Ovocie, ktoré sa na Slovensku nepestuje: Hurmikaki, Jakon a ďalšie

Slovensko má priaznivé klimatické podmienky pre pestovanie rôznych druhov ovocia a zeleniny. Vďaka tomu si môžeme vychutnávať čerstvé a chutné plodiny priamo z našich záhrad a sadov. Avšak, niektoré druhy ovocia sú u nás menej známe a nepestujú sa bežne. Medzi takéto patrí hurmikaki (kaki) a jakon.

Hurmikaki (Kaki)

Hurmikaki (Kaki)

Hurmikaki sa pestuje v okolí Bratislavy a Senca. Môžete si ho kúpiť aj v obchodoch, ale často býva ešte nezrelé. Doma ho nechajte pár dní dozrieť, kým šupka nebude sklovitá. Existuje viacero druhov hurmikaki, ktoré sa líšia tvarom, farbou a veľkosťou. Dužina môže byť aj hnedá, čo neznamená, že je ovocie pokazené. Hurmikaki sa môže jesť aj so šupkou, alebo ho môžete pridať do smoothie či šalátov. Ich pestovatelia ale vedia, že hurmikaki sa môže dlho a ľahko skladovať, a keď je v dobrej pivnici, vydrží až do Veľkej noci.

Jakon

Jakon

Jakon je na Slovensku pomerne neznáma plodina, ktorá sa bežne nepestuje vo veľkom. Niektoré záhradnícke firmy však ponúkajú predpestované sadenice na výsadbu. Jakon je pôvodom z Južnej Ameriky a obsahuje inulín, nestráviteľný oligosacharid, ktorý nahrádza cukry. Je vhodný pre diabetikov a pri úprave cholesterolu. Hľuzy jakonu majú nasladlú chuť a konzumujú sa surové alebo varené. Jakon je pomerene mohutná rastlina, ktorá dorastá až do výšky 2 metrov. Stonky (5 - 20 ks) sú husto olistené s tmavozelenými listami, ktoré sú ochlpené a zafarbené do fialova. Kvety sa nachádzajú v malých úboroch, ktoré sú žltej až bledo oranžovej farby.

Rastlina jakonu tvorí dva typy hľúz. Podzemná časť jakonu je tvorená viac než dvadsiatimi veľkými koreňovými hľuzami, ktoré dosahujú hmotnosť 100 - 500 g, ojedinele viac ako jeden kilogram, tieto sú vhodné na konzumovanie. Úroda koreňových hľúz z jednej rastliny sa pohybuje od 2 - 4 kg. Tvar hľúz je valcovitý až kužeľovitý. Povrch hľuzy býva žltý, krémový, fialový. Dôležitým kvalitatívnym znakom je farba dužiny, ktorá býva biela, žltá, fialová. Druhé hľuzy sú množiteľské (tzv. kaudexy), ktoré sa nachádzajú na podzemnej časti stonky. V našich podmienkach sa jakon môže úspešne pestovať v nadmorskej výške 100 - 300 m. n. m. Sadí sa koncom apríla, začiatkom mája. Hľuzy alebo sadenice sa vysádzajú do hrobčekov v spone 0,8 x 0,7 m do hĺbky 60 - 90 mm. V našich podmienkach je vhodná výsadba z predpestovaných priesad, čím predlžíme vegetačné obdobie tejto plodiny. Zber úrody sa uskutočňuje spravidla po rozkvitnutí kvetov, alebo po prvých jesenných mrazoch (september, október). Koreňové hľuzy je možné uchovávať v temperovaných skladoch až do mája nasledujúceho roku.

Srdcom Záhradník - Pestovanie citrusov v našich klimatických podmienkach

Pestovanie kiwi na Slovensku

Kiwi všetci poznáme ako chutné, kyslasté a osviežujúce exotické ovocie so žiarivo zelenou dužinou. Toto nutrične bohaté ovocie, pôvodom z Číny, našlo svoje miesto aj v slovenských záhradách. Na Slovensku, s jeho rozmanitými klimatickými podmienkami, sa pestovatelia musia venovať špeciálnemu prístupu k výberu vhodných odrôd a technikám pestovania, aby zabezpečili úspešný rast a bohatú úrodu.

