Okrasný kel: Pestovanie, rady a tipy pre bohatú úrodu

Ak premýšľate, čím ešte v apríli doplniť zeleninovú časť záhrady, hlúboviny sú výbornou voľbou. Práve teraz je ideálny čas nielen na ich výsadbu z priesad, ale v prípade viacerých druhov aj na priamy výsev. Kým marcové dni patrili najmä studenovzdorným druhom ako reďkovka, špenát, hrášok či mrkva, s príchodom apríla sa rozširuje pestovateľská paleta. Pôda je už zvyčajne dostatočne pripravená, prehriata a ľahšie sa v nej udržiava vlaha. Okrem neskorších výsevov môžete do záhonov premiestniť aj predpestované priesady hlúbovej zeleniny. Ak ste si ich nestihli vypestovať doma, siahnite po nich na trhu - zdravá a silná priesada je základ úspechu.

Okrasná kapusta je pastvou pre oči v každej záhrade.

Hlúbová zelenina a jej pestovanie

Hlúboviny sú odolné, výživné a veľmi variabilné. V apríli máte stále široký výber - môžete vysievať aj vysádzať, podľa možností a podmienok vo vašej záhrade. Starostlivosť o priesady a vhodne pripravená pôda sú základom úspechu, no hlúboviny sú vo všeobecnosti spoľahlivé a vďačné druhy.

Brokolica

Brokolica si u nás nachádza čoraz viac priaznivcov. Je pomerne nenáročná a znesie aj mierne mrazy. Najlepšie jej vyhovuje pôda bohatá na živiny a organickú hmotu, schopná zadržiavať vlahu. Hodí sa aj do vyšších polôh.

Brokolica Lila ‘Lila’ je výhonková brokolica.

Brokolicu možno pestovať z predpestovaných priesad, ktoré vysádzate už od apríla, ale aj z priameho výsevu koncom mesiaca. V takom prípade sa úrody dočkáte v druhej polovici leta.

Kel ružičkový

Tento kel je známy tým, že ružičky možno zberať od jesene až do jari. Vysieva sa v apríli, priesady sa presádzajú v lete. Rastlinám vyhovuje výživná pôda a pravidelná zálievka, hlavne koncom sezóny. V chladnejších oblastiach sa mu darí veľmi dobre. Na prezimovanie však vyberajte neskoré a nízke odrody.

Kel hlávkový

Skoré odrody hlávkového kelu, ako napríklad ‘Prědzvěst‘, majú rady ľahšiu a výhrevnú pôdu. Neskoré odrody ako ‘Vertus 2‘ alebo ‘Blistra F1‘ znesú aj ťažšie pôdy, pokiaľ sú dobre zásobené živinami. Skorý kel sa odporúča pestovať z priesad - osivo sa seje už vo februári a v apríli sa vysádza. Neskoré odrody možno siať priamo na hriadku počas apríla a mája.

Kapusta hlávková

Kapusta je univerzálna hlúbovina, ktorú možno pestovať počas celého roka - rozhodujú len podmienky a výber odrody. Skoré kultivary ako ‘Juna F1‘, ‘Sláva F1‘ či ‘Lena F1‘ sa predpestúvajú od januára do februára. Neskoré odrody určené na skladovanie - napríklad ‘Polar‘, ‘Holt‘ alebo klasická ‘Kamienna Glowa‘ - možno siať priamo na hriadku počas apríla a mája.

Takzvaná špicatá kapusta hlávková.

Karfiol

Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší. Vyžaduje slnečné stanovisko, kvalitnú pôdu bohatú na organickú hmotu a dostatok vlahy počas rastu. Predpestovanie začína už vo februári, pričom mladé rastlinky treba včas rozsadiť, aby zosilneli. Na hriadku ich možno vysádzať od začiatku apríla. Počas vegetácie ocení karfiol prihnojovanie - prvý raz, keď listy zakryjú pôdu, a druhýkrát pri začiatku tvorby ružíc. Na letný a jesenný zber môžete pestovať aj poloneskoré odrody z priameho výsevu od apríla.

