Odporúčaná dávka slepačích vajec na obyvateľa a ich prínos pre zdravie
Ak máte doma trochu syra, pripravte chutný obed za 10 minút!
„Príroda vajíčko stvorila ako zásobník tých najpotrebnejších a výživovo najbohatších chemických látok, ktoré organizmus pre zdravý rast a vyváženosť potrebuje. Je to vlastne taký malý zázrak,“ povedal profesor Christopher Blesso, jeden z autorov štúdie, v rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu BBC a dodal: „Okrem iného sme zistili to, že konzumácia vajec spolu s niektorými ďalšími potravinami umožňuje lepšie vstrebávanie vitamínov do nášho tela. Ak zjeme napríklad varené vajcia so zeleným listovým šalátom, zvýši sa príjem vitamínu E, ktorý táto zelenina obsahuje, takmer o polovicu.“
Prízrak menom cholesterol
Odborníci na zdravú výživu dlho strašili, že nadmerná konzumácia vajec prináša riziko zvýšenia hladiny cholesterolu a srdcových problémov. Vychádzali z toho, že jeden žĺtok obsahuje priemerne 185 miligramov cholesterolu, pričom maximálna odporúčaná denná dávka pre zdravého človeka bola 300 miligramov. Až relatívne nedávno začal vo vedeckej oblasti prevládať iný názor na vajcia, ktorý začal rozlišovať medzi takzvaným dobrým a zlým cholesterolom.
Americká profesorka biochémie Ghada Solimanová však v roku 2018 publikovala štúdiu, ktorá spochybnila aj toto delenie s tým, že medzi zvýšenou hladinou cholesterolu a rizikom kardiovaskulárnych chorôb neexistuje priama súvislosť. Súčasne uviedla, že cholesterol je pre naše telo, naopak, veľmi dôležitý, pretože je základnou stavebnou jednotkou telesných buniek, ktorých funkciou je prirodzené vytváranie vitamínu D, produkcia žlče, estrogénov a pohlavných hormónov. Argumentovala tým, že potraviny s vysokým obsahom cholesterolu sú väčšinou bohaté na nasýtené tuky, čo v minulosti vedcov a lekárov viedlo k mylnému záveru o jeho škodlivosti.
V skutočnosti podľa nej zvyšujú riziko problémov s krvným obehom a so srdcom práve nasýtené tuky, najmä umelo vyrobené takzvané transtuky, teda čiastočne stužené tuky pridávané do pečiva a sušienok, margarínov a priemyselne spracovaných potravín. A za zásadnú príčinu považuje najmä kombináciu nedostatku príjmu rozpustnej vlákniny a, naopak, zvýšeného príjmu rafinovaného cukru, ale aj stres, nedostatok spánku a pohybu.
Bez škodlivých tukov
„Vajcia sú vo svetle týchto nových poznatkov skvelou potravinou práve vďaka tomu, že žiadne z potenciálne škodlivých tukov neobsahujú, zato sú zdrojom mnohých živín a spoľahlivou zásobárňou proteínov. Spoločne s krevetami sú tak jedinou potravinou s vysokým obsahom cholesterolu, ale minimom tukov,“ uviedol Christopher Blesso. Ďalšou dobrou vlastnosťou vajec je to, že cholesterol, ktorý je v nich obsiahnutý, nepodlieha po požití v našich tepnách oxidácii. „Keď je zoxidovaný, skutočne sa môže v tepnách usadzovať, čo je bezpochyby problém. Vo vajciach je však toľko druhov antioxidantov, že ho pred oxidáciou úplne spoľahlivo ochránia,“ zdôraznil profesor Blesso.
Jeho názor nepriamo potvrdzuje aj štúdia čínskych vedcov spred troch rokov vykonávaná na reprezentatívnej vzorke 1,5 milióna dospelých Číňanov. Z nej vyplýva, že respondentom, ktorí jedia vajcia každý deň, hrozí o osemnásť percent nižšie riziko, že zomrú v dôsledku srdcového zlyhania, a o 28 percent nižšie riziko mozgovej mŕtvice.
Cholín z vajec neškodí
Ako riziko sa v súvislosti s vajcami uvádzal aj vysoký obsah cholínu. Ten síce významne pomáha ľudskému organizmu ako prevencia Alzheimerovej choroby a významná je aj jeho funkcia pri ochrane obličiek, ale môže mať aj negatívny efekt. Ale len v prípade, že je metabolizovaný v molekule trimetylamín-N-oxidu (TMAO), ktorá sa vo zvýšenej miere vyskytuje v krvi osôb trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami, poruchami pečene, cukrovkou alebo niektorými druhmi rakoviny. Nie je však isté, či TMAO skutočne nejako prispieva k riziku vzniku týchto ochorení alebo ich rozvoj iba sprevádza.
