Párky: Informácie, recepty a tipy pre gurmánov

Párky sú obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Či už ide o rýchly obed, chutnú večeru alebo pohostenie pre návštevu, párky majú svoje miesto v našich jedálničkoch. V tomto článku sa pozrieme na rôzne spôsoby prípravy párkov, od tradičných receptov až po moderné variácie, s dôrazom na slovenské chute a suroviny.

Viedenské párky s horčicou

Spišské párky: Tradičná pochúťka zo Spiša

Spišské párky predstavujú neodmysliteľnú súčasť slovenskej gastronómie. Ich história siaha do začiatku 20. storočia, kedy v Spišskom Podhradí vznikol tento jedinečný mäsový výrobok. V tom čase čelili spišské párky konkurencii Podrackých viršlí, no vďaka svojej originálnej receptúre a chuti si rýchlo získali popularitu.

História a tradícia

Vznik spišských párkov sa datuje k začiatku 20. storočia v Spišskom Podhradí. Spišským párkom vtedy konkurovali Podracké viršle. Na Spiši, jednej z najbohatších častí Uhorska, boli chýrni mäsiari.

„Práve v Spišskom Podhradí sa pokúšal majster Varsányi vytvoriť nový základ jemno mletého výrobku z mäsa a papriky. Zhotovil viršle, ktoré ešte zdokonalil. Majster Varsányi sa pokúšal vytvoriť nový základ jemno mletého výrobku z mäsa a papriky.

„Jedli sa zásadne rukami, pri zahryznutí museli puknúť. Viršle sa podávali len vo štvrtok a v nedeľu so strúhaným chrenom, bielou žemľou a s deci bieleho vína. Jedli sa rukami a neprihrievali sa.

Originálny recept výroby párkov a viršlí sa do dnešných čias nezachoval.

„Ich výroba bola hotovou alchýmiou. Základ tvorila paprika a pochutiny, ktoré dodávali výrobkom príznačnú chuť. Dôležitý bol aj druh dreva, ktorým sa výrobky údili. Majstri zmes miesili zásadne rukami a nechali ju odstáť.

Recept na domáce spišské párky

Na prípravu spišských párkov je najvhodnejšie mäso z tretieho až štvrtého dňa po zabíjačke.

Ingrediencie:

Mäso
Soľ
Paprika

Postup:

Mäso každé zvlášť nakrájame na 5 cm kocky.
Soľ premiešame s paprikou a zmes rozdelíme na 2 časti.
Polovicu zmesi soli a papriky premiešame s chudým mäsom, druhú polovicu s mastnými kockami.
Osolené mäso oddelene natlačíme do smaltovaných alebo drevených nádob a necháme do nasledujúceho dňa odležať.
Na druhý deň mäso (každé zvlášť) zomelieme na mlynčeku s otvormi 3 - 4 mm.
Zomleté chudé mäso vložíme do nádoby a premiešame s vodou v množstve 1/4 - 1/3 hmotnosti mäsa. Pridaním vody získajú párky šťavnatosť.
Do dobre rozmiešaného chudého mäsa potom zamiešame zomleté mastné mäso.
Hotovú zmes plníme do ovčích čriev a ak ich nemáme, tak do tenkých bravčových čriev.
Párky neoddeľujeme a vytvoríme z nich veniec.
Po naplnení párky údime asi hodinu vo vyhriatej udiarni, potom oheň zasypeme a doúdime ešte hodinu.

Výroba spišských párkov

Hot dogy po slovensky: Kreatívne variácie na klasiku

Hot dogy sú nesmrteľná street foodová klasika. Prečo sa však obmedziť iba na tradičné kombo - rožok, kečup, horčica? Najväčšou výhodou hot dogov je ich všestrannosť.

Tipy pre dokonalý hot dog:

Kvalitný rožok: Ak použijete starý, gumený rožok, výsledok bude zlý, aj keby ste pridali najlepšie ingrediencie sveta.
Experimentujte s pečivom: Nedržte sa striktne len klasických bielych rožkov. Pečivo krátko opečte na rošte, aby bolo na povrchu chrumkavé a vnútri mäkké.
Experimentujte s tepelnou úpravou: Keď pečivo jemne opečiete v rúre či na grile, hot dog získa chrumkavosť, ktorý zdôrazní jemnosť a lahodnosť párku.
Používajte kvalitné párky: Na prípravu hot dogov sa dobre hodia Trampské kuracie párky od Hyzy, ktoré majú vďaka pridanému podielu bravčovej slaniny, cesnaku a sladkej paprike bohatú, údenú chuť. Trampské párky od Hyzy sú vyrobené z čerstvého, slovenského kuracieho mäsa overeného pôvodu.