Kaleráb

Kaleráb patrí k zelenine, ktorú si môžete dopestovať takmer po celý rok. Najžiadanejšie sú skoré jarné odrody, ktoré chutia sviežo a sladko, a neskoré, určené na skladovanie. Vysieva sa už od januára (pre skleníkové rýchlenie), resp. Priesady sadíme v marci pod fóliu alebo v apríli priamo do voľnej pôdy. Hodia sa aj do zmiešaných výsevov so šalátom či hráškom. Pravidelná zálievka je dôležitá najmä pri rýchlorastúcich odrodách, ktoré by inak mohli praskať alebo drevnatieť.

Kaleráb ‘Kreft F1’: veľmi skorá na rýchlenie aj celoročné poľné pestovanie.

Okrasná kapusta a okrasný kel

Okrasná kapusta a okrasný kel sú pastvou pre oči v jesenných záhradách. V čase, kedy sa lúčime s letničkami a kvitnúcimi trvalkami, prichádzajú zaujať veľkosťou a jedinečnými farbami. Okrasná kapusta a okrasný kel sú blízki príbuzní, ktorých spája rovnaký rastlinný druh - Brassica oleracea - podobne, ako je tomu pri jedlých odrodách kapusty a kelu. Ako už napovedá ich udomácnený názov, boli vyšľachtené pre vzhľad a sú pestované najmä pre okrasné účely. Najzaujímavejšie sú na nich stredové ružice listov, ktoré sa vyfarbujú do nádherných odtieňov ružovej, fialovej až bordovej. Nechýbajú ani biele či elegantné krémové ružice.

Pestovanie okrasnej kapusty nie je náročné. Môžete sa do neho pustiť výsadbou zo semien alebo si zakúpiť hotové priesady v záhradkárstve. Uprednostňuje slnečné stanovisko, kde sa neskôr krásne vyfarbí. Znesie však aj polotieň. Listy okrasných odrôd kapustovej zeleniny nadobúdajú svoju plnú farebnosť až v období, kedy teploty klesnú pod 10 °C. Krásne vyzdobia neskorú jesennú záhradu a dodajú jej chýbajúce farby.

V prípade dekoratívnych odrôd kapusty a kelu sa stretnete s jednou zaujímavosťou, ktorá súvisí s ich vzrastom. Čím viac pôdy má rastlina k dispozícii, tým väčšie rozmery dosiahne v plnej veľkosti. Pri kúpe semien sa zamerajte na očakávaný vzrast okrasnej kapusty. Niektoré odrody sú dominantné, široké a „usadené“ nízko pri zemi, kde ich neohrozuje náhodné vylomenie. Ďalšie okrasné kapusty môžu byť vhodné na rez do kytíc.

Okrasná kapusta vyzerá mimoriadne efektne v blízkosti chryzantém, vresov a brečtanu. Vynikne aj samostatne, napríklad v staršom plechovom vedre. Okolo vedra stačí uložiť tekvice rôznych farieb. Zaujímavá je tiež kombinácia menších hlávok okrasnej kapusty so sirôtkami.

Keď sa pomaly skončia horúce letné dni, naše kvetinové záhony pomaly stratia farbu a mnohé letničky prestanú kvitnúť. Okrasná kapusta je ideálna pre obmenu výsadby v kvetináčoch počas roka po predjarných dvojročných kvetoch a jarnej výsadbe letničiek. Taká obmena nám zaistí celoročnú radosť z truhlíkov a nádob.

Na varenie sa odrody okrasnej kapusty síce nehodia, pretože majú horkastú chuť, sfarbené listovej ružice sú však neopozeranou prízdobou veľkých mís sa šaláty na banketoch. Aj na záhone urobia parádu po celú zimu. Okrasnú kapustu môžeme kombinovať napríklad s kvitnúcimi vresmi alebo drobnokvetými chryzantémami. Veľkou výhodou je, že znesie aj niekoľko stupňov pod nulou.

Väčšina dostupných odrôd okrasnej kapusty pochádza z Japonska, kde je veľmi populárnou okrasnou rastlinou.

