Pásavka zemiaková: Zaujímavosti o kreslenom škodcovi a jeho ceste ku sláve

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) a zemiak (Solanum tuberosum) sú dva biologické druhy, ktoré patria neodmysliteľne k sebe. Ale ako akcelerovali dva anonymné endemity - rastlina a chrobák veľmi lokálneho významu - na piedestál globálnej kultúry? Príbeh ich spojenia je fragmentom kolosálnych a zložito previazaných dejov globálnej cirkulácie biologických tiel, neživých komodít a kultúrnych vplyvov. Nenechajme sa však oklamať krátkou kultúrnou pamäťou! Pásavky neobhrýzajú zemiaky ešte ani dvesto rokov.

Pojem kultúrnych dejín pásavky zemiakovej, ktorým rámcujem tento text, je synekdochou kolosálnych procesov, v rámci ktorých koloniálne impériá vplývali na prírodu a krajiny. Na zvýraznenie rezonancie postkoloniálnych javov aj v prostredí lístia a hmyzu preto zámerne hovorím o pásavkách zemiakových s použitím humanizujúcich jazykových prostriedkov. Jednou z ambícií textu je preto byť súčasťou vynachádzania jazyka, ktorý umožní zachytiť toto komplexné vzájomné pôsobenie síl. Príroda a kultúra dnes fungujú v systéme transformujúcej sa jednoty, ktorej vnútorné vzťahy sú často empiricky nepostrehnuteľné, respektíve viditeľné až z odstupu vtáčích pohľadov či po abstrahovaní prostredníctvom rôznych mapových zobrazení alebo teórií. Platí však, že na Zemi prakticky niet miesta, kde neexistuje „vrstva“ fyzickej ľudskej infraštruktúry či aspoň tzv. soft infraštruktúry v podobe hraníc, sfér vplyvu alebo inštitucionálnych dôsledkov.

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata)

História zemiakov a pásavky

Zemiaky patria spolu s ďalšími rastlinami s podobnou anatómiou do čeľade Ľuľkovité (Solanaceae). Ako potravina pre ľudí je vhodný ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), pôvodom z pohoria Andy v dnešnom Peru. Najstaršie civilizačné nálezy v pravlasti zemiakov pochádzajú z doby približne 11-tisíc rokov pred naším letopočtom a patria medzi ne aj dôkazy o prvej domestikácii a konzumácii koreňových hľúz Solanum tuberosum. Miestna civilizácia dosiahla vrchol v pätnástom storočí, keď sa sformovalo Andské kráľovstvo Inkov - najrozsiahlejší štátny útvar zo všetkých tzv. predkolumbovských civilizácií.

V šestnástom storočí dorazili do ríše Inkov Španieli a stali sa samozvanými pánmi života i smrti. Medzi veliteľov ich dobyvačných výprav patril najmä Francisco Pizarro, no najviac životov miestnych ľudí majú na svedomí neplánovane importované európske choroby, hlavne mor. Užitočným zdrojom poznania dramatických udalostí pokračujúcich aj niekoľko generácií po vpáde Španielov do Ánd je Prvá nová kronika a dobrá vláda (1600 - 1615), ktorú napísal Felipe Guaman Poma de Ayala. Bol to etnický Ink, príslušník domácej aristokracie, vychovaný ako katolík rozprávajúci španielsky, narodený sedemdesiat rokov po vpáde prvých kolonizátorov.

Ayala navrhuje koncept „dobrej vlády“ ktorej sa podľa neho v španielskom prevedení obyvateľstvu nedostáva. Ideu zakladá na syntéze rešpektu k sociálnym a ekonomickým štruktúram Inkov, španielskych technológií a kresťanskej teológie adaptovanej na každodennosť života v Andách. Súčasťou knihy sú aj presné postupy sadenia, pestovania, zberu a spracovania zemiakov. Jedinečný vizuálny jazyk Ayalových ilustrácií bol v dobe ich vzniku prejavom práve zanikajúcej kultúry. Aj vďaka nim je však táto kniha dodnes čitateľsky prístupným príkladom perspektívy často potláčanej eurocentrickým naratívom o objavení nového sveta.

