Ohýbanie plechu hrúbky 1mm: Všetko, čo potrebujete vedieť

Ohýbanie je technologická operácia, pri ktorej dochádza k trvalej deformácii materiálu v požadovanom smere a tvare. Vhodným využitím sily a ohybového momentu sa dosiahne požadovaná zmena tvaru bez podstatnej zmeny základného prierezu ohýbaného materiálu. Materiál sa na vonkajšej strane naťahuje a na vnútornej strane stláča.

V dnešnej dobe sú ohnuté súčiastky a výrobky veľmi rozšírené a nachádzajú sa takmer všade okolo nás, či už samostatne alebo v hotových celkoch a výrobkoch. Vďaka vývoju ohýbania nastal obrovský rozvoj, došlo k nárastu efektívnosti, zníženiu výrobných nákladov a zjednodušeniu pracovných postupov. V dnešnej dobe to bez ohýbania nejde.

Ohýbanie môže byť jednoduché alebo môže pozostávať z jednotlivých krokov a kombinácií ohybov v tvare písmena V a U. Väčšinou sa ohýba za studena, v prípade hrubých materiálov sa ohýba za tepla.

Strihanie plechu

Základné informácie o ohýbaní

Aký materiál sa dá ohýbať?

Základný materiál musí mať dostatočnú ťažnosť pre ohyb.

Ochrana proti poškriabaniu

Pri ohýbaní materiálov, kde sa kladie dôraz na jemnosť povrchu a finálny vzhľad, sa používajú ochranné vložky, najčastejšie silikónové alebo plastové. Niektoré plechy, a to najmä antikor a hliník, majú na sebe z jednej strany ochrannú fóliu, ktorá pri vhodnom nastavení a odladení procesu ohýbania vydrží bez ujmy.

Dôležité faktory pri ohýbaní

  • Poradie ohybov: Poradie ohybov je potrebné premyslieť dopredu tak, aby bolo možné súčiastku vložiť medzi prizmu a nôž.
  • Odpruženie pri ohybe: Po odľahčení ohýbacej sily sa materiál vráti o určitý uhol. Tento uhol sa nazýva uhol odpruženia a je nutné s ním pri ohýbaní počítať. Znamená to, že ohýbaný materiál sa na dosiahnutie požadovaného rozmeru musí prehnúť viac o uhol odpruženia. Tento uhol je závislý od vlastností samotného materiálu.
  • Minimálny polomer ohybu: Je to minimálny rozmer a pri jeho prekročení sa na vonkajšej naťahovanej strane porušia vlákna materiálu a dôjde k jeho znehodnoteniu. Tento rozmer je závislý na plastickosti materiálu, druhu materiálu, jeho hrúbke, kvalite a spôsobe ohýbania.

5 Najväčších chýb pri ohýbaní

  • Nesprávne poradie ohybov: Ohyby sa musia plánovať dopredu tak, aby bolo možné súčiastku vložiť medzi prizmu a nôž.
  • Nevhodné nastavenie parametrov: Sila prítlaku je zbytočne veľká a dochádza k otlačeniu noža v ohýbanom materiáli.
  • Materiál nevhodný na ohýbanie: Krehký materiál sa láme, prípadne trhá na vonkajšej hrane.
  • Nerešpektovanie orientácie vlákien materiálu: Vlastnosti materiálu sú ovplyvnené už pri jeho výrobe. Napríklad valcovaný plech má iný uhol odpruženia pri ohybe v závislosti od orientácie jeho vlákien.

Prehľad dostupných ohýbacích strojov

Existuje široká škála ohýbacích strojov, ktoré sa líšia svojimi parametrami a použitím.

Stroj Pracovná dĺžka Max. hrúbka ohýbaného plechu (400 N/mm²) Uhol ohybu (max.) KW
100 N/A N/A 120° N/A
SBS 1020/2.5 1020 mm 2,5 mm 135° N/A
Použitý stroj (rok výroby 1986) 1030 mm 1 mm (oceľový/nerezový plech) 135° N/A

Tento prehľad poskytuje základné informácie o rôznych typoch ohýbacích strojov a ich špecifikáciách.

Tvárnenie plechov

Tvárnenie plechov sa dá využiť v rôznych priemyselných odvetviach. Používajú sa rôzne počítačom riadené výrobné postupy. Tvárnenie plechov zahŕňa výrobné procesy, pri ktorých sa tvárnenie vykonáva bez zmeny hmotnosti, objemu a zloženia materiálu. Tvárnením sa však mení povrch a vlastnosti obrábaných kovov.

Polotovary sa pomocou cieleného pôsobenia sily tvarujú z plochého plechu do konečnej podoby. Výsledkom je často mierna pružná deformácia (spätné odpruženie). Procesom tvárnenia plechov je možné vyrábať širokú škálu rôznych súčastí.

Tvárnenie sa zvyčajne vykonáva pomocou špeciálnych elektronicky riadených strojov, ako sú lisy, ohýbačky a buchary. Mnohé z nich sú v závislosti od integrovaného nástroja vhodné pre viacero výrobných procesov.