Pestovanie okrasnej kapusty zo semien

• Sadenice si môžeme vypestovať sami.
• Zhruba za 4-5 týždňov potom rastliny presadíme do kvetináčov s priemerom 12-14 cm.
• Rastliny v kvetináčoch rozmiestnime do sponu 30x30 cm na čiernu netkanú fóliu.
• Keď v druhej polovici leta klesnú nočné teploty pod 10 ° C, rastliny sa začnú vyfarbovať. Príčinou sú antokyanové farbivá, ktorá rastlina v listoch produkuje pri nižších teplotách.
• Za zhruba 90 dní od výsevu máme nádherné sadenice pripravené na pestovanie.

Semenárske firmy a obchodníci tieto rastliny niekedy označujú ako okrasné kapusty, inokedy ako okrasný kel. Väčšina odrôd je hybridná. Osivo je síce drahšie, ale rastliny sú zdravšie, životaschopnejšie a predovšetkým jedna ako druhá. To oceníme pri kobercovej výsadbe záhonov, keď majú rôzne sfarbené rastliny vytvárať ornamenty. Listy sú biele, ružové a fialové.

Medzi obľúbené a osvedčené skupiny odrôd patrí Pigeon F1. Rastliny sú kompaktné, nízke s ľahko zvlneným okrajom listov. Skupina Peacock F1 má zase listy pílkovito strihané. Medzi odrodami okrasnej kapusty nájdeme aj skupinu Crane F1 a Sunset F1, ktoré vytvárajú až 80 cm dlhú stonku (hlúb), na ktorého vrchole je menšia ružica sfarbených listov.

Hotové rastliny určené na pestovanie môžeme tiež kúpiť v záhradníckych predajniach.

Vhodný čas na sejbu okrasnej kapusty

Optimálny termín na vysievanie semienok je máj až jún, a to buď priamo na záhon alebo do zakoreňovačov, v ktorých si predpestujete priesady. Ak chcete vypestovať menšie rastliny do črepníkov na okná, stačí vysievať aj začiatkom júla.

Veľkosť kapusty

Rastliny okrasnej kapusty výrazne reagujú na koreňový priestor, ktorý majú k dispozícii. Odroda, ktorá rastie na záhone dosiahne výšku 50 cm a šírku ružice v priemere 80 cm. Tá istá odroda v nádobe dosiahne výšku 10 cm a priemer ružice len 20 cm. Aj miniružice sa však pri poklese teploty intenzívne vyfarbia.

Vyfarbenie okrasnej kapusty

V lete sa vytvoria ružice listov, ktoré sa začnú vyfarbovať až keď klesne teplota na 10 °C. Ani silnejšie mrazy ju nezničia a skrášľovať bude záhradu do neskorej jesene, niekedy až do Vianoc.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas vegetačného obdobia bude kel potrebovať okopávanie na prekyprenie pôdy a odburiňovanie. Je tiež náročný na dostatok vlahy. Zo škodcov ho najčastejšie napádajú vošky, skočky, mlynárik kapustový a molice.

Okrasná kapusta je nenáročná na pestovanie.

Pestovanie ružičkového kelu v záhrade

Kel kučeravý aj ružičkový možno dopestovať aj v našich záhradách. V dnešnej dobe je známejší asi kel ružičkový (Brassica oleracea, var. gemmifera), ktorý sa predáva i mrazený. Kedysi sa ale u nás v záhradách častejšie pestoval kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala). Sú to botanicky príbuzné druhy. Patria medzi hlúboviny do čeľade kapustovité. Sú dvojročné, v prvom roku vytvoria konzumnú časť, v druhom roku kvetnú stonku, kvety, plody a semená. Patria medzi ľahko stráviteľné zeleniny a majú vysokú výživovú hodnotu.

Podmienky pre pestovanie

Je podobné ako pri iných hlúbovinách vrátane nárokov na pôdu a stanovište. Vyžadujú dostatok vody, najlepšie z prirodzených zrážok, ktoré by mali byť rovnomerne rozložené. V nižších polohách a v suchších oblastiach ich pestujeme vo vlhkých alebo v pravidelne a výdatne zavlažovaných pôdach. Vyhovuje im vyššia vzdušná vlhkosť. Najlepšie sa im darí v hlbokých úrodných pôdach, dôkladne vyhnojených maštaľným hnojom. Znášajú aj polotieň. Pestujú sa v I. alebo aj v II. trati po predplodinách, ako sú šalát, kaleráb, hrášok, skoré zemiaky.

