Legislatíva o označovaní pôvodu mäsa na Slovensku
Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) prijala novelu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá priniesla nové povinnosti pre zariadenia spoločného stravovania v súvislosti s označovaním pôvodu mäsa. Od 14. decembra 2019 platí povinnosť pre všetky zariadenia spoločného stravovania uvádzať krajinu pôvodu mäsa pri hotových pokrmoch a jedlách.
Ciele a dôvody zavedenia novely
Cieľom novely zákona bola ochrana spotrebiteľa a zabezpečenie informovanosti o pôvode mäsa. Vzhľadom na špecifickú povahu mäsa a zvýšené zdravotné riziká spojené s konzumáciou nevhodného mäsa, informovanosť spotrebiteľa je veľmi dôležitá.
Ďalším argumentom pre vznik novely zákona bolo zdravé stravovanie. Už v súčasnosti existuje pri predaji čerstvého, chladeného alebo mrazeného mäsa povinnosť informovať spotrebiteľa o krajine pôvodu mäsa, ktoré kupuje.
Povinnosti zariadení spoločného stravovania
Zariadenie spoločného stravovania je pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Táto povinnosť sa vzťahuje na bravčové, hovädzie, ovčie, kozie a hydinové mäso. Údaj o krajine pôvodu mäsa je zariadenie povinné získať od dodávateľa a v rovnakom rozsahu ho poskytnúť spotrebiteľovi. Táto povinnosť sa nevzťahuje na polotovary.
Informácia musí byť spotrebiteľovi dostupná pred objednávkou jedla, napríklad na jedálnom lístku alebo na viditeľnom mieste v reštaurácii.
Zariadeniu spoločného stravovania sa návrhom zákona ukladá povinnosť zabezpečiť údaj o pôvode mäsa od dodávateľa z toho dôvodu, aby zariadenie mohlo poskytnúť tento údaj spotrebiteľovi. Keďže v prípade nákupu mäsa zabaleného v obale získajú prevádzkovatelia zariadení spoločného stravovania údaj o krajine alebo mieste pôvodu mäsa z etiket, a v prípade nákupu priamo od výrobcu údajom o pôvode mäsa rovnako disponujú, nepredstavuje získanie tejto informácie pre prevádzkovateľa dodatočné náklady.
Poďme sa však bližšie pozrieť na samotný obsah povinnosti, ktorá je upravená v ustanovení § 9 ods. 5 zákona o potravinách. V tomto ohľade zákon uvádza aj určité parametre formy a spôsobu poskytovania informácií. Overiteľnosť zabezpečuje písomná forma, ktorú zákon ako záväzný parameter aj priamo uvádza (písomná forma nemusí byť vždy totožná s listinou formou, napr. Informácia musí byť napr. Ďalším kritériom, ktoré musí byť splnené, je tzv. priraditeľnosť. Ako príklad si uvedieme situáciu, pri ktorej zariadenie spoločného stravovania z určitého dôvodu (napr. nedostatok priestoru) nemôže/nechce uviesť predmetnú informáciu pri každom konkrétnom jedle v ponuke jedál.
Jak nakrájet maso na steak
Problémy a nejasnosti
Reštaurácie nevedia, ako majú v praxi uvádzať krajinu pôvodu mäsa, pretože chýba vykonávacia vyhláška. Mnohé reštaurácie sa obávajú sankcií a nevedia, ako majú postupovať. Sú situácie, ktoré objektívne neumožňujú pôvod mäsa uvádzať.
Niektorí odborníci považujú zákon za zbytočnosť a polovičnú robotu. Nový zákon môže predstavovať problém napríklad pre veľkokapacitné kuchyne, ktoré nakupujú mäso od producentov z rôznych krajín. Ako preukážu, že pôvod mäsa napísaný na tabuli zodpovedá pravde? Majú odkladať štítky alebo obaly z mäsa a umývať ich?
Kontroly a sankcie
Kontroly plnenia zákona vykonávajú príslušné orgány, a to aj na základe podnetov od zákazníkov. Porušenie povinnosti označiť hotové pokrmy a jedlá obsahujúce mäso údajom o krajine pôvodu mäsa sa považuje za správny delikt.
