Pestovanie papriky: Ako predchádzať chorobám a suchým škvrnám na plodoch

Pestovanie papriky môže byť náročné, pretože rastlinu môžu ohroziť rôzne choroby, škodcovia a fyziologické poruchy. Prvou podmienkou je vytvoriť pre ňu dobré pestovateľské podmienky. No i tak sa niekedy poruchám v raste či chorobám, alebo škodcom nevyhneme. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o najčastejších problémoch pri pestovaní papriky a ponúkne praktické rady na ich prevenciu a riešenie.

Fyziologické poruchy papriky

Extrémne teploty, príliš intenzívne slnečné žiarenie, ale i chyby pri pestovaní môžu spôsobovať takzvané fyziologické poruchy. Hoci na prvý pohľad pripomínajú hnilobu či vysychanie pletív, nejde o choroby v pravom zmysle slova, ale o poruchy vo vývoji a raste. Je dôležité sa naučiť rozpoznávať príznaky fyziologických porúch, aby ste zbytočne nesiahali po chemických prípravkoch.

Slnečný úpal na paprike

Ide o tzv. antokyánové zafarbenie plodov, čo je fyziologická porucha, nie choroba. Spôsobuje ho napríklad príliš intenzívne slnečné žiarenie. Rastlina sa pred spálením chráni tvorbou farbiva. Dôležité je vedieť, že „chyba“ je estetická a plody možno bez problémov konzumovať. Veď toto farbivo, antokyán, sa bežne vyskytuje v čerešniach, čiernych ríbezliach, černiciach, čučoriedkach, baklažánovej šupke či v červenej kapuste. Fialové zafarbenie plodov zelených paprík je iba estetická záležitosť.

Poľné odrody paprík sa šľachtia tak, aby dobre zvládli slnečné žiarenie. Všimnite si, že klasické papriky, s výnimkou niektorých, rastú smerom nadol a skôr pod listami. Práve tie ich chránia pred extrémami. Ak sa však plody obnažia a teploty sú niekoľko dní za sebou veľmi vysoké, stáva sa, že slnko plody, a niekedy aj listy, „spáli“. Poškodené plody treba oberať, aby sa nestali bránou pre iné infekcie. Spálenú časť vykrojte a môžete ich konzumovať.

Nedostatok vápnika a hniloba na plodoch

Keď objavíte hnilobu na plodoch, nesiahajte vždy po fungicídoch. Nie každá hniloba je totiž spôsobená hubami a postrek v tom prípade nepomôže. Ak sú na plodoch v oblasti špičiek súvislé suché hnedé plôšky, zvyčajne ide o nedostatok vápnika. Samotného vápnika pritom môže byť v pôde dostatok, len nie je v tej chvíli prístupný rastlinám - napríklad z dôvodu zhutnenia pôdy, prílišnej zálievky, prípadne priveľkej násady plodov.

Poškodené plody odtrhnite, aby sa do rastliny cez choré pletivo nedostala skutočná choroba. Zrelé plody môžete po vykrojení bez obáv konzumovať. Najrýchlejším riešením tohto problému je doplnenie vápnika pomocou listového hnojiva, ktoré aplikujte postrekom priamo na listy (napríklad Harmonie - vápnik, Wuxal Calcium). Striekajte vlažným roztokom, keď je zamračené alebo aspoň podvečer. Druhý spôsob, ako doplniť vápnik, je nasypať na pôdu okolo rastliny jednu až dve polievkové lyžice haseného či páleného vápna a zaliať. Takto sa vápnik dostane priamo do pôdy ku koreňom.

Vírusové poškodenie papriky

V tomto prípade ide o vírusové poškodenie rastliny. Papriku ohrozuje niekoľko druhov vírusov. Rastliny zle rastú, plody sú zdeformované. Takýto porast nemá zmysel ďalej pestovať, vírus by sa totiž mohol rozšíriť aj na zdravé jedince. Rastliny treba čo najskôr zlikvidovať - spáliť ich alebo zakopať hlboko do pôdy.

Choroby papriky

Ani paprike sa tak ako iným zeleninovým druhom počas vegetácie nevyhýbajú choroby a škodce. Či už ide o vzchádzajúce semenáčiky, priesady pripravené na vysádzanie alebo rodiace rastliny v skleníkoch a na voľných hriadkach.

Bakterióza

Fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom, ktoré majú približne 3 mm, ukazujú na postihnutie baktériou Xanthomonas euvesicatoria. Choroba sa nazýva bakterióza. Prenáša sa najmä osivom a ďalej sa šíri hlavne za daždivého počasia a vetrom, ale i motykou či rukami. Poškodzuje listy aj plody. Povrch škvŕn praská a stáva sa vstupom pre sekundárne infekcie. Ide o pomerne častú chorobu, proti ktorej neexistuje žiaden postrek. Napadnuté rastliny včas likvidujeme, spálime ich alebo zakopeme hlboko do pôdy. Na danom mieste sa odporúča nepestovať aspoň 4 roky nijakú rastlinu z čeľade ľuľkovitých, čiže ani rajčiny, zemiaky či baklažán. Bakterióza je pomerne častá a ľahko prenosná choroba.

