Lúky: Kronika obce v zrkadle času
Obec Lúky, ležiaca v Púchovskej doline, má bohatú históriu a zaujímavú polohu. Táto kronika, prepísaná z pôvodných záznamov, ponúka pohľad na život v obci v rôznych obdobiach, ovplyvnených politickými a spoločenskými zmenami. Prvým kronikárom obce sa stal Rudolf Jaroušek, správca miestnej rímskokatolíckej ľudovej školy, v roku 1933.
Púchovská dolina, kde sa nachádza obec Lúky.
Poloha a charakteristika obce
Obec Lúky sa rozprestiera po oboch stranách cesty z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu, približne 12 km od oboch miest. Je dlhá 2 km a na hornom konci odbočuje cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km. Dolina na Lúkach je najužšia a pozdĺž cesty stoja prevažne drevené domy. Murované sú len kostoly, fara, školy, notársky úrad, pošta, četnícka stanica a niektoré židovské domy. Za domami sa nachádzajú záhradky a polia, úrodné na nížine a kamenisté na stráňach. Ulica je úzka, čo je problém vzhľadom na frekventovanú cestu.
Píla
Na hornom konci dediny, za mostom, sa nachádza schreibrovská parná píla. Kedysi zamestnávala až dvadsať robotníkov, no neskôr len 6-7. Píla má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate menila majiteľov a stavebné drevo sa predáva aj do zahraničia, najmä do Nemecka.
Katolícky kostol
Kostol stojí na dolnom konci pri vstupe do dediny a je najstarším kostolom v doline a okolí. Podľa povesti ho chceli pôvodne postaviť medzi Lúkami a Lysou, ale stavba sa nedarila. Až rada neznámeho človeka, aby zapriahli čierne voly a nechali ich ísť, určila súčasné miesto kostola. O kostole sa v spise k 700. výročiu uvádza, že je jeden z najstarších v Trenčianskej a Nitrianskej diecéze, postavený pravdepodobne v roku 1228. V roku 1612 bol kostol opravovaný a prestavaný, a druhýkrát v roku 1817.
Kostol sv. Matúša v Lúkach.
Cintorín a fara
Pôvodne bol cintorín okolo kostola, no koncom 18. storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde pochovávali patrónov a farárov. Do roku 1823 bola fara drevená, potom ju postavili z kameňa. V roku 1882 bola fara prestavaná do dnešnej podoby.
Počet veriacich
Počet veriacich v roku 1829 bol 688 (vrátane okolitých obcí), v roku 1928 klesol na 606. Mená farárov sú známe od roku 1671. Evanjelici v minulosti na krátky čas vyhnali katolíckeho farára a zaujali faru a kostol. Lúcky kostol a faru mali v moci evanjelici v 16. a 17. storočí dlhší čas. Odvtedy sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Terajším farárom od roku 1917 bol Anton Kompánek.
Škola
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 existovala na Lúkach katolícka škola od roku 1826. V roku 1929 postavili novú dvojtriednu školu so správcovským bytom. Do roku 1929 bola škola jednotriedkou, hoci počet žiakov presahoval 100. Školu navštevovali aj žiaci z Dolnej Dubkovej a Záriečia. Okrem katolíckej školy bola v obci aj evanjelická škola, ktorá vznikla v roku 1913.
Počet žiakov v škole v rokoch 1930-1938:
| Školský rok | I. trieda | II. trieda | III. trieda |
|---|---|---|---|
| 1930/31 | 73 | 55 | - |
| 1931/32 | 76 | 72 | - |
| 1932/33 | 88 | 73 | - |
| 1933/34 | 74 | 71 | - |
| 1934/35 | 81 | 74 | - |
| 1935/36 | 75 | 86 | - |
| 1936/37 | 45 | 50 | 53 |
| 1937/38 | 52 | 51 | 38 |
Židia
V obci sa nachádzal aj židovský kostol, postavený v roku 1872. Predtým na jeho mieste stál menší, drevený kostol. Do tejto náboženskej obce patrili veriaci z okolitých obcí. Židia mali aj svoju školu, založenú okolo roku 1872, ktorá postupom času upadala a nakoniec zanikla. Židovské deti potom chodili do miestnej rímskokatolíckej školy.
Vodstvo
Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. V potoku žijú raci a rôzne druhy rýb. Pri potoku stojí valcový mlyn a píla. Donedávna stál aj druhý mlyn, ktorý bol zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v roku 1935.
Pôda
Pôda v okolí obce pozostáva z piesku, hliny, slienu a štrku. Na rovine je úrodná, na stráňach menej. V roku 1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené. V roku 1882 a 1930 boli zaznamenané rôzne výmery ornej pôdy, lúk, pasienkov a lesov.
Obyvateľstvo
V roku 1913 mali Lúky 168 domov a 718 obyvateľov. Podľa sčítania z roku 1919 bolo v obci 139 domov a 555 obyvateľov. V roku 1930 mala obec 198 domov a 783 obyvateľov. Obyvatelia boli prevažne robotníci, roľníkov bolo málo. Mnohí chodili na sezónne práce, do Čiech alebo sa vysťahovali do zahraničia. Dobrý úžitok dával obyvateľstvu hovädzí dobytok a mlieko sa spracúvalo v družstevnej mliekárni. V obci pôsobili rôzni živnostníci.
Úrady
Od roku 1937 je v obci železničná stanica. Obec patrí do púchovského okresu. V obci je farský kostol, evanjelický kostol v Záriečí a židovský kantor na Lúkach. Poštový úrad je v mieste a listonoš roznáša poštu denne.
Kroje
Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a kožuchy. Muži nosia tmavé súkenné nohavice, kapce, vyšívané vesty a široké klobúky. Kroj však pomaly zanikal.
Hory
Lesov je v okolí obce viac ako pred 50 rokmi. Rastú tu listnaté a ihličnaté stromy. Lesy patria miestnemu urbáru a jednotlivcom. Hlavným produktom lesov je drevo. Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny.
tags: #pagáč #rosina #behro #životopis
