidíme. Spoznáme aj najčastejšie ochorenia oka.
1. Základné časti oka
1.1 Očnica
Očnica je kostená očnica tvorená siedmimi, navzájom susediacimi lebečnými kosťami. Hlavnú časť tvorí čelová kosť, klinová kosť, jarmová kosť a kosť hornej čeľuste. Dve miesta sú mimoriadne krehké: dno očnice a časť bočnej vnútornej steny. To zohráva úlohu hlavne pri úderoch na oko, lebo očnica sa prudkým tlakom na tieto miesta môže zlomiť. Očnica má niekoľko otvorov vzadu a naspodku, ktorými vedú nervy a cievy.
Očná guľa, čiže tá časť, ktorá sa hovorovo nazýva okom, vypĺňa približne 1/5 očnice. Zvyšok je vyplnený tukovým a väzivovým tkanivom, svalmi, nervami a cievami.
1.2 Očné bielko (Skléra)
Očné bielko sa stará o stabilitu očnej gule. Skladá sa z kolagénu a elastických vlákien.
1.3 Očná rohovka (Kornea)
Očná rohovka je číre tkanivo bez ciev. Ako transparentné, rovnomerne vyklenuté okno je dôležitou časťou aparátu oka lámajúceho svetlo. Rohovka dospelého človeka má v strede hrúbku cca 0,6 mm, vo vonkajšej oblasti cca 0,8 mm. Jej priemer je približne 11,5 mm.
1.4 Dúhovka (Íris)
Dúhovka má najdôležitejšiu úlohu regulácie dopadania svetla v zmysle oslepenia. Dúhovka má centrálny, okrúhly, pohyblivý otvor, pupilu. Pupila sa môže pomocou dvoch svalov zužovať alebo rozširovať. Obsah pigmentu pupily určuje jej farbu: Modré oči sú menej pigmentované, hnedé oči sú silne pigmentované.
1.5 Šošovka
Šošovka je okrem rohovky zodpovedná za spájanie svetelných lúčov a ich ostré zobrazenie na sietnici. Šošovka sa skladá z transparentného tkaniva. Môže meniť svoju formu a tým aj silu lomu, čo je potrebné pri videní do blízka. Táto vlastnosť sa nazýva akomodácia. Akomodácia je možná, lebo šošovka je obklopená elastickou kapsulou a závesnými aparátom je spojená so svalom vráskavca (cilliárne teleso). Znížením elasticity v starobe sa znižuje aj akomodačná schopnosť, pričom vtedy človek potrebuje okuliare na čítanie. Bielkoviny v šošovke v starobe kondenzujú, a tým môžu viesť k rastúcemu optickému zhrubnutiu šošovky, a tým k takzvanému sivému zákalu.
1.6 Cievovka (Chorioidea)
Cievovka je stredná vrstva steny očnej gule. Skladá sa prevažne z ciev a predstavuje tak najviac prekrvené tkanivo telesa. Cievovka sa stará o výživu vonkajšej sietnice. Svojou pigmentáciou zabraňuje rušivému rozptýlenému svetlu.
1.7 Sietnica (Retina)
Sietnica leží v nej fotoreceptory, ktoré prijímaním svetelných a farebných podnetov umožňujú videnie. Fotoreceptory sa delia na čapíky a tyčinky. Spolu 6,5 milióna čapíkov slúži farebnému videniu cez deň, spolu 120 miliónov tyčiniek slúži čierno-bielemu videniu v tme. Rôznymi miestami a nervovými vláknami v sietnici sa vedú signály fotoreceptorov zrakovými nervami ďalej na zrakovú dráhu v mozgu. Centrum sietnice, takzvaná makula alebo „žltá škvrna“, je funkčne najdôležitejšou časťou sietnice. Makula je zodpovedná za rozkladaciu schopnosť a za farebné videnie. Tu je najvyššia hustota receptorov, pokladá sa za oblasť najostrejšieho videnia.
Ako funguje oko
1.8 Sklovec
Sklovec vypĺňa 2/3 očnej gule a svojou gelovitou konzistenciou je spoluzodpovedný za zachovanie formy, prinajmenšom pri poraneniach očnej gule. Sklovec je za normálnych okolností číry, a tým umožňuje dobré optické zobrazenie. 98,5 % sklovca tvorí voda. V starobe sa rovnomerná štruktúra sklovca môže zmeniť. Vtedy dochádza k nepravidelných zhrubnutiam, ktoré človek pociťuje ako „lietajúce komáre“ alebo podobné útvary, ktoré sa hýbu spolu s pohybmi oka. To môže mierne obmedzovať videnie.
