Pestovanie kríčkových paradajok: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu

Kríčkové paradajky sú skvelou voľbou pre záhradkárov s obmedzeným priestorom, ktorí túžia po vlastnej úrode chutných paradajok. Či už máte záhradu, balkón alebo skleník, tieto kompaktné rastliny vám môžu priniesť bohatú úrodu. V tomto článku sa pozrieme na všetky dôležité aspekty pestovania kríčkových paradajok, od výsevu semien až po zber úrody.

Čo sú kríčkové paradajky?

Ešte predtým, než sa pustíte do samotného pestovania, je dôležité si ujasniť terminológiu. Kríčkové paradajky, známe aj ako determinantné odrody, sú nižšieho vzrastu ako tyčkové paradajky.

Dorastajú maximálne do výšky jedného metra a majú niekoľko bočných výhonkov, ktoré sa nevyštipujú. Na rozdiel od tyčkových paradajok, ktoré potrebujú oporu, kríčkové paradajky majú pevnú stonku a nepotrebujú špeciálnu konštrukciu.

U kríčkových rajčiakov je rast hlavného výhonu ukončený kvetenstvom a v raste pokračujú výhony vedľajšie. Kríčkové rajčiaky sú určené primárne pre poľné pestovanie a kombajnový zber. Vo veľkovýrobe sa žiadne zásahy do rastliny nerobia, nechá sa rásť „po svojom“.

V posledných rokoch sú veľmi obľúbené paradajky "ovocného" typu, ako napríklad cherry paradajky, ktoré majú lahodnú chuť a rôzne odtiene. Svojimi tvarmi pripomínajú rôzne druhy ovocia a môžu mať názvy ako datľové, ríbezľové, melónové alebo hruškovité.

Výber odrody

Pri výbere odrody kríčkových paradajok máte naozaj široký výber. Medzi obľúbené odrody patria Latah, Siberian, Bogus Frucht alebo Imun. Ak hľadáte niečo špeciálne, môžete sa rozhodnúť pre odrodu Pavlína, ktorá sa vyznačuje kompaktnou rastlinou a bohatou úrodou. Paradajka ker Pavlína je stredne raná odroda, ideálna pre pestovanie na záhrade, v skleníku alebo na balkóne. Plody sú sladké a šťavnaté, s hmotnosťou okolo 80-100 gramov a červenou šupkou.

Predpestovanie sadeníc

Hoci je výsev kríčkových paradajok možný priamo na záhradu, odporúča sa najprv predpestovať sadenice. S predpestovaním semien môžete začať už od februára do apríla. Ideálne je použiť sadbovače alebo jiffy tablety. Hĺbka výsevu by mala byť 0,5 cm. Doba klíčenia je obvykle 1 - 2 týždne, ale môže byť aj dlhšia.

Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky.

Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie.

Akonáhle majú rastlinky prvé pravé lístky, vykonáva sa pikýrovanie, čiže prepichovanie. V tejto chvíli je nutné šetrne vybrať malinké sadenice a presunúť ich do samostatného kelímku, sadbovacích alebo iných nádob, kde sa budú môcť rozrásť.

Ako na samotný výsev?

• Do jednotlivých malých kvetináčov na výsev: Naplňte ich výsevným substrátom, zalejte vodou a pod povrch vložte semienko paradajky. Stlačte a je to hotové. Sadenice tu vydržia, kým nebudú mať aspoň tri pravé listy. Neskôr sa budú ľahšie presádzať. Naplniť malé kvetináče substrátom však dá viac práce a sadenice budete mať hneď od začiatku “roztiahnuté” do veľkého priestoru.
• Do jednej väčšej plochej nádoby: Napríklad od mäsa, nasypte výsevný substrát, pritlačte ho a trochu pod povrchom v pravidelných rozostupoch nasypte semená. Najmenej 6 cm. Opäť stlačte. Od tohto momentu bude presádzanie trochu náročnejšie na pozornosť a budete musieť presádzať sadenice v “mladom veku”, aby si príliš nekonkurovali. Spočiatku však máte výsev na malom priestore a v byte toľko neprekážajú.

Vyhnite sa nádobám od paradajok zakúpených v obchode, môžu sa v nich ukrývať zárodky chorôb paradajok. Po výseve všetko zakryte ľahkou fóliou alebo netkanou textíliou, aby ste vytvorili stabilnejšie a vlhšie prostredie. Paradajky klíčia pri bežnej izbovej teplote. Vzniknuté sadenice presaďte, keď majú aspoň jeden pravý list. Neskôr, ale len ak nehrozí ich vzájomná konkurencia a prelínanie.

Presádzanie sadeníc

Na dno kvetináča, do ktorého sa presádzajú, vložte substrát. Potom doň umiestnite sadenicu a opatrne pridávajte substrát, pričom sadenicu jemne podopierajte prstami. Substrát stláčajte, ale len jemne, aby ste rastlinu nepoškodili. Zalejte. V prípade potreby pridajte viac substrátu.

Na dno nádoby môžete dať hnojivo, napríklad granulované slepačí hnojivo. Nie je to však nevyhnutné - potom môžete zalievať vodou a rozpusteným hnojivom. Je dobré si vopred naplánovať, v čom budete sadenice pestovať, až kým ich nevysadíte na ich konečné stanovište. Skvelé sú krabice od nápojov - krabice od mlieka, džúsov. Vďaka obdĺžnikovému tvaru sa ich na parapet zmestí oveľa viac. Dobre sa ukladajú do podmisky podlhovastých truhlíkov. Skrátite ich na výšku, akú potrebujete. Pri výsadbe sa paradajky ľahko vyberajú z nádob (škatuľky stačí roztrhnúť alebo rozrezať, takže nehrozí, že by ste vytiahnutím z pohára poškodili koreňový bal). A po použití škatule zlikvidujete, do ďalšieho roka nič neskladujete.

Otužovanie sadeníc

Paradajky sa oplatí otužovať približne 1 - 2 týždne pred ich vysadením von, aby nedostali šok, keď ich vynesiete von a presadíte. Čo je to otužovanie? Cez deň vonku na slnku alebo v čiastočnom tieni, v noci doma (alebo niekde pod strechou). Pozor na vietor a silné slnko - v prvý deň, keď dáte paradajky von, by malo byť čiastočne zamračené. Balkónové môžu do svojho kvetináča už v apríli. Ak pestujete balkónové paradajky, môžete ich v apríli zasadiť do posledného kvetináča a postupne ich zvykať na vonkajšie prostredie. Na noc ich presuňte domov - ak sa ohlásia mrazy. Paradajky sa môžu vysádzať aj skôr do skleníka. Dávajte si len pozor, ak by mrzlo. O (nevykurovaný) skleník sa bude treba postarať. Buď zapáľte sviečky, ktoré môžu horieť celú noc, alebo nachystajte niekoľko vedier s vodou. Cez deň sa bude zohrievať a v noci “topiť”.

Výsadba na trvalé stanovisko

Približne od polovice mája je možné premiestniť rastliny von, keď už nehrozia ranné mrazíky. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. Presádzame po vytvorení tretieho lístka.

Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Ideálny spon je 80 x 50 cm. Sadenice umiestňujeme hlbšie, vysádzame ich skôr šikmo a následne zahrnieme zeminou tiež spodnú časť stonky. Vďaka tomu bude paradajka neskôr koreniť aj z neho, vďaka čomu sa bude môcť vytvoriť silnejší a bohatší koreňový systém. Pri výsadbe do kvetináčov, hrantíkov alebo debničiek sa na dno pokladá drenáž, ktorá odvádza preč prebytočnú vodu.

Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. V chladnejších rokoch sa paradajky vysádzajú do záhrady až okolo 25.

Postup pri výsadbe

Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky. Paradajky môžete dať do záhonov, keď “zamrznutí” skončia. Najskôr okolo 10. mája, ak predpoveď na nasledujúce dni nenaznačuje mrazy.

