Otravené kuracie mäso: Prípad Slovensko-Holandsko
Bezpečnosť potravín je kľúčová pre zdravie a pohodu obyvateľov. V nedávnom prípade sa však na Slovensku objavil problém s kontaminovaným kuracím mäsom pochádzajúcim z Holandska, čo vyvoláva otázky o efektívnosti kontrol a ochrane spotrebiteľov.
Na ilustráciu závažnosti aktuálnej situácie stačia dve čísla. Už pri pohľade na ne je totiž jasné, do akej miery je nastolený trend udržateľný. Kým v roku 2007 predstavovali verejné výdavky 23 miliárd eur, v roku 2023 by mal štát „zhltnúť“ 59 miliárd eur.
Je nemysliteľné, aby sme na Slovensku mali takmer tritisíc obcí a de facto každá z nich mala svojho starostu. Výsledkom je, že plat starostu „zožerie“ veľkú časť rozpočtu dediny. Nehovoriac o tom, že malé obce nedokážu vygenerovať dostatočný počet kvalifikovaných starostov či ďalších pracovníkov úradu.
Z posledného sčítania obyvateľov v roku 2021 vyplynulo, že na Slovensku je 2 927 miest a dedín vrátane mestských častí Bratislavy (17 mestských častí) a Košíc (22 mestských častí). Osem z desiatich obcí má pritom menej ako dvetisíc obyvateľov - presne 2 454 obcí, čo predstavuje 83 percent z celkového počtu. V štyroch desiatkach dedín nežije ani polstovka ľudí a viac ako štyri stovky obcí nemajú ani dvesto obyvateľov. Viac ako pätina z celkového počtu obcí leží na území Prešovského samosprávneho kraja (665 miest a obcí), ktorý dlhodobo zápasí s nadpriemernou nezamestnanosťou. Nasledujú Košický (516 obcí) a Nitriansky kraj (461 obcí).
V posledných komunálnych voľbách v roku 2022 si občania zvolili viac ako 2 900 starostov a vyše stovku primátorov. Počet poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev prekročil 20-tisíc. Výsledkom je, že v počte starostov na 100-tisíc obyvateľov figuruje Slovensko na popredných miestach v Európskej únii. Z porovnania zverejnenom v roku 2018 vyplynulo, že košatejšiu samosprávu čo do počtu starostov a primátorov mali už len Česká republika a Francúzsko.
Po príklady, ako sa to dá urobiť lacnejšie a efektívnejšie, pritom netreba chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť do susedného Poľska, kde existujú správne celky, takzvané municipality, zahŕňajúce aj desiatky dedín. Skvelým príkladom je tiež Dánsko, ktoré je počtom obyvateľov podobné Slovensku. Táto škandinávska krajina urobila pred necelými dvoma desaťročiami zásadnú komunálnu reformu, vďaka čomu dokázala znížiť počet obcí z 1388 len na 271. Viac ako tisícka sa zlúčila dobrovoľne, niekoľko stoviek sa muselo podriadiť nariadeniu zhora.
Zároveň sa na novovzniknuté mestá a obce presunulo viacero dôležitých kompetencií ako ochrana a kontrola životného prostredia, vzdelávanie dospelých či ďalšie špeciálne sociálne služby ako napríklad sprostredkovanie práce.
Pripomeňme, že počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením atakoval v roku 2022 hranicu 888-tisíc ľudí. Za posledné dva roky pritom stúpol o 93-tisíc mužov, žien a detí. Pre objektivitu treba doplniť, že sa na tom podpísali aj negatívne dôsledky pandémie koronavírusu na ekonomiku.
Vysoké verejné výdavky vyžadujú vysoké zdanenie, ktoré nielen spomaľuje ekonomický rast, ale hlavne znižuje slobodu rozhodovania občanov. „Služby štátu si nemôžeme objednať, musíme ich akceptovať, aj keď s nimi nie sme spokojní. Vysoká miera prerozdelenia zvyšuje moc politikov a úradníkov, obmedzuje priestor pre rozhodovanie daňovníkov,“ varuje analytik INESS.
Verejná správa prostredníctvom výdavkov prerozdeľuje enormne veľkú časť zdrojov vytvorených v ekonomike a presúva ich na základe politických rozhodnutí do menej efektívnejších činností. Tým nielenže vytláča súkromné aktivity, ale zároveň odčerpáva produktívny kapitál, výrazne zaťažuje tvorcov ekonomických zdrojov a vnáša falošné signály do rozhodovania. „To deformuje konkurenčné prostredie, podporuje morálny hazard, korupciu a závislosť ľudí od štátu a celkovo brzdí prosperitu ľudí. Dôsledkom tak je i čoraz rozšírenejšie prepojenie súkromného sektora so štátom a rozmáhajúca sa mentalita nárokovateľnosti,“ vysvetľuje Gonda.
Dobrým výpovedným číslom, kam až siaha vplyv štátu a ako veľmi ovplyvňuje naše životy, je celkové daňové bremeno, ktoré pravidelne zverejňuje KIMRŠ. Tento údaj vyčísľuje, koľko zaplatí priemerne zarábajúci človek každý rok na všetkých daniach, odvodoch a povinných poplatkoch štátu a samospráve. Daňové bremeno tak ukazuje, o akej veľkej časti zárobkov nerozhodujú priamo pracujúci ľudia, ale politici a úradníci. Za tento rok dosiahla úroveň celkového daňového bremena na Slovensku 63,27 percenta. V susednom Česku je to o niečo menej (62,58 percenta) a v Poľsku zase viac (64,99 percenta). Pre úplnosť treba dodať, že ľudia dostanú časť z týchto peňazí naspäť v podobe sociálnych transferov.
