Pestovanie papriky ročnej a jej odrôd

Papriky pochádzajú z teplých oblastí Ameriky, v našich podmienkach potrebujú dôkladnú starostlivosť. Dlhodobo sa u nás pestuje paprika ročná (Capsicum annum) so širokým spektrom odrôd. V posledných rokoch k nej pribudli extra štipľavé odrody druhov, ako sú paprika čínska (C. chinense) a iné, ktorých pestovanie sa od pestovania papriky ročnej trochu líši.

Výsev semien papriky

S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca. Semienka vysievame do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo domáceho minipareniska. Správne klíčenie podporí výsevný substrát, ale dá sa použiť aj perlit. Pri výseve do substrátu semienka zasypeme vrstvou hrubou 4 až 5 mm a zľahka zatlačíme doštičkou. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu aj vyššiu vzdušnú vlhkosť.

Na pestovanie vyberte miesto so stálou teplotou medzi 20 a 30 °C. Nádoby s drenážnym otvorom a hĺbkou minimálne 10 cm naplňte záhradným substrátom. Semienka vysejte a prekryte ich jemnou vrstvou substrátu (približne 0,5 cm).

Pikírovanie sadeníc

Len čo rastliny vytvoria prvý pravý list, pustíme sa do pikírovania (jednotenia). Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo, preto ich pestujte v interiéri na okennom parapete. Zalievame, keď vyschne vrchná vrstvička substrátu, rastliny nesmú byť nikdy trvalo zamokrené.

Výsadba papriky do záhrady

Papriky sú naozaj teplomilné, preto sa na záhon sadia až po polovici mája. Papriku von sadíme až po 15. máji, ak je teplé a hlavne stabilné počasie, môžeme aj o niekoľko dní skôr. Vhodný je záhon na slnečnom a výhrevnom stanovišti bez prievanu. Pôda má byť dobre kyprá a priepustná s neutrálnym pH, rozhodne nesmie byť kyslá. Mnohí majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a bráni vzchádzaniu burín.

Pred tým, ako papriku vysadíte von, bude sa musieť aklimatizovať. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Na tento účel vyberte miesto v polotieni kryté pred vetrom. Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny. Počas nasledujúcich dní tento čas postupne predlžujte. Meniť by ste mali tiež miesto aklimatizácie, aby mala viac slnka.

Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Aby mala paprika dostatok priestoru, sadenice vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 cm. Túto vzdialenosť môžete vhodne upraviť podľa vybranej odrody. Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.

Papriky potrebujú teplotu okolo 28 °C, pričom nesmú byť nižšie ako 22 °C. Stanovište musí byť chránené pred vetrom a slnečné. Papriky sú náročné na organickú hmotu a živiny, je preto vhodné do pripravenej zeminy primiešať hnoj, ideálne kravský. Rastlinám doprajte dostatočnú zálievku, ale nie prílišné premokrenie. V prípade potreby pôdu prihnojujte.

Starostlivosť o papriku

Papriky sú náročné nielen na teplo, ale aj na zálievku a živiny. Zalievame ich výdatne, ale len na povrch pôdy a pred ďalšou zálievkou necháme pôdu zľahka preschnúť. Od konca jari papriky každý týždeň prihnojujeme tekutým hnojivom na plodovú zeleninu.

Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam. Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík. Aby ste zvýšili produktivitu, keď má paprika približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví.

Ak chcete rastliny trochu hnojiť, používajte tekuté hnojivo približne každých desať dní. Môžete použiť aj krvnú múčku, múčku z rybích kostí alebo kompostovaný kurací hnoj po dobu 6 týždňov po vysadení.

Nielen pre ľudské telo majú tieto soli blahodárne účinky. Dodávajú pôde potrebnú dávku horčíka, ale nemali by sa používať nadmerne, pretože prílišné používanie môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Oporúčame použiť asi jednu kopcovú čajovú lyžičku epsomských solí, ktorú pred použitím dobre namiešate do každého litra vody.

Zber papriky

Papriky sa dajú zberať po celé leto. Pravidelný zber navyše podporí tvorbu ďalších plodov.

Každý sa poteší, ak jeho úroda začína vyzerať reálne. Vo väčšine prípadov môžete papriky zbierať hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť a tiež farbu. Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie.

Zelenina je zrelá a pripravené na zber, keď sa zmení zo zelenej na červenú, žltú, oranžovú alebo fialovú. Zelená môže byť iba konkrétna odroda.

