Ako správne skladovať ovocie, zeleninu, chlieb a vajcia a predísť plytvaniu potravinami
Najčastejšie končí v odpadkoch chlieb, pečivo, ovocie, zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvarených jedál, ale aj potraviny, ktoré sme ani nestihli rozbaliť. Plytváme už síce menej ako pred piatimi rokmi, ale aj tak každý Slovák ročne vyhodí priemerne sto kilogramov potravín. Kým potravinový odpad v prvovýrobe mierne poklesol, domácnosti vyhadzujú približne o kilogram jedla viac ako pred piatimi rokmi. V porovnaní s inými Európanmi sme ešte šetrní. Napríklad Belgičania alebo Dáni vyhodia ročne okolo 250 kilogramov potravín na hlavu. Najmenej potravinového odpadu majú Slovinci a Chorváti.
Na Slovensku pritom minieme na potraviny približne 20 percent rodinného rozpočtu, potraviny sú u nás najdrahšie spomedzi krajín V4. Podľa dát WOOD&Company si asi 16 percent ľudí každý druhý deň nedopraje poriadny obed. Prečo vyhadzujeme toľko potravín, keď nás trápia ich ceny? Dôvodov je niekoľko, nie všetky dokážeme ovplyvniť. Je tu však jeden, ktorý ovplyvniť môžeme a aj by sme mali, pretože to nikto iný za nás neurobí. Ide o úpravu našich spotrebiteľských návykov. To znamená spôsobu, ako, čo a koľko nakupujeme a tiež ako potraviny uskladňujeme. Napríklad správne uskladnenie chleba a pečiva zníži plytvanie týmito výrobkami až o 40 percent, uvádza portál Euractiv.
Prečo vyhadzujeme potraviny?
Spoločnosť OZV ENVI - PAK ešte roku 2021 priniesla aj ďalšie alarmujúce dáta. Najčastejšie sa u nás vyhadzujú zvyšky uvareného jedla - tie vyhadzujú takmer dve tretiny (65 percent) z tých respondentov, ktorí uviedli, že v domácnosti potraviny vyhadzujú. V koši často končí aj chlieb a pečivo (vyhadzuje ich 35 percent) a čerstvé ovocie či zelenina (20 percent). Ľudia, ktorí vyhadzujú potraviny do odpadu, ich vyhadzujú hlavne preto, že sa jedlo pokazilo (68 percent). Ľudia pritom do odpadu vyhadzujú aj potraviny, ktoré sú často ešte dobré. Nerozumejú totiž informáciám uvedeným na obaloch. Mnohé potraviny však netreba okamžite vyhadzovať.
Spotrebitelia si veľmi často mýlia dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby. Potraviny, kde je uvedený dátum minimálnej trvanlivosti, môžete jesť aj po tomto dátume. Naučme sa správne skladovať potraviny podľa odporúčaní na obale (hlavne ovocie a zeleninu). Vákuované potraviny predĺžia čerstvosť potravín. Keď napríklad šalátovú uhorku spracujeme hneď, ako ju prinesieme domov, kúpme nebalenú uhorku. Ak potrebujeme, aby vydržala dlhšie, vyberme si balenú.
Varte také množstvo jedla, ktoré hneď aj spotrebujete. Pri varení využívajte kreativitu. Z potravín môžete spotrebovať aj rôzne zvyšky a odrezky. Môžete z nich spraviť polievku, pridať ich do rizota alebo k cestovinám. Objavujte nové recepty (z hlúbikov zeleniny, zo šupiek či vňate). Prezreté ovocie a zeleninu použite na prípravu smoothies či do koláčov.