Príprava pôdy

Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Môžeme pridať aj dávku fosforečného a draselného hnojiva (1/3).

Starostlivosť počas rastu

Priebežne kypríme pôdu, prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby sa rastlina stabilizovala. Záhon udržiavame bez burín a v lete výdatne zalievame. Sledujeme výskyt chorôb a škodcov, ktoré sú pomerne časté, a podľa potreby rastliny ošetrujeme.

Ružičkový kel

Je to jemná pochúťková zelenina. Literárne zdroje uvádzajú, že prvýkrát bol objavený v Belgicku v okolí Bruselu, a tak dostal aj pomenovanie bruselská kapusta. S chuťou kapusty má však spoločný iba názov. Nadzemná časť hlúbu dorastá do výšky 60 až 80 cm. V pazuchách listových stopiek sa tvoria púčiky - ružičky, doslova „minikelíky“, dlhé 2,5 - 5 cm a s hrúbkou približne 3 cm. Na jednej rastline vyrastá postupne v špirále 20 až 60 kusov. Zberajú sa postupne, ako dorastú do primeranej veľkosti, približne od októbra až do jari. Zberáme ich odlamovaním, odrezávaním, keď dosiahnu veľkosť minimálne 1,5 cm.

Výsev a výsadba

Semená vysievame koncom marca až v apríli do debničiek v skleníku či v parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Približne 10 až 14 dní pred zamýšľanou výsadbou do záhona ich otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Deň až dva dni pred výsadbou ich dôkladne zavlažíme.

Ďalšia starostlivosť

Začiatkom leta sa začína predlžovať hlúbik a vyrastajú aj silné modrozelené listy. Úplnú výšku a šírku dosiahne rastlina až v plnom lete. Koncom augusta odstránime rastový vrchol - vrchnú ružicu, aby sme podporili tvorbu ružičiek v pazuchách listov. Neplatí to v prípade nových odrôd, tie nezaštipujeme ani nezrezávame listy na podporu tvorby ružičiek.

Kel kučeravý

Patrí medzi veľmi staré plodiny. Divé formy rastú na západnom pobreží Európy. Najviac sa pestuje v Nemecku, Dánsku, Holandsku, Anglicku. Je dekoratívny a vysádza sa aj ako okrasný druh po zlikvidovaní letničiek. Existujú dokonca formy dorastajúce do výšky až 3 m. Je veľmi odolný proti nízkym teplotám. Tvorí veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sa tvorí ružica bublinatých až skučeravených listov. Najčastejšie sa vyskytujú zelené listy s rôznym odtieňom, ale sú aj fialové, modré, striebristé žlté a červenkasté odrody. Konzumnou časťou sú dekoratívne listy, najlepšie po prvých mrazoch, keď ich chuť zjemnie. Hlavným obdobím spotreby je jeseň a celá zima, keď je nedostatok čerstvej zeleniny zo záhrady.

Pestovanie kelu kučeravého

Dá sa pestovať z predpestovaných priesad aj z priamej sejby. Pri vysievaní priamo do záhona zvolíme vzdialenosť medzi radmi 50 - 80 cm, v riadku vysievame redšie alebo presne na vzdialenosť 40 - 50 cm, aby sme nemuseli jednotiť. Zberáme, keď rastliny vytvoria väčšie listy, alebo až po prvých jesenných mrazíkoch, keď kel získava lepšiu, trochu sladkastú chuť.

Kel ako zdravá a chutná zelenina

Kel je zdravá a chutná zelenina, ktorá nájde v kuchyni mnohoraké využitie. Navyše dobre odoláva chladu a mrazu, vďaka čomu si ju môžete dopriať aj v zime. Pustite sa tento rok do pestovania tejto zdravej zeleniny aj vy, pretože pestovanie kelu nie je nič zložité. Kel je veľmi zdravý, obsahuje vitamíny C, B a E, karotén, kyselinu listovú, vápnik, železo, draslík, zinok, jód a selén. Má pozitívny vplyv na trávenie, sliznice a nervovú sústavu.