Profesor Blesso preto skúmal súvislosť konzumácie vajec so zvýšením hladiny TMAO v nasledujúcich dvanástich hodinách po ich konzumácii. Dospel k záveru, že sa síce zvyšuje, ale iba dočasne. „Je to podobné ako s príjmom cukru: aj jeho hladina v krvi sa po konzumácii karbohydrátov dočasne zvyšuje, ale potom klesá, len u diabetikov sú zvýšené hodnoty v krvi trvalé,“ konštatoval profesor s tým, že cholín z vajec sa vstrebáva do krvi, ale nepokračuje do hrubého čreva, a preto má s najväčšou pravdepodobnosťou na ľudské telo iba pozitívny efekt.
Pre zrak aj na opicu
Dlhé roky sa traduje, že kto chce mať zdravé oči a bystrý zrak, mal by jesť veľa čerstvej mrkvy. Vedci však zistili, že luteín - pigment, ktorý je hojne obsiahnutý vo vaječnom žĺtku, k lepšiemu zraku prispieva tiež. Žltooranžové farbivo, patriace medzi karotenoidy, dokáže podľa lekárov ochrániť očnú sietnicu pred poškodením, pretože funguje ako vysokoúčinný filter proti modrému svetlu.
V neposlednom rade vajcia prekvapivo pomáhajú aj vtedy, keď to preženieme s alkoholom. Ako? Sú bohatým zásobníkom aminokyselín. Pri pití alkoholických nápojov vzniká v tele toxický acetaldehyd, ktorého akumulácia má na svedomí opicu. Niektoré aminokyseliny vrátane cysteínu však podporujú produkciu antioxidantu glutatiónu, ktorý dokáže hladinu acetaldehydu účinne znižovať. Dve vajcia na raňajky majú nielen viac cysteínu než ktorákoľvek iná potravina, ešte nás aj energeticky „nakopnú“ do nového dňa. Obsahujú totiž dohromady priemerne 324 miligramov cysteínu, čo samo osebe pokrýva, ba dokonca presahuje odporúčanú minimálnu dennú dávku aminokyselín.
Vajcia nám prospievajú vo všetkých podobách, ale najzdravšie sú varené vo vode.
Vzkriesenie povesti vajec
Nové štúdie definitívne prelomili mýty o škodlivosti vajec a riziku ich konzumácie pre človeka. Naopak, potvrdili, že strava obsahujúca vajcia nám môže významne prospieť. Všetky výskumy však zároveň sprevádzajú varovania: na zázračné účinky sa nemožno spoliehať natoľko, aby sme sa domnievali, že to stačí na zachovanie zdravia. Aj pre vajcia platí, že nič sa nemá preháňať, pretože nemožno zabúdať na to, že strava musí byť predovšetkým pravidelná, pestrá a vyvážená.
Vajcia sú však popri zelenine, strukovinách, krevetách alebo rybom mäse jednou z perál na náhrdelníku potravín, ktorých konzumácia nielenže zaženie hlad, ale dodá nám energiu a živiny, bez ktorých sa zdravé telo zaobíde len ťažko. Ak zjeme varené vajcia s listovým šalátom, zvýši sa náš príjem vitamínu E takmer o polovicu. Vedci zistili, že konzumácia vajec je účinnou prevenciou rôznych chorôb.
Odporúčaná dávka a spotreba vajec
Každý, kto má rád vajíčka ako súčasť svojho jedálnička, určite uprednostňuje tie z domáceho chovu. Podľa plemena sliepky, ktoré si zabezpečíte, sliepka znáša jedno vajíčko za 1-2 dni. Podľa starších údajov štatistického úradu, je priemerná spotreba 224 vajec na osobu ročne. To by pri 4-člennej rodina znamenalo 2-3 vajcia denne. V prípade, že vajíčka máte radi ako my, ste obmedzovaný počtom sliepok len vo veľkosti priestoru, ktorý máte pre ne vyhradený a v odhodlaní, koľko ich naozaj chcete obhospodarovať.
Istá kategória obyvateľstva na Slovensku si pamätá slogan: "Denne jedno vajce." Avšak nastali aj časy, keď sa vajíčka dostali do nemilosti a ich konzumácia sa ľuďom neodporúčala. Nutricionisti už prekonali krajné pohľady na vajce a jeho vplyv na zdravie človeka. Súčasné tendencie vo výžive odporúčajú dve až tri vajcia týždenne.
Vplyv stravy na kvalitu vajec
Keď kŕmime sliepky, málokto si uvedomuje, aký veľký vplyv má správne zloženie diéty na kvalitu vajec, ktoré produkujú. Od farby a veľkosti až po chuť, živiny v strave sliepok môžu zásadne ovplyvniť vlastnosti vajec. Poďme sa pozrieť na to, aké konkrétne živiny sú pre tento proces najdôležitejšie a aké majú účinky.
Dôležité živiny ovplyvňujúce vajcia
- Bielkoviny: Pomoc pri tvorbe bielkovinovej štruktúry vajec, ktorá je potrebná pre zdravý vývoj embrya.
- Vápnik: Dôležitý pre spevnenie škrupiniek vajec. Sliepky potrebujú dostatok vápnika na to, aby boli ich vajcia pevné a odolné.
