Ovocie a zelenina: Kľúč k podpore slovenského poľnohospodárstva

Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na Slovensku je dlhodobo na nízkej úrovni. Táto situácia má viacero aspektov, ktoré je potrebné preskúmať, vrátane sebestačnosti, produkcie, pestovaných druhov, ekonomických dopadov a možností na zlepšenie.

Nízka sebestačnosť a jej dôsledky

Keby sme sa spoliehali len na zeleninu od našich farmárov, ročne by sme jej zjedli len štvrtinu v porovnaní so súčasnosťou. Nízka sebestačnosť má aj ekonomické dopady, pretože väčšinu zeleniny musíme doviezť.

Ministerstvo pôdohospodárstva konštatuje, že spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na obyvateľa je na Slovensku dlhodobo nízka. Podľa odporúčaní by mal každý z nás každoročne skonzumovať zhruba 127 kilogramov zeleniny. Situačná správa meria aj sebestačnosť v jednotlivých druhoch zeleniny, čiže koľko zo spotreby pokrýva domáca produkcia.

Domácu produkciu ale zachraňuje silná záhradkárska tradícia. Agrorezort totiž odhaduje, že vďaka samozásobovaniu je sebestačnosť v zelenine na úrovni 51 percent.

Produkcia zeleniny a trendy

Celkovo sa na Slovensku za rok využije - čiže priamo spotrebuje alebo spracuje - bezmála 700 tisíc ton zeleniny. Dobrou správou ale je, že produkcia zeleniny na farmách v čase pomalými krokmi rastie. Ešte v roku 2019 slovenskí poľnohospodári z ornej pôdy zozbierali len 125 tisíc ton, o štyri roky neskôr už 143 tisíc ton. To je vďaka lepším úrodám ale hlavne preto, že farmári pestujú zeleninu čoraz viac.

V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny. Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny. Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov.

V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta. Pestovanie zeleniny a zemiakov je výrazným spôsobom ovplyvňované poveternostnými podmienkami, najmä úhrnom prírodných zrážok.

Pestované druhy zeleniny

A aké druhy zeleniny sa na Slovensku najviac pestujú? U väčšiny druhov zeleniny vidieť klesajúci trend: kapusta, petržlen, uhorky, rôzne šaláty, či karfiol - všetky sa pestujú na čoraz menších plochách. V kontexte slovenského poľnohospodárstva je ale zelenina ako kvapka v mori. Nepestuje sa totiž ani na jednom percente celkovej výmery ornej pôdy.

Tak zoberme si napríklad mrkvu. Tá sa pestuje na 488 hektároch, čo stačí na pokrytie štvrtiny spotreby na Slovensku. Takto by sa dalo pokračovať.

Ekonomické aspekty a zahraničný obchod

Často sa preto hovorí o tom, že slovenské poľnohospodárstvo by sa malo preorientovať z pestovania základných plodín - pšenice, kukurice, repky, či slnečnice - na ovocie a zeleninu. Zeleninári by ju ale mohli pestovať aj na väčších plochách a svoju výrobu vyvážať do zahraničia. V toku 2023 sa takto zo Slovenska vyviezlo bezmála 65 tisíc ton zeleniny. Saldo zahraničného obchodu v zelenine je ale stále obrovské.

Slovenským pestovateľom by ale ešte viac pomohla investičná podpora - do závlah, zberu, skladovania či spracovania.

Slovenské poľnohospodárstvo disponuje priaznivými podmienkami pre pestovanie širokého spektra ovocia a zeleniny. Dostatok pôdy, vhodné klimatické podmienky a rastúci záujem spotrebiteľov o lokálne produkty vytvárajú potenciál pre oživenie a posilnenie domácej produkcie.

Ročne sa na Slovensko dováža až 450-tisíc ton ovocia, zeleniny i zemiakov, ktoré by si krajina vedela vypestovať v stredoeurópskych klimatických podmienkach aj sama. Je to o skoro tretinu vyšší objem, aký pri týchto plodinách núka tuzemské poľnohospodárstvo. Ak by domáci farmári nutný dovoz vedeli vyrobiť sami, celkové slovenské agrárne tržby by to posilnilo o 140 miliónov eur. A na vidieku, kde práca stále chýba, by sa pri ovocí, zelenine i zemiakoch vytvorilo aj ďalších okolo šesťtisíc miest.

Podpora pestovania zeleniny

Tá začala až po roku 2023. A s ňou sa zvýšila aj podpora pestovania zeleniny.

Podpora slovenských ovocinárov a zeleninárov bude v nasledujúcich rokoch stúpať. Podľa slov ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana pôjdu v najbližších rokoch na podporu takzvanej špeciálnej rastlinnej výroby milióny eur.

Ako počas seminára o budúcnosti slovenského zeleninárstva a zemiakarstva uviedol minister Vlčan, zvýšená pomoc je súčasťou zmeny v prístupe slovenskej vlády k podpore špeciálnej rastlinnej výroby. "V strategickom pláne na najbližších päť rokov nastavujeme pravidlá finančnej podpory v celkovej sume viac ako 4 miliardy eur. Z toho dostaneme z Európskej únie (EÚ) 3,38 miliardy eur a 867 miliónov eur pôjde zo štátneho rozpočtu," uviedol Vlčan. Podľa jeho slov tak Slovensko v podpore vyplatenej na hektár dobieha Českú republiku a predbehne Poľsko a Maďarsko.

Nové nastavenia schémy znížia podporu pestovania obilnín a olejnín, ktorých podľa ministra vypestujeme viac, ako potrebujeme. "Pri olejninách je to 167 percent domácej spotreby. My zameriame podporu na pestovanie slovenského ovocia, zeleniny, zemiakov a vinohradov. Pri tejto špeciálne rastlinnej výrobe máme výmeru obrábaných plôch hlboko pod priemerom EÚ. Toto chceme zásadne zmeniť. Máme na to potenciál a kvalitné ovocie a zeleninu vieme vypestovať," vysvetlil Vlčan.

Zároveň pripomenul, že producenti ovocia a zeleniny dostanú pomoc aj na zvládnutie vysokých cien energií. "Tento problém sa ich týka viac, ako je to pri jednoduchej rastlinnej prvovýrobe hustosiatych obilnín alebo olejnín. Tento rok vláda SR prostredníctvom programov ministerstva pôdohospodárstva vyplatila 132 miliónov eur špeciálnej podpory. Keď k tomu pripočítame desať miliónov eur pre potravinárov, tak pôjde historicky o najvyššiu podporu," zdôraznil minister.

Zmeny v nastavení podpory si už všimli aj samotní pestovatelia ovocia a zeleniny. Podľa slov predsedu Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR Jozefa Šumichrasta sa o podpore špeciálnej rastlinnej výroby prestalo hovoriť, ale začalo sa konať. "Táto výroba v minulosti slúžila na pekné fotky zo sadov, ale reálna podpora tomu nezodpovedala. Terajšie vedenie ministerstva si to zobralo za svoje a tá pomoc je citeľná, či už je to vo výzvach alebo v strategickom pláne," skonštatoval.

Zvýšenú podporu si všimla aj výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková. Podľa jej slov ju už vinohradníci reálne pociťujú. "Dnes je to asi prvýkrát, keď vidíme konkrétne veci v strategickom pláne, vidíme ich vo výzvach. Mimoriadne chcem vyzdvihnúť stransparentnenie procesov. Konečne sú objektívne kritériá nastavené tak, že už tieto procesy nebudú závisieť iba od toho, či sa nejakému hodnotiteľovi projekt páči alebo nepáči. Sú tu reálne kritéria, ktoré pomáhajú vybrať tých, ktorí vinohradníctvo a vinárstvo vedia robiť," zdôraznila.

Podľa ministra pôdohospodárstva je podpora ovocinárov, zeleninárov, ale aj živočíšnej výroby mimoriadne dôležitá, zvlášť v čase, keď je aj v obchodných reťazcoch zvýšený dopyt po slovenských potravinách.

Typy podpôr pre poľnohospodárov

• Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (BISS)
• Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti
• Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov
• Podpora formou celofarmovej eko-schémy
• Podpora na zlepšenie životných podmienok zvierat podporou pastevného chovu (podpora pastevného chovu)
• Platba na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín (podpora na bielkovinovú plodinu)

Slovenskí poľnohospodári a farmári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Podmienky pre poskytovanie priamych podpôr upravuje legislatíva EÚ a SR. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ. Všetky informácie, legislatívu, formuláre a príručku pre žiadateľa uverejňuje PPA na internetovej stránke apa.sk.

Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytuje na plochu pôdy poľnohospodársky využívanej jedným žiadateľom vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov o výmere najmenej 1 hektár, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely jedného pôdneho bloku jednej kultúry (orná pôda, trvalé kultúry, záhradky, trvalý trávny porast) o výmere najmenej 0,3 hektára, je žiadateľovi k dispozícii k 31. máju príslušného roka, má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničený.

Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne poľnohospodárovi na oprávnenú plochu, ktorý je oprávnený na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti. Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne na najviac 150 ha na prijímateľa, ktoré sú odstupňované takto: prvý interval do 100,99 ha, druhý interval od 101 ha do 150 ha.

Príklady úspešných slovenských pestovateľov a fariem

Napriek výzvam existujú na Slovensku úspešné farmy a pestovatelia, ktorí sa venujú produkcii kvalitného ovocia a zeleniny. Medzi ne patria:

• Farma Likavčan
• Gazdovský dvor Veľká Dolina
• Kozia farma Dolinka
• Koreninová a liečivá záhrada
• Bioplant Ostratice
• Levanduland
• Dobrý gazda
• Dreamfarm.sk
• Adamovo ovocie
• Farma Babindol
• Apismedy Radoslav Matias
• Agrofarma Dianiška
• Farma Hlučil
• Kozia farma DARFarma
• Farma Loszi

Inovatívne prístupy a trendy v pestovaní ovocia a zeleniny

• Moderné technológie: Využívanie moderných technológií, ako sú automatizované závlahové systémy, senzory na monitorovanie pôdy a plodín, a drony na kontrolu porastov, môže zvýšiť efektivitu a znížiť náklady na pestovanie.
• Ekologické poľnohospodárstvo: Rastúci dopyt po bio produktoch podporuje rozvoj ekologického poľnohospodárstva, ktoré minimalizuje používanie chemických hnojív a pesticídov a zameriava sa na udržateľné postupy.
• Hydropónia a vertikálne farmy: Pestovanie zeleniny bez pôdy v hydropónnych systémoch a vertikálnych farmách umožňuje produkciu v mestských oblastiach a znižuje závislosť od klimatických podmienok.
• Priama podpora odberateľov: Firmy, ktoré sa zaoberajú výkupom, pestovaním a distribúciou ovocia a zeleniny od malých slovenských pestovateľov, fungujú jednoduchým princípom dopestovania, ponúknutia a dovezenia.

Spolupráca s obchodnými reťazcami

Spolupráca s obchodnými reťazcami, ako je Kaufland, môže zabezpečiť odbytisko pre domácu produkciu a umožniť spotrebiteľom prístup k čerstvému a kvalitnému ovociu a zelenine. Keby sme sa spoliehali len na zeleninu od našich farmárov, ročne by sme jej zjedli len štvrtinu v porovnaní so súčasnosťou. Nízka sebestačnosť má aj ekonomické dopady, pretože väčšinu zeleniny musíme doviezť.

Potravinová sebestačnosť: Mýty a realita

„Potravinová sebestačnosť“, alebo len „sebestačnosť“, sú obvykle v našich zemepisných šírkach obľúbené heslá nacionalistov a populistov - obzvlášť pred voľbami. Vzletne znejúce, ale aj opakovane zneužité a zneužívané heslá zvyčajne bez akéhokoľvek obsahu. Pod vplyvom povrchného politického marketingu, nacionalistického populizmu a čiastočne aj puritánskeho liberalizmu získava naša verejnosť dojem, že potravinová sebestačnosť je v 21. storočí anachronizmus a spiatočníctvo. Skúsme sa teraz spolu pozrieť na túto tému bez predsudkov.

Z pohľadu environmentalistov je koncept potravinovej sebestačnosti de facto prepojený s ich snahami o redukciu tzv. „potravinových míľ“ (ako súčasť „uhlíkovej stopy“). Koncept „potravinovej míle“ meria vzdialenosti od výrobcov potravín k ich spotrebiteľom. Ak hovorím o potravinovej sebestačnosti z ekonomického hľadiska, nemyslím tým sebestačnosť absolútnu, t. j. že na Slovensku vyprodukujeme všetky potraviny, ktoré potom skonzumujeme - vrátane banánov alebo citrónov. Myslím tým relatívnu sebestačnosť, teda že vyprodukujeme dostatok potravín, ktoré môžeme v prípade záujmu v obchodnej výmene s inými krajinami vymeniť za potraviny, na ktoré máme chuť - napríklad za grepy a kivi.

Pri pozornom sledovaní čísel o vývoji slovenského zahraničného obchodu s potravinami a poľnohospodárskymi výrobkami môžeme vypozorovať jeden zaujímavý paradox: k najväčším prepadom v potravinovej sebestačnosti v novodobej histórii slovenského poľnohospodárstva došlo opakovane za vlád najväčších „zrnožmoličov poľných“ - Vladimíra Mečiara a Roberta Fica. Išlo konkrétne o roky 1995 - 96, 2006 - 08 a 2012 - 14.

Ešte zaujímavejšou je ale skutočnosť, z ktorých krajín dovážame najviac potravín. Veľká časť slovenskej verejnosti žije v predstave, že najviac potravín dovážame z krajín južnej Európy, ako sú Taliansko či Španielsko, resp. z exotických krajín. Nie je to pravda. Dominantnými dovozcami sú Nemecko, Česko, Poľsko, Rakúsko a Maďarsko. Fascinujúce tiež je, že spomedzi krajín V4 sú Poľsko aj Maďarsko čistými potravinovými exportérmi. A hoci Česko vykazuje deficit, v prepočte na 1 hektár resp. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je náš obraz tiež biedny.

Európskej únii sa ako celku de facto darí napĺňať cieľ potravinovej sebestačnosti, deficit potravinového zahraničného obchodu EÚ je dlhodobo na úrovni 20 - 30 eur na obyvateľa.

Aké potraviny dovážame najviac?

Asi už teraz tušíte, že to nie sú banány a citróny. Najviac dovážame bravčové mäso, hovädzie mäso a hydinu. Deficit (dovoz) mäsa predstavuje viac než jednu štvrtinu nášho celkového deficitu, pričom spolu s mäsoproduktmi je to viac než tretina nášho deficitu. Tento negatívny trend je daný chybnými rozhodnutiami „kompetentných“ a nie klímou.

Porovnanie ekonomických ukazovateľov

Slovensko dosahuje na prvý pohľad nepochopiteľne nízku úroveň poľnohospodárskej produkcie a nízku úroveň ziskovosti. Nižší zisk samozrejme zásadne limituje možnosti investícií i zamestnávania ďalších ľudí, a teda akéhokoľvek rozvoja agrosektora a vidieka.

Porovnajme si teraz údaje z Eurostatu za rok 2013. Komparácia s predchádzajúcimi rokmi v dlhodobom časovom rade nevykazuje v porovnaní s rokom 2013 žiadne špecifické anomálie. Rok 2013 teda môžeme použiť ako východisko pre ďalšie analýzy. Kvôli porovnateľnosti boli jednotlivé absolútne dáta prepočítané na 1 ha poľnohospodársky využívanej pôdy tak, ako je bežnou praxou pre medzinárodné porovnávania v agrosektore.

Za kľúčové ekonomické ukazovatele z mikroekonomického hľadiska možno považovať produkciu, pridanú hodnotu a zisk. Čo sa týka zisku, v poľnohospodárstve sa počíta na 2 úrovniach: ako klasický čistý hospodársky výsledok, tzv. „čistý zisk z podnikania“, ale tiež aj ako čistá pridaná hodnota upravená o dotácie, subvencie a dane, teda tzv.

Ako vyplýva z nižšie uvedenej tabuľky, v poľnohospodárskej produkcii zaostávame v porovnaní s priemerom EÚ o polovicu, konkrétne o 48 %. Ešte nepochopiteľnejšie je zaostávanie v produkcii oproti referenčným krajinám v rozsahu až 62 %. Svieti slnko v Nemecku a Poľsku inak či dlhšie ako u nás? Je tam teplejšie? Majú tam kvalitnejšiu černozem ako my na Žitnom ostrove? Ani jedno, ani druhé, ani tretie.

Čistý zisk z podnikania na 1 ha obhospodarovanej pôdy predstavuje v SR iba 21 eur! Týchto 21 eur predstavuje iba 4 % z priemerného hektárového zisku v EÚ, ktorý dosahuje 539 eur.

Aby sme si vedeli lepšie predstaviť, ako na tom sme, považujme slovenské poľnohospodárstvo za ojazdenú motorku, ktorá ide rýchlosťou 40 km/h. České poľnohospodárstvo je v porovnaní s nami Porsche, ktoré ide rýchlosťou 360 km/h. A Nemecko, Rakúsko, ale aj Poľsko idú v porovnaní s nami rýchlosťou lietadla Airbus, teda viac ako 1000 km/h.

Pozrime sa teraz, ako je to s ukazovateľom „zisk, príjem“ na 1 hektár. V prípade poľnohospodárstva je to vzhľadom na rodinné farmy ešte lepší ukazovateľ pre porovnávanie. Na Slovensku predstavuje zisk na 1 hektár 359 eur, v EÚ je to priemerne 866 eur. Zaostávame o viac ako polovicu, presnejšie o 59 %.

Čo sa týka čistej pridanej hodnoty na 1 hektár, na Slovensku predstavuje 138 eur. Priemer v EÚ dosahuje 596 eur. V porovnaní s Nemeckom a Poľskom zaostávame o viac ako tri štvrtiny, o trochu menej v porovnaní s Rakúskom.

Čo sa týka kľúčových ekonomických ukazovateľov, výsledky slovenského poľnohospodárstva sú natoľko katastrofálne, že som im najskôr ani nechcel veriť.

Porovnanie kľúčových ekonomických ukazovateľov v poľnohospodárstve

Súčasný stav a perspektívy

Pred štvrťstoročím bolo Slovensko potravinovo sebestačnou krajinou. To znamená, že okrem vyššej potravinovej bezpečnosti efektívnejšie využívalo primárne ekonomické zdroje. Začiatkom 90. rokov by ste s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v obchode kúpili mäso slovenského pôvodu. Ani v roku 2000 ešte nebola situácia vôbec tragická - minimálne v živočíšnej výrobe. Produkcia bravčového aj hydinového mäsa bola na úrovni približne 92 % našej spotreby.

Ako je to dnes? Oveľa horšie. Vaša šanca na kúpu domáceho bravčového mäsa bola v roku 2013 len 57 %. Pri kuracom mäse ste mali šancu 3:1, presne 77 %. Ešte na začiatku tohto storočia, v roku 2001, neexistovala poľnohospodárska komodita, s výnimkou ovocia, v ktorej by bola naša sebestačnosť pod úrovňou 92 %. A dnes? Nielen ošípané a hydina, ale aj strukoviny sú bežnými dovoznými komoditami.

Má Slovensko vôbec na to, aby bolo potravinovo sebestačné či dokonca prebytkové? Samozrejme, že áno. Z ekonomického hľadiska máme ako krajina v produkcii potravín na oveľa viac. Západoeurópske krajiny v rovnakom klimatickom pásme a s vyššími mzdovými nákladmi na 1 farmára dokážu z 1 hektára prepočítane vyprodukovať potraviny pre 4 - 10 obyvateľov. Naše poľnohospodárstvo zahanbujúco produkuje potraviny pre menej než 2 obyvateľov z 1 hektára.

Nosnou príčinou úpadku slovenského poľnohospodárstva je strata, resp. pokles produkcie s vyššou pridanou hodnotou. Rozmenené na drobné to znamená, že vďaka štedrým dotáciám funguje monokultúrne pestovanie obilinín, slnečnice a repky olejnej. Najzásadnejším je ale dramatický pokles v živočíšnej výrobe. V praxi sa tak pomer medzi živočíšnou a rastlinnou výrobou prepadol na polovicu. Aj rastlinná výroba síce jemne stagnovala, ale zatiaľ čo v roku 1995 dosahoval pomer živočíšnej a rastlinnej výroby 1,4:1, v roku 2014 to už bolo len 0,7:1.

Možnosti a odporúčania pre zlepšenie

Sektor pestovateľstva zeleniny na Slovensku v roku 2024 prechádzalo obdobím stabilizácie, ktoré naznačilo mierne zlepšenie v sektore. Po rokoch poklesu produkcie a zmenšovania pestovateľských plôch sa podarilo tento negatívny trend zastaviť a naštartovať pozitívne zmeny. Zvýšil sa rozsah pestovateľských plôch a produkcia viacerých druhov zeleniny, ako napríklad mrkvy, karfiolu a kapusty, vykázala mierny rast.

Pestovatelia ovocia a zeleniny boli zaradení do zoznamu odvetví, na ktoré sa vzťahuje odvodová úľava predĺžená do 30. júna 2024. Novelou nariadenia vlády SR č. 36/2015 Z. z. bolo zavedené zjednotenie pravidiel poskytovania podpory pre všetky druhy zeleniny bez rozlišovania „prácnosti“.

Ministerstvo pôdohospodárstva vyčlenilo viac ako 170 miliónov eur na podporu chovu zvierat a pestovania ovocia a zeleniny. Objem pomoci pre špeciálnu rastlinnú výrobu, kam patrí aj pestovanie zeleniny, bol navýšený z pôvodných 8 na 13,5 milióna eur.

Napriek uvedeným pozitívam pretrvávajú v sektore viaceré problémy. Slovenské zeleninárstvo zaostáva pozadu v porovnaní s krajinami regiónu V4. Poľsko, Maďarsko i Česko investujú do rozvoja poľnohospodárstva výrazne vyššie percento HDP, čo sa odráža na ich konkurenčnom postavení.

Slovenské zeleninárstvo stále trpí kritickým nedostatkom sezónnych pracovníkov. Inštitút príležitostnej práce, ktorý síce existuje, nie je dostatočne flexibilný a konkurencieschopný.

Na Slovensku viac ako 60 % spotrebovanej zeleniny pochádza z dovozu, prevažne z krajín EÚ. Časť dovozu by mohla byť pokrytá domácimi pestovateľmi, avšak absencia účinných marketingových kampaní pre slovenské produkty znižuje ich dostupnosť v obchodných reťazcoch.

Iba 27 % Slovákov konzumuje ovocie a zeleninu denne, pričom len desatina z nich dosahuje odporúčané množstvo 400 gramov denne. Pestovatelia stále čelia problémom s prístupom k vode a zavlažovaniu, najmä počas suchých období.

tags: #ovocie #a #zelenina #podpora #slovenskeho #polnohospodarstva

Populárne príspevky:

• Dobré jedlo v Spišskej
• Vplyv Cookies na Web
• Recept na cuketové rizoto
• Tepro Garten Gracewood 1127 - podrobná recenzia
• Tradičný poľský boršč