Druhy kelu

Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov:

• Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda) sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy.
• Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera) má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C.
• Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala) sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami. Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var.).
• Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný ľudovo aj okrasná kapusta.

Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.

Základné podmienky pre pestovanie

Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku. Kel je veľmi náročný na hnojenie a dostatočnú zálievku, spravidla ho radíme do prvej trate. Skoré odrody sa úspešne pestujú na stredných, priepustných a dobre vyhnojených pôdach pod závlahou. Neskorým odrodám sa najlepšie darí v chladnejších polohách na stredných až ťažších, priepustných pôdach dobre zásobených živinami.

Na pestovanie vyberte miesto po špenáte, karotke, šaláte alebo cibuli. Nie je vhodné miesto, kde boli v predchádzajúcom období pestované iné hlúboviny.

Pestovanie rôznych druhov kelu

Kel hlávkový

Skoré odrody hlávkového kelu, ako napríklad ‘Prědzvěst‘, majú rady ľahšiu a výhrevnú pôdu. Neskoré odrody ako ‘Vertus 2‘ alebo ‘Blistra F1‘ znesú aj ťažšie pôdy, pokiaľ sú dobre zásobené živinami. Skorý kel sa odporúča pestovať z priesad - osivo sa seje už vo februári a v apríli sa vysádza. Neskoré odrody možno siať priamo na hriadku počas apríla a mája. Skoré kultivary ako ‘Juna F1‘, ‘Sláva F1‘ či ‘Lena F1‘ sa predpestúvajú od januára do februára. Neskoré odrody určené na skladovanie - napríklad ‘Polar‘, ‘Holt‘ alebo klasická ‘Kamienna Glowa‘ - možno siať priamo na hriadku počas apríla a mája.

Kel ružičkový

Ružičkový kel potrebuje dostatok vlahy. Záhon by mal byť pred výsadbou pripravený - už na jeseň zapracujte kompost a pôdu zavápnite. Semená do záhona vysievame v apríli. Sadenice si možno predpestovať aj v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť do záhona. Čo je pri pestovaní ružičkového kelu dôležité - zaštipnutie terminálneho púčika koncom augusta. Na vysádzanie priesad počkajte na druhú polovicu mája. Priesady vhodné na sadenie by mali mať 4 - 6 listov. Saďte do vzdialenosti 60 - 70 cm podľa výšky odrody. V polovici augusta je vhodné pre podporu úrodnosti odstrihnúť vrchol rastlín. Úrodu môžete zberať v septembri až októbri.

Kel kučeravý

Kel kučeravý znáša dobre aj mráz a pestovať ho môžete v polotieni. Vyžaduje vlhkú, stredne ťažkú pôdu. Miesto, kde plánujete kel vysiať, pohnojte na jeseň maštaľným hnojom alebo kompostom. Semená kelu vysievajte vo vzdialenosti 50 - 80 cm v závislosti od zvolenej odrody do hĺbky približne 2 cm. Vyklíčia už do 8 dní. Termín na siatie pre skoré a vysoké odrody je koniec mája, pre neskoré odrody úvod júna. Kel kučeravý má rád vzdušnú pôdu. Počas pestovania ju preto skyprujte. Po dorastení do veľkosti dvoch až troch listov jednoťte porast tak, aby boli rastliny v riadku vo vzdialenosti 40 - 70 cm.

Okrasný kel

Pestovanie okrasného kelu je v podstate podobné ako pestovanie toho hlávkového. V záhrade má čisto estetickú funkciu. Najlepšie bude vynikať v jesenných výsadbách, vysadiť ich možno aj do kvetináčov. Vzhľadom na to, že očakávame vyfarbenie listov v jesenných mesiacoch, vysádzame okrasný kel neskôr ako jedlé varianty.

Tabuľka: Prehľad odrôd kelu a kapusty

tags: #okrasny #kel #pestovanie #rady

Populárne príspevky:

• Výhodné ceny čokolády v Metre
• Rýchla cesnaková nátierka
• Recepty na mascarpone dezerty
• Zloženie bielkovinového chleba
• Vegánske obedy pre každého