Pestovanie papriky: Rady, tipy a triky pre bohatú úrodu

Paprika je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje po celom svete. Pestovanie papriky nie je zložité, keď viete, ako na to. Tajomstvo tkvie v príprave. Pestovanie papriky je bežné v Maďarsku a Španielsku. Maďarská paprika sa z väčšej časti pestuje po celom svete. Paprika sa používa v kuchyni už stovky rokov a existuje jej niekoľko druhov.

Výber odrody papriky

Zelenina ako paprika má niekoľko odrôd. Záleží na vás, ktorú máte radi a ktorá odroda sa vám páči. V našich končinách sa pestujú dva poddruhy papriky ročnej. Je to paprika veľkoplodá a drobnoplodá. Najobľúbenejšie sú tie veľkoplodé, svetlozelené odrody špicatého tvaru. Na juhu Slovenska sú žiadané aj papriky pálivej chuti. Vo svete sa pestujú skutočne stovky odrôd. V strednej a západnej Európe nájdete najmä hrubostenné odrody s tmavozelenými sladkými plodmi. Zapálení záhradkári so záujmom pestujú aj iné druhy paprík, predovšetkým jablkovitého tvaru, drobné pálivé feferónky alebo iné atraktívne odrody.

Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1.

Sladké odrody sú vhodné na konzumáciu v čerstvom stave aj na varenie. Ak ste nováčik, začnite so sladkými odrodami, napríklad odroda Amy - je nenáročná a dobre plodí. V ponuke je množstvo osvedčených odrôd.

Medzi obľúbené odrody patria:

• PCR - Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
• Baraní roh zelený - Barkol - Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
• Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
• Slovakia - veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
• Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
• Paprika jabĺčková - známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú.

Príprava na pestovanie

Ideálny čas a miesto

Ideálny čas je jar, tak ako pre všetko nové, čo sa chystá prebudiť k životu. Budete potrebovať kelímky na sadeničky. Naplňte kelímok zmesou na zasievanie semien šesť až osem týždňov pred samotným vysádzaním. Pôda by mala byť dostatočne vlhká, treba ju pravidelne kontrolovať každý druhý deň. Kelímky stačí položiť na podložku na teplé miesto a zakryť akoby skleníkovým poklopom. Ideálne je aj pekné slnečné miesto, ktoré máte poruke.

Vyberieme stanovište bohaté na slnečný svit a chránené pred vetrom. Paprika rastie najlepšie v úrodnej, primerane priepustnej pôde. Preto ju vopred, na jeseň alebo skoro na jar, obohatíme odležaným hnojom, kompostom, prípadne iným organickým hnojivom. Dôležité je tiež zvýšiť hladinu vápnika v pôde, čím predchádzame hnilobe kvetov a plodov. Urobíme tak zapracovaním dolomitu alebo vápna do pôdy, dáme však pozor, aby sme príliš nezvýšili jej pH. Pôda pre pestovanie papriky má totiž ostať veľmi mierne kyslá a dolomit a vápno zvyšujú pH.

Príprava pôdy

Ak sa vám objavili už prvé klíčky, je najvyšší čas na sadenie do záhrady. Pripravte si pôdu na sadenie asi dva týždne predtým, ako sú prvé klíčky papriky pripravené. Papriky môžete sadiť, keď už určite nehrozí mráz a teploty pôdy dosiahli 20°C. Vyberte si oblasť, ktorá má dostatok priameho slnka, minimálne osem až desať hodín denne. Určite najprv vyčistite záhon od buriny. Zamiešajte do pôdy aj trochu kompostu, aby ste dodali pôde živiny. PH pôdy môže byť medzi 5,5 a 7,5. Pridajte síru na zníženie pH alebo záhradné vápno na zvýšenie pH.

Sadenie papriky

Paprika je typická teplomilná zelenina. Priesady vysádzame do relatívne teplej pôdy, preto v chladnejších oblastiach čakáme na druhú polovicu mája.

Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.

Na záhony ich umiestnite, až keď je počasie pomerne stabilné a nehrozia mrazy, teda až v druhej polovici mája. Priesady by mali byť veľké 10 až 20 cm. Mladé rastlinky paprík vysádzajte hlboko. Odporúča sa odstrániť najnižšie poschodie lístkov a zakopať ich až do výšky 5 cm pod prvými listami. Rastlina tak vyženie korene aj zo stonky, čo podporí jej odolnosť a silu koreňového systému. Následne prihrňte zeminu a pôdu jemne utlačte.