Príchod kiwi na európske pôdy sa datuje do začiatku 20. storočia, ale na Slovensku sa začalo s jeho pestovaním o niečo neskôr. Významným míľnikom pre slovenské pomery bol import prvých sadeníc v druhej polovici 20. storočia, kedy sa začali skúmať možnosti adaptácie tejto rastliny na miestne klimatické podmienky. Prvé úspešné úrody kiwi vypestované na Slovensku boli zaznamenané v 80. rokoch. Išlo o odrody dovezené z Nového Zélandu a Talianska, ktoré boli odolnejšie voči mrazom. Po týchto úspechoch pestovanie kiwi začalo naberať na popularite. Trend pestovania kiwi podporili aj lokálne škôlky, ktoré začali ponúkať sadenice kiwi širokej verejnosti, čím sa pestovanie tohto ovocia stalo dostupnejšie pre bežných záhradkárov.

Úspešné pestovanie kiwi na Slovensku vyžaduje pozornosť k niekoľkým kľúčovým faktorom, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast a bohatú úrodu. Kiwi je teplomilná rastlina, preto je pre jej pestovanie na Slovensku dôležité vybrať lokalitu s dostatkom slnečného svitu a chránenú pred silnými vetrami. Optimálna teplota pre rast kiwi sa pohybuje okolo 25 stupňov Celzia počas vegetačného obdobia. Kiwi sa však musí vysporiadať aj s nižšími teplotami, najmä počas zimy. Rastlina najlepšie rastie v ľahkej piesočnatej pôde s nízkym obsahom vápnika, ktorú môžeme obohatiť o kompost alebo hnoj. Pôda by mala byť mierne kyslá, pH 5,5 až 6. Výživná by mala byť najmä vrchná vrstva pôdy, nakoľko kiwi má plytké korene.

Kiwi preferuje slnečné, teplé a chránené polohy. Južná alebo juhozápadná orientácia steny alebo plotu môže poskytnúť ideálne podmienky, zvlášť v chladnejších oblastiach Slovenska. Rastliny využívajú teplo odrazené od stien, čo im pomáha prekonať chladnejšie obdobia. Rastline vyhovujú slnečné až polotienisté miesta. Kiwi rastie podobne ako vinič, avšak bez úponkov. Na oporu preto musíme rastlinu priväzovať. Vhodný je spomínaný plot alebo pergola, ktorú rastlina navyše krásne ozdobí. Kiwi má veľké listy, z ktorých sa vyparuje veľa vody. Rastlina preto potrebuje sústavnú závlahu. Je citlivá na preschnutie substrátu, no pôda nesmie byť úplne zamokrená. V prípade, že rastlina začne vysychať a vädnúť, doprajte jej extra zálievku. Na hnojenie kiwi môžeme použiť kompost aj komerčné hnojivá. Hnojivo by malo obsahovať draslík a fosfor. Rastlinu ale začíname hnojiť až druhý rok po výsadbe na jar. Vzhľadom na to, že mladé rastliny kiwi sú obzvlášť citlivé na mrazy, je dôležité pripraviť adekvátne krytie počas zimných mesiacov alebo v prípade náhlych mrazov na jar.

