Olivovník v Biblii: Význam a symbolika

Olivovník, strom pochádzajúci z oblasti Stredozemného mora, má v Biblii a v kultúrach tohto regiónu hlboký význam. Jeho pestovanie siaha približne 6 000 rokov dozadu a spomína sa v Biblii, Koráne a gréckej mytológii. Olivovníky sú známe svojou odolnosťou a dlhovekosťou, pričom niektoré exempláre dosahujú vek stoviek alebo dokonca tisícok rokov.

Vedecké nezmysly a historické nepresnostiStručný prehľad absurdít, na ktoré môžete pri čítaní svätého písma naraziť. Práve tie dokazujú, že toto dielo bolo písané ľuďmi v staroveku a stredoveku s ich úrovňou poznania sveta a nie tvorcom sveta, ktorý je neomylný a vševediaci.

Stotožňujem sa s tým, čo príhodne napísal Sam Harris v závere svojej knihy List kresťanskému národu:"Prečo Biblia nehovorí nič o elektrine, alebo o DNA, alebo o skutočnom veku a veľkosti vesmíru? A čo trebárs o liečbe rakoviny? Keď raz plne pochopíme biológiu rakoviny, toto porozumenie bude ľahké zosumarizovať na niekoľkých stranách textu. Prečo tieto strany alebo niečo aspoň vzdialene im podobné, nenachádzame v Biblii? V tejto samej chvíli dobrí, zbožní ľudia strašlivo umierajú na rakovinu, a mnoho z nich sú deti. Biblia je veľmi hrubá kniha. Boh mal dosť miesta na to, aby nás do drobného detailu informoval ako máme držať otrokov a obetovať širokú škálu zvierat. Pre niekoho, kto stojí mimo kresťanskej viery je úplne fascinujúce, aká obyčajná môže byť nejaká kniha a predsa byť považovaná za produkt vševedúcnosti."

Keďže podrobných rozborov Biblických príbehov z vedeckého hľadiska je na internete veľa a zabrali by niekoľko desiatok až stoviek strán, zameriam sa iba na zbežný prehľad vybraných veršov v mojich obľúbených knihách Biblie. Sú to hlavne knihy Pentateuchu a Zjavenie Jána.

Olivovník ako symbol mieru a nádeje

Príbeh o Noemovej arche je jedným z najznámejších príkladov použitia olivovej ratolesti ako symbolu. Po potope Noe vypustil holubicu, aby zistil, či už voda opadla. Keď sa holubica vrátila s čerstvým olivovým lístkom v zobáku, bol to znak, že voda ustúpila a že život sa môže obnoviť. Tento príbeh symbolizuje nádej, nový začiatok a predovšetkým mier medzi Bohom a človekom.

Noach má nápad - vypustí holubicu, ktorej návrat potvrdí, že už voda opadla. Holubica sa vrátila a v zobáku mala čerstvý olivový lístok. To znamená, že niekde už nad vodou vyčnievajú stromy, no zem ešte nie je suchá…Keď to zopakoval o týždeň, holubica sa už nevrátila. Všetci oslavujú, lebo vedia, že je to symbol vyslobodenia. Zas ucítia pod nohami pevnú zem a budú dýchať svieži vzduch. Cez deň uvidia slnko a modrú oblohu a v noci sa budú kochať nebom plným hviezd…Stvoriteľovi záleží na tom, aby sme v každom okamihu svojho života mali nádej, ktorá nám dodá odvahu hľadieť do budúcnosti s dôverou v jeho zasľúbenia, že to lepšie ešte len príde. Bože, môj Stvoriteľ, ďakujem Ti za všetky Tvoje zasľúbenia.

Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu. Podvečer sa k nemu vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila. Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila.

Na pobreží Stredozemného mora je olivovník symbolom hojnosti, mieru, čistoty a cti. Vitalita tohto stromu, odolávajúcemu všetkým nepriazňam počasia, viedla predkov k viere, že konzumácia olivového oleja im dodá silu a večnú mladosť.

Olivový olej a jeho význam v náboženských obradoch

Olivový olej mal veľký, ba až posvätný význam pre viacero kultúr zo Stredomoria, aj africkej časti. V oblasti Svätej zeme sa najčastejšie používal olivový olej, lisovaný z plodov olív, ktoré rastú aj na suchých oblastiach. Práve to bolo vzácne, že oliva rastie aj na ťažšej kamenistej pôde. Strom musel vynaložiť veľa úsilia, aby z koreňov vyťažil živiny, preto aj o olivovom oleji bola predstava, že je plný sily.

