Ovocie Ducha Svätého: Vľúdnosť a jej význam

Významné udalosti a sviatky v našich životoch sú často sprevádzané odovzdávaním darov. Oslávenec prijíma dary od gratulantov a následne sa z jednotlivých darov teší. Po istom čase však dar zovšednie a ako dni plynú, pôvodná intenzívna radosť z daru sa akosi vytráca. Možno je to iba naša ľudská nedokonalosť, že sa prestávame tešiť zo všednosti.

Boh ľudstvo od počiatku obdarováva. Daroval nám to najcennejšie - SEBA. Otázka znie, či nám aj tento najväčší dar „nezovšednel“ a či sa z neho dokážeme naozaj úprimne tešiť.

Boh však ide ešte ďalej a dáva nám dary naozaj v plnosti - 7 darov Ducha Svätého (číslo sedem isto nie je náhodné a vyjadruje plnosť). Ide o dar múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a dar bázne voči Bohu. Tieto dary sme dostali úplne zadarmo a našou jedinou úlohou je ich prijať. Nie sú to však dary, z ktorých radosť po niekoľkých dňoch odíde a za krátku chvíľu zapadnú prachom (teda nemalo by to tak byť). Ide o dary samotného Boha, ktoré sa navzájom dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú (KKC 1831). Je to niečo úžasné a fascinujúce. Boh nás obdarúva darmi, ktoré nás zdokonaľujú a privádzajú bližšie k Bohu a k druhým ľuďom - sami sa stávame darmi.

Ak správne využívame dary, ktoré sme od Boha dostali, môžeme sa tešiť z bohatého ovocia, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy.

Morálny život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. Spôsobujú, že veriaci sú ochotní pohotovo poslúchať Božie vnuknutia.

Duch Svätý dáva svoje dary zadarmo v miere, v akej si ich schopný prijať. Prvý krok, aby sme mohli uvoľniť svoje srdce pre pôsobenie Ducha, je konanie pokánia a zbavovanie sa hriechov. Ak si niekto myslí, že bude môcť byť vedený, inšpirovaný a obohacovaný mimoriadnymi darmi Ducha Svätého, a pritom nebude mať záujem o to, aby mal čisté svedomie, tak je na omyle. Druhým krokom je modlitba, ku ktorej sme dennodenne pozvaní.

Podobne, ako pri tvorení pečate je potrebný tvárny vosk a pečatný znak, aj pri pečati Ducha Svätého môžeme uvažovať, že je potrebná naša ochota, tvárnosť, poddajnosť pôsobeniu Ducha. Potom Duch môže v nás stvárňovať svoj obraz, ktorý sa môže stávať čitateľný a potvrdzujúci Jeho dielo. Tvárnosť vosku sa dosahuje ohrievaním.

Charizmy, či už mimoriadne, alebo jednoduché a skromné, sú milosti Ducha Svätého, ktoré sú priamo alebo nepriamo užitočné Cirkvi, lebo sú zamerané na jej budovanie, na dobro ľudí a na potreby sveta. Charizmy má vďačne prijímať nielen ten, kto ich dostáva, ale aj všetci členovia Cirkvi. Veď sú obdivuhodným bohatstvom milosti pre apoštolskú životnosť (vitalitu) a pre svätosť celého Kristovho tela; pravda, ak ide o dary, ktoré skutočne pochádzajú od Ducha Svätého a používajú sa spôsobom, ktorý plne zodpovedá jeho autentickým podnetom, čiže v duchu lásky, ktorá je pravým kritériom chariziem.

Ak žijeme vo svojej rodine, kde sme sa narodili, kde sme rástli, kde sme dospeli a kde ako dospelí môžeme v nej ďalej žiť, tým všetkým sme dostali prirodzené právo na mnohé dobrá, ktoré z nášho rodinného života plynú. Aj vďaka darom Ducha sa stávame trvalo účastnými na Božom živote. Teda dary Ducha nie sú na chvíľu, ale sme ich dostali do trvalého užívania.

Používanie chariziem v sebe skrýva určité riziko. Je preto veľmi potrebné dôkladne rozlišovať (mnohí učitelia duchovného života to zdôrazňujú), či pôvodcom týchto špecifických prejavoch je skutočne Boh alebo naša prirodzenosť, či azda náš zlý Nepriateľ. Kritérií je niekoľko. Rozdeľujú sa na všeobecné a špecifické. Všeobecné platia pre všetky charizmy a prejavy Ducha, špecifické sa vzťahujú na konkrétne charizmy či prejavy.

Charizmy alebo charizmatické prejavy vedú k prehĺbeniu osobného vzťahu k Ježišovi ako jedinému Vykupiteľovi, Osloboditeľovi a Pánovi (porov. 1Kor 12,3; 1Jn 4,1-3). Dary Ducha a charizmatické prejavy sú spôsoby prítomnosti a účinkovania Trojjediného Boha, preto výlučné sústredenie sa na niektorú osobu je neúplné a zavádzajúce.

Základným kritériom je láska (nie nadávanie či ohováranie kňaza, alebo na druhej strane spochybňovanie či zosmiešňovanie spoločenstva). Charizmy slúžia na budovanie celej Cirkvi, nielen pre obohatenie modlitebnej skupiny.

Charizma alebo charizmatický prejav prinášajú skúsenosť Božej lásky: Boh ma miluje. Je dôležité skúmať, čo v našom vnútri vyvoláva daný charizmatický podnet. Známky pravosti sú: vnútorný pokoj a útecha, radosť, sloboda, nutkanie k modlitbe chvál a ďakovaniu, naliehavosť (pozor na rozlišovanie medzi naliehavosťou výzvy a nepokojom) a pod.

Pravosť charizmy potvrdzujú iní. Pokiaľ sa tak nestane v dostatočnom počte prípadov, a ak sa počet týchto potvrdení nezvyšuje, je lepšie sa zriecť danej charizmy. Táto konfrontácia s inými môže byť priama alebo nepriama.

Nie charizmy, ale ovocie Ducha je prejavom, že skutočne žijeme pod vplyvom Ducha Svätého. Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi „Ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy“ (KKC 1832).

Svätý Pavol menuje devätoraké ovocie Ducha: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (porov. Gal 5, 22 - 23). Niektorí teológovia ho rozčleňujú do troch trojíc: prvú trojicu dávajú do vzťahu s Bohom, druhú do vzťahu k blížnym a tretiu do vzťahu človeka k sebe samému.

Hoci svätý Pavol menuje deväť druhov ovocia, tradícia ich pozná až dvanásť. K spomínaným deviatim pripočítava ešte ďalšie tri: „vľúdnosť, skromnosť a čistotu.“

Ovocie Ducha prinášame, keď sme napojení na Krista: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Skutočná svätosť nikdy nie je hraná a prejavuje sa nielen v časoch pohody, ale i v napätých situáciách.

Prejavy Ducha Svätého sa dajú prirovnať k stromu: dary Ducha Svätého sú ako korene - nimi sme zakorenení v Bohu a zabezpečujú to najpotrebnejšie pre zdravý vývin nášho duchovného organizmu. Prejavom duchovnej zrelosti je až ovocie Ducha.

Aké sú znaky prítomnosti Ducha Svätého medzi nami a ako vieme, že konáme pod jeho vplyvom? Jedným z dôkazov prítomnosti Ducha Svätého v našom živote je prežívaná vďačnosť za všetko, čo sme dostali. Vytrvalosť je ďalším indikátorom prítomnosti Ducha Svätého. Prítomnosť Ducha Svätého sa spája i s hlbším poznaním právd, na ktoré vlastným intelektom nestačíme a ktoré nás jednoducho presahujú. Ďalším indikátorom prítomnosti Ducha Svätého je múdrosť. Viacerí autori sa zhodujú na tom, že prítomnosť Ducha Svätého je úzko spojená s modlitbou.

Svätý Pavol ponúka ich zoznam v Liste Galaťanom. Píše: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (5, 22). Deväť ovocí Ducha Svätého. Na rozdiel od chariziem, ktoré Duch dáva, komu chce a kedy chce pre dobro Cirkvi, ovocie Ducha je výsledkom spolupráce milosti a našej slobody. Toto ovocie vždy vyjadruje tvorivosť človeka, v ktorom „viera je činná skrze lásku“ (Gal 5, 6), niekedy prekvapujúcim a radostným spôsobom.

Medzi darmi Ducha Svätého poznáme dar múdrosti a medzi charizmami poznáme charizmu múdrosti. Ako rozlíšiť čo je dar a čo je charizma? Jedno i druhé je milosť a predsa je to milosť odlišná.

Duch Svätý, je darom pre svet, je darom pre každého z nás. Je darom Ježiša Krista, ktorého príchod na túto zem tiež predchádzalo mocné pôsobenie Ducha Svätého. Boží Duch je označenie vnútornej Božej sily, osobnej duchovnej aktivity, prejavujúcej sa cez tretiu osobu Najsvätejšej Trojice - Ducha Svätého. Preto je dôležité vedieť, ako rozpoznať dary Ducha Svätého a ako ich správne používať.

V celej svojej plnosti patria Ježišovi Kristovi, Dávidovmu Synovi. Kresťan by nimi mal tiež oplývať.

Katechizmus Katolíckej cirkvi poskytuje ich základnú definíciu a význam: „Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého... Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí ich prijímajú. Spôsobujú, že veriaci sú ochotní pohotovo poslúchať Božie vnuknutia“ (porov. Citlivosť na Božie vnuknutia sa dobre prejavuje v bezradných situáciách. Duch Svätý vie vždy dobre poradiť a vnuknúť správnu myšlienku.

Dvanásť ovocí Ducha Svätého

Tradícia Cirkvi ich vymenúva dvanásť: „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota“ (Gal 5, 22-23: Vulgáta).

Ovocie Ducha Svätého je zoznam kvalít a charakterových vlastností, ktoré sa objavujú v živote veriacich, keď sú naplnení Duchom Svätým. Tieto vlastnosti sa uvádzajú v Liste Galaťanom 5,22-23 a sú považované za dar od Boha. Je ich dokopy deväť.

Je potrebné dodať, že ovocie Ducha Svätého nie je niečo, čo sa dosahuje vlastnou silou, ale je výsledkom Božej milosti a práce Ducha Svätého v nás. Keď sme otvorení a ochotní spolupracovať s Duchom Svätým, tieto vlastnosti sa postupne prejavujú v našom živote - a ďalej rastú.

Svätý Pavol v Liste Galaťanom uvádza: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5,22).

V kontexte vľúdnosti ako ovocia Ducha Svätého je dôležité si uvedomiť, že táto čnosť sa prejavuje v jemnom a ohľaduplnom správaní voči druhým. Vľúdnosť zahŕňa trpezlivosť, láskavosť a schopnosť empaticky reagovať na potreby a pocity iných ľudí. Je to prejav lásky a úcty, ktorý pomáha vytvárať harmonické a pozitívne vzťahy.

Vľúdnosť sa prejavuje v trpezlivosti, láskavosti a schopnosti empaticky reagovať na potreby a pocity iných ľudí.

Vľúdnosť je prejavom lásky a úcty, ktorý pomáha vytvárať harmonické a pozitívne vzťahy.

Deväť ovocí Ducha Svätého

• Láska: Ovocie lásky sa prejavuje v nezištnej a sebaobetujúcej láske k Bohu a k blížnym.
• Radosť: Ide o radostný a spokojný vnútorný postoj, ktorý nie je závislý od vonkajších okolností.
• Pokoj: Je to stav vnútornej harmónie a pokoja s Bohom.
• Zhovievavosť: Je to schopnosť vytrvať v ťažkostiach a byť ochotný podriadiť sa Božiemu načasovaniu a plánu.
• Láskavosť: Ovocie láskavosti sa prejavuje v ochote byť láskavým, zhovievavým a milosrdným voči druhým.
• Dobrota: Ide o čnosť, ktorá sa prejavuje v službe a pomoci druhým.
• Vernosť: Vernosť znamená spoľahlivosť, dôveryhodnosť a oddanosť vo vzťahoch.
• Miernosť: Ovocie miernosti sa ukazuje v schopnosti odpustiť a zmieriť sa s druhými.
• Zdržanlivosť: Ide o schopnosť kontrolovať svoje emócie, túžby a reakcie.

Hoci je láska najdôležitejším ovocím Ducha Svätého, je zároveň najmenej pochopená. Ak do internetového vyhľadávača zadáte slovo „láska“, vo výsledkoch sa pravdepodobne objavia slová „cit“, „túžba“ alebo „romantika“.

Aby sme lepšie pochopili lásku, o ktorej hovorí svätý Pavol vo svojom zozname ovocia, mali by sme si pripomenúť, že jeho pôvodný rukopis bol napísaný v gréčtine. V slovenčine používame slovo „láska“ v najrôznejších situáciách. Môžem napríklad milovať svojho psa, futbal, pizzu alebo svojho manžela/manželku. A hoci chápeme, že láska je v každom z týchto vyjadrení iná, používame stále to isté slovo. V gréčtine však existuje viacero slov pre lásku. „Agapé“, označujúce najvyššiu formu lásky, je slovo, ktoré svätý Pavol používa vo svojom zozname ovocia Ducha Svätého. Ježiš použil to isté slovo pri opise Otcovej lásky k nemu a jeho lásky k nám (porov. Jn 15, 9).

Bolo by iste povzbudzujúce, aby celý nasledujúci výklad oplýval kresťanským optimizmom, radosťou. Zaiste máme medzi sebou ľudí, ktorí od prirodzenosti s optimizmom pozerajú na život, a na druhej strane sú ľudia s inou predispozíciou. Napriek tomu kresťan by mal vnášať do prostredia kresťanskú radosť. Svätá Mária Mazzarellová hovorievala svojim spolusestrám: „Srdce patrí vám, to môže aj nariekať, ale tvár patrí blížnemu.“ Zaiste, ak je srdce plné radosti, radosti Ducha Svätého, je to poznať aj navonok, na tvári človeka. Aj keď sú okolnosti života pre nás ťažšie, aj vtedy je možné prežívať i vyjadrovať radosť Ducha Svätého.

Prvý krok k Božej radosti vychádza z čistého svedomia. V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie... Radosť z oslobodenia od hriechu nie je teda len našou osobnou radosťou, ale je to radosť všetkých tých, ktorí sú už oslávení v nebi. Je to radosť celého neba. Radosť Ducha Svätého, ktorá sa prejavuje v čistom svedomí, má svoj pôvod a aj zavŕšenie vo večnej radosti v nebeskom kráľovstve. Oslobodenie od hriechu nám umožňuje radostne dýchať a byť skutočne trvalo vnútorne i navonok veselí, radostní.

Druhý krok k Božej radosti je krok k Božiemu zjaveniu, k Božiemu slovu. Keď sa Pán Ježiš modlí za svojich apoštolov, za ich trvalú a úplnú radosť, hovorí: „Dal som im tvoje slovo...“(Jn 17,14) a prorok Jeremiáš vyznáva: „Tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Pane, Bože zástupov.“ (Jer 15,16) Človek, ktorý sa živí Božím slovom, spoznáva, že z neho pramení radosť Ducha. Keď sa stretávame pri stole Božieho slova spoločne pri slávení Eucharistie alebo súkromne, berúc do rúk Božie slovo, vždy je to pre nás čas Božieho oslovenia, čas Božej pravdy i čas Božej radosti.

Spomedzi ovocia Ducha, ktoré vymenoval apoštol, by som chcel vyzdvihnúť jedno z nich, pričom pripomínam úvodné slová apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium: „Radosť z evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. Niekedy prídu smutné chvíle, ale vždy je tu pokoj. Radosť, ovocie Ducha, má so všetkými ostatnými ľudskými radosťami spoločný určitý pocit plnosti a uspokojenia, ktorý spôsobuje, že si človek želá, aby trval večne. Zo skúsenosti však vieme, že to tak nie je, pretože všetko tu dolu sa rýchlo pomíňa. Pomyslime na mladosť, ktorá sa rýchlo pominie, na zdravie, silu, blahobyt, priateľstvá, lásky... Trvajú sto rokov? Ale potom viac už nie. Okrem toho, aj keby tieto veci rýchlo nepominuli, po istom čase už nestačia, ba dokonca začnú nudiť, pretože, ako povedal svätý Augustín Bohu: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe“ [1].

Evanjeliová radosť, na rozdiel od akejkoľvek inej radosti, sa môže každý deň obnovovať a stať sa v dobrom zmysle slova nákazlivou. "Len vďaka tomuto stretnutiu - alebo opakovanému stretávaniu - s Božou láskou, stretnutiu, ktoré sa premieňa na šťastné priateľstvo, oslobodzujeme sa od izolovaného svedomia a od zameranosti na seba samých. Z tohto potom pramení evanjelizačné úsilie. Totiž ak niekto prijal túto lásku, ktorá životu dáva nový zmysel, ako sa môže o ňu nepodeliť s ostatnými?“ (Evangelii gaudium, 8). Toto je dvojitá vlastnosť radosti, ktorá je ovocím Ducha: nielenže nepodlieha nevyhnutnému opotrebovaniu časom, ale znásobuje sa tým, že sa o ňu delíme s druhými!

Slovo „evanjelium“ znamená radostná zvesť. Preto ho nemožno odovzdávať s unudenými tvárami a temným výrazom, ale s radosťou toho, kto našiel skrytý poklad a vzácnu perlu. Pripomeňme si povzbudenie, ktoré svätý Pavol adresoval veriacim cirkvi vo Filipách a ktoré teraz adresuje nám všetkým: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!. Drahí bratia a sestry, buďte radostní s Ježišovou radosťou vo svojich srdciach.

Keď svätý Dominik putoval spolu s bratom Bertrandom do Paríža, pripojila sa k nim skupina nemeckých pútnikov. Keď už štyri dni zdieľali pohostinnosť Nemcov, svätý Dominik povedal svojmu spoločníkovi: „mrzí ma, že od týchto ľudí prijímame telesný pokrm a nemôžeme im poskytnúť pokrm Božieho slova, nakoľko ani jeden z nás neovláda ich jazyk.“ Obaja sa teda modlili a dostali mimoriadny dar zrozumiteľne kázať spolupútnikom v ich reči. Túto charizmu dostali pre dobro iných, aby s nimi mohli budovať spoločenstvo viery.

Darov Ducha Svätého je nesmierne veľa. Ich nevyčerpateľnú bohatosť vyjadruje číslo sedem, ktoré symbolizuje ich úplnosť, a rôznorodosť. Postupom vekov však symbolická sedmička nadobudla konkrétnu podobu a biblický základ: „Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne. Nik tak neoplýval darmi Ducha ako Ježiš: „V celej svojej plnosti patria Ježišovi Kristovi“ (KKC 1831). Nik tak neoplýval týmito darmi, ako Ježiš.

Na Štvrtú adventnú nedeľu v roku 1511 Duch Svätý vnukol istému dominikánovi, aby známy adventný motív Izaiášovho textu aplikoval na situáciu, s ktorou sa konfrontoval od okamihu, keď priplával do Ameriky. Antonio de Montesinos vtedy začal svoju kázeň slovami: „Som hlasom volajúcim na púšti tohto ostrova (Hispaniola),“ na ktorom sa dnes nachádzajú štáty Haiti a Dominikánska republika. Jeho kázeň vyvolala obrovský rozruch, pretože Antonio vtedy poukázal na dôležitú vec, pred ktorou si mnohí radi zatvára.

tags: #ovocie #ducha #svateho #vludnost #vysvetlenie

Populárne príspevky:

• Úľava pri bolesti žalúdka s celozrnnými sušienkami
• Zdravá olivová nátierka
• Spotreba hovädzieho a teľacieho mäsa
• Rýchly slaný koláč
• Ako si vyčistiť šišky doma