Plesňové ochorenia

Ak sa na plodoch alebo listoch objaví pleseň na paprike, ide už o infekčný problém, ktorý si vyžaduje okamžitú reakciu. Vlhké počasie, hustý porast a nedostatočné vetranie sú ideálne podmienky pre rozvoj rôznych plesňových ochorení.

• Alternarióza (Alternaria spp.): Spôsobuje tmavé, sústredné kruhovité škvrny na listoch aj plodoch. Plody môžu mať hnedé až čierne fľaky, ktoré sa šíria smerom do vnútra a môžu byť pokryté jemným plesňovým povlakom.
  • Rizikové faktory: vlhké a teplé prostredie, poškodenie plodov alebo listov, slabé prúdenie vzduchu v poraste.
  • Ochrana: odstrániť napadnuté časti rastliny, aplikovať preventívne fungicídy (napr. Ortiva, Champion), striedanie polôh výsadby.
• Pleseň sivá (Botrytis cinerea): Typickým príznakom je sivý povlak na plodoch, ktoré začínajú mäknúť a hniť. Táto pleseň na paprike sa objavuje najmä po dažďoch alebo pri nadmernej zálievke. Často sa objavuje v kombinácii s mechanickým poškodením plodu.
  • Prevencia: obmedziť zálievku počas daždivých dní, zabezpečiť cirkuláciu vzduchu, použiť biologické postreky (napr. prípravky s Bacillus subtilis).
• Fytoftóra (Phytophthora capsici): Jedna z najnebezpečnejších chorôb papriky. Príznaky zahŕňajú fľaky na paprike, ktoré sa veľmi rýchlo zväčšujú, mäknú a vedú k hnilobe celého plodu. Postupne dochádza aj k vädnutiu rastliny, ktoré je nezvratné.
  • Zásady ochrany: výsadba na dobre odvodnenej pôde, nepestovať papriku viac rokov po sebe na tom istom mieste, aplikácia meďnatých prípravkov.

Suchá škvrnitosť plodov papriky

Suchá škvrnitosť plodov papriky sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Neskôr sa tieto škvrny pergamenovite stenšia alebo prechádzajú do mokrej hniloby (predovšetkým v rýchliarňach). Často sa na nich objavujú aj hubové povlaky, preto sa mnohí pestovatelia domnievajú, že ide o ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín. Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intezívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí v pôde chýbať, avšak pre rastliny sa stáva neprístupným.

Vädnutie papriky

V praxi sa najčastejšie stretávame s fuzáriovým alebo sklerocíniovým vädnutím papriky. Pre fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum) je typické hnednutie cievnych zväzkov, viditeľné v podĺžne rozrezanej stonke. Huba do rastlín preniká cez korene, ktoré bývajú poškodené vysokou hladinou živín, predovšetkým v pôdach výdatne hnojených hnojom od hydiny a iných drobných domácich zvierat. Pôvodca fuzáriového vädnutia pretrváva v pôde a môže sa nebezpečne premnožiť najmä vtedy, ak papriku pestujeme niekoľko rokov na rovnakom mieste.

Pre sklerocíniové vädnutie(Sclerotinia sclerotiorum) sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. V stonkách neskôr vznikajú skleróciá, ktoré sa po rozpade pletív dostávajú do pôdy a niekoľko rokov sú zdrojom infekcie pre plodiny pestované na tejto ploche. Sclerotinia sclerotiorum totiž okrem papriky napáda aj uhorky, rajčiaky, mrkvu, petržlen, šalát a ďalšie plodiny. Kým sklerocíniové vädnutie papriky sa častejšie vyskytuje vo vlhkých, zle vetraných rýchliarňach, s fuzáriovým vädnutím sa stretávame hlavne za horúcich letných dní, keď upchaté cievne zväzky nestačia transportovať dostatok vody do nadzemných častí rastlín.

Stolbur papriky

Pôvodca stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sa v staršej odbornej literatúre uvádzajú pod názvom mykoplazmy. Sú to mikroorganizmy tvoriace prechod medzi vírusmi a baktériami. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Je to teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný. V teplých rokoch sa v letných mesiacoch premnoží a prechádza na pestované plodiny. Okrem papriky sú to rajčiaky, zemiaky, baklažán a tabak. Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená. V extrémne teplých a suchých rokoch môže dôjsť k silnému poškodeniu porastov koreninovej i poľnej zeleninovej papriky.

Škodcovia papriky

Aj škodcovia môžu spôsobiť rôzne problémy pri pestovaní papriky. Medzi najčastejších patria strapky, roztoče a vošky.

Strapky

Drobné tmavé bodkovité škvrnky a jamky sú spôsobené strapkami, ktoré vyciciavajú rastlinné šťavy. Tento škodca, ktorý je navyše šíriteľom vírusov, sa vyskytuje najmä v skleníkoch a vo fóliovníkoch, vonku zriedkavo. Rastliny na výskyt strapiek treba aktívne sledovať. Nájdete ich najmä pod listami a najviac v kvetoch. Dobrou pomôckou sledovania výskytu je i zavesenie modrých lepových dosiek. Používajte chemickú ochranu alebo ochranu na báze prírodných olejnatých prípravkov, napríklad Karanimba mikro, Neemazal TS, prípadne biologickú (dravý roztoč, dravá bzdocha).

Roztočec chmeľový

Len 0,5 mm dlhý škodca prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch, napríklad pod lístím na pôde alebo priamo v pôde v hĺbke do 10 cm. V skleníkoch úkryt opúšťa zvyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny, trávy alebo na pestované rastliny, kde kladú vajíčka. Z nich sa liahnu larvy, ktoré môžu migrovať na iné rastliny. Prvé silnejšie napadnutie možno pozorovať, keď sa denné teploty dlhšie držia nad 20 °C. Populácia škodcu so zvyšujúcimi sa teplotami rastie a maximálny výskyt dosahuje začiatkom augusta. Neskôr sa populačná hustota s klesajúcimi teplotami zmenšuje. Počas roka sa na poli vyvinie šesť až osem generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac.

Na spodnej strane napadnutých listov možno pozorovať jemnú pavučinku s kolóniami roztočcov. V dôsledku cicania rastlinných štiav sa tvoria naozaj drobné škvrny, ktoré sa pri silnom napadnutí spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Vysádzanie zdravého rastlinného materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie proti výskytu škodcu. Priesady preto treba vždy dôkladne skontrolovať. Roztočce majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov, ktorých podpora je tiež významným ochranným opatrením pri pestovaní zeleniny. Základom je nepoužívať toxické pesticídy, najmä širokospektrálne insekticídy. Proti roztočcovi chmeľovému sa v skleníkoch nasadzuje dravý roztoč Phytoseiulus persimilis.

Vošky

Papriku napáda niekoľko druhov vošiek, no najčastejšie ide o vošku broskyňovú (Myzus persicae), vošku bavlníkovú (Aphis gossypii), vošku rešetliakovú (A. Na rastlinách škodia dvomi spôsobmi. Priamo, teda vyciciavaním štiav z listov a stoniek, čím oslabujú napadnutú rastlinu, ktorá potom pomalšie rastie, listy sa deformujú (stáčajú) a úroda sa znižuje. Ochrana papriky proti voškám je náročná bez ohľadu na to, či sa pestuje na otvorenom poli alebo v uzavretých priestoroch.

Veľký význam majú hlavne pri pestovaní v krytých priestoroch. Ide o pravidelné ničenie burín aj v okolí skleníka či fóliovníka a o udržiavanie čistoty. Pri ekologickom pestovaní papriky môžete použiť prípravky na báze neemového (nimbového) oleja (KaraNimba Mikro) alebo na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata (RockEffect). BiokaURTICA je vodný extrakt zo Žihľavy dvojdomej (URTICA DIOICA), ktorý prirodzeným spôsobom aktivuje odolnosť rastlín proti patogénnym hubám a baktériám. Taktiež pôsobí proti žravému a cicavému hmyzu. Extrakt treba vždy aplikovať preventívne od jari do jesene v intervale 7 až 15 dní.

Vošky majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov, a tak môžu pomôcť výrazne obmedziť ich populáciu. Mnohí sa úspešne využívajú v biologickej ochrane pestovanej zeleniny hlavne v krytých priestoroch, napríklad parazitické osičky (Aphidius colemani a Aphidius ervi).

Preventívne opatrenia

Prvou podmienkou, aby ste udržali papriky zdravé, je vytvoriť pre ne dobré pestovateľské podmienky. Spolu s prípravou pôdy, výberom slnečného stanovišťa a vhodnou zálievkou je veľkou premennou, ktorú nevieme ovplyvniť, počasie. Napríklad vlhko vytvára dobré podmienky na šírenie hubových chorôb, sucho svedčí skôr škodcom.

Ak sa chcete v budúcnosti takýmto problémom vyvarovať, vyberajte si odolné odrody. Najmenej napádané boli podľa údajov SEMO cherry rajčiaky.

Tabuľka: Prehľad chorôb a škodcov papriky

Veríme, že vám tento článok pomohol zorientovať sa v problematike pestovania papriky a že vďaka našim radám si budete môcť vychutnať bohatú úrodu zdravých a chutných plodov.

tags: #paprika #pestovanie #choroby #suche #flaky #na

Populárne príspevky:

• Bravčové a cestoviny: Jednoduché recepty
• Polievka z mrazenej zeleniny s vajcom
• Recept na lahodný koláč
• Inšpirácie pre Rybársku Tortu
• Recepty na Opekané Tofu