Olej sa používal nielen na prípravu pokrmov, v starostlivosti o telo, zmiešaval sa s bylinami a koreninami a používal sa ako parfémy, na liečebné účely, ale aj kultové - náboženské účely. Napríklad v Gn 28 sa hovorí o Jakubovi, ktorý mal sen, videl anjelov zostupovať a vystupovať po rebríku. Nazval to miesto Bethel - Dom Boží a skalu, na ktorej spal, pomazal olejom: Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom. (Gn 28,18) Keď Mojžiš dostáva od Boha príkaz vybudovať stánok stretnutia, dostal od Boha príkaz v Ex 40,9-11: Napokon vezmi olej svätenia a pomaž svätostánok a všetko, čo sa v ňom nachodí; posväť ho i všetko jeho náradie, aby bol svätý. Aj oltár na zápaly pomaž i všetko jeho príslušenstvo; posväť oltár a bude presvätý. Takisto pomaž umývadlo a jeho podstavec a posväť ho. Olej sa používal ako znamenie vyvolenia. Preto sa olej používa aj pri posviacku chrámu a oltára.

Prorok Samuel prišiel pomazať Šaula za prvého izraelského kráľa, povedal: Nato vzal Samuel nádobu s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a povedal: „Hľa, Pán ťa pomazal za knieža nad svojím dedičstvom! (1 Sam 10,1) Prorok Samuel pomaže za kráľa aj Dávida, pričom Sväté písmo hovorí, že začal v ňom pôsobiť Boží Duch: Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. (1 Sam 16,13)Biblické pomazanie olejom teda znamená požehnanie, posvätenie, vyvolenie pre službu. Pamätajme, že aj my sme boli pomazaní olejom pri krste a bbirmovaní, čím sa zdôrazňuje naše poslanie žiť v tomto svete ako kresťania. V Starom zákone sú pomazaní proroci, králi a kňazi, keď sú uvedení do úradu. Preto kráľ sa nazýva „Pomazaný“ = Mašiach po hebrejsky. Preto Dávid, keď ho prenasleduje Šaul povie: Nech ma Pán chráni, aby som vztiahol ruku na Pánovho pomazaného, tzn. na Pánovho Mesiáša.

Pán Ježiš sa nazýva Kristus, čo je grécky preklad hebrejského slova Mašiach - Pomazaný. Keď evanjelista Matúš píše Ježišov rodokmeň, uvádza, že z Márie sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus - nazývaný Mesiáš, Pomazaný. Keď Pán Ježiš začína svoje verejné účinkovanie, príde do svojho rodiska Nazareta, cituje z knihy proroka Izaiáša text, kde sa v 61,1-2 hovorí: Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. Ohlásiť rok Pánovej milosti a deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkých zarmútených…

V podobenstve o milosrdnom Samaritánovi je olej spomenutý ako liečivá látka, ktorá zmierňuje bolesti, hojí rany. Preto autor Jakubovho listu hovorí v 5,14-15: Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Známe je pomazanie olejom Ježišovej hlavy v Betánii Mt 26. Je prejavom úcty. Hriešnica v Lk 7 natiera Ježišovi nohy olejom. Keď Peter prijíma do Cirkvi pohana, stotníka Kornélia a potom pre spoločenstvo, veriacich vysvetľuje svoje konanie, hovorí o Ježišovi: Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh.

Ďalšie symbolické významy olivovníka

Olivovník je vo väčšine kultúr symbolom mieru, múdrosti a víťazstva. Na olympijských hrách v Aténach v roku 2004 sa víťazom odovzdávali vence z tohto stromu.