Legislatívne predpisy a normy
Pri uvádzaní hydinového mäsa na trh na Slovensku je potrebné dodržiavať niekoľko legislatívnych predpisov a noriem. Medzi najdôležitejšie patria:
- Zákon č. 152/1995 Zb. o potravinách
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2/1994 Z.
- Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 243/2015 Z.z.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby
- Potravinový kódex Slovenskej republiky
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o mäsových výrobkoch
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky upravuje požiadavky na výrobu mäsových výrobkov, manipuláciu s nimi a ich umiestňovanie na trh. Mäsový výrobok musí spĺňať organoleptické požiadavky, ako je neporušený obal, zodpovedajúca farba a vzhľad, charakteristická konzistencia, vôňa a chuť. Po výrobe sa musí čo najrýchlejšie vychladiť a skladovať pri správnej teplote. Chladené mäsové výrobky sa musia uchovávať pri teplote najviac 7 °C alebo 12 °C, v závislosti od druhu výrobku.
Mäsové výrobky sa členia podľa teplotných podmienok na chladené, trvanlivé a mäsové konzervy. Podľa stupňa tepelného opracovania sa členia na tepelne opracované a neopracované. Vyhláška tiež definuje podskupiny varených mäsových výrobkov (paštéty, nátierky, tlačenky, jaternice) a pečených mäsových výrobkov.
Ak sa na výrobu mäsového výrobku použijú vnútornosti, musí sa uviesť druh zvieraťa, z ktorého pochádzajú. Ak sa použije mechanicky separované mäso, musí sa uviesť jeho množstvo v percentách. Pri predaji spotrebiteľovi musia byť uvedené aspoň tieto údaje: názov výrobku, obchodné meno a sídlo výrobcu, dátum spotreby a označenie alergénov.
Mäsový výrobok sa môže krájať len bez obalu. Nebalený, vopred nakrájaný mäsový výrobok sa musí predať do 24 hodín, trvanlivý do 48 hodín. Pri manipulácii s chladeným mäsovým výrobkom je prípustné krátkodobé zvýšenie teploty najviac o 2 °C na povrchu.
Na výrobu tepelne opracovaného mäsového výrobku možno použiť mechanicky separované mäso, a to do jemne homogenizovaného mäkkého mäsového výrobku, vareného mäsového výrobku, pečeného mäsového výrobku, mäsovej polokonzervy alebo mäsovej konzervy v množstve najviac 10 % hmot. z mäsového diela alebo do výrobku s vložkou v množstve najviac 5 % hmot. Hydinové mechanicky separované mäso možno použiť len na výrobu mäkkého mäsového výrobku, vareného mäsového výrobku, pečeného mäsového výrobku, mäsovej polokonzervy, mäsovej konzervy v množstve najviac 70 % hmot. Najvyššie prípustné množstvo kostných častíc je 0,8 % hmot. Bravčovú, husaciu alebo kačaciu krv a krvnú plazmu možno používať len do tepelne opracovaného mäsového výrobku, a to do mäkkého mäsového výrobku, vareného mäsového výrobku, mäsovej polokonzervy alebo mäsovej konzervy v množstve najviac 20 % hmot.
Vyhláška definuje požiadavky na vybrané mäkké mäsové výrobky, trvanlivé tepelne opracované mäsové výrobky a trvanlivé tepelne neopracované mäsové výrobky. Namiesto označenia „mäso“ možno uvádzať aj označenie konkrétneho trhového druhu mäsa. Ak sa daný druh výrobku údi alebo dekoruje, uvedie sa v obchodnom názve aj táto technologická operácia. V názve tepelne opracovanej šunky sa uvedie jej kvalitatívna trieda: špeciál, výberová alebo štandard.
Vyhláška obsahuje zoznam vybraných mäsových konzerv s opisom ich zloženia a požiadaviek na ich výrobu. Mäsová konzerva sa označuje podľa členenia uvedeného v § 3 ods. 14. V označení mäsovej konzervy sa uvádza druh mäsa.
Na záver treba uviesť, že prijaté opatrenie treba vnímať pozitívne najmä z pohľadu zvyšujúceho sa záujmu o produkciu slovenských potravín, mäso nevynímajúc.
tags: #označenie #pôvodu #mäsa #legislatíva