Postup sadenia

Paprikové priesady saďte dosť od seba, vraví sa tomu naširoko. Vykopte dostatočne veľké jamy pre koreňový systém. Papriky nemajú veľmi hlboké korene, ale vedia sa pekne roztiahnuť po ploche. Polejte ich, ideálny čas na polievanie je za súmraku. Na stonky alebo listy vodu nedávajte.

Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku.

Pestovanie na balkóne

Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov. Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal.

Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Postupujete so semienkami a priesadami rovnako, akoby sme ich išli presádzať na záhradu.

Starostlivosť o papriku

Aby ste získali bohatú úrodu, papriku je potrebné pravidelne zalievať a hnojiť. Polievame pravidelne, ale striedmo, najmä v suchom období. Ideálna je zálievka ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo plesniam. Počas horúčav zalievame ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo odparovanie. Paprika potrebuje dostatok živín: dusík - na začiatku rastu pre tvorbu listov, fosfor a draslík - pre bohatú úrodu a zdravé plody.

Pôdu v okolí paprík pokryte mulčom. Obmedzíte tak rast buriny, a zároveň zamedzíte nadmernému vyparovaniu vlhkosti. Vrstva mulču taktiež chráni plody pred priamym kontaktom s pôdou. Papriky budú potrebovať pomerne časté polievanie, no so zálievkou to príliš nepreháňajte. Inak by rastlina nebola nútená rásť do hĺbky a stala by sa náchylnou na hnilobu a hubovité ochorenia. Ideálna je hlboká zálievka asi 2 až 3-krát do týždňa, pokiaľ je sucho.

Polievanie

Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň.

Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú.

Hnojenie

Ak chcete v záhrade alebo na balkóne dopestovať zdravé, šťavnaté a chrumkavé plody papriky, nespoliehajte sa len na kvalitnú pôdu pri výsadbe. Kľúčom k úspechu je vyvážená a presne dávkovaná výživa - priveľa hnojiva môže rastlinám uškodiť rovnako ako jeho nedostatok. Dobrým základom je vedieť, čo pôda obsahuje. Pravidelná analýza vám ukáže, aké živiny sú v nej dostupné a čo rastlinám chýba. Nároky papriky na živiny sa menia počas jej rastu. Mladé priesady sa predpestovávajú v chudobnejšom substráte - podporuje to rast silného koreňového systému. Po presadení už paprika potrebuje viac živín. Medzi kľúčové živiny patrí najmä dusík, ktorý podporuje rast.

Najlepšie je začať ešte pred výsadbou. Do pôdy zapracujte dobre vyzretý kompost alebo rohovinu. Pri plodinách s vysokou potrebou živín, ako je paprika, sa odporúča aj desať litrov kompostu na štvorcový meter. Organická hmota zlepšuje štruktúru pôdy, zadržiava vlahu a uvoľňuje živiny postupne. Počas sezóny sa oplatí používať organické hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Veľmi vhodné je napríklad biohnojivo na rajčiny - paprika má podobné požiadavky.

Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu.

Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.

V polovici vegetačného obdobia znova aplikujeme dolomit, vápno alebo sadru, aby sme zabezpečili dostatok vápnika v pôde. Nepoužívame hnojivá s veľmi vysokým obsahom dusíka, pretože to spôsobuje, že rastliny vytvárajú veľa listov a málo plodov.

Domáce hnojivá

Našťastie, príroda ponúka mnoho možností, ako si domáce hnojivo na paradajky a papriku vyrobiť jednoducho a lacno.

Medzi najlepšie domáce hnojivá patria:

• Drožďová zálievka: Obsahuje vitamíny skupiny B, enzýmy a minerály, ktoré stimulujú rast koreňov a celkovú vitalitu rastliny.
• Vajíčkové škrupiny: Dodajú rastlinám potrebný vápnik, ktorý je nevyhnutný najmä pre tvorbu pevných plodov a predchádzanie hnilobe kvetného konca.
• Banánové šupky: Sú bohaté na draslík, fosfor a horčík - živiny, ktoré paradajky a paprika potrebujú pre tvorbu sladkých a šťavnatých plodov.
• Popol z dreva: Obsahuje draslík, vápnik a ďalšie minerály, ale môže zvýšiť pH pôdy.
• Bylinkové výluhy (žihľava): Podporuje rast a posilňuje obranyschopnosť rastlín.