- Omega-3 mastné kyseliny: Pomáhajú zlepšiť chuť vajec a ich výživovú hodnotu. Môžu zvýšiť zdravie srdca.
- Vitamíny A, D a E: Podporujú zdravý vývoj vajec a zlepšujú ich chuť a farbu.
Správne zloženie stravy je nevyhnutné nielen pre samotné sliepky, ale aj pre kvalitu vajec, ktoré produkujú. Napríklad, sliepky, ktoré dostávajú dostatok vápnika, produkujú vajcia s pevnejšou škrupinou, čo zabraňuje ich rozbitiu. Takže ak chcete získať kvalitné vajcia, nezabúdajte na výživu svojich sliepok. Poskytovaním správnych živín zabezpečíte, aby vaše vajcia boli nielen chutné, ale aj výživné!
Porovnanie nutričných hodnôt rôznych druhov vajec
Vtáčie vajcia sú fascinujúce a rôznorodé, od malých prepeličích po obrovské pštrosie. Vajcia sú neoddeliteľnou súčasťou stravy mnohých ľudí a sú cenené pre svoje výživové hodnoty. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy vajec, s dôrazom na porovnanie veľkosti, nutričných hodnôt a benefitov prepeličích, slepačích a pštrosích vajec.
Prepeličie vajcia: Malé, ale výživné
Prepeličie vajíčka, malé a nenápadné, sú skutočným pokladom pre naše zdravie a kulinárske experimenty. Prepeličie vajíčka pochádzajú od prepelíc, malých vtákov z čeľade bažantovitých. Na rozdiel od slepačích vajec, ktoré sú obvykle jednofarebné, majú prepeličie vajíčka charakteristickú škvrnitú kresbu, ktorá je jedinečná pre každé vajce. Ich veľkosť je približne tretinová až štvrtinová oproti slepačím vajciam.
Vajíčka prepelíc sú nutrične veľmi bohaté a telu dokážu dodať veľké množstvo energie. Prepeličie vajíčka majú dokonca zdravotné účinky aj na zovňajšok. Ukrývajú základné živiny aj mnohé vitamíny a minerály. Vo všeobecnosti obsahujú vajcia vitamíny A, B1 a B2. V prepeličích ich však máte o dvaapolkrát viac ako v slepačích. Taktiež majú vysoký podiel železa a selénu. Obsahujú aj dôležitý vitamín D. Nechýbajú v ňom ani omega mastné kyseliny, ktoré sú opäť viac zastúpené a vďaka tomu sú prospešnejšie pre organizmus.
Na druhej strane, jedno slepačie vajce obsahuje asi 70 kalórií, 6 gramov bielkovín, 5 gramov tuku a menej ako 1 gram sacharidov.
Čo sa týka porovnania veľkosti prepeličieho od slepačieho, dá sa povedať, že 4-5 prepeličích vajíčok sa rovná jednému slepačiemu, samozrejme v závislosti od veľkosti slepačieho (M/L).
Porovnanie nutričných hodnôt prepeličích a slepačích vajec
Pre lepšiu predstavu si to ukážeme na obrázku:
| Živina | Prepeličie vajce (100g) | Slepačie vajce (100g) |
|---|---|---|
| Kalórie | 158 | 143 |
| Bielkoviny | 13 g | 12.6 g |
| Tuky | 11 g | 9.5 g |
| Železo | 3.65 mg | 1.6 mg |
| Vitamín B12 | 1.58 µg | 0.51 µg |
Zdravotné benefity prepeličích vajíčok
Vďaka svojmu bohatému zloženiu majú prepeličie vajíčka množstvo potenciálnych zdravotných benefitov:
- Podpora imunitného systému
- Zlepšenie zdravia srdca a ciev
- Podpora nervového systému
- Zlepšenie zraku
- Zníženie rizika alergií
- Podpora tehotenstva
- Posilnenie kostí
- Zlepšenie stavu vlasov a pokožky
Pštrosie vajcia: Obri medzi vajcami
Pštros dvojprstý alebo pštros africký je najväčší žijúci vták. Pštros má dlhý neoperený krk, malú hlavu, mohutné telo a dlhé svalnaté nohy. Je priťažký na lietanie, ale zato rýchlo a vytrvalo behá. Pštrosy pôvodne sa vyskytovali v Afrike a v západnej Ázii, ale v súčasnosti sa jeho areál rozšírenia zmenšil na oblasť východnej a južnej Afriky. Okrem prirodzeného rozšírenia pštrosa chovajú na farmách aj v iných častiach sveta.
Jedno pštrosie vajíčko zasýti až desať hladných krkov. Bodaj by nie, veď s veľkosťou 15 cm a váhou okolo 1,5 kg nahradí až 30 slepačích vajec. Takéto veľké vajce si vyžaduje aj dostatočne dlhé varenie - 1 až 1,5 hodiny. Pštrosie vajcia sú bohatšie na železo a kyselinu listovú, majú menej medi a zinku.
tags: #odporucana #davka #slepacich #vajec #na #obyvatela
