Kvalita potravín na Slovensku: Sú slovenské potraviny druhoradé?

Nájazdy slovenských gazdín do Rakúska za „lepšími pracími práškami“, prípadne skutočne mäsovými či mliečnymi výrobkami sú bežnou súčasťou života v Bratislave aj jej okolí už niekoľko rokov. Dôvody? Podľa vyjadrení spotrebiteľov z bežných a nie reprezentatívnych ankiet: lebo mnohé výrobky sú v Rakúsku kvalitnejšie a iné, pri porovnateľnej kvalite, lacnejšie. Slovenskí spotrebitelia sú síce na európske pomery menej uvedomelí, ale zrejme vedia posúdiť, čo im pri nedeľnom obede chutí viac. Preto rakúski obchodníci prijali slovenské predavačky a tešili sa z rastúcich tržieb.

Kvalita potravín je témou pre slovenských spotrebiteľov už roky. Až do vlaňajška sa však veľa nedialo. Obmedzovala sa na porovnania produktov rôznych výrobcov navzájom, prípadne na občasné kauzy okolo obchodníkov predávajúcich „béčkový“ tovar. Zaoberali sa ňou takmer výlučne spotrebiteľské združenia. Tento rok sa témy chopili politici, slovenský premiér Robert Fico (SMER) a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS).

Podkladom bol pre nich slovenský test 22 z niekoľko sto tisíc výrobkov, ktorý potvrdil, že slovenskí zákazníci dostávajú druhoradé potraviny. K testovaniu sa pridali aj Česko, Maďarsko a Poľsko s obdobnými výsledkami. Téma totiž zafungovala. Centrála EÚ na tlak krajín V4 nakoniec zareagovala a začala situáciu riešiť. Light motívom problematiky sa stali rybie prsty, nielen od značkového kapitána Iglo.

Veľkí výrobcovia potravín aj obchodníci majú problém. Na Slovensku či v Čechách predávajú horšiu kávu, menej mäsovú šunku a nápoje s lacnejšími sladidlami ako v Rakúsku či Nemecku. Už druhý tohtoročný test potvrdil, že ani rovnaké balenie či obal výrobku neznamenajú rovnaké zloženie výrobku v rôznych krajinách Únie. Najnovšie aj Európska komisia pripúšťa, že môže ísť o nekalú praktiku potravinárov.

Po veľkom mediálnom úspechu testu potravín číslo jeden vo februári tohto roka, Štátna veterinárna správa urobila druhý test. Vybrala 33 rôznych výrobkov, ktoré sa predávajú na oboch trhoch v rovnakom veľkom aj dizajnovanom balení.

Podľa riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozefa Bíreša „je výsledok ešte horší ako v prvom teste na jar“. Z testovaných dvojíc výrobkov len jeden bol na Slovensku kvalitnejší - balenie vlašských orechov. Súčasne 5 potravinových produktov bolo na oboch trhoch totožných. Ale pri 11. výrobkoch sa potvrdili malé a pri 16. Napríklad šunka zo slovenských obchodov mala nižší podiel mäsa, viac soli a menej bielkovín. Rakúska pizza mala bohatšiu oblohu. V teste sa hodnotila vôňa, chuť, farba, konzistencia, a celkový vzhľad. Inšpektori kontrolovali aj etikety - či pravdivo informujú o zložení, teda či uvádzajú všetky zložky a s pravdivými hodnotami (výživové ukazovatele, alergény a pod.). V certifikovaných laboratóriách sa analyzoval napríklad skutočný obsah mäsa, bielkovín a tuku v mliečnych výrobkoch i prítomnosť konzervačný látok, sladidiel či farbív.

Premiér Robert Fico pred časom k problému uviedol, že ide o typický príklad rozdeľovania Európanov na občanov prvej a druhej kategórie. „Možno to spôsobí nervozitu u niektorých predstaviteľov Európskej komisie, že sa nebudú zaoberať kečupom, a ja na to odpovedám, že tento problém je viac politický ako technický. Je to o dôveryhodnosti EÚ ako o inštitúcii,“ povedal premiér Fico doslova. Následne vyzval Brusel prijať účinné opatrenia.