Zemiaky v Európe

Nová koreňová plodina spočiatku čelila „za oceánom“ rozporuplným reakciám. Edikt vydaný okolo roku 1600 vo francúzskom meste Besançon napríklad hlásal: „Vzhľadom na fakt, že zemiak je zhubná plodina, ktorej použitie spôsobuje lepru, zakazuje sa týmto jej pestovanie pod hrozbou pokuty.“ Mýty postupne ustúpili narastajúcej kreativite pri vymýšľaní receptov a postupov spracovania zemiakov. Ku Španielom sa medzitým v dobývaní Ameriky pridávali ďalšie európske národy a svoje dŕžavy spolu so zemiakovými poľami rozširovali aj na severoamerický kontinent.

Stretnutie zemiakov a pásavky

Ako v Južnej, tak i v Severnej Amerike bolo pôvodné ľudské obyvateľstvo príchodom Európanov zdecimované. Dramatickým osudom sa nevyhli ani pôvodná fauna a flóra vrátane živočícha s latinským názvom Leptinotarsa decemlineata, ktorého dnes poznáme ako pásavku zemiakovú, no v čase, keď dostala svoje latinské meno, si ju so zemiakmi ešte nikto nespájal. Ešte v tom čase sa roly hada zhostil kolonista, ktorý ako prvý v Skalnatých horách nasadil zemiaky. Zmenu priniesli udalosti v niečom podobné príbehu o Adamovi a Eve, v ktorom zostúpila z výšok stromu k prvým ľuďom neznáma inteligentná entita v podobe hada a ponúkla im poznanie meniace celú paradigmu. Stačilo zahryznúť do jablka.

Endemický „chrobák-milión“ sa stal stredobodom ľudskej pozornosti. Jeho svetovo najrozšírenejšie meno - Colorado potato beetle (coloradsky zemiakový chrobák) je zaujímavým zhmotnením kolonialistickej optiky, keďže nepresne evokuje pôvod druhu v štáte Colorado. V roku 1824 tam však bol prvýkrát popísaný (a pomenovaný) západnou vedou, konkrétne entomológom Thomasom Sayom. Životné prostredie pásavky vtedy ešte tvorili výhradne listy a okolie rastliny Solanum rostantum patriacej podobne ako zemiak do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). V roku 1859 navyše na území Colorada prvýkrát zaznamenali aj cudzopasenie pásaviek na listoch zemiakov.

Po prepuknutí prvej nákazy zemiakov pásavkami v oblasti Skalnatých hôr začala Spojenými štátmi postupovať smerom na východ pomyselná frontová línia prvého konfliktu týchto chrobákov s ľuďmi. Pásavky napredovali priemerne o stoštyridsať kilometrov za rok a pobrežie Atlantiku dobyli v roku 1876. Stála pred nimi nová výzva - Európa. Tam už ľudia vedeli, čo hrozí ich zemiakom a prístavy prijali dôsledné karanténne opatrenia. Nákazu sa tak darilo odďaľovať, no s narastajúcou intenzitou dopravy a výmeny fyzických objektov sa stala nevyhnutnou (živo poznáme z pandémie COVID-19).

Pásavka v Európe a studená vojna

Pionieri prvej populácie pásaviek v Európe sa na starom kontinente definitívne vylodili počas chaosu prvej svetovej vojny. Novým hmyzom napadnuté zemiaky prvýkrát spozorovali vo Francúzsku v blízkosti amerických základní. Veľká Británia je jediná európska krajina, ktorá sa dnes dokáže úspešne brániť kolonizácii polí pásavkami. Aj keď od prvého zaznamenaného výskytu v roku 1877 je evidovaných minimálne 163 ďalších prípadov, pásavky na tomto ostrove nikdy nevytvorili kontinuálne prítomnú populáciu. Vďačí za to ostrovnej polohe i opatreniam.