Klasický hot dog s horčicou a relíšiou

Inšpirácie pre slovenské hot dogy:

S karamelizovanou cibuľkou a syrom: Cibuľu nakrájanú na tenké pásiky restujte na oleji na strednom plameni, kým nezmäkne. Posypte 1 ČL hnedého cukru, nechajte skaramelizovať, potom pridajte 1/2 ČL worcestrovej omáčky, 1/2 ČL paradajkovej pasty, trochu vody, soľ a čierne korenie. Párky uvarte a potom krátko opečte na panvici, aby boli mierne chrumkavé. Rozkrojte žemle a jemne upečte na masle. Vnútro žemle natrite dijonskou horčicou, dovnútra vložte horúci trampský párok, pridajte karamelizovanú cibuľu a posypte strúhaným syrom.
S bryndzou a slaninou: V miske zmiešajte bryndzu, kyslú smotanu a prelisovaný cesnak. Na troške olivového oleja krátko osmažte nasekaný cesnak, pridajte rajčinovú omáčku a ohrejte na miernom ohni. Podľa potreby dochuťte soľou a korením. Na vrch navrstvite omáčku a posypte nastrúhanou mozzarellou a parmezánom. Vložte hot dogy na pár minút do rúry (na 180 °C), kým sa syr neroztopí.

Viedenské párky: Jemná klasika s bohatou históriou

Viedenské párky, známe aj ako "Frankfurter Würstchen" alebo jednoducho "Frankfurter", sú obľúbenou pochúťkou po celom svete. Ich jemná chuť, charakteristická textúra a všestrannosť ich predurčujú na konzumáciu samostatne, v hot-dogoch, ako súčasť rôznych jedál, alebo dokonca ako prísada do zemiakového gulášu.

História viedenských párkov:

Napriek svojmu názvu, viedenské párky nemajú pôvod vo Viedni. Ich korene siahajú do Frankfurtu nad Mohanom v Nemecku. Práve tam, v 19. storočí, mäsiar Johann Georg Lahner, ktorý sa neskôr presťahoval do Viedne, vynašiel recept na údeninu, ktorá sa stala predchodcom dnešných viedenských párkov. Lahnerova inovácia spočívala v kombinácii bravčového a hovädzieho mäsa, čo dalo párkom ich charakteristickú jemnosť a chuť. Po príchode do Viedne Lahner mierne upravil svoj frankfurtský recept, čím sa zrodili párky, ktoré si získali popularitu v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii a následne aj po celom svete. Pôvodný frankfurtský recept sa líšil hlavne tým, že obsahoval len bravčové mäso.

Je dôležité zdôrazniť, že v Rakúsku a Nemecku sa "Frankfurter" a "Wiener Würstchen" (viedenský párok) považujú za takmer identické výrobky, hoci regionálne variácie v zložení a chuti existujú. V iných krajinách, vrátane Slovenska, sa však viedenské párky často vyrábajú podľa upravených receptúr, ktoré sa môžu líšiť od originálu.

Viedenské párky s horčicou

Vlastnosti kvalitných viedenských párkov:

Kvalita viedenských párkov závisí od niekoľkých faktorov, vrátane druhu mäsa, použitého korenia a spôsobu spracovania. Medzi hlavné znaky kvalitných párkov patria:

Použitie kvalitného mäsa: Najlepšie párky sa vyrábajú z kvalitného bravčového a hovädzieho mäsa s vyváženým pomerom tuku a svaloviny.
Prirodzené črevo: Obal z prirodzeného čreva dodáva párkom charakteristickú textúru a umožňuje im lepšie sa údiť.
Vyvážené korenie: Tradičné korenie zahŕňa bielu korenie, papriku, cesnak, koriander a muškátový oriešok. Použitie kvalitných korenín a ich správny pomer sú kľúčové pre dosiahnutie autentickej chuti.
Údenie: Údenie na bukovom dreve dodáva párkom dymovú arómu a predlžuje ich trvanlivosť.
Správna konzistencia: Kvalitné párky by mali byť jemné, šťavnaté a nemali by obsahovať hrudky alebo chrupavky.

Recept na domáce viedenské párky:

Hoci výroba viedenských párkov doma si vyžaduje určitú zručnosť a vybavenie, výsledok stojí za to. Domáce párky sú chutnejšie, zdravšie a viete presne, čo obsahujú.