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná zasa opakovane zdôrazňovala, že Slováci „určite neočakávajú, že dostanú umelé sladidlá, farbivá, viac éčok či menej mäsa“. Vyjadrenia slovenských politikov k téme postupne zvyšujú razanciu. Ak nezačne EK tento problém vážne riešiť, prijmú vraj protiopatrenia - obmedzia zahraničné potraviny na domácom trhu.

V praxi by tak rôzne vývarovne, reštaurácie ale aj jedálne úradov či škôl mohli nakupovať len slovenské ovocie, mäso, mliečne výrobky či zeleninu. Väčšina týchto vyhrážok bola určená slovenskému voličovi a nie Bruselu.

Výsledky testov sa nepríjemne dotýkajú produktov veľkých globálnych výrobcov potravín a významných, často nadnárodných, značiek. Ich manažéri v reakciách najčastejšie uvádzali, že platné predpisy dodržiavajú - žiadny nezakazuje výrobky v „inom zložení“ pre rôzne krajiny, ak sa na obaloch uvádzajú pravdivé informácie o produkte.

Záhada odlišnosti chuti rakúskej a slovenskej Coca Coly či iných nealko nápojov patriacich pod značku bola odhalená už dávnejšie. Tá rakúska je dosladená cukrom, slovenská kukuričným fruktózo - glukózovým sirupom. Lidl zasa po prvom teste, upozornil, že kontrolóri neporovnávali identický výrobok. Aj rakúska rodinná firma vyrábajúca 120 rokov cukrovinky Josef Manner & Comp. Rakúska Billa zasa uviedla, že testovaný produkt vlastnej značky Clever pomarančová limonáda predstavuje v zásade odlišný produkt na rôznych trhoch. Na Slovensku je to sýtený nápoj (bublinkový) s arómou a sladidlami v Rakúsku limonáda miešaná z pomarančovej šťavy so zníženým obsahom cukru. A v každej krajine vyrába tento nealko nápoj iný výrobca. Nestlé tiež po zverejnení českých testov bránila svoje cereálie Nesquik a čaj Nestea. Cereálie sa vraj líšia len v Nemecku, kde je zakázané pridávať vitamín D, železo a zinok. V iných 18. Opačný postup zvolil nemecký výrobca Bahlsen, ktorému vytýkali rozdiel v sušienkach na českom trhu.

Po tlaku krajín vyšehradskej štvorky sa EK začala problémom skutočne zaoberať. Milión pôjde na testovanie, teda financovanie štúdií či opatrení v oblasti presadzovania práva v jednotlivých krajinách. Druhý milión je určený na vytvorenie jednotnej metodiky testovania. Vypracuje ju Spoločné výskumné centrum (JRC). Brusel však zatiaľ odmieta upravovať existujúce právne predpisy. Tvrdí, že postačia existujúce. K dvom najdôležitejším euroúradníci vydali usmernenia. Ide v podstate o výklad alebo návod k Nariadeniu o poskytovaní informácií o potravinách. Eurokomisárka pre ochranu spotrebiteľov Věra Jourová. Súčasne EK poskytla výklad k „Smernici o nekalých obchodných praktikách“.

Aj eurokomisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová, pripustila, že dochádza k zásadnej zmene. Predaj dvojakej kvality tovarov pod rovnakou značkou sa po novom môže chápať ako neférová obchodná praktika.

tags: #oplatky #Manner #história

Populárne príspevky:

• Torta Elza s oblátkou
• Kompletný sprievodca pizzou Západ v Rimavskej Sobote
• Prispôsobenie interiéru Nissan Almera N16
• Ktorá bryndza je najlepšia?
• Kvalita vaječného bielka