Aj preto v priebehu druhej svetovej vojny zvažovala britská armáda možnosť angažovať pásavky ako biologickú zbraň namierenú proti nemeckému poľnohospodárstvu. Dňa 30. apríla 1942 donieslo lietadlo B-24 Liberator z USA 15 000 coloradských chrobákov, ktoré mali poslúžiť ako základný výskumný materiál. Nemecké vojenské spravodajstvo tieto informácie zachytilo a reagovalo založením Kartoffelkäferforschungsinstitut (Inštitút pre výskum pásavky zemiakovej) v meste Kruft. Ten sa rýchlo preorientoval z vývoja obranných techník na prípravu vlastných útočných postupov v snahe zbombardovať Britániu chrobákmi skôr ako Británia zbombarduje Nemecko.

Na testovacie nálety bola vytýčená časť nemeckej krajiny v okolí mesta Speyer. Testovacie lety z októbra 1943 priniesli rozporuplné výsledky. Zo 100 000 chrobákov zhodených pri prvom pokuse bolo pri následnom zbere nájdených ani nie 100, po druhom zhodení 14 000 chrobákov sa ich podarilo nájsť 57. Výskumníci a vývojári sa nevedeli zhodnúť, či ide o pozitívny výsledok, ktorý indikuje, že bombardovanie má veľký rozptyl a teda ničivú silu, alebo negatívny, indikujúci masívny úhyn a zmiznutie chrobákov nevedno kam.

Keď sa po druhej svetovej vojne Európa a s ňou takmer celý svet rozdelili na dva ideologické bloky, „americké chrobáky“ už boli udomácnené v celej kontinentálnej Európe. Ihneď sa stali súčasťou hybridnej vojny v mediálnom priestore na východ aj na západ od železnej opony. Na pozadí praktických výziev k ich fyzickej likvidácii boli podsúvané aj myšlienky ideologického boja medzi civilizačnými blokmi. Hlavne v tom východnom sa stal boj s americkým chrobákom a jeho mediálne reprezentácie priam ikonickým zhmotnením dobových nálad. Tie ilustruje veta z reportáže odvysielanej v československom filmovom týždenníku v roku 1950: „Vypořádali jsme se s Horákovou, Peclem a společníky. Vypořádáme se i s mandelinkou bramborovou, americkým broukem!“ (Týždeň vo filme č.

Chemická vojna ľudí proti pásavkám a iným škodcom sa tiež viedla na oboch stranách Železnej opony. Dekády postrekovania prispeli k formovaniu, či deformovaniu genofondu budúcich generácií všetkého živého. Bilancia pásaviek je pri čelení útokom insekticídmi priam zarážajúca. Ako uvádza Andrei Alyokhin v zborníku Insect Pests of Potatoes z roku 2012, „Napriek technologickému pokroku škodcovia a choroby pokračujú v napádaní rastlín, a často dokonca v narastajúcej miere.“ Leptinotarsa decemlineata sa jednak vyznačuje špecifickou schopnosťou geneticky sa prispôsobiť novým podmienkam vrátane prítomnosti jedov, Alyokhin zároveň poukazuje na kontraproduktívnosť, ktorá je častou črtou poľnohospodárskych postupov - postrekovanie v neprimeranej miere napríklad môže spôsobiť, že malé množstvo preživších jedincov splodí generácie, ktoré geneticky reagujú na príčiny skazy svojej predchádzajúcej populácie.

Pásavky si takto vytvorili odolnosť na desiatky látok určených na ich decimovanie. Inak povedané - od „vyhnania z raja“ Skalnatých vrchov sa pod ľuďmi používaným semiotickým znakom Leptinotarsa decemlineata vyvinul prakticky úplne iný tvor. Schopnosti človeka meniť okolie podľa svojich potrieb tak aj prostredníctvom tohto príbehu dostávajú skôr kontúry spúšťania nekontrolovateľných a často aj nepozorovaných procesov, ktorých deje a zákonitosti je zložité pochopiť a reagovať na ne. Nikdy nekončiaca pásavková pohroma pre poľnohospodárstvo pretrváva. Už vlastne nie je pohromou, ale zmeneným stavom vecí, novým štandardom Zeme po tzv. kolumbovskej výmene, čiže začiatku komplexnej cirkulácie ľudí, vírusov a komodít medzi imperiálnymi mocnosťami a teritóriami Amerík.