Ingrediencie:

1 kg bravčového mäsa (ideálne z pliecka alebo stehna)
500 g hovädzieho mäsa (ideálne z krku alebo hrude)
300 g slaniny (môže byť aj prerastená slanina)
25 g soli
5 g bieleho korenia
2 g mletej papriky (sladkej)
1 g cesnakového prášku (alebo 2 strúčiky čerstvého cesnaku prelisované)
0,5 g mletého koriandra
0,2 g mletého muškátového orieška
150 ml ľadovej vody (alebo rozdrveného ľadu)
Bravčové črevo (tenké, kalibru 28-30 mm), namočené v teplej vode aspoň 30 minút pred použitím

Postup:

Príprava mäsa: Mäso a slaninu nakrájajte na menšie kúsky a dajte na 30 minút do mrazničky. Ak máte k dispozícii iba hrubšiu šajbu, pomelte mäso dvakrát.
Príprava emulzie: V miske zmiešajte pomleté mäso, soľ, korenie a ľadovú vodu. Dobre premiešajte, ideálne pomocou robota s hnetacím hákom, kým nevznikne hladká a kompaktná emulzia. Dôležité je, aby emulzia bola studená. Ak sa vám zdá, že sa mäso prehrieva, dajte misku na chvíľu do ľadu.
Plnenie čriev: Na mlynček na mäso nasaďte plničku klobás. Na plničku navlečte namočené bravčové črevo a opatrne naplňte emulziou. Dávajte pozor, aby ste črevo nepreplnili, pretože by mohlo prasknúť. Párky formujte otáčaním čreva v pravidelných intervaloch (približne 15-20 cm).
Údenie (voliteľné): Ak máte možnosť údenia, párky zaveste do udiarne a úďte studeným dymom (do 30°C) po dobu 2-3 hodín. Údenie nie je nevyhnutné, ale dodáva párkom výraznejšiu chuť a predlžuje ich trvanlivosť.
Varenie: Párky vložte do hrnca s vodou, ktorej teplota by nemala presiahnuť 75°C. Varte ich približne 20-25 minút, kým nedosiahnu vnútornú teplotu 68-70°C.
Chladenie: Uvarené párky preložte do misky s ľadovou vodou, aby sa rýchlo ochladili. To zastaví proces varenia a zabezpečí, že párky zostanú šťavnaté a pevné.

Tipy a triky:

Použitie fosfátov: Ak chcete dosiahnuť ešte lepšiu konzistenciu a viazanosť emulzie, môžete pridať 2-3 g fosfátov (napr. polyfosfát sodný). Fosfáty sa bežne používajú v mäsovýrobe, ale nie sú nevyhnutné.
Použitie dusitanovej soli: Pridanie 20 g dusitanovej soli na kilogram mäsa pomôže zachovať ružovú farbu párkov a zároveň pôsobí ako konzervant. Dusitanová soľ je však kontroverzná a jej použitie je na vašom zvážení.
Experimentovanie s korením: Nebojte sa experimentovať s rôznymi druhmi korenia a byliniek. Môžete pridať napríklad majoránku, tymián alebo chilli.
Správne plnenie čriev: Naučiť sa správne plniť črevo si vyžaduje určitú prax. Ak nemáte skúsenosti, začnite s menším množstvom mäsa a postupne sa zdokonaľujte.
Skladovanie: Domáce viedenské párky skladujte v chladničke maximálne 3-4 dni. Môžete ich aj zamraziť.

Tipy na prípravu a servírovanie viedenských párkov:

Viedenské párky sú veľmi všestranné a dajú sa pripraviť rôznymi spôsobmi:

Varenie: Najjednoduchší spôsob prípravy je varenie vo vode. Párky vložte do vriacej vody a varte ich 5-7 minút. Dávajte pozor, aby ste ich neprevarili, pretože by mohli prasknúť.
Grilovanie: Grilovanie dodáva párkom dymovú chuť a chrumkavú kôrku. Grilujte ich na strednom ohni 5-10 minút, pričom ich pravidelne otáčajte.
Pečenie: Párky môžete piecť aj v rúre. Položte ich na plech vystlaný papierom na pečenie a pečte ich pri teplote 180°C po dobu 10-15 minút.
Vyprážanie: Vyprážanie je menej zdravý, ale veľmi chutný spôsob prípravy. Párky nakrájajte na kolieska a opečte ich na panvici s olejom do zlatista.

