Pestovanie papriky: Rady a tipy pre bohatú úrodu
Sú zeleninové druhy, ktoré rastú prakticky samy, a potom také, o ktoré sa treba starať takmer od rána do večera. Paprika jednoznačne patrí do druhej, náročnejšej skupiny. Pozrite si rady k jej pestovaniu a majte skvelú úrodu!
Výber odrody
K najčastejšie pestovaným odrodám u nás patrí:- PCR - vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie. Plody má žltozelené, kosákovito prehnuté. Sú mierne pálivé, ale zato šťavnaté. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu. Citlivo však reaguje na zmeny teplôt.
- Slovakia - dobre sa jej darí vo fóliovníkoch. Patrí k veľmi skorým odrodám typu kápie. Plody sú teda previsnuté, výraznej chuti a arómy.
- Amy - je nenáročná a dobre plodí.
- Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
- Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
- Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
- Paprika jabĺčková - známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú.
- Balkónovka - mestská odroda, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov.
- Amadea, Slovana F1 - vhodná pre pestovanie na balkónoch.
Pestovanie zo semien a príprava priesad
Papriku odporúčame vysádzať z priesad. Je to menej náročné ako zo semien, ale najmä výnosnejšie a bohatšie na zásobné látky. S priamou sejbou papriky sa u nás stretnete len veľmi ojedinelo. Priesady pestujte v dobre izolovanom, ideálne vo vyhrievanom fóliovníku z priameho výsevu. Nie je nutné pikírovanie.
Najvhodnejší termín výsevu je medzi 15 až 30. Sadeniciam musíme zabezpečiť optimálnu teplotu pôdy medzi 20 až 30°C. Rozhodne nesmie poklesnúť pod 13°C. Vzchádzanie papriky dokážeme urýchliť namočením semien do teplej vody, približne pri teplote 25 °C. Po napučaní semien si až takto predklíčené osivo umiestnime do pripraveného substrátu alebo do inej náhrady za klasickú zeminu.
Tým sa znižuje riziko padania vzchádzajúcich rastlín, no komplexné riešenie závisí aj od ďalších podmienok - svetlo, teplota a voda. Sadenice sú ďalej náročné na svetlo, vlhkosť pôdy a závlahu. Veľkosť závlahovej dávky má byť len taká, aby voda z povrchu rastliny do večera obschla. Odporúčaná vlhkosť pre paprikové priesady je v intervale 70 až 80%. Pri pestovaní sadeníc je dôležitým opatrením vetranie. Tým sa reguluje vlhkosť vzduchu, otužujú sa, aby pri výsadbe lepšie odolávali teplotnému šoku. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia. Interval postupne predlžujeme.
Kedy je priesada vhodná na vysádzanie? Je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a dobre vyvinutú koreňovú sústavu.
16 krokov k úspešnému pestovaniu papriky
- Sejba: Na vysievanie osiva použite kvalitný výsevný substrát s upraveným pH v rozmedzí 6 až 8, s nižším obsahom živín, ktorý však môžete nahradiť hrubým agroperlitom. Najoptimálnejšie obdobie na vysievanie papriky je druhá polovica februára a začiatok marca. Vysiate semienka zasypte niekoľko milimetrovou vrstvičkou jemne preosiateho substrátu.
- Dostatok tepla: Po vysiatí substrát udržujte primerane vlhký. Papriky potrebujú na klíčenie vysoké teploty, ideálne 26 až 30 °C. Keď sa začnú objavovať klíčne lístky, teplotu znížte na 20 až 22 °C cez deň a 14 až 16 °C v noci. Ak ste siali redšie, nechajte semenáčiky pred rozsádzaním zosilnieť.
- Pikírovanie: Keď začínajú rastlinky tvoriť prvý pravý lístok, môžete ich pikírovať. Potrebujú dostatok priestoru, črepníky s priemerom 6 až 8 cm budú optimálne. Prepikírovaným paprikám doprajte dostatok svetla a teplotu asi 22 °C cez deň a okolo 15 °C v noci. Pri zamračenom počasí ju znížte.