Kiwi by sa malo sadiť na jar, ideálne po posledných mrazoch, aby sa predišlo poškodeniu mladých rastlín. Rastliny potrebujú dostatok priestoru pre rast, preto by sa mali sadiť vo vzdialenosti minimálne 3 až 5 metrov od seba. Kiwi potrebuje pravidelnú zálievku, zvlášť v teplejších mesiacoch a počas suchých období, aby sa udržala vlhká, ale nie premokrená pôda. Prerezávanie je ďalším dôležitým krokom v starostlivosti o kiwi. Odstráňte všetky slabé alebo poškodené vetvy, čím zabezpečíte, že energia rastliny sa sústredí na vývoj silných a zdravých výhonkov. Prerezávanie by sa malo vykonávať skoro na jar alebo po zbere úrody na jeseň. Efektívne šľachtenie a reprodukcia kiwi sú kľúčové pre zabezpečenie zdravých a vysoko produktívnych rastlín. Tieto metódy umožňujú pestovateľom vyberať a šíriť najlepšie vlastnosti rastlín, čím sa zvyšuje celková kvalita a množstvo úrody.

Správne načasovanie zberu a efektívne spracovanie sú rozhodujúce pre zachovanie kvality a čerstvosti kiwi. Kiwi sa zvyčajne zbiera, keď plody dosiahnu plnú veľkosť, ale ešte predtým, než dozrejú na rastline. Na Slovensku je obvyklý čas zberu kiwi od konca septembra do začiatku novembra, v závislosti od počasia a odrody. Plody by mali byť pevné na dotyk a zelené, bez zjavných známok nadmerného zmäknutia alebo poškodenia.

Stav slovenského zeleninárstva a ovocinárstva

Slovenské poľnohospodárstvo, konkrétne zeleninárstvo a ovocinárstvo, čelí mnohým výzvam. Za posledných 10 až 15 rokov sa plochy, na ktorých sa na Slovensku pestuje zelenina, zmenšili z približne 40-tisíc hektárov na alarmujúcich 8-tisíc hektárov. Podľa štatistík pochádza len tretina zeleniny na našom trhu zo Slovenska, zvyšok sa dováža. Toto negatívne saldo zahraničného obchodu v zeleninárstve sa v roku 2016 vyšplhalo na takmer 181 miliónov eur, čo je výrazný nárast oproti 126,7 miliónom eur v roku 2010 a necelým 40 miliónom eur v roku 2004. Medzi hlavných dovozcov zeleniny na Slovensko patria Poľsko, Španielsko a Nemecko. Z tretích krajín, hlavne z Maroka a Turecka, dovážame rajčiaky a melóny, čo predstavuje 2,5 % z celkového dovozu zeleniny.

Podľa samotných zeleninárov existuje viacero faktorov, ktoré prispievajú k poklesu pestovania zeleniny na Slovensku a nárastu dovozu:

Problémy pri presadení sa na trhu: Najmä v období príchodu obchodných reťazcov.
Likvidácia spracovateľského priemyslu.
Nedostatočná podpora sektora: Intenzívna pomoc od štátu je nevyhnutná pre udržanie a rozvoj pestovania zeleniny.
Nízke dotácie a štátne podpory: Slovenskí pestovatelia nedokážu konkurovať zahraničným, ktorí majú lepšie podmienky.

Podobná situácia ako pri zelenine je aj pri drobnom ovocí. Ponuka slovenských pestovateľov ani zďaleka nepokrýva rastúci záujem o maliny, čučoriedky, čierne a červené ríbezle či egreše. Aj veľké obchodné reťazce majú záujem najmä o slovenské bobuľové ovocie, pretože je najlepšie čerstvé a ovocinári sú najbližšie k spotrebiteľovi. Avšak skutočne produktívnych plantáží je na Slovensku na rozdiel od Poľska málo.

Kedysi sa drobné ovocie bežne pestovalo najmä vo vidieckych záhradách, ale dnes tam často prevládajú okrasné dreviny. Z niekdajších produkčných plôch s rozlohou 2-tisíc hektárov zostalo len torzo. Bobuľoviny sa pestujú na ploche okolo 300 hektárov a to nestačí kryť rýchlo rastúci dopyt. Súčasná ponuka bobuľovín pochádza buď zo susedného Poľska, Rakúska alebo zo vzdialenejších krajín ako Belgicko, Španielsko, Peru alebo Čile.