Abimelech, násilník túžiaci po moci, sa chce stať samovládcom v meste Sichem a s pomocou najatých vrahov nechá jednoducho zmasakrovať svojich sedemdesiatich bratov. Stromy sa najprv opýtali olivovníka, či by nechcel prevziať túto úlohu. Ale olivovník bez váhania odmietol, lebo sa nechcel povznášať nad ostatné stromy. "Môžem ja zanechať svoju tučnosť, ktorú zvelebujú bohovia i ľudia, a ísť sa povyšovať nad stromami?" (Kniha sudcov, 9, 9). Jótamov príbeh je trvalým podobenstvom o tupej povahe brutálnej rozpínavosti moci, ktorá nemôže založiť žiadnu plodnú spoločnosť. Násilie je neplodné a neužitočné rovnako ako tŕnisté kríky. Olivovník však neodmietol moc len z pokory, ale aj preto, že si uvedomuje svoju hodnotu. Pozná ju a nepotrebuje na to nosiť korunu. Olivovník je sám o sebe kráľom.

Olivovník sa rozšíril vďaka civilizáciám Blízkeho východu a Stredomoria. Používal sa aj ako amulet a tiež bol vysádzaný ako strom na hraniciach území. Na pobreží Stredozemného mora je olivovník symbolom hojnosti, mieru, čistoty a cti.

Olivový olej bol oceňovaný už v dobe gréckych kráľov a začal sa používať aj v židovskej komunite ku krstom. Okrem toho sa používal pri masážach po kúpeli, do lámp na svietenie a ako masť a očistný prostriedok pri náboženských obradoch. Tento zvyk si kresťanské cirkvi dochovali dodnes.

História pestovania olivovníkov

Pestovanie a spracovanie rastlín je takmer také staré ako ľudstvo. Jedným z najstarších známych druhov je olivovník: jeho pestovanie sa odhaduje približne na obdobie pred 6 000 rokmi. Olivovníky sú veľmi odolné a nezriedka sa nájdu exempláre staré stovky alebo dokonca tisíce rokov. Pochádza z oblasti Stredozemného mora a v súčasnosti je v tomto regióne veľmi rozšírený. Hlavnými producentmi sú Španielsko, Taliansko, Grécko a severná Afrika.

Zvyšky olivových kôstok sa ako prvé našli na nálezisku El Garcel zo staršej doby kamennej. Nie je však známe, kedy sa olivovníky začali pestovať cielene. Niektorí autori sa domnievajú, že začiatok pestovania sa datuje do doby 6000 pred našim letopočtom a že olej získavaný z plodov olivovníka na brehoch Stredomoria medzi Sýriou, Libanonom a Gréckom sa ihneď používal v kuchyni a na lekárske účely. Ako prvý sa používal grécky názov elaia, z ktorého sa odvodzuje latinské označenie olea. Z tohto názvu pravdepodobne pochádza aj slovenské slovo olej. Španielsky výraz aceite, sa vyvinulo z arabského azzayt. Tento arabský výraz pochádza z aramejčiny, kde termín zayta znamená šťava z olivy.

V Mezopotámii a Palestíne nachádzal olej získaný z olív už od počiatku uplatnenie pri varení. Filištínci okolo roku 5000 pred n.l. vytvorili rozsiahly priemysel na produkciu olivového oleja. Takisto z rovnakého obdobia sa v Izraeli našli zvyšky primitívnych nástrojov na extrakciu olivového oleja. Boli to kamenné mažiare, v ktorých sa drvili olivy kým nevznikla pasta.

Existuje názor, že pestovanie olivovníkov a výroba olivového oleja siahajú až do doby kamennej, a to na Kréte v období medzi rokmi 5000 a 3500 pred n.l. Prvé písomné dokumenty, ktoré sa o olivovom oleji zachovali pochádzajú z roku 2500 pred n.l. z dvora kráľa Mínósa, ktorý vybudoval bájny labyrint. V týchto dokumentoch je zachytené, že rozhodnutie o dovoze oleja pochádzajúceho z Kréty bolo jedným z najzásadnejších rozhodnutí, ktoré bolo v Egypte okolo roku 2500 pred n.l. prijaté. Olivový olej sa miešal s vonnými látkami a často sa používal v kozmetike a pri príprave mastí. Tie sa uchovávali v zvláštnych nádobách a používali sa aj pri mumifikácii.

Je známe, ž v starovekom Egypte sa začali olivovníky pestovať v delte Nílu medzi rokmi 1580 až 1320 pred n.l. V jednej z hrobiek sa našli obrazy pochádzajúce z doby okolo roku 1500 pred n.l., na ktorých sú zobrazení otroci, ako drvia olivy v mažiari. Na základe toho sa historici odvažujú tvrdiť, že olivový olej sa v Egypte používal už pre rokom 5000 napr. k osvetľovaniu chrámov. Pripisujú Egypťanom prvenstvo v získavaní olivového oleja mechanickou cestou.

