Pestovanie papriky a bežné choroby

Či už preferujete sladkú a chrumkavú kápiu alebo pikantné chilli papričky, pestovanie papriky vo vlastnej záhrade je obohacujúca skúsenosť. Existuje nespočetné množstvo odrôd, z ktorých si môžete vybrať, a už samotný výber je vzrušujúci. Veľkosti, farby, tvary a chute sú rôznorodé a ponuka na trhu je rozsiahla. Pestovanie papriky nie je obzvlášť náročné, ale ak chcete dosiahnuť čo najvyššiu produkciu, mali by ste venovať rastlinám patričnú pozornosť.

Papriky môžu byť náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu ovplyvniť ich zdravie a úrodu. Pravidelná kontrola rastlín a správna starostlivosť sú dôležité pre udržanie zdravých paprík. Medzi najčastejšie problémy patria choroby papriky na listoch, ktoré môžu výrazne ovplyvniť fotosyntézu a rast rastliny. Osobitnú pozornosť si zaslúžia aj choroby papriky vo fóliovníkoch, kde sú podmienky ako zvýšená vlhkosť a obmedzené vetranie ideálne na šírenie infekcií.

V tomto článku si predstavíme najčastejších parazitov a škodcov, zároveň ako aj choroby, ktoré ohrozujú vaše papriky najviac. Poskytneme tipy ako sa im vyvarovať, resp.

O paprike

Paprika má svoj pôvod v Strednej a Južnej Amerike, kde ju pestovali už dávno pred naším letopočtom. Pestovala sa aj v Indii. Do Európy sa paprika dostala v roku 1493 vďaka Kolumbovi a pomerne rýchlo sa adaptovala na európske podmienky. V 17. storočí sa paprika pestovala nielen v Európe, ale rozšírila sa aj do Afriky a Ázie. Do Severnej Ameriky sa dostala s prvými kolonizátormi.

Paprika ročná (Capsicum annuum) patrí do čeľade ľuľkovitých a jej plody obsahujú najviac vitamínu C zo všetkých druhov zeleniny. Okrem toho je bohatá na karotenoidy, a zelená paprika obsahuje aj chlorofyl. Červená paprika je zdrojom betakaroténu a lykopénu, ktoré chránia pred niektorými druhmi rakoviny. Oranžová paprika obsahuje alfa- a gamakarotén a žltá paprika luteín a zeaxantín, ktoré sú prospešné pre zdravie očí.

Dorastá od 30 - 100 cm, výnimočne aj viac. A jej plody môžu mať rôzny tvar: od krátko alebo dlho kuzelovitého, po kvadratický alebo guľovitý. Farba plodov v technickej zrelosti môže byť biela, zelená, fialová aj hnedá. V botanickej zrelosti môžu byť plody červené, oranžové alebo žlté.

Poloha a pôda: Vyžaduje si výhrevné, piesočnatohlinité a humusové pôdy s dostatočnou zásobou živín a chránené polohy. V tieni sa jej nedarí, nikdy ju nepestujeme po rajčiakoch, naopak dobre sa jej darí po dobre hnojených hlúbovinách.

Obľúbené odrody papriky

• Kápia - Lungy F1: Odroda s vyšším vzrastom a plodmi vhodnými na sterilizáciu.
• Kápia - Raduza F1: Paprika s tmavočervenými plodmi, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu, sterilizáciu, plnenie alebo pečenie.
• Amyka F1: Veľmi skorá odroda so stredným vzrastom a menšími plodmi, vhodná na priamu konzumáciu alebo plnenie.
• Amy: Paprika nižšieho vzrastu s chutnými a šťavnatými plodmi bielo-zelenej farby.
• Slovakia: Skorá odroda, vhodná na priamy konzum, sterilizáciu, pečenie a plnenie, vyniká príjemnou arómou.
• Rubika F1: Odroda stredného až vyššieho vzrastu, vhodná na pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch, plody sú príjemne sladké.
• Alma paprika: Považuje sa za maďarskú národnú špecialitu s plodmi žltozelenej farby a jabĺčkovitého tvaru.
• Paprika Slovakia (kápia): Veľmi skorá a úrodná odroda poľnej papriky typu kápia s príjemnou arómou a šťavnatými plodmi, vhodná na všestranné použitie, aj na pestovanie vo fóliovníku.
• Paprika PCR: Skorá odroda, vhodná na rýchlenie aj skoré poľné pestovanie s veľmi aromatickými a šťavnatými plodmi, mierne štipľavá zelená paprika.
• Chilli - Scorpion: Od roku 2011 registrovaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najpálivejšia na svete, pochádza z Trinidadu a Tobaga, plody majú typický škorpióní chvostík, rastlina je vysoká a chuť plodov nebezpečne pálivá.
• Chilli - Jalapeno: Pálivé papričky, nie tak pálivé ako Habanero, s vysokou úrodnosťou, vhodné na všestranné použitie - zaváranie, pasty alebo omáčky.
• Chilli - Habanero: Odroda z Mexika, zaujímavá príjemnou chuťou a intenzívnou vôňou.

