Ovocie a zelenina a ich význam pre zdravie

Ovocie a zelenina sú neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy a zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní dobrého zdravia. Ich konzumácia je spojená so znížením rizika chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne ochorenia a niektoré druhy rakoviny. Tieto plody, ktoré sú pre nás darom od matky prírody obsahujú veľké množstvo vitamínov, ktoré sú dôležité nie len pre zdravý vývin a fungovanie nášho organizmu, ale takisto sú zaručenou prevenciou pred mnohými ochoreniami. Poďme sa pozrieť na rozdelenie, druhy a vlastnosti ovocia a zeleniny, aby sme lepšie pochopili ich význam v našej strave.

Rozdelenie ovocia a zeleniny

Rozdelenie medzi ovocím a zeleninou sa na prvý pohľad zdá jednoduché, no botanici a kuchári majú na túto otázku odlišné pohľady. Botanická klasifikácia potravín je niekedy v rozpore s tým, ako ich vnímame a používame v kuchyni. Z botanického hľadiska je ovocie akákoľvek časť rastliny, ktorá obsahuje semená a vyrastá z kvetu. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene.

Prípad paradajky: Právny spor o klasifikáciu

Jedným z najznámejších právnych sporov týkajúcich sa tejto problematiky bol prípad Nix vs. Hedden z roku 1893, ktorý sa dostal až na Najvyššom súde v USA. Veľkoobchodník John Nix & Co. namietal voči dovoznému clu na paradajky, pretože ovocie bolo od tejto dane oslobodené. Súd mal však iný názor a sudca Horace Gray vyhlásil, že keďže paradajky sa bežne pripravujú a konzumujú ako zelenina, za zeleninu sa budú považovať aj v colných predpisoch.

Ďalšie kontroverzné príklady

Aj keď sú paradajky v tomto prípade najznámejším príkladom zámeny, nie sú jediné. Letné tekvice, zimné tekvice, uhorky, baklažány či papriky sú tiež z botanického hľadiska ovocie, no v kuchyni ich vnímame a používame ako zeleninu.

Ovocie, dar od matky prírody, je významnou zložkou našej každodennej stravy. Dozreté ovocie vzhľadom na veľké množstvo cukru je zvyčajne veľmi sladké. Často je to ovocie, ktoré je veľmi šťavnaté a aromatické. Obsahuje mnoho vitamínov a minerálov.

Druhy ovocia

Kôstkové ovocie: Má vo vnútri kôstku. Patrí sem napríklad broskyňa, slivka, čerešňa a marhuľa.
Bobuľovité ovocie: Je malé ovocie so šťavnatou, jedlou dužinou, ktorá obsahuje malé semienka. Toto ovocie je zvyčajne veľmi bohaté na vitamíny.
Jablkové ovocie: Ich jedlou časťou je oplodie, čiže dužina. Patrí sem napríklad jablko a hruška.
Citrusové ovocie: Patrí sem ovocie z rastlín, ktoré sa volajú citrusy. Sú pestované v teplom podnebí a odtiaľ sú privážané do slovenských obchodov. Ovocie je zvyčajne mäsité a veľmi šťavnaté. Patrí sem napríklad pomaranč, citrón, mandarínka a grapefruit.
Exotické ovocie: Je pestované v tropických a subtropických pásmach. Jeho typickou vlastnosťou je neznášanlivosť mrazov. Patrí sem napríklad mango, avokádo, liči a karambola.

Zloženie ovocia: Ovocie obsahuje v priemere 80 - 90 % vody, veľmi málo bielkovín aj tukov, ale pomerne veľa sacharidov (10 - 20 %), najviac glukózu a fruktózu, vlákninu a ďalšie fytonutrienty. V ovocí sa nachádzajú voľné aj viazané organické kyseliny (jablčná, citrónová, vinná), prchavé aromatické látky, triesloviny, silice a farbivá. Mnohé z nich sú biologicky účinné. Ovocie má vyšší obsah polyfenolov než zelenina. V ovocí prevládajú proantokyanidíny - v baze čiernej, jablkách, slivkách, červenom hrozne a brusniciach. Antokyaníny sa vyskytujú len v niektorých druhoch ovocia.

Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.