1.9 Zrakový nerv
Cca. 1,2 milióna nervových vlákien sa stretáva v hlave zrakového nervu. Krátkym, okrúhlym, sitovým otvorom v sietnici vystupujú vo zväzkoch a spájajú sa do zrakového nervu. Zrakový nerv prebieha 25 až 40 milimetrov v očnej dutine a 10 až 15 milimetrov v lebke pred tým, ako sa oba zrakové nervy spoja a krížia, aby potom spolu vústili do mozgu.
2. Prídavné orgány oka
2.1 Spojovka (Konjunktíva)
Spojovka vystiela priestor medzi viečkami, očnou guľou a očnou dutinou. Na jednej strane prechádza do očného kútika, na druhej strane do rohovky. Spojovka predstavuje okrem viečok druhú ochrannú bariéru pred vniknutím choroboplodných zárodkov a cudzích telies. Tu zohrávajú úlohu hlavne obranné funkcie, zabezpečené bunkami a telesnými tekutinami, ktoré ničia určité baktérie. Spojovka je sliznica.
2.2 Slzný aparát
Hlavná časť sĺz je tvorená slznými žľazami uloženými pod horným viečkom. Približne 1% produkcie sĺz pripadá na ostatné slzné žľazy, ktoré sa prevažne nachádzajú v spojovke. Mnohými vývodmi odovzdáva slzná žľaza svoj vodnatý sekrét, ktorý sa vďaka pohybom očných viečok rozdeľuje na očnej guli. Slzy sa hromadia vo vnútornom očnom kútiku. Sú prijímané slznými bodmi (Puncti lacrimales) a po spojení sú slznými kanálikmi (Canaliculi lacrimali) vedené k spoločnému kanálu (Canalis communis) a do slzníku. Na spodnom konci má slzník nosovoslzný kanál (Ductus nasolacrimalis), ktorý končí v nosovej dutine pod dolnou nosovou mušľou. Človek tvorí denne približne 2-4 ml slznej tekutiny. Sekrécia sĺz vekom rapídne klesá.
2.3 Očné viečka
Horné a dolné viečko sú dva pohyblivé očné záhyby, ktorých najdôležitejšou úlohou je ochrana očnej gule. Viečka sa reflexne zatvárajú pri vnikaní cudzích telies a pri silnom oslepení svetlom. Aj obočie a mihalnice zabraňujú tomu, aby sa do oka dostal prach a pot. Viečka sa okrem toho pravidelným, mimovoľným žmurkaním starajú o rovnomerné rozdelenie slzného filmu na rohovke. Na okraji viečok sa nachádzajú mazové žľazy, ktoré tvoria časť slzného filmu. Tieto žľazy sa môžu zapáliť, a potom sa vyvinúť na takzvaný jačmeň.
2.4 Okohybné svaly
Existujú dva priame a dva šikmé okohybné svaly. Sú uložené na očnej guli vždy hore, dolu, naľavo a napravo, ako i šikmo vonku hore a dole a sú zodpovedné za jej pohyb vo všetkých smeroch pohľadu.
3. Choroby oka a zraku
| Choroba | Popis |
|---|---|
| Zelený zákal (Glaukóm) | Chronické ochorenie zrakového nervu, ktoré môže viesť k slepote. |
| Krátkozrakosť (Myopia) | Refrakčná chyba zraku, pri ktorej sa lúče svetla zbiehajú pred sietnicou. |
| Ďalekozrakosť | Chyba oka, pri ktorej sa lúče svetla zbiehajú až za sietnicou. |
| Tupozrakosť | Zníženie zrakovej ostrosti spôsobenej útlmom z nečinnosti oka. |
3.1 Zelený zákal (Glaukóm)
Zelený (očný) zákal alebo glaukóm je chronické ochorenie zrakového nervu, ktoré v prípade neskorej diagnózy a nedostatočnej liečby vedie k ťažkému poškodeniu zraku až k slepote. Vo svete je evidovaných viac ako 70 miliónov ľudí s glaukómom. Viac ako polovica z nich sa začína liečiť neskoro a na druhej strane, na základe najnovších poznatkov o tomto ochorení, sa ukazuje, že mnoho ľudí sa lieči zbytočne. Glaukóm oka je najčastejšou príčinou slepoty vo vyspelých krajinách. Je spôsobený nepomerom medzi tvorbou a odtokom komorového moku, ale sťaženie odtoku cez Schlemmov kanál hrá v patogenéze glaukómu nesporne dôležitejšiu úlohu ako jeho zvýšená tvorba. Tiež je geneticky podmienený. Rizikovosť zvyšujú aj ochorenia ako vysoký krvný tlak, skleróza, cukrovka. Rozdeľuje sa na primárny alebo sekundárny.
