Pestovanie papriky ročnej: Zaujímavosti a užitočné rady

Pestovanie papriky nie je zložitá záležitosť, ak viete, ako na to. Tajomstvo úspechu spočíva v správnej príprave a dodržiavaní niekoľkých zásad. Pestovanie papriky je bežné v Maďarsku a Španielsku, ale aj v mnohých ďalších krajinách sveta. Paprika sa používa v kuchyni už stovky rokov a existuje jej niekoľko druhov.

Výber odrody a príprava na pestovanie

Zelenina ako paprika má niekoľko odrôd. Záleží na vás, ktorú máte radi a ktorá odroda sa vám páči. V našich končinách sa pestujú dva poddruhy papriky ročnej. Je to paprika veľkoplodá a drobnoplodá. Najobľúbenejšie sú tie veľkoplodé, svetlozelené odrody špicatého tvaru. Na juhu Slovenska sú žiadané aj papriky pálivej chuti.

Vo svete sa pestujú skutočne stovky odrôd. V strednej a západnej Európe nájdete najmä hrubostenné odrody s tmavozelenými sladkými plodmi. Zapálení záhradkári so záujmom pestujú aj iné druhy paprík, predovšetkým jablkovitého tvaru, drobné pálivé feferónky alebo iné atraktívne odrody.

Príprava priesad

Ideálny čas na výsev papriky je jar. Budete potrebovať kelímky na sadeničky. Naplňte kelímok zmesou na zasievanie semien šesť až osem týždňov pred samotným vysádzaním. Pôda by mala byť dostatočne vlhká, treba ju pravidelne kontrolovať každý druhý deň. Kelímky stačí položiť na podložku na teplé miesto a zakryť akoby skleníkovým poklopom. Ideálne je aj pekné slnečné miesto, ktoré máte poruke.

Príprava pôdy

Ak sa vám objavili už prvé klíčky, je najvyšší čas na sadenie do záhrady. Pripravte si pôdu na sadenie asi dva týždne predtým, ako sú prvé klíčky papriky pripravené. Papriky môžete sadiť, keď už určite nehrozí mráz a teploty pôdy dosiahli 20°C. Vyberte si oblasť, ktorá má dostatok priameho slnka, minimálne osem až desať hodín denne. Určite najprv vyčistite záhon od buriny. Zamiešajte do pôdy aj trochu kompostu, aby ste dodali pôde živiny.

PH pôdy môže byť medzi 5,5 a 7,5. Pridajte síru na zníženie pH alebo záhradné vápno na zvýšenie pH. Paprikové priesady saďte dosť od seba, vraví sa tomu naširoko. Vykopte dostatočne veľké jamy pre koreňový systém. Papriky nemajú veľmi hlboké korene, ale vedia sa pekne roztiahnuť po ploche. Polejte ich, ideálny čas na polievanie je za súmraku. Na stonky alebo listy vodu nedávajte.

Starostlivosť počas rastu

Malé papriky rastú pomaly a v studenej pôde. Ak chcete rastliny trochu hnojiť, používajte tekuté hnojivo približne každých desať dní. Môžete použiť aj krvnú múčku, múčku z rybích kostí alebo kompostovaný kurací hnoj po dobu 6 týždňov po vysadení. Tak ako všetko živé, aj pestovanie papriky si vyžaduje snahu a úsilie.

Teplo a vlhko je pre papriky najdôležitejšie, preto najlepšie výsledky dosiahnete pestovaním vo fóliovníku a skleníku, kam ich môžete vysadiť skôr. Rastliny zavlažujte najlepšie v ranných hodinách, keď je pôda chladnejšia. Teplota závlahovej vody v porovnaní s teplotou pôdy by nemala byť nižšia viac ako o 5 ºC. Najlepšie je zalievať odstátou vodou z dažďových sudov, určite nie studenou vodou čerstvo načerpanou zo studne. Osvedčilo sa nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou, čo je výhodné z hľadiska udržiavania vlahy a zároveň potláčania rastu burín.

Okrem dostatočnej závlahy je dôležité počas vegetácie pravidelné kyprenie pôdy v okolí rastlín, likvidácia buriny, ako aj prihnojenie. Do pôdy sa zapracúva najmä dusíkaté hnojivo v liadkovej forme. Prvýkrát koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov, ďalšiu dávku treba aplikovať približne o mesiac. V prípade, že na listoch objavíte hnedé škvrny alebo zasychajúce špičky plodov, je to príznak nedostatku vápnika. Dodajte ho rastlinám prostredníctvom listovej výživy.

Nielen pre ľudské telo majú tieto soli blahodárne účinky. Dodávajú pôde potrebnú dávku horčíka, ale nemali by sa používať nadmerne, pretože prílišné používanie môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Oporúčame použiť asi jednu kopcovú čajovú lyžičku epsomských solí, ktorú pred použitím dobre namiešate do každého litra vody.

Ak chcete rastliny trochu hnojiť, používajte tekuté hnojivo približne každých desať dní. Môžete použiť aj krvnú múčku, múčku z rybích kostí alebo kompostovaný kurací hnoj po dobu 6 týždňov po vysadení.

Začnite v malom. Vyskúšajte si to prvú vašu sezónu na menšej ploche.

Zber a spracovanie

Zelenina je zrelá a pripravené na zber, keď sa zmení zo zelenej na červenú, žltú, oranžovú alebo fialovú. Zelená môže byť iba konkrétna odroda. Ak sa rozhodnete sušiť ich na vzduchu, prepichnite pomocou ihly vrcholy a prevlečte cez ne šnúrku na zavesenie. Ak máte chuť na údenú papriku, môžete papriky sušiť v udiarni pomocou dubového dreva. Paprika je úplne suchá, keď je scvrknutá a krehká. Papriky pre účel sušenia môžete zomlieť buď v mlynčeku na korenie alebo v mlynčeku na kávu.

Každý sa poteší, ak jeho úroda začína vyzerať reálne. Vo väčšine prípadov môžete papriky zbierať hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť a tiež farbu. Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie.

Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú.

Plody majú vysokú biologickú hodnotu, sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Najviac ho má červená paprika. Plody obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok. Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš, guláš a iné.

Pestovanie papriky v meste

Ak nemáte to šťastie na veľkú či menšiu záhradu s rodinným domom na predmestí, nezúfajte! Úspešným záhradkárom a pestovateľom chutných plodín sa môžete stať, aj keď ste obyvateľom rušného mesta. Na malú záhradku vám postačí aj mestský balkón a terasa. Pestovanie papriky sa tak stane dostupnou alternatívou aj pre vás.

Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1. Postupujete so semienkami a priesadami rovnako, akoby sme ich išli presádzať na záhradu. Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy.

Choroby a škodcovia

Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice.

V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.

Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika). Z hubových chorôb sa vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba.

Tabuľka odrôd papriky ročnej

Pestovanie papriky zvládne každý nadšenec. Dokonca nemusíte mať ani veľkú farmu, na pestovanie vám bude stačiť aj balkón a terasa.

tags: #paprika #rocna #pestovanie #zaujimavosti

Populárne príspevky:

• Zoznam a Špecifiká Zámorských Departementov
• Tvarohová plnka na koláč: jednoduchý recept
• Nutričné hodnoty tvarohu
• Všetko o Pizza Pohoda v Púchove
• Tradičný Recept na Tvarohové Fánky