Pestovanie papriky a jej vplyv na kvalitu

Pestovanie papriky v jej rozmanitých podobách sa stalo neodmysliteľnou súčasťou našich záhrad. Paprika (capsicum annuum) je známou sezónnou zeleninou, ktorú si aj v našich podmienkach vieme vypestovať. Jej domovom sú subtropické oblasti Ameriky, no darí sa jej po celej Európe a aj na ďalších kontinentoch.

Paprika je náročná teplomilná plodina. Dostatok tepla potrebuje od klíčenia až po zber. Nemá rada striedanie teplých a studených období ani výraznejšie výkyvy teploty v priebehu dňa. Paprika potrebuje svetlo, teplo a dostatočnú zálievku. Ani zabezpečenie primeraných pestovateľských podmienok však nemusí vždy postačovať.

Je zásobárňou vitamínu B a C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá jej konzumácia v čerstvom surovom stave. Paprika je jednou z potravín, ktoré sú pre náš organizmus mimoriadne osožné. Je veľkým zdrojom vitamínu E, ktorý sa nazýva aj vitamín mladosti. Kto by si doma nechcel vypestovať takýto zdravý zázrak?

V tomto článku sa pozrieme na to, ako úspešne pestovať papriku, aké odrody sú vhodné pre naše podmienky a ako zabezpečiť jej vysokú kvalitu.

Kde pestovať papriku?

Kryt verzus voľná hriadka. Najlepšie výsledky dosiahnete pri pestovaní paprík v krytých priestoroch - v skleníkoch alebo vo fóliovníkoch. Ak sa rozhodnete sadiť na vonkajšiu hriadku, neponáhľajte sa. Počkajte radšej na druhú polovicu mája, až prejde nebezpečenstvo posledných mrazov a pôda sa skutočne prehreje.

Ešte nedávno sa papriky pestovali iba v najteplejších oblastiach na juhu Slovenska, dnes ich však nájdete aj v záhradách na Orave či pod Tatrami.

Ohrádka z priehľadnej fólie, natiahnutá do výšky 80 až 100 cm okolo vonkajšej hriadky s paprikou, vytvorí priaznivú mikroklímu, ktorá zabezpečí pestovateľský úspech aj v horších klimatických podmienkach.

Výber vhodnej odrody

Nie každá odroda je vhodná na pestovanie na vonkajšej hriadke. Voľte ihlanovité smotanovo zafarbené odrody, ako sú napríklad ‘Cynthia F1’, ‘Monanta’ alebo ‘Amy’. Kvadratické papriky sú chúlostivejšie a vhodné skôr do skleníkov.

Medzi najčastejšie pestované odrody u nás patrí odroda PCR - vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie. Plody má žltozelené, kosákovito prehnuté. Sú mierne pálivé, ale zato šťavnaté. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu. Citlivo však reaguje na zmeny teplôt. Na našich záhradkách by nemala chýbať ani odroda Slovakia - dobre sa jej darí vo fóliovníkoch. Patrí k veľmi skorým odrodám typu kápie. Plody sú teda previsnuté, výraznej chuti a arómy.

Samozrejme, zasaďte si to, čo vám a vašej rodine najviac chutí. Napriek tomu sa nemusíte báť experimentovať, existuje predsa toľko rôznych druhov a odrôd paprík! Dôležitou súčasťou pri pestovaní papriky je rozhodnutie, či začať semenami, alebo sadenicami.

Príprava pôdy a výsadba

Pre papriku vyberte plne oslnené a chránené miesto so záhrevnou pôdou bohatou na humus aj živiny, optimálne s neutrálnou pôdnou reakciou. Studené a ťažké pôdy nemá rada. Ak sa stretávate s ľahkými a piesočnatými pôdami, myslite na to, že rastlinám treba zaistiť dostatok vlahy, aby ste uspeli.

Kvalitná priesada papriky má mať silný koreňový systém a založené kvetné puky.

Papriku odporúčame vysádzať z priesad. Je to menej náročné ako zo semien, ale najmä výnosnejšie a bohatšie na zásobné látky. S priamou sejbou papriky sa u nás stretnete len veľmi ojedinelo.

Správna príprava pôdy môže spôsobiť rozdiel v tom, ako sa vám paprika podarí. Na sadenie si teda vyberte slnečné, dobre odvodnené miesto, kde paprika po minulé roky nerástla. Pôda by mala byť hlboká, bohatá na výživu a taktiež hlinitá. Čo sa hnojiva týka, platí tu pravidlo, organické je dobré. Treba si dať pozor len na to, či neobsahuje príliš veľa vápnika. Ten by mohol spôsobiť nechcenú zmenu pH pôdy. To je najlepšie pred vysadením otestovať, no nie je to nutnosťou. Vyhnite sa taktiež prílišnému množstvu dusíka v pôde.

Papriku sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m2 sa vojde okolo 8 ks paprík. Papriky sadíme koncom apríla a prvé plody sa začnú ukazovať už začiatkom júna.

Starostlivosť počas vegetácie

Paprika má takzvané dichotomické vetvenie (rozdvojenie výhonkov) a bez opory sa môžu jednotlivé výhonky zaťažené dozrievajúcimi plodmi vylamovať. V minulosti sa odporúčalo sadiť priesady po dvoch, aby sa rastliny navzájom čiastočne podopierali.

V riadku zatlčte kolíky a rastliny k nim postupne, ako rastú, vyväzujte pozdĺžne natiahnutými špagátmi. Ich vyviazanie motúzom k opore je však podstatne lepšia voľba. Ku kolíku môžete uviazať každú rastlinu zvlášť, no efektívnejšie je myslieť na vyväzovanie už pri sadení a priesady dať do riadku tak, aby ste im v priebehu vegetácie mohli poskytnúť oporu hromadne.

Paprika má značné nároky na vodu v priebehu celej vegetácie. Medzi jednotlivými závlahovými dávkami však nechajte pôdu čiastočne preschnúť, aby sa ku koreňom dostal vzduch. Na ťažších pôdach a pri nastielaní čiernou netkanou textíliou si dajte pozor pri zalievaní, lebo dlhodobé premokrenie zeminy poškodzuje výraznejšie než čiastočný nedostatok vlahy.

Polievajte tak, aby sa voda dostala do aktívnej zóny koreňov. Každodenné zvlhčovanie vrchnej vrstvičky nie je efektívne. Na jeseň, teda pri nižších teplotách, majú rastliny menšie nároky na vlahu než v parnom lete. V tomto období preto môžete zálievku obmedziť.

Na rozdiel od rajčiakov papriky lepšie znášajú vyššie teploty, no na ich pestovanie v skleníku je optimálnych 24 až 28 °C počas dňa a 16 až 20 °C v noci. Pri vyšších teplotách vetrajte, no nezabúdajte na to, že neznášajú prievan. Nenechávajte ich dozrievať, zvädli by.

Paprika pozitívne reaguje na čiernu netkanú textíliu medzi rastlinami, ktorá bráni prerastaniu burín a zlepšuje prehriatie pôdy.

Problémy pri pestovaní papriky

Niekedy je síce násada kvetov bohatá, no nevznikajú z nich plody. Tento problém je z celkom „opačného súdka“. Veľa kvetov býva predzvesťou množstva plodov, no takáto náhla záťaž vedie k vytváraniu malých plodov. Samotná rastlina papriky nemá dostatok živín, aby vytvárala rovnomerne veľké plody ani dostatočne silný vzrast, aby všetky naraz uniesla.

Na dozrievajúcich plodoch papriky sa môžu objavovať škvrny a lézie rôznych veľkostí a farieb - buď sú svetlejšie ako zdravá dužina, alebo tmavšie. Menšie fialové škvrny s čiernym stredom sú znakom rýchlo sa šíriacej bakteriózy. Drobné škvrny a jamky na plodoch a listoch papriky sú spôsobené strapkami, ktoré cicajú rastlinné šťavy. Drobný hmyz sa zhromažďuje na spodnej strane listov.

Jednou z pomerne bežných komplikácií pri pestovaní papriky je zhoršenie kvality samotných listov. Na listoch sa objavujú zelenožlté až tmavohnedé škvrny, napadnuté miesta zosychajú a listy sa v mieste poškodenia trhajú. Ide o bakteriálnu škvrnitosť, ktorá spôsobuje poškodenie, odumieranie a opadávanie listov. Napáda predovšetkým papriky a rajčiny.

Paprika bude pripravená na zber približne za 70 až 80 dní pri ideálnych podmienkach na pestovanie. Zvyčajne sa zbiera zelená, nie ešte úplne zrelá. Na dotyk by mala byť pevná a sviežo vyzerajúca. Pri zbere by sme ju nemali ťahať, ale odrezať ostrým nožom, či na to určenými nožnicami. Ak paprika zostane na rastline dlhšie, dozrieva do červena a dužina je sladšia a obsahuje viac vitamínov. Keď hrozí mráz, vytiahnite ju radšej zo zeme a zaveste na chladné miesto, aby paprika dozrela.

Ochrana pred škodcami a chorobami

V porovnaní s inými rastlinami má paprika spravidla menej problémov so škodcami, ale predsa len sa nejaké nájdu. Jedným z najčastejších škodcov, s ktorými sa záhradníci stretávajú, sú vošky. Jedná sa o malý hmyz, ktorý sa rád prilepí na spodnú stranu listov a stonky rastlín. Vošky majú typicky zelenú, alebo žltú farbu, ale niektoré sú červené, ružové, hnedé, či čierne. Malé zamorenie voškami ešte nie je dôvod na poplach, ale väčšie zamorenie môže spôsobiť vážne problémy. Vtedy odrežte časti rastliny s najväčším počtom vošiek a použite neemový olej na postrek listov a akéhokoľvek vznikajúceho ovocia.