Dátum spotreby vs. Dátum minimálnej trvanlivosti
Jedným z najdôležitejších povinných údajov uvádzaných na obale potravinárskych výrobkov je ich dĺžka trvanlivosti. Dátum spotreby sa uvádza u potravín, ktoré môžu rýchlo podliehať skaze, ako napr. čerstvé ryby, čerstvé mäso, mlieko a mliečne výrobky, lahôdky a podobne. Dátum spotreby sa na výrobku uvádza slovami „spotrebujte do …“. Za tým nasleduje buď samotný dátum, alebo odkaz na to, kde je na obale výrobku je dátum uvedený. Dátum pozostáva z dňa, mesiaca a roka v tomto poradí a v nekódovanej podobe. V prípade skladovania takýchto potravín je skutočne nevyhnutné rešpektovať odporúčania výrobcu o spôsobe skladovania, pretože riskujeme ich rýchlejšie pokazenie. Rozumieme tým skladovanie v chladničke, resp. mrazničke, pri presne predpísanej teplote.
Pre zachovanie vlastností potraviny by sme tiež mali rešpektovať odporúčania výrobcu na pracovné postupy úpravy potraviny, najmä mrazených potravín, napr. Pre zachovanie bezpečnosti potravín s označením dobou spotreby je tiež veľmi dôležité rešpektovať informáciu výrobcu o tom, ako dlho po otvorení je potravinu možné konzumovať pri zachovaní stanovených podmienok, samozrejme pred dobou spotreby. Pre zachovanie bezpečnosti potraviny je tiež nevyhnutné, a to najmä teraz v lete, zachovať chladiaci reťazec. Potraviny označené dobou spotreby nemôžu byť vystavené dlhšiemu prerušeniu chladiaceho reťazca, pretože môže byť ohrozená ich bezpečnosť.
Je to dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Na výrobku sa uvádza slovami „minimálna trvanlivosť do ...“ ak sa v dátume uvádza deň alebo slovami „minimálna trvanlivosť do konca ...“, v prípade ak sa v dátume deň neuvádza. Dátum trvanlivosti sa nemusí uvádzať na niektorých vyhláškou stanovených potravinárskych výrobkov, ako napr. Dátum trvanlivosti pozostáva z dňa, mesiaca a prípadne roka v tomto poradí a v nekódovanej podobe.
Ak však ide o potraviny, ktoré sa neuchovávajú viac ako tri mesiace, stačí uviesť deň a mesiac. Ak ide o potraviny, ktoré sa uchovávajú viac ako tri, ale nie viac ako 18 mesiacov, stačí uviesť mesiac a rok. V prípade potravín, ktoré sa uchovávajú dlhšie ako 18 mesiacov, stačí uviesť rok. Po dátume minimálnej trvanlivosti môže potravina stratiť svoju štruktúru, farbu alebo iné kvalitatívne vlastnosti, ale je stále bezpečná. Po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti je potrebné zhodnotiť kvalitatívne parametre potraviny a v prípade pozitívneho vizuálneho a senzorického hodnotenia je možné potravinu spotrebovať. Potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, môžu obchody bezodplatne darovať na charitatívne účely. Toto umožnila novela zákona o potravinách platná od 1. 1. 2017. Predpokladá sa tým významné zníženie množstva vyhodených potravín na Slovensku.
Ako správne skladovať potraviny
Po tom, čo ste si naplánovali nákupy, venujte čas správnemu skladovaniu potravín. Je to rozhodujúce pre zaistenie ich čerstvosti. Roztriedenie nákupu po príchode domov vám pomôže udržať ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, chlieb, cestoviny a mäso dlhšie čerstvé. Niektoré potraviny treba chladiť, iné stačí uchovávať pri izbovej teplote. Nie všetky potraviny majú rady rovnaké podmienky, či už ide o teplé alebo studené jedlo, suché alebo čerstvé potraviny. Pri nesprávnom skladovaní strácajú potraviny svoju chuť a rýchlejšie sa kazia. Dôvodom sú fyzikálne, biochemické, chemické a mikrobiálne vplyvy a zmeny, ktorým sú výrobky vystavené. Potraviny môžu byť poškodené taktiež škodcami.
Baktérie, plesne a kvasinky spôsobujú mikrobiálne kazenie. Tie spôsobujú hnitie, kvasenie alebo vznik plesne na potravinách a niekedy v ich dôsledku vznikajú patogénne látky. Tieto procesy a lehota skladovania potravín závisia najmä od fyzikálnych podmienok, ako je teplo, chlad a vlhkosť.Enzýmy v potravinách navyše vyvolávajú biochemické zmeny, napríklad rozklad vitamínov, pigmentov a aromatických látok. Žltnutie tukov je spôsobené chemickým kazením vyvolaným chemickými reakciami vnútri zložiek potravín.