Viedenské párky sa tradične podávajú s horčicou, chrenom a pečivom. Sú tiež obľúbenou súčasťou hot-dogov, kde sa kombinujú s rôznymi omáčkami, zeleninou a syrom. Okrem toho sa dajú použiť ako prísada do zemiakového gulášu, šošovicovej polievky, alebo ako náplň do slaných koláčov.

Zdravotné aspekty konzumácie viedenských párkov:

Viedenské párky, podobne ako ostatné spracované mäsové výrobky, by sa mali konzumovať s mierou. Obsahujú nasýtené tuky, cholesterol a soľ, ktoré môžu prispievať k vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Dôležité je vyberať kvalitné párky s vysokým obsahom mäsa a nízkym obsahom prídavných látok. Domáca príprava párkov vám dáva kontrolu nad zložkami a umožňuje znížiť obsah soli a tuku.

Ako predísť praskaniu párkov počas varenia

Už sa ti to asi stalo, ráno si vstal a rozhodol si sa, že si spravíš tie najlepšie párky na svete na raňajky. Prasknuté párky nielenže nie sú tak vábne, ale rovnako aj unikajúca šťava znižuje ich chuť a šťavnatosť. Jedným z najjednoduchších a zároveň najúčinnejších spôsobov, ako môžeš predísť praskaniu, je pridanie soli do vody, v ktorej párky varíš. Princíp fungovania soli v tomto procese je založený na osmóze. Ide o proces, pri ktorom voda prechádza cez membránu (tenkú vrstvu) z miesta, kde je jej viac, do miesta, kde je jej menej. Keď sa párky varia v neslanej vode, ich obal funguje ako priepustná membrána. Voda sa cez túto membránu dostáva do vnútra párku, kde sa hromadí a tým vzniká tlak. Keď tlak dosiahne určitú hranicu, obal párku jednoducho praskne, čím sa strácajú všetky šťavy. Pridanie soli však tento proces dokáže regulovať. Soľ totiž bráni vode, aby prenikla do vnútra párkov, pretože vytvára rovnováhu v osmotickom tlaku medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Samozrejme, tento trik automaticky neznamená, že nemôže dôjsť k prasknutiu párku. Vďaka nemu získaš niekoľko minút navyše, kým budeš mať čas, aby si stíšil oheň, resp.

Používanie soli však nie je jediným spôsobom, ako môžeš zabrániť praskaniu párkov. Ďalším a bežne používaným trikom, je varenie párkov pri nižších teplotách. Párky by sa nemali variť v prudko vriacej vode. Vysoké teploty totiž spôsobujú rýchle rozširovanie vnútra párkov, čo zvyšuje tlak na obal. Ideálne je, ak párky vložíš do studenej vody a postupne ju zohrievaš, pričom sa vyhneš prudkému varu. Akonáhle voda začne vrieť, je vhodné znížiť teplotu, aby sa dosiahol len mierny var. Inými slovami, nevar ich na maximálnom ohni, ale pri strednom. Okrem regulácie teploty je ďalšou možnosťou jemné prepichnutie párkov vidličkou alebo špáradlom pred varením. Táto technika umožňuje uvoľniť paru a tlak, ktorý sa hromadí vo vnútri párku. Je však potrebné dbať na to, aby si to neprehnal. Príliš mnoho dierok môže spôsobiť, že z párku unikne príliš veľa štiav, čím stratí svoju chuť a šťavnatosť. Preto by si mal urobiť len niekoľko jemných vpichov.

Nemennej dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje praskanie párkov, je kvalita samotného výrobku. Lacnejšie párky často obsahujú viac vody alebo vzduchu, čo môže viesť k väčšej pravdepodobnosti praskania. Kvalitné párky s pevnejším obalom a správnym množstvom vody v zmesi sú menej náchylné na praskanie. Pevne veríme, že tipy vyššie, ti pomôžu predísť tomu, aby ti počas varenia praskali párky a tvoje raňajky budú nielen dobre vyzerať, ale aj chutiť.

Testovanie Spišských párkov: Ako obstáli slovenskí výrobcovia?

Nedávno prebehla takmer všetkými slovenskými médiami informácia o výsledkoch testovania Spišských párkov. Je to naozaj tak? Naozaj naši výrobcovia nedokážu vyrobiť Spišské párky? Nebudeme na tomto mieste obšírne popisovať, čo sú to Spišské párky, ako vznikali a akú majú mať receptúru. V prípade Spišských párkov sa legislatíva odvoláva na storočnú históriu siahajúcu až k ich stvoriteľovi p. Štefanovi Varšányimu zo Spišského Podhradia. Ako recept však bola zapísaná „socialistická“ výrobná norma z roku 1977. Táto sama sa pritom v priebehu rokov niekoľkokrát menila a v zásade vylepšovala a zdokonaľovala. Doba išla ďalej a ide ďalej aj teraz, mení sa technológia výroby, ale aj nároky a chute spotrebiteľov. Už samotná norma pripúšťa obsah štyroch „éčiek“, takže pozerať sa na Spišské párky ako na nejaký prírodný produkt, ktorý dnešní výrobcovia iba prznia, je čistý nezmysel.

Informovať spotrebiteľa o kvalite produktov v obchodnej sieti je úplne legitímna a dokonca aj chvályhodná činnosť. Veľmi vhodným nástrojom k tomu je práve testovanie. To, o ktorom sa bavíme, prebehlo v akreditivanom štátnom laboratóriu a o validite jeho zistení niet žiadnych pochýb. A predsa tento test obsahoval jednu podstatnú, a pritom subjektívnu zložku, nastavenie kritérií. Práve tu mäsiarska matematika nesedí a zdá sa vysoko pravdepodobné, že k nastaveniu kritérií došlo až po zozbieraní výsledkov testu a tak trochu cielene. Udeliť totiž prítomnosti bezvýznamného prírodného farbiva 15% a vedľa toho postaviť všetky pre spotrebiteľa podstatné vlastnosti každého mäsového výrobku, akými sú farba, chuť, vôňa, vzhľad, šťavnatosť, praskanie črievka, konzistencia, homogénnosť diela, a udeliť im sumárne 5% (!), je, slušne povedané, hlúpe a zavádzajúce.

Rovnako je zarážajúce pokutovať prítomnosť stopových množstiev sóje dvakrát vyššou hodnotou ako použitie pravého baranieho črievka, ktoré je pre spišské párky absolútne kľúčové a iba mimochodom sa aj významne podieľa na výslednej cene párkov. Naopak, úplne opomenuté ostali pre charakteristiku párkov pomerne významné fyzikálne vlastnosti - priemer črievka, hmotnosť párku a spôsob pretáčania čreva. Podľa takto nastavených kritérií by totiž pokojne zvíťazila aj safaládka s dostatočným obsahom mäsa, bez farbiva, stopových množstiev sóje a s presnými údajmi na etikete. V pôvodnej receptúre sa nič také nenachádza. Pochopiteľne, v dobe vzniku Spišských párkov nebolo toto farbivo v našich končinách bežne dostupné. Ak by bolo, je dosť dobre možné, že by ho použil aj samotný pán Varsányi. Ide totiž o úplne prírodné a absolútne neškodné farbivo, ktoré ľudstvo používa už viac ako 3000 (!) rokov a ktoré dodá výrobku príjemnú červenkastú farbu.

Mäsiari sú v našich končinách už tradične obviňovaní z nekalých praktík a podvodov na úkor zákazníkov. Myslieť si však, že primárnym cieľom výrobcov je za každú cenu ušetriť na obsahu čistej svalovej bielkoviny (čsb) jej znížením o jedno či dve percentá, je trochu naivné. Kto sa orientuje v cenách výrobných mias, pomerne jednoduchým výpočtom by rýchlo zistil, že zníženie podielu čsb o jedno percento predstavuje úsporu asi 0,05 až 0,10 eur na kilogram. Rovnako tak si treba uvedomiť, že vyrábať mäsové výrobky nie je to isté, ako sústružiť ložiská. Robí sa tu so „živým“ materiálom a ten, kto niekedy prišiel do styku s mäsovýrobou vie, že ten istý výrobok môže byť zakaždým trochu iný. Iný majster, iný tlak vzduchu pri údení, iná vstupná surovina, koreniny od iného dodávateľa, to všetko sú faktory, ktoré sa podpisujú pod to, že nikdy nevyrobíte rovnaký výrobok. Navyše ani samotné dielo nie je dokonale homogénne a rovnako iné obsahy by sme namerali aj v každej jednej výrobnej šarži.