Okrem škodcov sa na paprike vyskytujú sa 3 možné infekcie: baktérie, vírusové a plesňové. Antracnóza je plesňová infekcia, ktorá prebieha poväčšine u zeleniny a v prípade neliečenia spôsobuje veľké škody na úrode. Ako naznačuje názov, mozaika je vírusová infekcia rastlín a akonáhle je rastlina infikovaná, nemôžete urobiť nič, aby ste sa jej zbavili. Po infikovaní si môžete všimnúť žltnutie listov papriky a celkový zastavený rast rastliny. Pri tomto víruse rastlinám nepomôže žiadna liečba. Najčastejšie sa vyskytuje v daždivom, vlhkom a teplom podnebí. Niektoré zo symptómov, ktoré spôsobuje táto pleseň, sú veľké hnedé škvrny na listoch, ktoré vedú k ich vädnutiu. Stonky v spodnej časti rastliny zhnednú, alebo sčernejú a korene zhnijú. Bohužiaľ, neexistuje žiadna účinná liečba plesne Phytophthora.

Žitavská paprika

Podľa zachovaných záznamov o výkupe a spracovaní koreninovej papriky z oblasti Podunajskej nížiny sa ešte v 80. rokoch uplynulého storočia objemy usušenej papriky pohybovali v tisíckach ton (napríklad v roku 1985 to bolo 3341 ton). V súčasnosti produkcia papriky klesla rádovo na desiatky ton ročne.

Podľa konateľa spoločnosti Jána Kolesára ml. “Na rozdiel od dovážanej je jej kvalita nesporná. Tradičný výrobný postup pestovania Žitavskej papriky sa s menšími úpravami zachoval až dodnes. Plody koreninovej papriky sa musia pestovať, zbierať a spracúvať len v oblasti Podunajskej nížiny. Na jej výrobu sa môže použiť iba zmes niekoľkých odrôd.

Koreninová paprika sa do Uhorska dostala niekedy v 17. a 18. storočí. Jej spracovanie na obchodné účely sa začalo okolo roku 1700 v okolí Szegedu. Kniha Kalocsai Paprika Anno… dokazuje, že po Trianonskej mierovej dohode, v roku 1920, boli sformované nastupujúcimi štátmi nové oblasti pestovania koreninovej papriky v strednej Európe s cieľom uspokojiť domáci a zahraničný dopyt. Prvý priemyselný paprikový mlyn, ktorý patril rodine Šmigurovcov, začal pracovať v roku 1928, keď sa prvýkrát začala paprika sušiť aj v Dvoroch nad Žitavou. V roku 1934 postavil výkonný mlyn i správca majetkov ostrihomského arcibiskupstva pán Holub v Diakovciach.

Postupne vznikali ďalšie mlyny a sušiarne v Hurbanove, Nových Zámkoch, Dvoroch nad Žitavou. Pestovanie a spracovanie papriky usmerňoval a kontroloval syndikát so sídlom v Bratislave. V roku 1937 boli určené pestovateľské rajóny s celkovou výmerou na pestovanie koreninovej papriky na 873 hektárov. V roku 1948 sa pestovatelia a spracovatelia spojili do družstiev a vzniklo Zlúčené paprikárske družstvo so sídlom v Nových Zámkoch, ktoré vyvážalo papriku do Nemecka, Rakúska, Anglicka, Austrálie a USA (napríklad v roku 1971 sa vyviezlo 652 ton). V roku 1952 bolo paprikárske družstvo znárodnené, a tým došlo k úplnej centralizácii paprikárskeho mlynárstva, sušiarenstva a obchodu s paprikou. Paprika vtedy patrila medzi tzv. sociálne plodiny, pretože bola veľmi dobrým zdrojom na doplnenie príjmu početnejších rodín. V 70. I keď sa výrobe papriky venovali rôzne závody a spoločnosti v závislosti od spoločenských zmien v krajine, špecifické vlastnosti výrobku a tradičný spôsob výroby zostali zachované do súčasnosti.

Tabuľka: Prehľad najčastejšie pestovaných odrôd papriky na Slovensku

Poznámka: Tabuľka uvádza príklady najčastejšie pestovaných odrôd a ich základné charakteristiky.

tags: #paprika #pestovanie #a #kvalita

Populárne príspevky:

• Prečo zaradiť králičie mäso do jedálnička?
• Recept na banánový chlieb z banánovej múky
• Torty v tvare srdca
• Jedovaté plody v záhrade: Imelo a vavrínovec
• Hrušky vo víne: Jesenná klasika