Spor o Oštiepok: Ako Poľský Oscypek Vyvolal "Syrovú Vojnu" so Slovenskom
Spor medzi Slovenskou republikou (SR) a Poľskou republikou (PR) pre registráciu poľského syra oscypek sa konať nebude, uviedol na tlačovej besede veľvyslanec Poľskej republiky v Bratislave Zenon Kosiniak-Kamysz.
Biológia Tropilaelaps: Čo by mali vedieť včelári
Slovensko totiž bolo proti tomu, aby sa oštiepok stal registrovaným poľnohospodárskym výrobkom, pretože sa po storočia vyrába nie iba v Poľsku, ale tiež na Slovensku.
Poľsko a Slovensko pokračujú v spore o spôsob zaregistrovania syra oscypek a oštiepok v Európskej únii. Poľsko, ktoré vlani vo februári o mesiac predbehlo pri registrácii Slovensko, neskrýva prekvapenie nad slovenskou námietkou.
Slovenský minister už pripravil list svojmu poľskému kolegovi Dariuszovi Mamińskemu. Jureňa vyhlásil, že „obe strany sú odkázané na dohodu“. Po slovenskej námietke k poľskému podaniu o registráciu oscypeka ju očakáva aj Európska únia.
Podľa Jureňu aj mliekarov je dôležité, aby sa názvy oštiepok a oscypek neprekladali do jazykov krajín, kde sa budú predávať. A z hľadiska budúcnosti považuje za rozumné, aby bol slovenský syr registrovaný ako „oštiepok“, teda aby nenastala situácia, že druhová ochrana syra bude stiahnutá iba na poľský oscypek. Slovenské veto sa Poľsku nepáči, pretože predĺži proces registrácie.
Zástupca vedúceho ekonomického oddelenia poľského veľvyslanectva na Slovensku Milan Wenit uviedol, že z posledných signálov z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vyplýva, že obe strany by sa mohli dohodnúť. Poľsko a Slovensko majú necelých šesť mesiacov na to, aby spor vyriešili.
V zápisnici zo stretnutia slovenskej a poľskej strany v Krakove vo veci registrácie oštiepka a oscypka ako chránených názvov sa hovorí, že uvedené syry majú síce rovnaký historický pôvod a spoločnú tradíciu, no vzhľadom na rozdiely v spôsobe výroby a v charaktere konečného výrobku sú poľský oscypek a slovenský oštiepok dva rozdielne výrobky a možno ich oba zaregistrovať a vyvážať do zahraničia.
Pri výrobe týchto dvoch syrov sa v zápisnici uvádza 10 zásadných skutočností, ktoré dokazujú, že ide o dva celkom rozdielne výrobky. Do poľského oscypka sa napríklad pridáva maximálne 40 percent kravského mlieka, kým do slovenského oštiepka maximálne 80 percent. V Poľsku je dovolená iba ručná výroba oscypka, kým slovenský oštiepok sa môže vyrábať aj mechanicky.
Štáty sa dohodli, že názvy produktov sa nebudú prekladať. V Poľsku tak je "oscypek" a na Slovensku "oštiepok". Poľská i slovenská verzia syru sa vyrába z ovčieho mlieka, do ktorého sa primiešava kravské. V Poľsku nesmie podiel kravského mlieka prekračovať 40 percent, na Slovensku 80 percent.
Líšia sa tiež jeho produkcie. Zatiaľčo v Poľsku sa vyrába ručne, a to iba v niekoľko obciach v regióne Podhale, na Slovensku sa produkuje v celej krajine za použitie strojov.
Horali sa radujú z toho, že ich syr získal konečne ochrannú známku pôvodu. Budú si totiž môcť diktovať jeho ceny, ale zároveň musia splniť predpísané normy kvality. Podľa odborníkov ich zatiaľ spĺňa iba štvrtina syrov, ktoré dosiaľ niesli názov oscypek.
Ovčí syr oštiepok získal ochrannú známku Európskej únie.
Na registrácii špeciality regiónu Podhale, ktorý sa nachádza na juhu Poľska, severne od Vysokých Tatier, čakali v Poľsku rok.
Slovenskí výrobcovia zo Zázrivej požiadali o jeho registráciu, aby sa v budúcnosti používal iba názov zázrivský korbáčik.
Slovensko a Poľsko uzavreli spory o používanie názvov poľského syra oscypek a slovenského oštiepka. Dohodli sa, že názvy produktov sa nebudú prekladať a štáty si nebudú navzájom brániť pri registrácii svojich syrov v Európskej únii. „Dohoda hovorí o tom, že obidva názvy, aj slovenský oštiepok, aj oscypek, sa nebudú prekladať a budú sa uvádzať vo svojich národných jazykoch.
Spor medzi oboma štátmi vznikol po tom, čo Poľsko požiadalo o registráciu svojho syra. „Sme toho názoru, že sú to dva rôzne výrobky, pretože sú vyrábané zo surovín, ktoré sa vyrábajú v rôznych štátoch. Súčasťou dohody sú podľa Jureňu aj deklarácie zväzov producentov z oboch štátov, v ktorých sa zaviazali, že nebudú podávať námietky.
Koncom vlaňajška sa medzi Poľskom a Slovenskom objavil tiež spor o ďalšiu tradičnú slovenskú syrovú pochúťku - korbáčik, ktorý sa vyrába najmä v oravskej obci Zázrivá.
Úrad priemyselného vlastníctva SR a Slovenský mliekarenský zväz sú však nespokojné a napadli registráciu oscypeka. „Pokiaľ by prešiel poľský návrh, ktorý ochraňuje druhový názov syra, nedá sa vylúčiť, že v budúcnosti by slovenskí výrobcovia nemuseli vyrábať oštiepok vôbec,“ povedala výkonná riaditeľka Slovenského mliekarenského zväzu Zuzana Nouzovská.
A nestačí ani slovenskému ministrovi pôdohospodárstva Miroslavovi Jureňovi. Ten krakovskú dohodu, označil iba za zápis na úrovni expertov. Rokovanie z Krakova „musí byť povýšené na dohodu na ministerskej úrovni,“ povedal Jureňa.
Rozdiely vo výrobe oscypka a oštiepka
Hlavné rozdiely vo výrobe oscypka a oštiepka:
- Použité mlieko: Do poľského oscypka sa pridáva maximálne 40 % kravského mlieka, zatiaľ čo do slovenského oštiepka maximálne 80 %.
- Výroba: V Poľsku je povolená iba ručná výroba oscypka, kým slovenský oštiepok sa môže vyrábať aj mechanicky.
- Miesto výroby: Oscypek sa vyrába iba v niekoľkých obciach v regióne Podhale, zatiaľ čo oštiepok sa produkuje na celom Slovensku.
Nasledujúca tabuľka sumarizuje hlavné rozdiely medzi týmito dvoma syrmi:
| Charakteristika | Oscypek (Poľsko) | Oštiepok (Slovensko) |
|---|---|---|
| Podiel kravského mlieka | Max. 40 % | Max. 80 % |
| Spôsob výroby | Ručná | Ručná alebo mechanická |
| Oblasť výroby | Región Podhale | Celé Slovensko |
tags: #ostiepok #polsky #zakaz #v #slovenskom #jazyku