Či už pestujete paradajky v kvetináči alebo na záhone, vždy by mali mať na dosah kvalitné hnojivo. Kompost, kurací hnoj, maštaľný hnoj, čokoľvek, čo im poskytne dostatok organického materiálu na intenzívny rast. Medzi hnojivom a koreňmi nechajte vrstvu pôdy, aby ste nespálili jemné korene. Sadenice by mali byť “zapustené” aspoň 30 cm hlboko v záhone, v črepníku alebo v skleníku, v závislosti od ich možností. Ak pestujete paradajky v menšom záhone, dodržte vzdialenosť aspoň 70 cm. Po vysadení paradajok sa odporúča zalievať ich a hojne hnojiť organickým hnojivom. Pôdu tiež prikryte vrstvou trávy alebo slameného mulča.

Starostlivosť o rastliny

Po vysadení je dôležité paradajky pravidelne zalievať. Dajte si však pozor na časté začiatočnícke chyby pri pestovaní paradajok. Tieto rastliny sa totiž nikdy nezalievajú priamo na listy, ale vlahu je nutné smerovať skôr ku koreňom.

Keďže paradajky potrebujú k rastu pomerne veľké množstvo živín, nemali by ste zabúdať ani na pravidelné prihnojovanie. Používané prípravky by mali obsahovať všetky potrebné mikroprvky a látky, ako je dusík, fosfor či draslík. Na hnojenie môžeme používať napr. Prihlásiť sa.

Na rozdiel od tyčkových paradajok sa kríčkové odrody nevyštipujú. Jednotlivé bočné výhony (zálistky) sa nechávajú voľne ležať alebo plaziť a nevyväzujú sa ani k žiadnej konštrukcii, pretože by potom mohli mať tendenciu rásť do výšky. Hlavná stonka dorastá iba do obmedzenej dĺžky, a akonáhle dosiahne svoj vrchol, vytvorí sa na ňom strapec kvetov.

Stanovište

Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8.

Substrát

Substrát odporúčame používať špeciálny pre paradajky a papriky, a to vždy sparený. Zeminu je možné prepariť napr. v mikrovlnej trúbe. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín.

Pestovanie paradajok na balkóne

Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.

Správny kvetináč

Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.

Správne stanovište

Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.

Správne hnojenie paradajok v kvetináči

Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.

Starostlivosť o paradajky počas vegetácie

Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia.

Opora pre kolíkové paradajky

Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Odstraňovanie bočných výhonkov

Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov.

Zalievanie

Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Hnojenie

Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Počas pestovania si budú vyžadovať vašu pravidelnú pozornosť. Nič technicky náročné. Len pravidelnosť. Mulč sa pod paradajky ukladá z viacerých dôvodov. Po prvé, chráni korene pred jarným chladom, čo paradajky veľmi ocenia. Ušetríte si plenie, pretože pod mulčom toho veľa nevyrastie. Okrem toho sa paradajky nesmú okopávať, pretože sa pod povrchom zakoreňujú. Mulč tiež zabraňuje prílišnému vysychaniu pôdy. Paradajky majú rady veľmi výživnú pôdu a dostatok vlahy. Preto nič nepokazíte, ak ich budete približne raz za dva týždne hnojiť organickým hnojivom rozpusteným vo vode. Pokiaľ ide o zalievanie, zalievajte vždy len korene a radšej menej často, ale výdatnejšie. V záhrade v období sucha zalievajte výdatne raz týždenne - za predpokladu, že máte dostatočne vysoký mulč (aspoň 5 cm po celej ploche). Paradajky v pestovateľských nádobách, keď sa dobre zakorenia, vyžadujú zalievanie takmer každý deň.

Najčastejšie choroby paradajok

• Pleseň zemiaková: Nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
• Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničenýc...

Zber úrody

Kríčkové aj cherry paradajky väčšinou plodia počas pomerne krátkej doby, takže sa rýchlo dočkáte chutnej úrody. Podľa toho, o akú sa jedná odrodu, sa potom plody zberajú buď postupne, alebo naraz. Mali by byť už vyfarbené, ale stále ešte pevné (nie zmäknuté). Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia.

Vegetačná doba francúzskej odrody kríčkovej paradajky je 70 dní.

tags: #paradajka #krickova #pestovanie

Populárne príspevky:

• Diabetické vianočné pečivo
• Inšpirácia pre varenie so zubrím mäsom
• Dokonalé výsledky pri pečení
• Tradičné slovenské halušky
• Zdravý obed: Dusená zelenina s kuracím mäsom