Hygiena, chladenie a skladovanie
Skôr ako sa s nákupom vrátite domov a začnete ho ukladať na správne miesto, treba sa v supermarkete uistiť, že je všetko hygienicky neškodné a vychladené. Mrazené výrobky a výrobky podliehajúce rýchlej skaze vkladajte do vozíka až na konci nákupu tesne pred odchodom k pokladni. A keď už hovoríme o pokladni, mäkké a chúlostivé produkty, ako sú vajcia, banány a hroznové víno, by ste mali na pás položiť ako posledné. Úložné priestory, ako sú police, špajzy a chladničky, udržujte v čistote a pravidelne ich utierajte. Najlepšie je používať teplú vodu s trochou umývacieho prostriedku.
Ak chcete potraviny skladovať obzvlášť dlho, je najlepšou voľbou mraznička alebo mraziaci oddiel chladničky. Nízka teplota a znížená aktivita vody znamenajú, že sa výrazne obmedzí alebo dokonca vylúči množenie mikroorganizmov. Ani zmrazené potraviny však nie je možné skladovať donekonečna. V ideálnom prípade by ste mali potraviny baliť, ak možno, vzduchotesne a v malých porciách. Vyplatí sa taktiež napísať na vrecká informáciu, čo je vnútri, a dátum, aby ste mali prehľad. Ani zmrazené jedlo však nie je možné uchovávať donekonečna.
Väčšinu čerstvých potravín by ste mali po príchode domov rovno vložiť do chladničky. Nízka teplota 4 až 8 °C vnútri chladničky pomáha udržať rýchlo sa kaziace potraviny dlho čerstvé. Nízka teplota totiž spomaľuje bunkový metabolizmus v potravinách, bráni rastu mikroorganizmov a obmedzuje chemické a enzymatické kazenie. Zásada „FiFo“ (z angl. first in, first out, t. j. prvý dovnútra, prvý von) vám pomôže udržať si prehľad o tom, čo je čerstvé a čo nie.
Teplotné zóny v chladničke
Chladničky majú rôzne teplotné zóny. Aby potraviny v chladničke vydržali čo najdlhšie čerstvé, umiestnite ich na správnu policu.
- Dvere chladničky: sú jedným z najteplejších miest v chladničke. Teplota sa tu obvykle pohybuje medzi 8 a 10 °C.
- Zásuvka „crisper“: (z angl. crisp, t. j. chrumkavý) udržuje čerstvé potraviny chrumkavé a krehké. Zásuvky Crisper na ovocie a zeleninu sú oddelené od zvyšku chladničky, obvykle sklenenou doskou, ktorá udržuje teplotu okolo 9 °C. To je ideálne na skladovanie zeleniny, šalátov a rôznych druhov ovocia.
- Spodná polica: tesne nad zásuvkou na zeleninu nepresahuje 2 až 3 °C.
- Prostredná polica: má obvykle teplotu okolo 5 °C, takže je ideálna pre mliečne výrobky, ako je jogurt, mlieko, tvaroh a smotana.
- Horná polica chladničky: je pomerne teplá. Teplota sa tu obvykle pohybuje medzi 8 a 10 °C. Pri tejto miernej teplote môžete skladovať maslo a džemy.
Cestovinám, ryži, konzervovaným výrobkom a podobne skladovanie v chladničke neprospieva. Lepšie je skladovať ich v skrini pri priemernej teplote 15 až 20 °C. Je dôležité, aby potraviny neboli vystavené priamemu slnečnému žiareniu alebo teplu, napr. tým, že budú uložené v blízkosti varnej dosky alebo rúry. Vysoké teploty a vlhký vzduch vznikajúce pri varení majú negatívny vplyv na lehotu skladovania dokonca aj v prípade trvanlivých výrobkov. Pri upratovaní skriniek alebo špajzy nezabudnite: nové výrobky ukladajte dozadu a staršie potraviny dávajte dopredu, aby sa spotrebovali ako prvé. Otvorený balíček bezpečne uzatvorte alebo obsah preložte do uzavretej nádoby.