Odrody papriky

Paprika je plodina s mnohými odrodami. Líšia sa svojím tvarom, zafarbením, chuťou aj veľkosťou. V našich končinách sa pestujú dva poddruhy papriky ročnej. Je to paprika veľkoplodá a drobnoplodá. Najobľúbenejšie sú tie veľkoplodé, svetlozelené odrody špicatého tvaru. Na juhu Slovenska sú žiadané aj papriky pálivej chuti. Vo svete sa pestujú skutočne stovky odrôd. V strednej a západnej Európe nájdete najmä hrubostenné odrody s tmavozelenými sladkými plodmi. Zapálení záhradkári so záujmom pestujú aj iné druhy paprík, predovšetkým jablkovitého tvaru, drobné pálivé feferónky alebo iné atraktívne odrody.

Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1.

Nižšie sú uvedené niektoré z populárnych odrôd papriky:

  • Skorá odroda: Obľúbená skorá veľmi úrodná odroda vhodná na rýchlenie aj na skoré poľné pestovanie. Vysoká rastlina s kužeľovitým, rovným alebo mierne ohnutým, tenkostenným plodom žltozelenej farby. Dužina je stredne štipľavá, veľmi aromatická, šťavnatá. Táto veľmi úrodná klasická odroda pestovaná na Slovensku už vyše 50 rokov poskytuje množstvo plodov už na začiatku plodnosti. Má univerzálne použitie, plody majú vysoký obsah vitamínov P, A, E, B a C, ktoré sa varením neznehodnotia.
  • Veľmi skorá odroda: Veľmi skorá úrodná silnostenná odroda papriky (typ kápie) určená najmä na poľné pestovanie. Rastlina je stredne vysoká. Plody sú svetlozelené, v botanickej zrelosti červené, previsnuté, kónické, stredne široké, zahrotené. Plod je aromatický, má lahodnú sladkú chuť, vysoký obsah vitamínu P, A, E, B a C a je vhodný na priamy konzum aj na priemyselné spracovanie (výborná je zaváraná v oleji). Vyžaduje teplé priepustné pôdy s bohatou zásobou živín, pravidelné okopávanie, závlahu a prihnojovanie.
  • Poloskorá odroda: Poľná poloskorá odroda baranieho rohu zo slovenského šľachtenia. Plody sú štipľavé, 18 - 22 cm dlhé, v botanickej zrelosti stredne až tmavočervenej farby. Sú vynikajúce na prípravu pikantných zeleninových zmesí a sú vhodné na konzervárenské spracovanie, najmä sterilizáciu celých plodov bez odstraňovania semien.
  • Skorá poľná odroda: Skorá poľná odroda populárnej jabĺčkovej papriky zo slovenskej produkcie. Plody sú plocho guľovité, hrubostenné, hladké a štipľavé, určené na konzervárenské spracovanie celých plodov. Farba plodu je žltá, v botanickej zrelosti červená.
  • Klasická dedičná odroda: Klasická dedičná odroda obľúbenej španielskej sladkej „maxipapriky“ (plody môžu vážiť až 450g) známej pre svoju typickú sladkú a ovocnú chuť. Rastliny dosahujú výšku do 1 metra a môžu byť zaťažené až 20 cm dlhými zúženými plodmi, ktoré dozrievajú od zelenej po karmínovo červenú farbu. Stena plodu býva hrubá, príjemnej chuti. Jedná sa o veľmi výnosnú odrodu.
  • Bird’s eye čili papričky: Bird’s eye čili papričky, niekedy nazývané aj „Thai chiles“, sú obľúbeným korením kuchyne juhovýchodnej Ázie. Produktívne viacročné bohato rodiace kríčkovité rastliny môžu v dobrých podmienkach dosiahnuť mohutnejší vzrast a aj viackrát prezimovať. Papričky sú malé (cca 5 cm), tenké (Ø cca 1 cm), špicaté. Dozrievaním postupne menia farby až na červenú. So svojou ovocnou chuťou a štipľavosťou 100 000 SHU (Scoville heat units) sú ideálne pre bežné použitie fanúšikov pikantného.

Ak nemáte to šťastie na veľkú či menšiu záhradu s rodinným domom na predmestí, nezúfajte! Úspešným záhradkárom a pestovateľom chutných plodín sa môžete stať, aj keď ste obyvateľom rušného mesta. Na malú záhradku vám postačí aj mestský balkón a terasa. Pestovanie papriky sa tak stane dostupnou alternatívou aj pre vás.

Postupujete so semienkami a priesadami rovnako, akoby sme ich išli presádzať na záhradu. Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy.

Pestovanie papriky zvládne každý nadšenec. Dokonca nemusíte mať ani veľkú farmu, na pestovanie vám bude stačiť aj balkón a terasa.

Ako pestovať papriky v nádobách, kompletný sprievodca pestovaním

tags: #paprika #rocna #odrody #pestovanie

Populárne príspevky: