Od čoho závisí plodnosť vajec u nosníc

Plodnosť samíc posudzujeme podľa pravidelnosti koncepcie (oplodnenia) a schopnosti rodiť do vysokého veku dobre vyvinuté mláďa. Z hľadiska reprodukcie zvierat je voľné ustajnenie lepšie, zvieratá intenzívnejšie prejavujú príznaky ruje. Pozitívny je vplyv pastvy, resp. slnečné žiarenie. Pôsobenie ultrafialového žiarenia podmieňuje tvorbu vitamínu D.

Na plodnosť vplývajú rôzne faktory. Sú to:

• Vek
• Plemeno
• Výživa
• Zdravotný stav
• Prostredie
• Technológia liahnutia

Vek

Z hľadiska schopnosti oplodnenia, t.j. úspešnosti inseminácie resp. pripúšťania, majú najlepšiu plodnosť mladé plemennice, tzv. prvôstky. S narastajúcim vekom a poradím pôrodu sú však mnohé z nich postihnuté zdravotnými následkami z predchádzajúcich pôrodov, gravidít, príp. laktácií. To ovplyvňuje ich dlhovekosť, tzn. dĺžku plodného života.

Plemeno

Zoašľachtené plemená dospievajú skôr ako primitívne plemená a domestikované zvieratá skôr ako divo žijúce zvieratá. HD pohlavne dospieva po 8. mesiaci, jalovice mäsových plemien dosahujú 50% a jalovice mliekových plemien 35-45% hmotnosti v dospelosti. Optimálna je 40-42% hmotnosti, teda 270-300 kg a vek 7-11 mesiacov. Pohlavne dospelé zvieratá sa na plemenitbu používajú až vtedy, keď je primeraný ich telesný vývoj a upevnia sa ich pohlavné funkcie, tzn. že sú v chovateľskej dospelosti. Pri ranných plemenách sa prvá ruja objavuje vo veku 4. mesiacov, u neskorších plemien vo veku 8. mesiacov, kance sa na plemenitbu používajú až po 1. roku.

Výživa

Poruchy plodnosti sa prejavujú u cca 15 - 18% dojníc v stáde. Tieto plemennice predstavujú tzv. problematické zvieratá, ktoré nemajú výrazný prejav ruje, majú problémy s oplodnením a aj priebeh gravidity a vlastného pôrodu sú komplikované. Často nevyrovnané vrhy, majú vyššiu hmotnosť a z toho dôvodu potrebujú vyššiu záchovnú kŕmnu dávku. Pri vyšších teplotách prostredia už nad 22 ºC dochádza k zníženiu alebo vynechaniu prejavu ruje. Kŕmne dávky, ktoré majú nízku koncentráciu živín, sú nevyvážené z hľadiska obsahu energie, dusíkatých látok, minerálnych látok, stopových prvkov a vitamínov.

Zdravotný stav

Najčastejší výskyt pohlavných chorôb je najmä v období pôrodu a v popôrodnom období. Pohlavné choroby znižujú produkciu mlieka v priebehu subklinických foriem ochorenia. Pri niektorých ochoreniach je negatívne ovplyvnená skladba mlieka, jeho biologická hodnota a technologická spracovateľnosť.

Prostredie

Na dĺžku svetelného dňa pri odchove prepeličiek sú rôzne názory. Všeobecne platí, že čím je svetelný deň počas odchovu dlhší, tým rýchlejšie sa dosiahne aj pohlavná zrelosť. Počas znášky sa odporúča nastaviť svetelný režim na 14 h svetla a 10 hodín tmy. Mimoriadne dôležité je zabezpečiť dobré vetranie, najmä v horúcich letných dňoch, preto je potrebné nainštalovať výkonné, ale nehlučné ventilátory napojené na indikátor vlhkosti alebo časový spínač. Potreba vetrania na 1 kg živej hmotnosti je v chladnom období 1,5 m3 /h, v teplom období 5 m3/h.

Technológia liahnutia

Veľmi dôležitým ukazovateľom pre liahnutie je oplodnenosť, ktorá sa zisťuje na 6. - 7. deň inkubácie. Je nevyhnutné, aby sa násadové vajce chladilo pri teplote pod 20ºC a tým sa ďalší vývoj zastavil. Optimálna teplota prostredia pre vývoj sa pohybuje od 37 - 39ºC, pri vyšších teplotách sa inkubácia skracuje a pri nižších sa predlžuje. V predliahni sa požaduje stála teplota 37,8ºC, v doliahni 37,5ºC. V posledných dňoch inkubácie plod vytvára biologické teplo, preto je požadovaná nižšia teplota. Presvecovanie vajec sa vykonáva ovoskopom na 6. - 7. deň inkubácie, keď zisťujeme oplodnenosť vajec. Čisté neoplodnené vajcia sa vyraďujú na skrmovanie.

Prepelica japonská je vhodným modelovým objektom dlhodobých selekčných pokusov zameraných na zlepšenie úžitkových vlastností hydiny, najmä pre svoj krátky generačný interval (inkubačná doba je 16 - 17 dní), skorú pohlavnú dospelosť (v 35. - 42. dňoch), znášku začínajúcu vo veku 42 až 49 dní (nosivá, mäsová línia). Zber a manipulácia s prepeličími vajcami sa musí robiť veľmi opatrne. Prepeličie vajcia majú tenkú škrupinu a ľahko sa rozbijú. Vnútorný obsah prepeličích vajec rýchlejšie stráca vodu ako vnútorných obsah vajec ostatných druhov hydiny. Násadové vajcia musia byť vyrovnané, nepoškodené, škrupina čistá. Najlepšie výsledky sa dosahujú ak zber nie je dlhší ako 7 - 14 dní. Skladovaním sa znižuje liahnivosť.

Tabuľka uvádza základné úžitkové parametre prepelice Faraon:

V chove dojníc sa využíva Program synchronizácie ruje nazývaný OvSynch. Je rozplánovaný na 10 dňové hormonálne ošetrenie plemenníc s poruchami reprodukcie. Využitie programu umožní po 1. inseminácii oplodnenie 80 - 90 % plemenníc. Oplodňovacia schopnosť kanca sa hodnotí na základe výsledkov pripúšťania alebo inseminácie.

tags: #od #čoho #závisí #oplodnenosť #vajec #u

Populárne príspevky:

• Jednoduchý ovocný koláč z dvoch vajec
• Recepty na bezlepkový korpus
• Cena šalátových uhoriek
• Kuracia pečienka: Varenie pre každého
• Recepty od Michaely Králikovej