Okopávanie

Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Paprika je pomerne odolná rastlina, no napriek tomu sa stáva, že ju napadnú choroby alebo škodcovia. Preto je dôležité rastlinky pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu chorôb čo najskôr zasiahnuť. Napadnuté rastliny ihneď odstráňte, aby sa choroba nešírila ďalej. Na ochranu využite prírodné ochranné prípravky alebo chemické postreky, v závislosti od toho, o aké ochorenie sa jedná.

Ochrana proti škodcom a chorobám: Paprika môže byť náchylná na vošky, molice alebo plesňové ochorenia.

Ako ochranu pred škodcami vysadíme v blízkosti bazalku, nechtík alebo kôpor, ktoré pôsobia ako prírodné repelenty.

Po výsadbe rastliny zalejeme prípravkami Trifender spolu s Chitopron5%, ktoré im pomôžu rýchlejšie sa zakoreniť na novom mieste. Po dvoch až troch týždňoch sa oplatí takúto zálievku zopakovať. Každých niekoľko týždňov počas sezóny aplikujeme prírodné prípravky Urtica plus alebo PlanTonic na posilnenie rastlín, podporu ich rastu a vybudovanie prirodzenej odolnosti proti napadnutiu škodcami a chorobami.

Najčastejšie choroby papriky

• Stolbur papriky: Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
• Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby.
• Slnečný úpal zeleniny: Ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými.
• Vädnutie papriky: Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín.
• Múčnatka: Vyvíja sa na povrchu listov a výhonkov ako biely alebo svetlosivý povlak.

Škodcovia papriky

• Roztočec chmeľový: Nabodáva listy a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
• Vošky: Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
• Strapka západná: Cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky.
• Molica skleníková: Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam.

Po zistení vošiek v uzatvorených pestovateľských priestoroch, čiže v skleníkoch a vo fóliovníkoch, vypustíme ich prirodzeného predátora voškárika, ktorý sa dá kúpiť pod názvom APHIPAR. Dá sa skombinovať so 14-bodkovými lienkami predávanými pod názvom PROPYLEA, ktoré verne ostanú v našich skleníkoch a usilovne sa živia voškami.

Zber papriky

Zelenina je zrelá a pripravené na zber, keď sa zmení zo zelenej na červenú, žltú, oranžovú alebo fialovú. Zelená môže byť iba konkrétna odroda. Ak sa rozhodnete sušiť ich na vzduchu, prepichnite pomocou ihly vrcholy a prevlečte cez ne šnúrku na zavesenie. Ak máte chuť na údenú papriku, môžete papriky sušiť v udiarni pomocou dubového dreva. Paprika je úplne suchá, keď je scvrknutá a krehká. Papriky pre účel sušenia môžete zomlieť buď v mlynčeku na korenie alebo v mlynčeku na kávu.

Vo väčšine prípadov môžete papriky zbierať hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť a tiež farbu. Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie.

Pri zbere plodov sme opatrní, pretože vetvičky rastlín sa dajú ľahko zlomiť. Nožom alebo záhradníckymi nožnicami odrežeme či odstrihneme stopku tak, aby z nej kus na plode ostal.

Užitočné tipy pri pestovaní papriky

• Začnite v malom. Vyskúšajte si to prvú vašu sezónu na menšej ploche.
• Malé papriky rastú pomaly a v studenej pôde.
• Ak chcete rastliny trochu hnojiť, používajte tekuté hnojivo približne každých desať dní.
• Môžete použiť aj krvnú múčku, múčku z rybích kostí alebo kompostovaný kurací hnoj po dobu 6 týždňov po vysadení.

Tak ako všetko živé, aj pestovanie papriky si vyžaduje snahu a úsilie. Pestovanie papriky zvládne každý nadšenec. Dokonca nemusíte mať ani veľkú farmu, na pestovanie vám bude stačiť aj balkón a terasa.

Tabuľka: Prehľad starostlivosti o papriku

tags: #paprika #pestovanie #hnojenie #rady #tipy

Populárne príspevky:

• Pravidlá servírovania hlavného jedla
• Slovenské príslovia o zakázanom ovocí
• Správny čas zberu zemiakov
• Recept na letný koláč
• Rýchly recept na bezlepkové pagáčiky