Ako skladovať jednotlivé druhy potravín
Rôzne druhy potravín vyžadujú rôzne podmienky skladovania. Tu je niekoľko tipov, ako správne skladovať pečivo, ovocie, zeleninu a mliečne výrobky:
Pečivo
Uchovávať pečivo čerstvé znamená zabrániť jeho vysychaniu, napríklad uložením do chlebníka alebo kameninovej nádoby s vekom. Veľa ľudí skladuje chlieb v plastových vreckách. Nevýhodou je, že čerstvý chlieb z pekárne pri skladovaní vo vzduchotesnom obale veľmi rýchlo zmäkne. Z tohto dôvodu je najlepšie uchovávať krehké pečivo, ktoré plánujete čoskoro zjesť, v neuzatvorenom obale - napríklad vo vrecku, kam ho zabalili v pekárni.Vysychanie však nie je jediným spôsobom, ako sa môže chlieb pokaziť. Ak je okolie príliš vlhké a vzduch nemôže cirkulovať, môže sa v ňom hromadiť voda a spôsobiť vznik plesní, najmä v prípade krájaného chleba.
K rastu plesní môžu viesť aj omrvinky, ktoré sa povaľujú v zásobníku na chlieb. Vždy raz za niekoľko dní omrvinky odstráňte a nádobu vytrite zriedeným octom. V teplom a vlhkom počasí môžete v prípade potreby uchovávať chlieb aj v chladničke. Ochránite ho pred plesňami, najmä v prípade bieleho chleba.
Ovocie a zelenina
Takmer všetku zeleninu je možné skladovať v chladničke. Baklažán, paradajky, zemiaky a tekvica sú jediné druhy zeleniny, ktoré by ste nemali uchovávať v chlade. S ovocím je to trochu zložitejšie. Niektoré druhy ovocia zostávajú čerstvé a zachovávajú si vitamíny iba v chlade. Iné sú však na chlad veľmi citlivé. Všeobecne platí, že by ste mali chladiť pôvodné domáce ovocie, ako sú jablká, čerešne a slivky. Exotické ovocie, ako je mango, banány a citrusové plody, do chladničky nepatrí. Výnimkou sú figy a kivi, ktoré sú v zásuvke na ovocie a zeleninu ako doma.V priebehu času začne u niektorých druhov ovocia a zeleniny vznikať dozrievajúci plyn nazývaný etylén. Ten spôsobuje, že ostatné ovocie a zelenina v okolí starne a rýchlejšie sa kazí. Medzi najväčších producentov etylénu patria jablká, marhule, slivky a paradajky.
Mliečne výrobky
Jogurt, mlieko a maslo by sa mali čo najrýchlejšie dostať zo supermarketu do vašej domácej chladničky. V ideálnom prípade by ste ich mali uchovávať dobre uzavreté a v pôvodných obaloch: Maslo umiestnite na hornú policu dverí chladničky a jogurt a mlieko uchovávajte uprostred chladničky.Trvanlivé mlieko stačí dať do chladničky až po otvorení; predtým môže vydržať niekoľko týždňov pri izbovej teplote. Nepasterizované mlieko priamo z farmy by ste mali spotrebovať najneskôr do 2 až 3 dní. Pasterizované čerstvé mlieko vydrží často čerstvé až týždeň, ak je uchovávané v uzatvorenom obale, a ďalej 2 až 3 dni po otvorení.
Syr je najlepšie skladovať dobre vetraný a vlhký. S výnimkou smotanového syra musia všetky druhy syra dýchať, a preto by sa nemali uchovávať vo vzduchotesných nádobách. Balené syry je najlepšie uchovávať v pôvodnom obale, v špeciálnom syrovom alebo sendvičovom papieri alebo v nádobách na syr. Tým zabránite prenášaniu ich arómy a zamedzíte vzniku jedlej plesne na tvrdom syre. Ďalšou možnosťou je potravinová fólia, nikdy by ste však nemali používať vzduchotesné plastové nádoby. Syr je najšťastnejší na prostrednej polici chladničky. Smotanový syr by ste však mali skladovať pri oveľa nižšej teplote - v spodnej polici chladničky. Kusy syra vydržia v chladničke až tri týždne.
