História a súčasnosť koláča bahno
V slovenskej kultúre sa od nepamäti vedelo zo zvierat vyťažiť maximum. Úslovie „čo ťa nezabije, to ťa posilní“ slovenská kultúra v minulosti menila skôr na „čo ťa nezabije, to môžeš zjesť“.
Typické slovenské jedlá.
Dnes sa čoraz viac dostávajú do popredia alternatívne formy stravovania a najrôznejšie mäsové výrobky vrátane zabíjačiek už nie sú také populárne, ako to bolo v minulosti. V rámci Európy patríme medzi podpriemerných jedákov, no spotreba na obyvateľa však celosvetový priemer takmer dvakrát prevyšuje. Najväčšej obľube sa teší bravčovina, potom hydina, hovädzie a teľacie mäso.
Zabíjačka ako spoločenská udalosť
Zabíjačka v slovenských končinách nesie niekoľko názvov, a to zakáľačka, karmina či svinský kar. Zdroje dokonca zabíjačku v minulosti charakterizovali nie ako proces zabíjania prasaťa, ale ako „pracovno-spoločenskú udalosť“ či „zdroj rozptýlenia a príležitosť na zábavu“. To svedčí o tom, že zabíjačky boli odjakživa definované ako príjemne strávené chvíle v rodinnom kruhu.
Ešte do sedemdesiatych rokov sa na zabitie ošípanej udeľovalo povolenie od národného výboru. Po vojne sa štátu dokonca odvádzala čiastka v podobe masti alebo časti kože. Počas dlhých zím, keď by ste ani psa von nevyhnali, ľudia trpeli nedostatkom jedla. Zabíjačkami si rodiny zabezpečili dlhodobú obživu. Stretávali sa na nich nielen rodinní príslušníci, ale aj susedia a známi. Tradície kázali deliť sa s mäsovými špecialitami.
Zabíjačka sa začínala na svitaní a končila sa hlboko v noci. Najčastejšie sa konala na fašiangy alebo pred Vianocami. Najvhodnejším časom bolo suché a chladné počasie s teplotami 5 až 12 °C. Ľudia verili, že mäso z ošípanej zabitej na deň svätého Tomáša vydrží najdlhšie a masť z nej má liečivé účinky. Dnes sa už toto presné mystické načasovanie nedodržuje, primeraná teplota ovzdušia však zostáva dôležitá.
Ošípaná sa zakáľala bodnutím do srdca alebo krčnej tepny. Prvou úlohou bolo zachytiť vytekajúcu krv, ktorá sa opekala na panvici s cibuľkou, časť sa odložila do krvavej kapustnice. Po zabití sa koža potrela živicou, aby sa ľahšie odstránili chlpy. Prasa potom zavesili na trojnožku, kde sa pomocou škrabiek očistilo, rozrezalo a vybrali sa vnútornosti. Narýchlo sa s cibuľkou pripravil mozoček alebo pečienka, ktoré sa zapíjali pálenkou. Zvyšné vnútornosti sa plnili do vodou vyčistených čriev na jaterničky a klobásky. Mäso sa ukladalo do studenej komory alebo sa zavesilo do studne. Z tuku sa spracovávala masť alebo údená slanina. Menej hodnotné časti, ako koža, hlava, uši, paprčky či chvost, sa zužitkovali na huspeninu.
Typická slovenská zabíjačka sa nezaobíde bez zabíjačkového taniera. Do pekáča sa vloží kapusta zmiešaná s cibuľou, rascou, so soľou a s bobkovým listom. Na ňu sa poukladajú klobásky a jaternice potreté masťou. Po tridsiatich minútach pečenia je obed hotový a podávaný s varenými zemiakmi alebo pečivom. Gazdiné nikdy nezabudli na kysnuté moravské koláče, šišky či štrúdľu. Po skončení zabíjačky a hostiny sa všetko náradie umylo horúcou vodou.
Slovenský Grob bol slovenskou veľmocou pečených husí. Od polovice októbra gazdiné vykrmovali husi kukuricou, aby do najbližšej nedele po dni svätého Martina boli krásne vypasené a hodné ľudského žalúdka. Podávali sa s lokšami a kapustou alebo boli plnené gaštanovou plnkou. Husi sa viazali k sviatku svätého Martina už od stredoveku, keď sa odvádzali zemepánovi ako poddanská dávka. Druhým najkonzumovanejším druhom mäsa na Slovensku je hydina. Aj v nej sa ukrýva pár špecialít podávaných predovšetkým v kuracom vývare.
Obsah štedrovečerného menu sa líšil nielen v dôsledku finančných pomerov, ale aj vierovyznania. Zatiaľ čo katolíci mali prísny pôst, evanjelici do svojich kyslých vianočných polievok smeli okrem sušených húb, sliviek či hrušiek pridávať aj bravčové mäso. Klobásky sa dostali do roľníckych rodín až po prvej svetovej vojne, bohatšej strednej vrstve však zachutili až neskôr. Šľachta v 15. storočí nad bravčovinou ohŕňala nos, považovali ju totiž za špinavú.
Vo 4. storočí stanovila cirkev deň Ježišovho narodenia na deň zimného slnovratu, ktorý bol pôvodne spájaný s hostinami, na ktorých nemohlo chýbať mäso. Na tento pohanský zvyk s prejedaním sa cirkev snažila potlačiť akékoľvek spomienky. Bol to jeden z dôvodov na stanovenie prísneho pôstu počas Štedrého večera. Pôstnym kresťanským jedlom je - tak ako doteraz - ryba. Je symbolom kresťanstva, ktorý pochádza ešte z čias prenasledovania kresťanov. Uprednostňovali sa slané, zaúdené ryby, zväčša varené v kyslej polievke.
Okrem pôstnych pravidiel bolo zaužívané, že na Štedrý večer sa má jesť mäso beznohé, na Božie narodenie dvojnohé a na Štefana štvornohé. Chronicky známa reklama Coca-Coly o zlatom prasiatku má pôvod vo zvykoch z minulosti. Aby deti na Štedrý deň vydržali, bolo im povedané, že uvidia zlatú krovku, prasiatko či hviezdu. Ani príchod nového roka sa nezaobišiel bez povier a symbolov. Ak ste nechceli, aby vám šťastie v ďalšom roku odletelo, mali ste sa vyhnúť hydine, zajacom a rybám.
V súčasnosti sa domáce zabíjačky z našich končín vytrácajú a skôr sa predvádzajú v rámci folklórnych slávností ako forma ukážky ľudových remesiel a tradícií.
Bahnisko a koláč bahno
Bahnisko a bahenné procedúry sú pojmy, ktoré v iných slovenských kúpeľoch nepoznajú. Návštevníci v kúpeľoch Piešťany (prípadne v Smrdákoch) však majú s fenoménom bahna s obsahom liečivého sírovodíka dôverné skúsenosti. Prírodná liečivá voda z piešťanských liečivých zdrojov vyvierajúca z hĺbky dvoch kilometrov je stredne mineralizovaná, s obsahom liečivého sírovodíka. Využíva sa najmä na kúpele, ale aj na pitné kúry.
Bahnisko v kúpeľnom dome Irma.
Voda v bahnisku je zakalená, najmä, ak sa v nej pohybujú kúpeľní klienti. Bahno sa totiž nachádza na dne bahniska, ktoré má teplotu až do 40 stupňov Celzia, odporúča sa v ňom zotrvať maximálne 10 minút a počas pobytu si ramená a tvár možno ponatierať bahnom. V Piešťanoch sú tri bahniská, najkrajšie je určite pod kupolou historických kúpeľov Irma, ktoré sú prepojené so secesným hotelom Thermia. Najstaršie bahnisko je v Napoleonských kúpeľoch (uprostred Kúpeľného ostrova).
Kedysi sa robili aj individuálne bahenné kúpele, keď bol človek celý ponorený v akej si hustejšej bahennej vode. Pôvodne sa na to používali drevené, neskôr mramorové vane.
K dispozícii sú bahniská vo forme bahenného kúpeľa, kde sa v bazéne kúpu viacerí, alebo je možný celotelový či čiastkový bahenný zábal, pri ktorom človek leží na lôžku obložený horúcim bahnom, zabalený v plachtách a deke. Možná je aj procedúra, počas ktorej sa robí gymnastika s rukami ponorenými v bahne s teplotou 45 stupňov Celzia - peloidokinezioterapia.
Sila liečivého bahna spočíva v špeciálnych baktériách. Piešťanské bahno má tri fázy zrenia. Prvá fáza je v slepom obtokovom ramene rieky Váh, ktoré obteká Kúpeľný ostrov. Toto bahno sa raz ročne ťaží a približne rok dozrieva v tzv. zrecích bazénoch. Do bazénov totiž neustále priteká minerálna voda s obsahom sírovodíka. Bahno sa tak nasycuje minerálnymi látkami a čerpá silu práve zo sírnatej vody, ktorá naň tečie. Z neaktívneho bahna sa stáva aktívne. To je druhá fáza zrenia. Kúpele majú tri bahenné kuchyne, odkiaľ bahno putuje do jednotlivých kúpeľných domov.
Mimochodom, v Piešťanoch dostanete „bahno“ aj na tanieri, ale paradoxne nie z „bahennej kuchyne“, ale z cukrárne.
Rôzne formy aplikácie bahna:
- Bahnisko: Bazénový kúpeľ, kde do prírodného dna tvoreného 10-30 cm hrubou vrstvou pôvodného piešťanského sírneho bahna prenikajú prírodné vývery termálnej minerálnej vody.
- Bahenné zábaly: Bahno sa nanesie na niekoľko lokalít na tele. Zábalová vrstva bahna na tele je 4-5 cm, aplikačná teplota bahna je cca 44-46 stupňov Celzia. Trvanie celkového alebo čiastočného zábalu je 15-20 min.
- Peloidokinezioterapia: Gymnastika s rukami ponorenými v antikorovej vaničke s horúcim bahnom. Procedúra je zvlášť účinná na zlepšenie pohyblivosti rúk a krvného obehu v nich, pomáha zmierniť lokálne opuchy a stuhnuté kĺby v rukách a zápästiach.
tags: #odkial #pochádza #koláč #bahno #história