Obľúbená skorá veľmi úrodná odroda vhodná na rýchlenie aj na skoré poľné pestovanie. Vysoká rastlina s kužeľovitým, rovným alebo mierne ohnutým, tenkostenným plodom žltozelenej farby. Dužina je stredne štipľavá, veľmi aromatická a šťavnatá. Táto veľmi úrodná klasická odroda pestovaná na Slovensku už vyše 50 rokov poskytuje množstvo plodov už na začiatku plodnosti.

Chemicky neošetrené Geneticky nemodifikované

Klíčenie od výsevu po vzchádzanie: 14 - 21 dní Termin výsevu: január - marec Výsadba na záhon: fóliovník marec - apríl, pole máj Hĺbka výsevu: 0,5 cm Min./opt.

Ako pestovať papriku

Papriku je možné pestovať zo sadeníc, ktoré si sami vypestujete alebo zakúpite hotové.

Výsev papriky

Vysievať papriku sa odporúča v prvej polovici februára, pričom je vhodné použiť substrát pre výsev a množenie. Substrát je vhodný na klíčenie semien, ale aj na pikírovanie rastlín. Semienka môžete vysiať do menšieho plastového pareniska, do ktorého nasypete a jemne utlačíte substrát. Semienka ukladajte vedľa seba na vzdialenosť aspoň pol centimetra. Jemne ich postriekajte vodou a prikryte tenkou vrstvou substrátu, opäť zvlhčite. Parenisko zakryte vekom a umiestnite do miestnosti so stálou teplotou.

Ideálna teplota na klíčenie papriky je okolo 25 stupňov, ale postačí aj 21 stupňov. Dôležité je, aby malo parenisko veko s otvormi. Vzídené rastlinky pikírujte do téglikov od jogurtov s prepichnutým dnom alebo do kvetináčov s priemerom 6 až 10 cm.

Papriku vysievame spravidla v prvej polovici februára (ale môžeme aj neskôr - obzvlášť v chladnejších oblastiach). Je vhodné využiť substrát na výsev a množenie, pretože je vhodný na klíčenie semien, ale aj na pikírovanie (presádzanie) sadeníc, ktoré nám vyrástli. Vysievať papriky môžeme do rôznych nádob na spôsob miniparenísk. K substrátu primiešame Hnojík, ktorý je vhodný ako hnojivo na papriku, premiešame so zeminou a jemne utlačíme. Jednotlivé semienka dávame väčšinou vedľa seba, tak aby rozostupy boli približne 0,5 až 3 cm. Jedným z častých problémov pri pestovaní papriky zo semienok býva zaplesnutie zeminy, čo spôsobí, že sa pleseň následne prenesie aj na sadenice.

Sadenie priesad papriky

Sadenice paprík môžete presadiť do skleníka už tri mesiace od výsevu. Ak chcete sadiť papriky von do záhrady, odporúča sa tak robiť niekedy v druhej polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Miesto, kam plánujete papriku vysadiť, je potrebné vopred pripraviť a pôdu prekypriť. Vysádzajte silné rastlinky v spone minimálne 40 centimetrov. V prípade, že sadíte papriky s veľkými plodmi, umiestnite vedľa rastliniek drevené tyčky ako oporu.

Sadenice paprík môžete presadiť do skleníka už 3 mesiace od výsevu. Ak chceme sadiť papriky priamo do záhrady alebo do fóliovníka, odporúča sa presadiť ich v druhej polovici mája, respektíve keď už nehrozia prízemné mrazy. Miesto na vysádzanie paprík je potrebné správne vybrať a vopred pripraviť.