Zvýšenie podpory od štátu: Potrebná je vyššia podpora vo výške 70 miliónov eur z rozpočtu. Zmena systému priamych podpôr: Vyššie podpory by mali dostávať pestovatelia zamestnávajúci ľudí a vytvárajúci pridanú hodnotu. Podpora špeciálnej rastlinnej výroby: Zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohrady by mali byť prioritou. Podpora investícií do skladovacích priestorov: Vybudovanie dostatočných skladovacích kapacít by mohlo významne pomôcť celému sektoru. Zvýšenie organizovanosti pestovateľov: Využívanie mechanizmu odbytu svojich výrobkov cez organizácie výrobcov. Zapojenie sa do tvorby spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): Ovplyvnenie tvorby zákonov so zreteľom na slovenského spotrebiteľa a tvorby možností exportu.

Pestovanie ovocia na Slovensku

Slovenskí ovocinári vypestujú za rok okolo 55 000 ton ovocia vo veľmi dobrej kvalite. Sú to približne tri štvrtiny z celkovej produkcie ovocia na Slovensku (cca 25 % vypestujeme v našich domácich záhradkách). Z roka na roka sa na Slovensku zväčšuje počet sadov so špičkovým technologickým vybavením a ochranou pred nestálym počasím.

Základný cieľ slovenského ovocinárstva je mať okolo 5 000 ha produkčných sadov a v nich dopestovať cca 200 tisíc ton kvalitného ovocia.

Pestovanie zeleniny na Slovensku

Na Slovensku sa roku 2017 na väčšej ploche pestovala zelenina ako ovocie. Plôch so zeleninou bolo 6 400 hektárov a ovocných sadov 4 300 hektárov. V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov. Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov, najvyšší podiel z nich, 47 percent, hospodáril na výmerách od 1 do 10 hektárov, t. j. 6,7 percenta z celkovej osevnej plochy zeleniny.

Pestovatelia zeleniny nad 100 hektárov výmery osiatej zeleninou predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva, keďže pestujú zeleninu na viac ako 61 percentách z celkovej výmery zeleniny. Vďaka technickému a technologickému vybaveniu dokážu väčší pestovatelia pružne reagovať na dopyt na trhu a dokážu byť rovnocennými partnermi na rokovania s obchodnými reťazcami.

V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta. Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny, čo bolo o 5 014 ton (- 20,9 percenta) menej ako rok predtým.

Druhy zeleniny

Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.

Hlúbová zelenina: Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta.
Listové šaláty: Hlávkový šalát, mangold alebo špenát.
Plodová zelenina: Tekvica, uhorky, cuketa, paradajky, paprika a baklažány.
Kvetová zelenina: Brokolica, karfiol, romanesco a artičoka.
Hľuzová zelenina: Zemiaky, mrkva, paštrnák, zeler buľvový a reďkovka.
Cibuľová zelenina: Cesnak, cibuľa, šalotka, jarná cibuľka a medvedí cesnak.
Zelenina so semenami: Hrach, fazuľa a šošovica.
Klíčková zelenina: Špargľa, bambusové klíčky, palmové srdce a ružičkový kel.

Rýchlo rastúca zelenina

Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. Medzi najrýchlejšie plodiace druhy patria:

Reďkovky: Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
Špenát: Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu.
Rukola: Na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorá veľmi rýchlo klíči.
Šalát: Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov.
Kríčkové fazule: Nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
Hrášok: Má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
Jarná cibuľka: V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia.
Baby karotka: Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
Uhorky nakladačky: Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája.
Cukety: U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní.

Prehľad druhov zeleniny podľa ročných období

Prehľad druhov zeleniny podľa ročných období

Porovnanie produkcie zeleniny a ovocia na Slovensku

Rok	Výmera zeleniny (ha)	Výmera ovocných sadov (ha)
2017	6 400	4 300
2022	8 120	N/A

tags: #ovocie #ktoré #sa #nepestuje #na #slovensku