Cestoviny
Suché cestoviny môžete skladovať až jeden rok. Dôležité je skladovať ich pri izbovej teplote a uchovávať ich v suchu a dobre uzavreté. Prečo? Ako aj iný suchý tovar, napríklad múka, müsli alebo čaj, sú suché cestoviny obzvlášť náchylné na škodce, napríklad potravinové mole.Čerstvé výrobky z cesta, ako sú cestoviny, šúľance a halušky, sú mimoriadne náchylné na výskyt choroboplodných zárodkov. Ak sú dobre vychladené, vydržia v chladničke tri až štyri dni. Správna príprava jedla je kľúčovým faktorom, ktorý zaistí, že potraviny vydržia čo najdlhšie čerstvé. Jednoducho dbajte na to, aby ste cestoviny varili iba tak dlho, pokým nie sú al dente - pevné na zhryz. Šúľance a halušky sú hotové, hneď ako začnú plávať na povrchu. Zvyšky cestovín môžete uchovávať na hornej polici chladničky, kde vydržia čerstvé jeden až dva dni.
Mäso a ryby
Mäso, hydina a údeniny sa veľmi rýchlo kazia. Ak je to možné, nemali by ste prerušovať chladiaci reťazec alebo by ste to mali urobiť len na veľmi krátky čas. Najlepšie je vziať si so sebou do supermarketu chladiacu tašku. Doma umiestnite mäso ihneď na spodnú polici chladničky, ktorá je najchladnejšia.Ak kupujete mäso v plastovom obale, mali by ste ho pred vložením do chladničky vymeniť. Vyberte mäso z obalu, osušte ho kuchynskou utierkou, zabaľte do papiera na pečenie a vložte do vzduchotesnej nádoby, aby ste ho ochránili pred baktériami. Hovädzie mäso je možné skladovať 3 až 4 dni, teľacie a bravčové mäso vydrží 2 až 3 dni, ale hydina vydrží čerstvá iba 1 až 2 dni. Dajte si pozor na mleté mäso - ak je to možné, mali by ste ho zjesť v deň nákupu.
Ryby podliehajú skaze ešte viac než mäso. Preto je najlepšie jesť ryby ihneď po kúpe. Ak si kúpite čerstvú rybu pri pulte, nenechávajte ju v obale: uložte ju do sklenenej alebo porcelánovej nádoby s ľadom, zakryte ju potravinovou fóliou a uložte ju do chladničky maximálne na 1 deň.Balené ryby z oddelenia hlboko zmrazených rýb skladujte v mrazničky a sledujte dátum minimálnej trvanlivosti! Údené ryby vydržia vďaka údeniu dlhšie čerstvé. V chladničke ich môžete uchovávať prikryté potravinovou fóliou až zhruba 3 dni.
Tipy na zníženie potravinového odpadu
- Plánujte nákupy: Vždy si pripravte nákupný zoznam a držte sa ho.
- Správne skladujte potraviny: Naučte sa, ako správne skladovať rôzne druhy potravín.
- Využívajte zvyšky jedla: Buďte kreatívni a využívajte zvyšky jedla na prípravu nových jedál.
- Kompostujte: Kompostujte zvyšky ovocia a zeleniny.
Nikto z nás neplánuje, že vyhodí tretinu jedla, ktoré nakúpi. Štatistiky však ukazujú, že práve také množstvo končí v koši nevyužité. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) to celosvetovo predstavuje 1,3 miliardy ton vyhodených potravín ročne. Slováci podľa údajov z Eurostatu v roku 2021 vyhodili takmer 100 kilogramov potravín. Mnohé však končia v koši zbytočne.