Druhy zeleniny

Koreňová zelenina: Všetku zeleninu, u ktorej je jedlou časťou koreň, zaraďujeme do skupiny koreňovej zeleniny. Medzi nimi sa nachádza okrem iných, mrkva, petržlen, zeler, červená repa a reďkovka.
Cibuľová zelenina: Vzhľadom na vysoké množstvo éterických olejov, cibuľová zelenina vyzdvihuje chuť jedla. Charakteristickou vlastnosťou zeleniny sú početné vrstvy šupiek. Patrí sem napríklad cibuľa, cesnak, pór a pažítka.
Listová zelenina: K listovej zelenine patrí mnoho rastlín a rôznych čeľadí. Sú to napr. šalát, špenát, šťaveľ, čakanka, a dokonca aj petržlenová vňať. Zelenina z tejto skupiny je veľmi bohatým zdrojom vitamínov a minerálnych látok.
Kapustová zelenina: Je zeleninou, kde jedlou časťou sú listy a stonky alebo nerozvinuté kvetenstvo. Je to veľmi hodnotná skupina vzhľadom na vysoké nutričné hodnoty a je dokonale vhodná na dlhodobé skladovanie. Patrí sem napríklad kapusta, kel, karfiol a brokolica.
Strukoviny: Plody a semená strukovín sú po obilninách druhým najdôležitejším zdrojom rastlinnej potravy pre ľudí. Obsahujú mnoho cenných výživových zložiek, vrátene bielkovín. Medzi strukovinami môžeme nájsť napr. hrach, fazuľa a šošovica.
Ľuľkovitá zelenina: Je z botanického hľadiska ovocím - jej jedlou časťou je dozretý plod rastliny. Napriek tomu je v gastronómii vďaka svojim chuťovým vlastnosťami zaradená medzi zeleninu. Patrí sem napríklad paradajka, paprika a baklažán.
Tekvicová zelenina: Je výnimočne zdravá, pretože väčšina druhov nezhromažďuje v sebe ťažké kovy. Je bohatá na vitamíny a minerály. Patrí sem napríklad tekvica, uhorka a cuketa.

Zloženie zeleniny: Zelenina obsahuje oveľa menej jednoduchých cukrov, má preto nižšiu energetickú hodnotu aj glykemický index, čo jej dáva významné postavenie v redukčných diétach, ale aj pri snahe udržať si normálnu hmotnosť. Zelenina má významnú úlohu aj v prevencii chronických chorôb a pri upevňovaní celkového zdravia. Obsahuje až 75 - 95 % vody a v porovnaní s ovocím menej bielkovín, tukov aj sacharidov, ktoré sú zanedbateľným zdrojom energie, skôr ovplyvňujú chuť zeleniny. Množstvo vitamínov a fytonutrientov v zelenine závisí od druhu, zrelosti, spôsobu skladovania a od klimatických podmienok. Najhodnotnejšia je zelenina z domácich zdrojov, lebo sa dostáva na trh bezprostredne po zbere so zachovanými výživnými a ochrannými látkami.

Vlastnosti ovocia a zeleniny

Ovocie a zelenina sú bohaté na vitamíny, minerály, vlákninu a fytonutrienty, ktoré majú pozitívny vplyv na naše zdravie.

Fytonutrienty: Skryté poklady

V súčasnosti existuje mnoho dôkazov, že za zdraviu prospešné účinky ovocia a zeleniny sú vo veľkej miere zodpovedné fytonutrienty, najmä polyfenolové zlúčeniny. Medzi ne patria napríklad flavonoidy, flavonoly, katechíny, antokyanidíny, isoflavonoidy a resveratrol. Fytonutrienty sú rôznorodou skupinou chemických látok nachádzajúcich sa v rastlinnej potrave okrem hlavných živín, vitamínov a minerálnych látok. Sú súčasťou prírodného obranného systému rastliny, chránia ju pred baktériami, plesňami a hmyzom. Dodávajú rastlinám špecifickú farbu, chuť a vôňu, čím lákajú hmyz na opelenie. Nachádzajú sa vo všetkých jedlých častiach ovocia a zeleniny, ale najväčšia koncentrácia je v šupke. Preto je vhodné konzumovať tieto produkty neošúpané. Pre život človeka nie sú fytonutrienty nevyhnutné, ale majú biologickú aktivitu a špecifické účinky, ktoré pomáhajú v prevencii chronických chorôb.