Výsadba a starostlivosť krok za krokom

1. Príprava pôdy: Vhodná pôda je pre úrodu papriky kľúčová. Vyberte slnečné miesto s dobre zavlažovanou pôdou, na ktorom ste predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, ak nie je, pohnojte ju kompostom alebo vhodným hnojivom. Vyhnite sa nadmernému množstvu dusíka, ktorý môže spôsobiť príliš rýchly rast a náchylnosť na choroby.
2. Otužovanie sadeníc pred výsadbou: Pred výsadbou sadenice postupne vystavujte vonkajším podmienkam, aby sa prispôsobili a zmena prostredia nebola pre ne šokom. Stačí ich po oteplení na pár hodín premiestniť von, približne tri až štyri dni pred plánovanou výsadbou.
3. Sadenie: Paprika má rada teplo, preto ju vysádzajte von, až keď nebudú hroziť nočné mrazy. Vysádzajte rastliny vo vzdialenosti aspoň 40 centimetrov od seba. V prípade rastlín s veľkými plodmi umiestnite k nim oporu. Zaujímavou možnosťou je sadenie papriky po dvoch rastlinách do jednej jamky, čím sa zabezpečí vzájomná podpora a lepšie opelenie.
4. Polievanie: Na polievanie papriky používajte vodu, ktorá nie je chladnejšia o viac ako 5 stupňov ako teplota pôdy. Používajte odstátou vodu alebo ideálne dažďovú vodu. Zálievka by mala byť v horúcich obdobiach pravidelná a dostatočná. V teplých oblastiach použite mulčovaciu kôru alebo slamu, ktorá reguluje vlhkosť a teplotu pôdy. Často sa používa aj čierna netkaná textília, ktorá plní tieto funkcie a zároveň zabraňuje rastu buriny.
5. Hnojenie: Okrem pravidelného prekyprovania pôdy nezabúdajte na hnojenie počas vegetácie. V tomto období môžete dodávať k paprike síran amónny vo forme liadku. Pri pestovaní v nádobách použite organické granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín. Dávkujte podľa odporúčania na obale. Ak rastlinám chýba vápnik, čo sa prejavuje škvrnami alebo zasýchaním špičiek plodov, pridajte vápnik prostredníctvom listovej výživy. Hnojenie priesad a papriky v skleníku sa nelíši.
6. Vylamovanie papriky a trhanie kvetov: Pre lepšiu úrodu sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, ktoré mladú rastlinu vyčerpávajú. Rastlina tak zosilnie a prinesie viac kvalitných plodov. Vylamovanie papriky, ako pri pestovaní paradajok, nie je potrebné. Odstraňujte však rastlinné zvyšky, polámané listy či výhonky, ktoré môžu byť príčinou chorôb.
7. Zber a skladovanie plodov: Plody papriky môžete zbierať zelené alebo počkať, kým sčervenejú, zožltnú alebo získajú oranžovú farbu, kedy sú sladšie a chutnejšie. Odstrihnite plody, aby ste predišli poškodeniu rastliny. Zberajte 3 až 4 mesiace po výsadbe. Pri teplote 12 až 14 stupňov plody vydržia aj dva týždne. Ak máte bohatú úrodu, zavarte si papriku do sladkokyslého nálevu alebo pripravte papriku v oleji.

Vyžaduje si výhrevné, piesočnatohlinité a humusové pôdy s dostatočnou zásobou živín a chránené polohy. V tieni sa jej nedarí, nikdy ju nepestujeme po rajčiakoch, naopak dobre sa jej darí po dobre hnojených hlúbovinách.

Vylamovanie papriky a trhanie kvetov

Na dosiahnutie vyššej úrodnosti sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, aby mladú rastlinu papriky príliš nevyčerpali. Tým rastlina zosilní a následne prinesie väčšie množstvo kvalitných plodov. Vylamovanie papriky, ako to poznáme pri pestovaní paradajok, nie je potrebné.

Choroby a škodcovia papriky

Rovnako ako väčšina rastlín, aj paprika môže trpieť rôznymi chorobami a byť napadnutá škodcami. Okrem toho ju môže potrápiť slnečný úpal, ktorý vzniká pri výsadbe sadeníc počas horúceho slnečného počasia alebo pri náhlej zmene počasia.

Najčastejšie choroby a škodcovia papriky

• Vädnutie papriky: Fuzáriové vädnutie (hnednutie cievnych zväzkov) spôsobené hubou prenikajúcou cez korene poškodené prehnojenou pôdou. Sklerocíniové vädnutie (bledohnedé škvrny obopínajúce stonky) typické pre vlhké a zle vetrané skleníky a fóliovníky.
• Stolbur papriky: Choroba prenášaná cikádkami, prejavuje sa žltnutím listov, vädnutím a odumretím rastliny. Dôležité je postrek proti cikádkam.
• Suchá škvrnitosť: Nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov, niekedy prechádzajúce do hniloby, spôsobené nedostatkom vlahy a nevyrovnanou výživou, často pri pestovaní na pôde s vysokým obsahom draslíka a dusíka.
• Bakteriálna škvrnitosť: Najskôr sa na listoch tvoria asi 3 mm fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom. Pri silnom napadnutí listy vyzerajú ako roztrhané a opadávajú. Na zelených plodoch sa tvoria vodnaté, mierne zvýšené škvrny so žltým lemom veľké 3 až 6 mm. Neskôr černejú a žltý lem sa stráca.
• Vošky: Môžu rastlinu zničiť vo veľmi krátkom čase, listy žltnú a opadávajú. Je možné ich vyhubiť vhodnými postrekmi.
• Molice: Molica skleníková, známa aj ako biela muška, škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá láka čerňovky. Vhodné je napadnuté rastliny postriekať prípravkom na to určeným.
• Roztočec chmeľový: Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín.
• Strapky: Sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu.
• Múčnatka (Leveillula taurica): Múčnatka sa prejavuje bielym práškovitým povlakom na listoch a môže oslabiť rastlinu.
• Pleseň sivá (Botrytis cinerea): Táto choroba spôsobuje hnilobu plodov a šedý povlak.
• Bakteriálna škvrnitosť (Xanthomonas campestris pv. vesicatoria): Prejavuje sa tmavými škvrnami na listoch.
• Roztoče (Tetranychus urticae): Roztoče môžu spôsobiť žltnutie a vysychanie listov.
• Červce (Coccidae): Červce môžu poškodzovať korene a nadzemné časti rastlín.

Pôvodcom stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sa v staršej odbornej literatúre uvádzajú pod názvom mykoplazmy. Sú to mikroorganizmy tvoriace prechod medzi vírusmi a baktériami. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Je to teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný. V teplých rokoch sa v letných mesiacoch premnoží a prechádza na pestované plodiny. Okrem papriky sú to rajčiaky, zemiaky, baklažán a tabak. Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená. V extrémne teplých a suchých rokoch môže dôjsť k silnému poškodeniu porastov koreninovej i poľnej zeleninovej papriky.

Suchá škvrnitosť plodov papriky sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Neskôr sa tieto škvrny pergamenovite stenšia alebo prechádzajú do mokrej hniloby (predovšetkým v rýchliarňach). Často sa na nich objavujú aj hubové povlaky, preto sa mnohí pestovatelia domnievajú, že ide o ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín. Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí v pôde chýbať, avšak pre rastliny sa stáva neprístupným.

Preventívne opatrenia a riešenia

• Používajte zdravé osivo: Ideálne morené fungicídmi, a vysádzajte zdravé priesady predpestované na čistom substráte.
• Dodržiavajte osevný postup: Papriku a iné druhy z tejto čeľade vysádzajte na rovnaké miesto až po troch rokoch a ničte buriny hlavne z čeľade ľuľkovitých a bôbovitých.
• Doprajte paprike mulčovanie: Mulč (napr. slama, drevená štiepka) udržuje vlhkosť, znižuje rast buriny a pomáha udržiavať stabilnú teplotu pôdy.
• Zabezpečte priepustnú pôdu a vyváženú zálievku a výživu: Hriadky hlboko zorte, aby sa buriny a zvyšky rastlín dostali do hlbších vrstiev.
• Používajte insekticídy a akaricídy: Proti voškám, roztočom a moliciam použite vhodné prípravky (napr. Neemový olej, Mydlový roztok).

Tabuľka - Prehľad chorôb a škodcov papriky

Ak sa stretnete s vážnym napadnutím chorobami alebo škodcami, môžete zvážiť použitie špeciálnych prípravkov na ochranu rastlín alebo konzultáciu s odborníkom.

tags: #paprika #rocna #pestovanie #a #choroby

Populárne príspevky:

• Ľanové semienka a zdravie
• Recenzie na pizzu v Košiciach
• Všetko o kuracích stehnách pre psov
• Inštalácia denných svetiel na Golf IV
• Fagor 6H - Používateľská príručka