Primárny glaukóm oka, ktorý nie je podmienený iným očným ochorením, sa vyskytuje v dvoch základných formách. Prvá, najčastejšie sa objavujúca forma je zákerná tým, že pacient nemusí mať žiadne ťažkosti. Len niekedy býva pocit tlaku v očiach, za očami, pobolievanie hlavy. Ochorenie sa zistí väčšinou náhodne pri predpisovaní okuliarov alebo pri preventívnej oftalmologickej prehliadke. Ak sú ťažkosti ako výpadky v zornom poli a pokles zrakovej ostrosti naozaj spôsobené glaukómom, tak na efektívnu liečbu je už neskoro. Sekundárny glaukóm oka je podmienený iným očným ochorením.
3.2 Krátkozrakosť (Myopia)
Krátkozrakosť alebo myopia je refrakčná chyba zraku, pri ktorej sa lúče svetla usmernené očnou šošovkou zbiehajú už pred sietnicou, a na sietnici tak nevzniká ostrý obraz. Jej prejavom je zlá viditeľnosť postihnutého na vzdialené predmety. Napravuje sa okuliarmi s šošovkou - rozptylkou.
3.3 Ďalekozrakosť
Ďalekozrakosť je chyba oka, pri ktorej sa lúče svetla usmernené očnou šošovkou zbiehajú až za sietnicou, preto na sietnici nevzniká ostrý obraz. Oko minimálne odchýlky dokáže čiastočne kompenzovať akomodáciou šošovky (zmenou mohutnosti). Takto postihnutý človek zle vidí blízke predmety, naopak celkom dobre vidí predmety vzdialené. Chyba sa dá napraviť použitím spojky (okuliare alebo očné šošovky).
3.4 Tupozrakosť
Tupozrakosť nepatrí medzi poruchy dioptrické ale funkčné. Môžeme ju definovať ako zníženie zrakovej ostrosti spôsobenej útlmom z nečinnosti oka. Mozgové zrakové centrum nespracováva informácie prichádzajúce z postihnutého oka ale prijíma zrakové vnemy len z druhého oka. Tupozrakosť vzniká predovšetkým v detstve, kedy sa vyvíja miesto najostrejšieho videnia - makula. Často sa vyskytuje v spojení so škúlením a inými dioptrickými poruchami, ale môže byť prítomná aj bez nich. Vznik tupozrakosti môže spôsobiť aj dlhodobý obväz jedného oka. Rodina, okolie ale ani samotné dieťa nemusia problém dlho spozorovať pokým nedôjde k náhodnému zakrytiu lepšieho oka. Zlé videnie sa väčšinou zistí až pri odbornom vyšetrení. Konkrétny účinný liek na tupozrakosť neexistuje. Ovplyvniť ju je možné len v určitom veku (medzi 3. -9 rokom života) špeciálnymi cvikmi, ale v neskoršom veku sú zmeny nezvratné. To znamená, že tupozrakosť je možné úplne alebo čiastočne vyriešiť len v skoršom veku a keď je včas diagnostikovaná. Cieľom liečby je donútiť tupozraké oko k činnosti. Robí sa to tak, že z videnia vylúčime dobre vidiace oko. Jeho vylúčenie docielime zakrytím, čiže oklúziou pomocou okluzora, ktorý sa upevní na okuliare alebo nalepí priamo cez oko, použiť môžeme aj náplasť alebo nepriehľadnú kontaktnú šošovku. Zakrývať oko začíname čo najskôr, po 6. roku života sa možnosť docieliť lepšie videnie radikálne znižuje. Zakrývať lepšie oko je nutné dlhodobo, spočiatku k získaniu dobrej zrakovej ostrosti, neskôr k udržaniu už získaného videnia. Prognóza úspešnosti vyliečenia tupozrakosti závisí na včasnom odhalení poruchy a okamžitom začiatku liečby.
K liečbe tupozrakosti je nutné pristupovať s najväčšou zodpovednosťou a trpezlivosťou, pretože ide o budúcnosť dieťaťa.
tags: #očná #guľa #z #čoho #sa #skladá