- Správna vlhkosť: Rastúce priesady polievajte opatrne, ideálne 2- až 3-krát za týždeň. Paprika nemá rada premokrenie, zemina preto musí medzi jednotlivými zálievkami mierne preschnúť.
- Silné a otužené priesady: Zdravá priesada pripravená na sadenie musí byť pevná, neprerastená, s prvými nasadenými kvetnými púčikmi. Ak sa stane, že ste vplyvom nepriaznivého počasia nútení sadiť prerastenú sadbu, všetky kvitnúce kvety vrátane malých plodov odstráňte. Aspoň týždeň pred plánovaným vysádzaním ich otužujte.
- Pestovanie v skleníku: Do vykurovaného skleníka môžete dopestované papriky sadiť už v druhej polovici marca. Do studeného v druhej polovici apríla. Ak v krytých priestoroch pestujete viac plodín, papriku dajte doprostred a rajčiaky do prievanu, teda na kraj,k dverám.
- Rastliny na hriadke: Na vonkajšiu hriadku vysádzajte až po 15. máji. Pre papriku vyberte plne oslnené a chránené miesto s výhrevnou pôdou bohatou na humus, živiny a optimálne s neutrálnym pH. Ak zaistíte dostatok vody, pestovateľského úspechu sa dočkáte aj na ľahkých a piesočnatých pôdach.
- Dostatok živín: Paprika sa v osevnom postupe zaraďuje medzi plodiny druhej trate. Pred vysádzaním pôdu pohnojte priemyselnými hnojivami s obsahom mikroprvkov a s pomerom hlavných živín 1,2 N : 1 P2O5 : 1,4 K2O.
- Nástielka: Rastliny pozitívne reagujú na nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou, ktorá bráni prerastaniu burín a zlepšuje prehrievanie pôdy.
- Opora: Pretože paprika patrí medzi druhy s takzvaným dichotomickým vetvením a bez opory sa môžu jednotlivé výhonky zaťažené dozrievajúcimi plodmi vylamovať, saďte ju do riadkov tak, aby ste jej v prípade potreby mohli počas vegetácie zaistiť oporu.
- Porast bez burín: Buriny uberajú živiny, tienia a tvoria prostredie vhodné na rozvoj chorôb. Porast preto udržujte čistý. Pri okopávaní nezabúdajte na to, že paprika zakoreňuje plytko a hlbším prekopaním môžete poškodiť korene.
- Závlaha počas vegetácie: Paprika má na vodu počas celej vegetácie značne vysoké nároky. Medzi jednotlivými závlahovými dávkami však nechajte pôdu dostatočne preschnúť, aby sa ku koreňom mohol dostať vzduch.
- Teplota v skleníku: Optimálna teplota na pestovanie papriky v skleníku je 24 až 28 °C cez deň a 16 až 20 °C v noci. Pri vyšších teplotách vetrajte, nezabúdajte však na to, že neznáša prievan.
- Vlhkosť v krytých priestoroch: V čase zberu plodov sa vo fóliovníku aj v skleníku vyvarujte vysokej vzdušnej vlhkosti, ktorá je hlavnou príčinou rozvoja chorôb v mieste rán po odlomení z rastliny.
- Nebezpečné škodce: Jemné listy papriky často poškodzujú vošky a roztočec chmeľový. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík (Polyphagotarsonemus latus).
- Zber úrody: Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté.
Výsadba a starostlivosť
Je to teplomilná rastlina, ktorej sa darí v nadmorskej výške od 110 do 200 m. Ideálna teplota je od 25 až 28°C. Jej rast sa zastavuje pri teplote 10°C. Vhodným obdobím na výsadbu na voľnom priestranstve je od polovice mája. Vysoké teploty (nad 35 °C) na priamom slnku podnecujú rozklad zásobných látok, až úplnú sterilnosť. Papriku vysádzajte podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 60 cm od seba.Na záhony ich umiestnite, až keď je počasie pomerne stabilné a nehrozia mrazy, teda až v druhej polovici mája. Priesady by mali byť veľké 10 až 20 cm. Mladé rastlinky paprík vysádzajte hlboko. Odporúča sa odstrániť najnižšie poschodie lístkov a zakopať ich až do výšky 5 cm pod prvými listami. Rastlina tak vyženie korene aj zo stonky, čo podporí jej odolnosť a silu koreňového systému.
Pôdu v okolí paprík pokryte mulčom. Obmedzíte tak rast buriny, a zároveň zamedzíte nadmernému vyparovaniu vlhkosti. Vrstva mulču taktiež chráni plody pred priamym kontaktom s pôdou. Papriky budú potrebovať pomerne časté polievanie, no so zálievkou to príliš nepreháňajte. Inak by rastlina nebola nútená rásť do hĺbky a stala by sa náchylnou na hnilobu a hubovité ochorenia. Ideálna je hlboká zálievka asi 2 až 3-krát do týždňa, pokiaľ je sucho.
Pokiaľ je pôda dostatočne výživná, paprike postačí úvodné vyhnojenie kompostom, ktoré je vhodné spraviť už pri príprave hriadky. V prípade potreby môžete rastliny prihnojiť aj počas sezóny, a to v čase, keď začnú kvitnúť a vytvárať plody. Použite prírodné hnojivá, ako napríklad kompost. Vyhnite sa syntetickým hnojivám, ktoré narúšajú pôdny život. Paprika je pomerne odolná rastlina, no napriek tomu sa stáva, že ju napadnú choroby alebo škodcovia. Preto je dôležité rastlinky pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu chorôb čo najskôr zasiahnuť. Napadnuté rastliny ihneď odstráňte, aby sa choroba nešírila ďalej. Na ochranu využite prírodné ochranné prípravky alebo chemické postreky, v závislosti od toho, o aké ochorenie sa jedná.
Pestovanie na balkóne
Pri pestovaní na balkóne či na terase používajte len špeciálne nádoby s odvodňovacími otvormi. Nevyhnutná je hrubšia drenážová vrstva, ktorú od substrátu oddelíte netkanou textíliou. Nastieľanie fóliou je výhodné aj v záhrade, čím sa udržiava vlaha a predchádza zaburineniu. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal.Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov. Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova. Pestovanie papriky zvládne každý nadšenec. Dokonca nemusíte mať ani veľkú farmu, na pestovanie vám bude stačiť aj balkón a terasa.
Pôda a hnojenie
Pre lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité vylamovanie prvého kvetu a malých prízemných lístkov. Paprike sa nebude dariť, ak ju vysadíte na rovnakom mieste 3 až 5 rokov po sebe, respektíve po príbuzných rastlinách. Zálievku v teplejších dňoch vykonávame v ranných hodinách. Paprika vyžaduje hlboké a priepustné pôdy, ako napríklad hlinité či ílovito-hlinité. Nevhodné sú studené a príliš zamokrené oblasti. Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov.Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Ak chcete rastliny trochu hnojiť, používajte tekuté hnojivo približne každých desať dní. Môžete použiť aj krvnú múčku, múčku z rybích kostí alebo kompostovaný kurací hnoj po dobu 6 týždňov po vysadení.
Choroby a škodcovia
Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.Ako sa dajú prezimovať papriky.
- Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
- Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
- Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
- Vädnutie papriky - ide o hubové choroby papriky. Prevenciou je striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
- Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
- Vošky - spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
- Strapka západná - cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín.
- Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam.
Zber úrody
Papriky sa dajú zberať po celé leto. Pravidelný zber navyše podporí tvorbu ďalších plodov. Vo väčšine prípadov môžete papriky zbierať hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť a tiež farbu. Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie.
Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.
| Stupeň zrelosti | Využitie |
|---|---|
| Technická zrelosť (zelené až zelenožlté plody) | Varenie, napríklad na plnenie mäsom, do leča a podobne |
| Plná zrelosť (vyfarbené plody) | Priama konzumácia, šťavnaté a sladké plody |
tags: #paprika #pestovanie #rady