Pestovanie olivovníka sa v západnom Stredomorí datuje do obdobia medzi 7-mym 6-stym storočím pred n.l. Nájdete zástancov teórie, že olivovník sa do Andalúzie, dnešného Španielska dostal práve v tomto období. Iní historici tvrdia, že ho do tejto oblasti priviezli féničania okolo roku 1050 pred n.l, pretože práve v tomto období sa olivovník rozšíril na gréckych ostrovoch a juhu Balkánskeho polostrova. Je známe, že v 4-tom storočí pred n.l. Neskôr sa vďaka Grékom dostal olivový olej do Hispánie v keramických amforách a kožených mechoch, ktoré sa neskôr napr. V gréckej mytológii sa uvádza, že z Fenície vyletela holubica aby priniesla a ponúkla olivovú ratolesť v Diovom chráme v Epire.

Historici tvrdia, že do Talianska olivovník doviezli Gréci. Od šiesteho storočia pred n.l. sa pestovanie olivovníka rozširuje po celom Stredomorí, od Tripolisu a Tunisu až po Sicíliu a odtiaľ do celého južného Talianska, kam sa olivovník dostal pravdepodobne počas vlády rímskeho cisára Lucia Tarquinia Priska (7. a 6. storočie pred n.l.).

S rozšírením rímskeho impéria počas 3. storočia vzrástol aj obchod s olivovým olejom, hlavne na cestách medzi Blízkym východom a Tuniskom. V prvom storočí sa pestovanie olivovníka koncentrovalo najmä na juhu Pyrenejského polostrova, v severnej Afrike a južnom Francúzsku. Talianske olivovníky síce dávali olivový olej, ale väčšinu oleja, ktorí taliani spotrebovali, dovážali z Hispánie, kde touto formou vyberali dane. V Rímskej ríši bol olivový olej luxusným tovarom, ktorému patricijovia, privilegovaná skupina spoločnosti, pripisovali tajomstvo krásy. Používali ho najmä v starostlivosti o vlasy a pleť.

Keď Rimania dobyli nejaké územie, vysadili na ňom olivovník na znak zmieru. Mnoho úsilia venovali najmä jeho pestovaniu v provincii Bética, jedného z regiónov dnešného Španielska. Tento región zahrnoval dnešnú Córdobu, Sevillu a Cádiz. Olivy a olivový olej z tejto oblasti boli vychýrené v celej rímskej ríši vďaka svojej kvalite.

S príchodom Arabov do Španielska v roku 711 sa na juh Pyrenejského polostrova dostali ďalšie odrody olivovníkov. Európa vďačí Arabom aj za zlepšenie postupov pri zbere a použití olivového oleja pre konzervačné účely a na zálievku.

Od roku 400 sa pestovaniu olivovníkov venovali aj náboženské rády. Olivový olej bol považovaný za luxusný tovar a mohli si ho dovoliť iba vyššie vrstvy spoločnosti, prevažne duchovenstvo. V tomto období upadalo používanie olivového oleja pre prípravu jedál a stále častejšie sa používal pri bohoslužobných obradoch.

Krištof Kolumbus priviezol olivovník do Ameriky behom niektorej zo svojich ciest, ktoré uskutočnil po roku 1492. V 16. a 17. storočí sa olivovník úspešne pestoval aj v Peru, Chile, Argentíne (hlavne v provinciách La Rioja a Catamarca) a v Mexiku. V súčasnosti sa olivovník pestuje na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.

Olivová záhrada v Getsemane

V Jeruzaléme, kde sa nachádza Getsemanská (Olivová) záhrada, ešte aj dnes nájdeme osem majestátnych olivovníkov, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2000 rokov. Podľa Biblie sa práve v tejto olivovej záhrade modlil Ježis Kristus. Tieto olivovníky sa však líšia od dnešných stromov, ktoré už sú vyšľachtené.

tags: #olivový #strom #v #biblii #význam

Populárne príspevky:

• Uľahčite si prípravu zdravých jedál
• Pečená vykŕmená hus
• Zeleninové vzory v krížikovej výšivke
• Gondola a Medvieďa: Klasické slovenské zákusky
• Zapekané zemiaky s tuniakom: Jednoduchý recept