Pred pár rokmi sme takto „prišli“ o Liptovskú salámu. Viete prečo? Postarala sa o to stará, z technologického hľadiska dnes už nepoužiteľná receptúra, ktorá navyše podľa viacerých odborníkov obsahuje niekoľko chýb. Výrobcovia sa istý čas snažili túto normu dodržiavať, až nakoniec boj vzdali. Nevzhľadný, predražený a pre súčasníkov aj nie príliš chutný výrobok sa jednoducho nepredával. Liptovskú salámu sme však oplakali pomerne rýchlo. Ak aj uveríme, že za nastavením nezmyselných kritérií testu stála iba neodbornosť redakčného tímu, ťažko už ale môžeme uveriť, že sa nenašiel čas na krátky a rýchly rešerš dostupných informácií o atakovaných výrobcoch. Mnohí z nich sú držiteľmi tých najvyšších ocenení za kvalitu svojich produktov, aké možno v tejto krajine dosiahnuť, vyrábajú množstvo prémiových výrobkov, a iba tak mimochodom, zamestnávajú spolu tisíce ľudí.

Jeden zo spomínaných výrobcov sa dokonca významnou mierou pričinil o zachovanie odkazu p. Varsányiho, venoval niekoľko rokov tejto problematike, oslovil vnuka p .Varsányio a spoločne vyvinuli výrobok Podracké viršle, ktoré autenticky pripomínajú pôvodné Spišské párky. Ak bolo zmyslom testovania opäť raz odhaliť nekalé praktiky mäsiarov, potom sa zázrak nekonal, vo väčšine prípadov si totiž stačilo prečítať zloženia na obale výrobkov. Ak bolo zmyslom reportáže napomôcť zachovaniu tejto tradičnej zaručenej špeciality, obávame sa, že ani tento pokus nevyšiel, práve naopak, Spišské párky dostali tvrdú ranu, akú ani nemusia ustáť. Ak bol však zámer redakcie ešte niekde za hranicou nám dostupných informácií, tak potom, ako sa zdá, sa dielo podarilo. Zase sme si raz my Slováci strelili gól do vlastnej brány a ešte k tomu za naše vlastné peniaze prostredníctvom štátnej TV. Do čoho sa pustíme nabudúce? Ešte tam máme Oravskú slaninu. Pri nej bude trochu zložitejšie nastaviť tie správne kritériá, ale pri troche snahy sa to určite podarí.

Z deviatich slovenských výrobcov Spišských párkov, ktoré testovala Asociácia spotrebiteľov v SR, neprešiel testom ani jeden producent. Testoval sa obsah čistej svalovej bielkoviny, tuku, prítomnosť sóje, soli a farbív, kvalita baranieho črievka, samotná deklarácia na obaloch a senzorika. Medzi nedostatočne hodnotenými výrobcami Spišských párkov sa ocitli Tauris, Billa, Maroš, Berto, Cimbaľák, Tesco, Baron, Fine Life a Mecom.

"Za socializmu sa Spišské párky vyrábali z chudého bravčového a hovädzieho mäsa. Dnešná norma je benevolentnejšia, ale aj tak presne predpisuje podiely mäsa. Spišské párky musia obsahovať 21,2 percenta hovädzieho mäsa s obsahom tuku maximálne 10 percent, 21 percenta bravčového mäsa s obsahom tuku maximálne 10 percent, 38 percent bravčového mäsa s obsahom tuku maximálne 50 percent a 12 percent bravčových koží. Spolu je to 80,2 percenta mäsa bez kože. Výsledky testovania hodnotila Asociácia spotrebiteľov v SR ako najhoršie v jej 15-ročnej histórii. "Šesť párkov nedodržalo dostatok čistej svalovej hmoty, po započítaní odchýlky ešte hranične splnili normy párky Billa. Problémy mali podľa Lauka aj párky so splnením noriem tuku a nedodržiavaním zákazu používania sóje v Spišských párkoch. Výrobcovia na obale uvádzali aj prítomnosť iných zakázaných látok ako slanina, zmes korenín, škrobový sirup a ďalšie.

Spišské párky majú svoju typickú červenú šťavu, ktorá z nich vychádza, dosahovať sa má iba pridaním pálivej a sladkej papriky. "Deklarácia na obale je jediná pomôcka, ktorú má spotrebiteľ v okamihu nákupného rozhodovania. Ak to, čo je napísané na obale, nesúhlasí s tým, čo namerajú v laboratóriu, je to klamanie a zavádzanie. Výrobca Maroš už na obale uvádza, že normu nesplnil a jeho párky majú len 15 percent hovädzieho mäsa. Jedinou oblasťou testovania, v ktorej testom prešli všetky výrobky, bola oblasť jedlého črievka z baranieho čreva.

tags: #parky #nemaju #paru #informacie

Populárne príspevky:

Výrobca	Hodnotenie