Vláknina: Dôležitá pre trávenie a prevenciu obezity

Vlákninu potravy tvoria jedlé časti rastlín, ktoré sú odolné voči tráveniu a absorpcii v tenkom čreve a úplne alebo čiastočne sa fermentujú až v hrubom čreve. Vláknina sa prirodzene vyskytuje vo všetkých potravinách rastlinného pôvodu. Ovocie a zelenina sú zdrojom vo vode rozpustnej vlákniny, najmä pektínu. Vláknina, hlavne jej rozpustné zložky, pri prechode tráviacim traktom napučí. Vzniknutá rôsolovitá hmota má vysokú schopnosť viazať vodu a zväčšiť tak svoj objem. Vzniká pocit nasýtenia a potrava ľahšie prechádza tráviacim traktom. Vláknina má vynikajúce uplatnenie v prevencii a liečbe obezity či zápchy.

Zdravotné benefity ovocia a zeleniny

Konzumácia dostatočného množstva zeleniny a ovocia prináša hneď viacero zdravotných benefitov. Sú nimi napríklad správny vývoj u detí, väčšia dĺžka života, lepšie mentálne a kardiovaskulárne zdravie či lepšia imunita. Príjem požadovanej miery zeleniny a ovocia tiež znižuje riziko chronických ochorení, rakoviny, či srdcových chorôb. Pomáha chrániť bunky pred poškodením, znižuje riziko tvorby krvných zrazenín a bojuje proti zápalom v tele.

Ochranný účinok proti nádorom: Dôkazy o ochrannom účinku zvýšenej konzumácie ovocia a zeleniny v prevencii nádorov sa týkajú najmä rakoviny žalúdka, dvanástnika, pľúc, ústnej dutiny a hltana, maternice, pankreasu a hrubého čreva.
Znižovanie úmrtnosti: Podľa vedcov z Číny a Harvardu, ktorí analyzovali výsledky 16 štúdií, v rámci ktorých sa sledovalo takmer 850-tisíc osôb, existujú dôkazy o tom, že vyššia spotreba ovocia a zeleniny súvisí s nižšou celkovou, ale najmä kardiovaskulárnou úmrtnosťou.
Kontrola hmotnosti: Vedci z Harvardovej univerzity, ktorí 24 rokov sledovali viac ako 124-tisíc mužov a žien vo veku 27 - 65 rokov, okrem toho zistili, že vyšší príjem ovocia a zeleniny bohatej na flavonoidy môže prispieť k udržaniu normálnej hmotnosti v dospelom veku a flavonoidy takto môžu účinne pomáhať v prevencii obezity a jej možných dôsledkov.
Vplyv na pokožku: Vitamíny a ďalšie fytonutrienty obsiahnuté v zelenine majú blahodarný vplyv nielen na organizmus ako celok, ale aj na jednotlivé orgány. Koža je osobitne citlivá na vonkajšie vplyvy, preto dostatočný prísun vitamínov a antioxidantov pomáha spomaľovať jej starnutie a zmierňovať poškodenie z vplyvov prostredia.

Ovocné a zeleninové šťavy: Rýchly zdroj vitamínov

Konzumácia ovocných a zeleninových štiav závisí od sezónnej dostupnosti ovocia a zeleniny a od dostatku času na jej čistenie a prípravu. Najvhodnejšie sú čerstvo odšťavené alebo zmixované z celého ovocia a zeleniny. Sú bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a stopových prvkov, rýchlo a ľahko stráviteľné. Mali by sa piť čerstvé, ihneď po odšťavení. Šťavy sa neodporúča uskladňovať, dokonca ani v chladničke alebo mrazničke.

Nadmerná konzumácia štiav a jej riziká

Priaznivé účinky ovocných a zeleninových štiav neznamenajú čím viac, tým lepšie. Niektoré druhy ovocia obsahujú veľa jednoduchých cukrov, najmä ovocného cukru - fruktózy. Neobmedzená konzumácia štiav a smoothies môže znamenať nadmerný príjem cukrov, čo môže mať vplyv na hladinu cukru v krvi a paradoxne posilňovať pocit hladu. Keďže fruktóza sa spracováva v pečeni, pri jej nadmernom príjme často dochádza k obezite, pretože sa prednostne premieňa na tuk a môže dôjsť až k stukovateniu pečene. Okrem toho je známe, že cukor negatívne pôsobí aj na pleť a urýchľuje starnutie. Takže každodenná konzumácia litrov štiav či smoothies môže mať paradoxne negatívny vplyv na zdravie.

Zeleninové smoothie - Roman Paulus - Kulinářská Akademie Lidlu

Ako zaradiť ovocie a zeleninu do stravy

Vychutnávajte si rozličné druhy ovocia a zeleniny každý deň. Snažte sa skonzumovať päť dávok denne a vyberajte si plodiny rôznych farieb, aby ste si zabezpečili optimálnu zmes živín. Zelenina a ovocie by mali byť základnou zložkou zdravej a vyváženej stravy, pretože svojim obsahom pripomínajú ozajstnú superpotravinu. Sú skvelým zdrojom vitamínov, minerálnych látok, polyfenolov, antioxidantov a vlákniny. Naproti tomu obsahujú len veľmi nízky obsah energie a tukov, keďže sú tvorené najmä vodou. Aby toho nebolo málo, nenájdeme v nich žiadnu soľ ani cholesterol.

Odporúčaný počet porcií a ich definícia

Denne by sme mali skonzumovať aspoň 400 gramov zeleniny a ovocie. To predstavuje asi 5-7 porcií, čo môžeme prirovnať k rovnakému počtu hrstí. Prevládať by mala zelenina, ktorá obsahuje menej cukru ako ovocie. Pre obe však platí, že by sme ich mali konzumovať najmä čerstvé, prípadne zľahka tepelne upravené. Mimo sezóny môžeme siahnuť po mrazenom ovocí a zelenine, ktoré si uchovávajú výživovú hodnotu. Najdôležitejšie je, aby zelenina a ovocie tvorili základ každého jedálnička. Je vhodné, aby boli súčasťou každého jedla.

Tipy na zvýšenie príjmu ovocia a zeleniny

Ak máte záujem zvýšiť príjem ovocia a zeleniny, aj napriek hektickému životnému štýlu, existuje mnoho praktických tipov a trikov, ktoré vám to uľahčia:

Raňajky: Začnite deň pestrofarebne s ovocným džúsom, nastrúhajte mrkvu, jablko alebo cuketu do ovsenej kaše, nahraďte slaninu a klobásy zeleninovou alternatívou.
Obed: Pridajte si k sendviču nakrájanú zeleninu, ak preferujete šalát, snažte sa, aby každá zelenina tvorila aspoň 80g porciu.
Večera: Oživte svoj tanier rôznymi farbami a vytvorte si vlastnú kombináciu obľúbeného ovocia a zeleniny.
Dezert: Skúste naplniť jablko sušeným ovocím a orechami a upiecť ho, alebo si pripravte pečenú hrušku.

Dôležitosť striedmosti a rozmanitosti

Je dôležité dbať na striedmosť a konzumovať rôzne druhy ovocia a zeleniny. Medzi ľuďmi koluje fráza o piatich porciách denne, no v súčasnosti sa odporúča zvýšiť toto číslo na sedem. Bez ohľadu na presný počet, cieľom je prijímať viac ovocia a zeleniny, ako doteraz.

Význam zeleniny

Zelenina je často opomíjanou zložkou jedálnička, čo je chyba. Má zásadný vplyv na fungovanie nášho organizmu a celkového zdravia. Pomáha predchádzať chorobám, ako je infarkt, mŕtvica a rakovina. Má nízky obsah kalórií a nespočetné množstvo zdravotných vlastností a prínosov.

Spolu s ovocím by mala pokryť viac ako polovicu dennej potreby potravy, pričom zelenina by mala tvoriť ¾ a ovocie ¼ tejto potreby.

Vitamíny a minerály v zelenine

Vitamíny: Zelenina obsahuje beta karotén, vitamíny B, C, E, K a PP, ktoré regulujú všetky procesy prebiehajúce v tele.
Minerály: Sú stavebnými kameňmi kostí a zubov, ale aj regulátorom acidobázickej a hormonálnej rovnováhy organizmu. Zúčastňujú sa na procese metabolizmu bielkovín, sacharidov a tukov.
Vláknina: Má stabilizačný účinok na hladinu glukózy v krvi, zbavuje telo ťažkých kovov a toxínov, pomáha pri zápche a bolestiach spojených s hemoroidmi, zabraňuje rozvoju rakoviny a pomáha v boji s nadváhou.
Voda: Je hlavnou zložkou organizmu (cca 70%). Jej pravidelný prísun je základom každého jedálnička. Zodpovedná za udržanie vhodnej telesnej teploty, uľahčuje koncentráciu, odstraňuje toxíny, chráni pred rakovinou a zlepšuje metabolizmus.

Farby zeleniny a ich benefity

Zelená zelenina: Je bohatá na luteín, ktorý priaznivo pôsobí na zrak. Obsahuje vitamíny C a K, draslík a kyselinu listovú, ktorá je nevyhnutná na správne fungovanie nervového systému.
Červená zelenina: Táto farebná skupina zeleniny je bohatá na karotenoidy, ktoré ovplyvňujú mladistvý vzhľad pokožky. Lykopén obsiahnutý v červenej zelenine má pozitívny vplyv na srdce, znižuje riziko infarktu a rakoviny a zároveň zlepšuje fungovanie obehového systému. Navyše znižuje hladinu cholesterolu v krvi.
Fialová zelenina: Spoločným menovateľom tejto zeleniny sú antokyány, ktoré zachytávajú voľné radikály a upokojujú sietnicu, pomáhajú predchádzať hypertenzii a ochoreniam močových ciest. Medzi fialovú zeleninu patrí napríklad baklažán, červená repa alebo červená cibuľa.

Konzervovanie ovocia a zeleniny

Ovocie i zelenina podliehajú skaze, a preto ich musíme starostlivo preberať a skladovať. Hlavné podmienky skladovania ovocia a zeleniny sú dodržať teplotu a relatívnu vlhkosť v skladových priestoroch. Odporúčaná teplota je 0 - 1 °C (pre zemiaky 1 - 2 °C). Odporúčaná relatívna vlhkosť je 85 - 90 % (pri cibuľovej zelenine 70 %). V globále nesmie byť teplota iná ako 0 - 5 °C. Skladovacie priestory sa musia pravidelne vetrať. Produkty sa musia kontrolovať a preberať.

Spotreba ovocia a zeleniny na Slovensku

V posledných rokoch sledujeme nepriaznivý postupný pokles v spotrebe ovocia a zeleniny na Slovensku. Spotreba zeleniny klesla za posledných 15 rokov zo 105 kg na 80-85 kg na obyvateľa a na rok. Spotreba ovocia poklesla zo 62 na 51 kg, pričom klesá hlavne spotreba domáceho tradičného ovocia. Spotreba citrusov má postupne stúpajúcu tendenciu. Na Slovensku tak prijímame iba 65-75 percent z odporúčanej spotreby ovocia, ktorá je 78-98 kg na osobu a rok. V Európe za nami zaostáva iba Írsko a Veľká Británia. Tradične viac ovocia prijímajú v krajinách okolo Stredozemného mora, hlavne v Taliansku a Portugalsku. V spotrebe zeleniny je situácia priaznivejšia. Je o niečo nižšia ako je priemer v štátoch Európskej únie.

	Ovocie	Zelenina
Odporúčaná spotreba	78-98 kg na osobu a rok	103-127 kg na osobu a rok

Zdroje vitamínov v ovocí a zelenine

Červená a žltá paprika, paradajky, mango, ananás, višne, žltý a červený melón.
Bobuľové ovocie - čučoriedky a maliny.
Sladké zemiaky, tekvice a mrkva.

Ako správne pripravovať zeleninu

Zeleninu nelúpte, pokiaľ nie je tepelne upravená, aby si zachovala maximálnu možnú nutričnú hodnotu. Zeleninu povarte maximálne krátku chvíľku, prikrytú, aby sa obmedzil prístup kyslíka. Zelenina by mala byť mierne mäkká, nikdy nesmie byť prevarená.

tags: #ovocie #a #zelenina #a #jej #vyznam