Ako najlepšie skladovať vajcia, mlieko a ďalšie potraviny? I GymBeam I FIT POINT
Potravinami plytvá takmer každá domácnosť. Často nakúpime viac, ako dokážeme skonzumovať. Potraviny neskladujeme správne, takže sa rýchlejšie pokazia. Nesledujeme dátumy spotreby a minimálnej trvanlivosti, navyše často nevieme, čo tieto pojmy znamenajú.
Bezzvyškové nákupy
Problém plytvania s potravinami pozná takmer každý, riešenie je pritom pomerne jednoduché. Chce to zmeniť prístup. Ak ideme do obchodu hladní a nakupujeme impulzívne, domov prinesieme viac potravín, ako potrebujeme. Základom úspechu je preto mať vždy so sebou vopred pripravený nákupný zoznam.
Ako predĺžiť životnosť potravín?
Zvyšky potravín nepatria automaticky do koša. Väčšina šupiek a listov z ovocia alebo zeleniny sa dá konzumovať, často dokonca obsahujú viac vitamínov ako samotný plod. Treba ich však samozrejme poriadne poumývať. Kiwi si šúpať nemusíte, z melónovej šupky pripravte chutný šalát, banánové šupky zase pridajte do banánového chlebíka. Listy z kalerábu, reďkovky a karfiolu použite na výrobu pesta alebo ich prihoďte do šalátu namiesto kapusty. Výborným spôsobom, ako bojovať s potravinovým odpadom, je kompostovanie.
Tabuľka: Skladovanie potravín v chladničke
| Polica v chladničke | Teplota (°C) | Vhodné potraviny |
|---|---|---|
| Dvere | 8-10 | Maslo, džemy, zaváraniny |
| Horná polica | 8-10 | Varené potraviny, omáčky, mliečne výrobky |
| Prostredná polica | 5 | Mliečne výrobky (jogurt, mlieko, tvaroh, smotana) |
| Spodná polica | 2-3 | Mäso, ryby |
| Zásuvka "crisper" | 9 | Zelenina, šaláty, ovocie |
Za ich plytvaním sa často skrýva aj nesprávne skladovanie. Predĺžiť potravinám život sa pritom dá správnym skladovaním. Mäso odkladajte do chladničky v pôvodnom balení, zabránite tak kontaminácii baktériami. Ak ho neplánujete spotrebovať do 3 - 5 dní, dajte ho radšej zamraziť. Ryby je najlepšie uchovávať v mrazničke alebo v chladničke na ľade. Syr vydrží najdlhšie čerstvý, ak bude zabalený v špeciálnom povoskovanom papieri alebo v papieri na syr. Ak ste už otvorili cottage cheese alebo téglik s krémovým syrom, umiestnite ho v chladničke „dole hlavou“.
Paradajky nepatria do chladničky, pretože takto uložené strácajú svoju chuť. Skladujte ich v chlade pri teplote zhruba 14 stupňov alebo pri izbovej teplote, najlepšie stopkovou časťou dolu. Pri koreňovej zelenine nezabudnite odrezať listy alebo vňať. S ňou sa rýchlejšie kazí, keďže do nich presúva výživné látky. Listy a vňať nevyhadzujte, použite ich pri príprave pokrmov. Nedojedené avokádo je najlepšie uskladniť spolu s polovicou cibule v chladničke v plastovej nádobe. Banány vydržia dlhšie čerstvé, ak ich budete skladovať pokope v pôvodnom trse. Jednotlivé kusy odtrhávajte, až keď ich plánujete zjesť. Ak stopky banánového trsu zabalíte do fólie, budú dozrievať pomalšie. Ak potrebujete len trochu šťavy z citróna, neprerezávajte ho na polovicu. Kôstkové ovocie, ako sú čerešne či marhule, je najlepšie uskladňovať pri izbovej teplote. Bylinky uskladňujte vzduchotesne zabalené v chladničke alebo ako kvety ponorené do vody. Chlieb a pečivo uskladňujte zabalené v utierke v chlebníku alebo plátenom vrecku na chlieb.
Mraznička môže pomôcť múke - odložte ju na 48 hodín do mrazničky, chlad vyhubí prípadné vajíčka nakladené od hmyzu.
tags: #ovocie #zelenina #chlieb #vajcia #etazec #skladovanie