Priemerný starobný dôchodok na Slovensku dosiahol na začiatku roka 575 eur, v septembri 2023 už prekročil 600-eurovú hranicu (643,70 eura). Kým niektorí by to zrejme vyhlásili za almužnu, časť odborníkov upozorňuje na podľa nich kľúčový faktor pre porovnávanie, a to miestne mzdy. Z údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vyplýva, že priemerná miera náhrady čistého pracovného príjmu dôchodkom je u nás pri priemernej mzde až 69,4 percenta. To znamená, že penzisti poberajú takmer 70 percent svojho dovtedajšieho oficiálneho príjmu. Priemer za ostatné krajiny OECD je na úrovni 62,4 percenta. Pre úplnosť dodajme, že priemerná mesačná nominálna mzda dosiahla v druhom štvrťroku 2023 výšku 1 419 eur.
Šéf nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth upozorňuje, že navrhované zmeny ministra práce Erika Tomáša (Hlas), medzi ktoré patrí zrušenie rodičovského dôchodku a navýšenie 13. dôchodku, ešte viac ohrozia udržateľnosť penzijného systému. „V nasledujúcich rokoch totiž môžu vytvoriť nekryté financovanie v objeme takmer 200 až 300 miliónov eur ročne. Medializovaný 13. dôchodok totiž bude valorizovaný, zatiaľ čo doterajší nebol. De facto by sa tak cenovka za túto zmenu vyšplhala k porovnateľnej sume, akú stojí aktuálne vyplácaný rodičovský dôchodok,“ tvrdí Tóth.
Tóth sa pozastavuje tiež nad tým, ako politici neustále nadbiehajú seniorom, a jasne ukazuje na neefektívne smerovanie sociálnej pomoci pre tých najzraniteľnejších. Najnovšie dostupné štatistiky o príjmovej chudobe z dielne štatistického úradu totiž hovoria, že 9,5 percenta dôchodcov má príjem pod hranicou rizika chudoby, pričom v rámci celkovej populácie je to 13,7 percenta. „Z toho definične vyplýva, že plošné dodatočné podpory dôchodcov z dôvodu chudoby nemôžu byť dostatočne adresné. Alebo inak, je to, ako keby celé Slovensko dotovalo Žilinský kraj, hoci Prešovský, Košický, Banskobystrický a Nitriansky kraj sú s vyšším rizikom chudoby,“ približuje Tóth.
V slovenskej spoločnosti žijú omnoho ohrozenejšie skupiny. Napríklad domácnosti, ktoré majú deti, žijú v dvakrát vyššej príjmovej chudobe. A z toho domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú takmer päťkrát vyššiu príjmovú chudobu (45,9 percenta) ako penzisti. Podobné závery vychádzajú aj po započítaní sociálneho vylúčenia. Takáto chudoba je prítomná v celkovej populácii na úrovni 16,5 percenta, zatiaľ čo pre dôchodcov predstavuje len 13 percent.
Napriek všetkým spomenutým okolnostiam znenie programového vyhlásenia vlády, ktoré predstavil kabinet Roberta Fica, naznačuje, že v nasledujúcom volebnom období sa plytvanie verejných zdrojov nezastaví. Naopak, vláda sa chystá ešte viac zväčšovať vplyv štátu.
Riziká spojené s kontaminovaným mäsom
Otrava jedlom môže mať vážne následky pre zdravie, vrátane:
- Hnačky a zvracanie
- Bolesti brucha
- Horúčky
- V závažných prípadoch až hospitalizácia
Čo robiť, ak máte podozrenie na otravu?
- Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.
- Informujte príslušné orgány o svojom podozrení.
- Uchovajte zvyšky jedla na analýzu.
Prevencia
Ako sa chrániť pred kontaminovaným mäsom?
- Nakupujte mäso len od dôveryhodných predajcov.
- Dôkladne tepelne upravte mäso pred konzumáciou.
- Dbajte na správne skladovanie mäsa.
Prípad kontaminovaného kuracieho mäsa je vážnym varovaním. Je nevyhnutné, aby sa posilnili kontroly a zabezpečila transparentnosť v celom dodávateľskom reťazci potravín. Spotrebitelia majú právo na bezpečné a kvalitné potraviny.
Zodpovedná hospodárska a sociálna politika znamená sústrediť sa na najviac ohrozené skupiny, nie pomoc všetkým. Toto je však chronický problém slovenských vlád, ktoré nielenže zvýšili daňové príjmy o päť percent HDP za posledných desať rokov, ale dnes končia s rekordným deficitom,“ zdôrazňuje Ďurana. Dodáva, že súčasné výdavky sú do istej miery nafúknuté plánom obnovy, dočerpávaním eurofondov, ale aj extrémne drahou kompenzáciou cien energií.
Otrava jedlom: Príčiny, príznaky a liečba od Dr. Berga
tags: #otravené #kuracie #mäso #Slovensko #Holandsko #prípad