Materiály a procesy tvárnenia plechov

Medzi najčastejšie používané materiály pri tvárnení plechov patria oceľ, meď, hliník, zliatiny hliníka a zliatiny medi. Existujú rôzne typy tvárnenia, ktoré sa rozlišujú podľa teploty (za tepla, za poloohrevu a za studena), typu obrobku (plošné a objemové tvárnenie) a typu mechanického namáhania (ťahom, tlakom, šmykom). Medzi špeciálne postupy patrí kalenie pod lisom a Flexform.

Typy tvárnenia plechov

  • Tvárnenie ťahom a tlakom (DIN 8584): Vytvára súčasne tlakové a ťahové zaťaženie s rôznymi smermi pôsobenia. Hlboké ťahanie je dôležitá podskupina, pri ktorej sa ploché plechy ťahajú do dutých foriem.
  • Tvárnenie ťahom (DIN 8585): Plechy sa naťahujú ťahovým napätím a duté telesá sa rozširujú.
  • Ohýbanie (DIN 8586): Vykonáva sa samotným ohýbaním, pričom sa využíva rotačný alebo priamočiary pohyb nástroja.
  • Valcovanie: Kov sa tvárni rotujúcimi valcami.
  • Šmykové tvárnenie (DIN 8587): Nástroj vykonáva rotačný alebo priamočiary pohyb.
  • Tlakové tvárnenie (DIN 8583): Vykonáva sa napríklad valcovaním alebo voľným kovaním.

Presnosť a technológia Flexform

Tvárnenie plechov je ideálne pre veľkovýrobu, ale forma nie je vždy vyrobená s stopercentnou presnosťou. Na získanie presného hotového dielu sa obrobok musí dodatočne spracovať. Väčšina procesov dosahuje presnosť medzi IT16 a IT12, pričom presné procesy umožňujú presnosť IT8 alebo IT6. Metóda Flexform je hospodárna, rýchla a všestranná metóda tvárnenia plechov, ktorá sa používa na malosériovú výrobu a vývoj prototypov.

Výhody tvárnenia plechov

V porovnaní s reznými procesmi ponúka tvárnenie kovu optimálne využitie materiálu bez vzniku kovového odpadu. Obrobok má štruktúru vlákien vhodnú pre použitie, čo vedie k vysokej pevnosti a zaťažiteľnosti.

Teploty tvárnenia

Tvárnenie za studena sa vykonáva pod rekryštalizačnou teplotou, tvárnenie za poloohrevu sa vykonáva pri teplotách nižších ako rekryštalizačná teplota (600 až 950 °C) a tvárnenie za tepla sa vykonáva pri teplotách nad rekryštalizačnou teplotou. Tvárnenie za studena zvyšuje pevnosť materiálu a umožňuje jeho presnejšie obrobenie.

Simulácie v tvárnení plechov

Moderná technika tvárnenia využíva simulácie na vizuálnu reprodukciu tvárnenia kovov, výpočty a vizualizáciu výsledkov. To umožňuje presne predpovedať možné chyby a zlepšiť technické postupy a využitie materiálu.

Aplikácie tvárnenia plechov

Tvárnenie plechov sa používa v automobilovom priemysle, potravinárskom priemysle, leteckom a kozmickom priemysle, v domácich spotrebičoch, konštrukcií prístrojov, elektrotechnike, farmaceutickom a zdravotníckom priemysle a v meracej a riadiacej technike.

Ohýbanie plechov: Detaily a procesy

Pri ohýbaní plechov pôsobí sila rovnomerne lineárne alebo bodovo a miera deformácie závisí od sily ohybového momentu. Raziace stroje, zakružovačky a ohraňovacie lisy umožňujú rôzne typy ohýbania. Pri lise na ohýbanie tlačí nástroj s určitou silou nadol na plech. Dôležitú úlohu zohráva zloženie materiálu a pevnosť v ťahu, ktorá nesmie byť prekročená. Na výpočet potrebnej lisovacej sily je potrebné poznať dĺžku ohranenia, hrúbku materiálu, uhol ohybu a smer valcovania. Väčšia hrúbka materiálu všeobecne vyžaduje väčší polomer ohybu.

Bežné chyby pri ohýbaní

  • Nesprávne poradie ohybov: Ohyby sa musia plánovať dopredu tak, aby bolo možné súčiastku vložiť medzi prizmu a nôž.
  • Nevhodné nastavenie parametrov: Sila prítlaku je zbytočne veľká a dochádza k otlačeniu noža v ohýbanom materiáli.
  • Materiál nevhodný na ohýbanie: Krehký materiál sa láme alebo trhá na vonkajšej hrane.
  • Nerešpektovanie orientácie vlákien materiálu: Vlastnosti materiálu sú ovplyvnené už pri jeho výrobe. Napríklad valcovaný plech má iný uhol odpruženia pri ohybe v závislosti od orientácie jeho vlákien.

Kovovýroba a povrchová úprava

Kovovýroba zahŕňa aj brúsenie, leštenie, zváranie a povrchovú úpravu práškovým lakovaním. Zváranie sa vykonáva metódami MIG (CO2) a TIG, prípadne plameňom s mosadzou.

tags: #ohranovanie #plechu #hrúbky #1mm #polomer #ohybu

Populárne príspevky: