Dula obyčajná (Cydonia oblonga): Charakteristika, pestovanie a využitie

Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) je ovocie s bohatou históriou a širokým spektrom využitia. Hoci sa dnes považuje skôr za netradičné ovocie, v minulosti zohrávala dôležitú úlohu v stravovaní a kultúre. Duly, známe pre svoju aromatickú vôňu a pevné plody, patria medzi najstaršie pestované ovocné stromy. Pôvodne pochádzajú z oblastí Kaukazu, Iránu a Malého Ázie, kde boli vysoko cenené už v staroveku. V strednej a východnej Európe majú duly dôležité miesto v ľudových tradíciách a kuchyni. Na Slovensku a v Česku sa často používajú na prípravu džemov, sirupov a destilátov.

Tento článok sa zameriava na charakteristiku duly, jej odrody, pestovanie, liečivé vlastnosti a využitie v kuchyni a medicíne.

Plody duly podlhovastej.

Charakteristika a druhy dúl

Dula je jediným druhom rodu Cydonia a patrí do čeľade ružovitých (Rosaceae), kam patria aj jablone a hrušky. Pochádza z oblastí juhozápadnej Ázie a Kaukazu, no vďaka svojej prispôsobivosti sa dnes pestuje aj v miernych podnebiach po celom svete. Typickým znakom duly sú veľké, aromatické plody, ktoré sa podobajú na kríženec jablka a hrušky. Keď dozrejú, získajú krásne žlté sfarbenie a jemnú, drsnú vôňu, ktorá pripomína citrusy.

Existujú rôzne odrody dul, ktoré sa líšia tvarom a veľkosťou plodov, pričom niektoré sú skôr oválne, iné guľaté.

Charakteristika čeľade ružovité (Rosaceae)

Dula patrí do čeľade ružovité (Rosaceae), ktorá je druhovo rozsiahla a zahŕňa dôležitú skupinu opadavých a vždyzelených stromov, krov a bylín. Mnohí zástupcovia tejto čeľade sa pestujú ako okrasné alebo úžitkové rastliny a poskytujú hlavné druhy ovocia v našich zemepisných šírkach.

Charakteristika čeľade ružovité:

• Listy: Obyčajne striedavé, premenlivé od celistvookrajových až po perovito zložené.
• Kvety: Zvyčajne 5-lupienkovité, s mnohopočetným súborom tyčiniek.
• Plody: Mechúriky, nažky, kôstkovice a malvice.

Zástupcovia čeľade ružovité:

Medzi známych zástupcov patria ruža šípová (Rosa canina), nátržník husí (Potentilla anserina), jahoda obyčajná (Fragaria vesca), ostružina malinová (Rubus idaeus), ostružina černicová (Rubus fruticosus), jabloň domáca (Malus domestica), hruška obyčajná (Pyrus communis), slivka domáca (Prunus domestica), slivka trnková (Prunus spinosa), čerešňa vtáčia (Prunus avium), marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca), broskyňa obyčajná (Prunus persica), mandľa obyčajná (Prunus dulcis) a dula podlhovastá (Cydonia oblonga).

Dula podlhovastá (Cydonia oblonga): Pôvod a opis

Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) je jediným druhom rodu Cydonia. Pochádza z juhozápadnej Ázie a Kaukazu, ale vďaka svojej prispôsobivosti sa pestuje aj v miernych podnebiach po celom svete.

Je to ker alebo stromček s kruhovou korunou s výškou a šírkou 5 až 8 metrov. Plod duly má svetložlté sfarbenie, dĺžku 70 - 120 milimetrov a šírku 60 až 90 milimetrov. Vnútri sa nachádza veľké množstvo plano konvexných semien tvaru šošoviek, usporiadaných do dvoch zvislých riadkov.

Už podľa tvaru malvice možno rozoznať dva varianty:

• ssp. resp. var. piriformis (Med.) Thell. - podobá sa hruške
• ssp. resp. var. maliformis (Mill.) Thell. - podobá sa valcovito hrboľatému jablku

Odborné i vedecké pomenovanie rastliny vychádza z obmeny názvu mesta Kydonu (dnešná Chania) na Kréte, pretože práve tam ju antickí Gréci spoznali a nazývali ju kydonským jablkom. V niektorých oblastiach sa plodom hovorí aj kutny podľa nemeckého echte quitte. Druhé meno oblongus je po latinsky podlhovastý alebo pozdĺžny pre tvar plodov.

Dula sa pravdepodobne po zdomácnení v kultúrach Kaukazu dávno pred naším letopočtom dostala do Malej Ázie, antického Grécka a ďalej na Apeninský polostrov.

Plody sú najskôr zelené, až neskôr sa ich farba pri dozrievaní zmení na výrazne žltú. Dozreté plody sú pekné veľké, majú jemné plstnaté chĺpky a intenzívne voňajú. Duly oberáme na jeseň čo najneskôr, ale ešte pred príchodom prvých mrazov, aby nenamrzli. Okrem zrelých plodov sa vyberajú semená, ktoré sa v nich nachádzajú. Zvyčajne sa získavajú ako vedľajší produkt pri spracúvaní plodov. Sušia sa v tieni alebo umelo pri teplote nanajvýš 50 stupňov Celzia. Semenná droga (Semen cydoniae) vo vode silno napučiava.

Kvety duly.

Odrody duly

Existujú rôzne odrody dul, ktoré sa líšia tvarom a veľkosťou plodov. Medzi najznámejšie patria:

• Portugalská dula: Stredne veľké až veľké plody s jemne zlatistou šupkou a aromatickou, kyslastou dužinou. Vhodná na zaváranie, prípravu džemov a želé.
• Leskovacká dula: Veľké plody hruškovitého tvaru so žltou šupkou a aromatickou dužinou. Výborná na džemy, želé, kompóty a pečenie.
• Champion: Veľké plody so žltou až zlatožltou šupkou a šťavnatou, mierne kyslou dužinou.
• Bereczki: Stredne veľké plody s jemnou žltou šupkou a intenzívne aromatickou dužinou.
• Vranja: Veľké plody hruškovitého tvaru so svetlo žltou šupkou a pevnou dužinou. Vhodná na zaváranie, prípravu džemov a kompótov.
• Konštantínopolská dula: Plody menšieho až stredného vzrastu, okrúhleho tvaru s jasne žltou šupkou. Vynikajúca na želé, džemy, kompóty a na zaváranie.

Každá odroda má svoje špecifiká, ako sú veľkosť, tvar a chuť, čo ich predurčuje na rôzne druhy spracovania.

História a kultúrny význam dúl

Prvé pestované odrody dúl pochádzajú z Kaukazu a Iránu, kde boli dôležitým ovocím v starovekej Perzii a neskôr v starovekom Grécku a Ríme. Duly boli považované za vzácne ovocie a ich plody sa často používali pri príprave obradných jedál. V gréckej mytológii boli duly považované za posvätné ovocie bohyne Afrodity, ktorá bola bohyňou lásky a krásy. Duly sa často objavovali na svadbách ako symbol lásky, plodnosti a vernosti. V stredovekej Európe boli duly považované za ovocie s ochrannými vlastnosťami. Často sa skladovali v domoch, aby prinášali zdravie a chránenie pred zlom.

• Duly pochádzajú z oblastí Kaukazu, Iránu a Malého Ázie.
• V gréckej mytológii sú duly symbolom lásky, plodnosti a vernosti.
• V európskych tradíciách sú duly symbolom ochrany, zdravia a pohostinnosti.

História a kultúrny význam dúl ukazujú, že toto ovocie má hlboký význam v rôznych kultúrach.

Pestovanie duly

Dula si vyžaduje teplé stanovište, bohaté na slnečné lúče, s pôdou bohatou na živiny, i s dostatkom vody. Dulu môžeme úspešne pestovať aj v našich zemepisných šírkach. Pestovanie duly na Slovensku sa sústreďuje hlavne v teplejších vinohradníckych regiónoch.

Pri výbere toho najlepšieho stanoviska, kam vysadiť osamotenú dulu alebo kde vytvoriť dulový sad, by ste mali vziať do úvahy rovnaké faktory ako pri výsadbe ďalších ovocných stromov. Keďže sú gulaté teplomilné, najlepšie im vyhovujú oblasti s vyššími teplotami, kde sa pestujú aj broskyne alebo marhule. Pokiaľ ide o vhodné podmienky, na výživu má dula podobné nároky ako jablone a hrušky. Najlepšie sa jej bude dariť v dobre priepustnej, humóznej pôde, ktorá je dobre zásobená všetkými potrebnými živinami a mierne kyslá.

Ak sa chcete pustiť do pestovania dúl iste vás poteší, že tieto dreviny nie sú príliš náročné. Obvykle sa vysádzajú na jeseň, a to takým spôsobom, aby mali okolo seba dostatok priestoru. Dule môžete pestovať štandardne ako kríky, ale vďaka štepovaniu na podnož vám v záhrade porastú aj ako stromy. Na výsadbu sa pritom skvele hodia dvojročné štepovance, z ktorých sa neskôr pestujú zákrsky s korunou o 3 až 4 vetvách. Keďže tieto dreviny korenia plytko, je dobré im pri sadbe zaobstarať oporu. Vďaka tomu budú dobre prospievať a nepriaznivé počasie ich nijako neohrozí.

Na vlahu dula nie je príliš náročná a plne sa uspokojí so zrážkami, ktorých množstvo sa pohybuje okolo 550 milimetrov. Dokáže zvládnuť aj dlhodobejšie suchá, ale počas letných mesiacov je dobré rastlinu čas od času zaliať. Vo väčších dulových sadoch sa každoročne používajú statkové hnojivá, ktoré zaistia, že stromy budú dobre plodiť bez toho, aby spôsobili ich nadmerný rast. Niektorí pestovatelia potom využívajú aj priemyselné hnojivá s obsahom draslíka a kyseliny fosforečnej. Ak chcete hnojiť dule na vlastnej záhrade, vyberajte iba hnojivá s nízkym obsahom dusíka.

V prvých rokoch po výsadbe dule sa vykonáva výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev. Neskôr stačí korunu iba presvetľovať a udržiavať ju v takom stave, ktorý je žiaduci. Výhony sa väčšinou neskracujú, pretože dula najviac kvitne a plodí práve na ich koncoch.

Existuje niekoľko rôznych spôsobov, ako dule rozmnožiť, a to konkrétne očkovaním, rezkovaním, hriežením alebo vrúbľovaním na korene. Najčastejšie sa používa prvý spôsob, pričom niektorí skúšajú aj pestovanie dúl zo semien, čo je však náročnejšie. Pokiaľ si chcete vypestovať úrodu kvalitného ovocia, majte na pamäti, že ho získate iba z ušľachtilých odrôd. Bežné semenáčiky (hoci z kvalitných plodov) aj typové podnožové dule často prinášajú iba drobné dule s tvrdou dužinou, na ktorých si toľko nepochutnáte. Dule je však možné úspešne očkovať aj na semenáčiky plané hrušky alebo napríklad na hloh. Ak chcete túto rastlinu pestovať ako ker, môžete vyskúšať aj hríženie najnižšie položených výhonov, čím získate pravokorenné rastliny.

Na našom území dule obvykle žiadnymi chorobami ani škodcami netrpia, a preto sa o ne zvládne postarať aj začiatočník. Sú však náchylné na bakteriálny šarlach ružovitý zo Severnej Ameriky, ktorá spôsobuje vädnutie a odumieranie kvetov, listový šarlach, šarlach plodov, usychanie vegetačných vrcholov a odumieranie vetiev.

Do plodnosti dule vstupujú pomerne skoro. Prvé kvety by sa na strome mali objaviť už počas druhého roku po výsadbe, a to zhruba od polovice mája do začiatku júna, čo je pozitívne, pretože ich potom nemôžu ohroziť jarné mrazíky. Plody sa objavujú na minuloročných letorostoch, dozrievajú na jeseň a zbierajú sa v priebehu októbra alebo začiatkom novembra, avšak ešte pred príchodom prvých mrazov. Že sú naozaj zrelé, poznáte podľa ich prenikavej vône.

Ak vás dule zaujali a chceli by ste si túto drevinu tiež zaobstarať, určite premýšľate, kde sa dá zohnať a koľko vás to bude stáť. V záhradníctvach sú väčšinou k dispozícii prostokorenné stromčeky či kontajnery, ktorých cena sa odvíja od veľkosti sadenice.

Využitie duly v kuchyni

V surovom stave sú plody duly nejedlé, pretože obsahujú veľa pektínov. Najčastejšie sa zavárajú alebo spracúvajú na marmelády a želé.

Plody duly sa v južných krajinách Európy najčastejšie využívajú na výrobu kompótov, džemov, želé, muštu, ale aj vína a destilátov. Dula podlhovastá sa používa v potravinárskom priemysle ako zdroj pektínu (polysacharid spôsobujúci rôsolovatenie).

Tu je niekoľko receptov, ako spracovať dulu:

• Domáci dulový džem: Dule nakrájajte na malé kúsky, varte s vodou, kým nezmäknú. Pridajte cukor a citrónovú šťavu, varte do zhustnutia. Nalejte do sterilizovaných pohárov.
• Dulový syr: Dule uvarte, rozmixujte na kašu, pridajte rovnaké množstvo cukru a varte, kým zmes nezhustne. Vylejte do formy vystlanej papierom a nechajte stuhnúť.
• Pečené dule s medom a orechmi: Polovice dule pokvapkajte citrónovou šťavou, pridajte med, orechy a škoricu. Pečte v rúre, kým dule nezmäknú a nezískajú zlatohnedú farbu.
• Kompót z duly: Nakrájanú dulu varte s vodou, cukrom a vanilkovým strukom. Pridajte citrónovú šťavu a krátko povarte.

Liečivé vlastnosti duly

Plody duly obsahujú vitamín C a rôzne minerály ako fosfor, vápnik, draslík, sodík a dusík. Duly sú bohaté na vlákninu a obsahujú veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok, ako je železo, zinok, draslík alebo sodík.

• Duly sa pýšia lahodnou chuťou a množstvom zdraviu prospešných živín.
• Duly obsahujú rôzne druhy antioxidantov, medzi ktorými nechýba vitamín C, vitamín E a betakarotén.
• Vďaka nízkemu obsahu ovocného cukru sú duly vhodnou voľbou pre ľudí, ktorí musia obmedzovať príjem ovocného cukru, napríklad v dôsledku intolerancie fruktózy.

Plody duly obsahujú rozpustné vlákniny a pektín, ktoré upokojujú peristaltiku čriev. Plody duly sú vynikajúce na liečenie reumatizmu. Čaj z nich sa spravidla nepripravuje, odporúča sa konzumácia pečeného, vareného či sušeného ovocia. Dávku však možno bez obáv zvýšiť aj na osem až desať kusov.

Semená majú schopnosť uvoľňovať sliz, a tým ochraňovať sliznice pred zápalmi. Ľudovo sa sliz používal aj pri zápaloch očí, všeobecne na rozličné chladivé obklady a bol súčasťou kloktadiel pri zápaloch v ústnej dutine a hrtane.

Plody duly podlhovastej sa používajú v potravinárskom priemysle ako zdroj pektínu (polysacharid spôsobujúci rôsolovatenie), ktorý chráni kolonálne poškodenie pri syndróme dráždivého čreva. Od ťažkostí môžu uľaviť aj ľuďom s peptickým vredom, ochorením, ktoré charakterizuje nekrotický defekt sliznice žalúdka a dvanástnika.

Tabuľka nutričných hodnôt (na 100g):

Dulovec

Dulovec je nenáročný ker, ktorý zdobí mnohé záhrady a parky. V jarnom období upúta pozornosť bohatým kvitnutím. Tento ker, s latinským názvom Chaenomeles, patrí do čeľade Rosaceae (ružovité).

Charakteristika Dulovca

Dulovec je opadavý ker, ktorý dorastá do výšky 1 až 3 metre. Má lesklé, tmavozelené, vajcovité podlhovasté listy s pílkovitým okrajom. Kvitne od marca do apríla, pričom kvety sú usporiadané do súkvetí po 2 až 4 kvietkoch. Farba kvetov je rôznorodá, od bielej, oranžovej, ružovej a červenej až po karmínovo-červenú. Vedľa púčikov vyrastajú dlhé a ostré tŕne. Je mrazuvzdorný do -26 °C až -29 °C, avšak mladé kríky sa odporúčajú na zimu prikryť, napríklad čečinou. Kvety dulovca znesú mrazy do -5 °C, čo umožňuje jeho pestovanie aj vo vyšších polohách.Plody Dulovca: Sú malvice, ktoré pripomínajú malé jablká, s veľkosťou približne 4 - 8 cm. Ich farba môže byť zelená, zelenožltá alebo zelenočervená.

Druhy Dulovca

Z botanického hľadiska rozlišujeme niekoľko druhov dulovcov:

• Dulovec japonský (Chaenomeles japonica)
• Dulovec ozdobný (Chaenomeles speciosa)
• Dulovec tibetský (Chaenomeles thibetica)
• Dulovec čínsky (Chaenomeles sinensis)
• Dulovec nádherný (Chaenomeles superba)

Pestovanie Dulovca

Dulovce sú veľmi prispôsobivé a nemajú vysoké nároky na pestovanie. Niektoré sú samosprašné, iné cudzoprašné, preto je vhodné vysadiť k sebe rôzne kultivary.Darí sa mu na slnku aj v polotieni. Pri vysadení do tieňa nebude kvitnúť tak bohato, ako na mieste s priamym slnečným žiarením. Dulovce si dokážu poradiť ako s letnými suchami, tak aj nízkymi teplotami.

tags: #ovocie #dula #patri #medzi #vlastnosti #pestovanie

Populárne príspevky:

• Tipy na raňajky v Bratislave
• Recept na zemiakové pagáče
• Recept na kysnuté cesto
• Recept na čaj z granátového jablka
• Recept na kapustovú polievku