Pásavka zemiaková na zemiakových listoch

Pásavka zemiaková dnes

Hoci dnes sa ukrajinské poľnohospodárstvo skloňuje najmä v súvislosti s obilím, tento štát je aj najväčším európskym producentom zemiakov. Na Ukrajine tiež platí univerzálny prírodný zákon, že larva pásavky denne zožerie až 10 cm² zemiakových listov a dospelý chrobák o polovicu menej. Pitoresknosť farebných pruhov dospelého jedinca a miestne asociačné rámce však spôsobili, že v tejto poľnohospodárskej veľmoci sa práve píše nová kapitola výskytu chrobáka pásavky v kultúrnych konštruktoch. Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom od roku 2014 paralyzoval najprv východ Ukrajiny.

Mnohé úrodné polia sa zmenili na zamínované či spálené priestranstvá a kvalita života mnohých ľudí rapídne klesla. Na pozadí prezývky je vizuálna asociácia - pruhovaná oranžovo-čierna, tzv. gregorijevská stuha používaná na vyznamenaniach ruských vojakov pripomína krovky pásavky. Ako vojenské vyznamenanie sa objavovala už v cárskom Rusku i ZSSR. Je jedným z hlavných symbolov ruského patriotizmu, historicky aj súčasne prerasteného kolonialistickými nárokmi rôzneho druhu.

Ukrajinský výtvarník Oleksiy Sai v sérii svojich plagátov nazvanej Медалі ганьби (Medaily hanby) z roku 2022 predstavuje inštitút fiktívnych vyznamenaní zdobených práve oranžovo čiernou stuhou. Na kovovej medaile sú ako zásluhy uvedené napríklad „za rabovanie“, „za mučenie“ alebo „za genocídu ukrajinského ľudu“. Prezývka kolorad pripodobňujúca okupantov k hmyzu sa v militarizovanej spoločnosti obratom dostáva naspäť do civilnej sféry, napríklad prekvapivo aj v ruskej animovanej televíznej reklame na poľnohospodárske insekticídy ruskej značky Žukobor Ekstra z roku 2020, kde salvový raketomet na zemiakovom poli strieľa do roja letiacich pásaviek.

Na druhej strane konfliktu sa medzitým takisto rozšírila nadávka s koreňmi v poľnohospodárstve. Ukrop (укроп) znamená po rusky kôpor a na základe zhody prvých troch písmen sa ňou označujú Ukrajinci. Zemiaky postupne kolonizovali poľnohospodárstvo všetkých kontinentov. Ich prenasledovanie pásavkami každoročne napreduje, no zdá sa, že sú miesta, kde sa z dôvodu klimatických podmienok nikdy neudomácnia - okrem Británie je to napríklad východ Číny či Austrália.

Zemiaky na Marse?

Čo sa týka rozpínavého trendu ľudstva, cieľom najbližšieho teritoriálneho výpadu by teoreticky mohol byť Mars. Dve krajiny ležiace na územiach pravlastí zemiakov a pásaviek - USA a Peru - zapojili svoje výskumné organizácie NASA a International Potato Center do spoločného projektu Potatoes on Mars. Zemiak, pôvodom rastlina skalnatej vysokohorskej krajiny, je nádejný kandidát na sýtenie ľudstva aj v plánovaných dŕžavách, kolóniách či základniach na Marse (ťažko prideliť meno niečomu natoľko bezprecedentnému).

Príbeh vzájomného puta rastliny a živočícha aktivovaného poľnohospodárskym inžinierstvom sa môže dočkať konca, na ktorého začiatku bude rozhodnutie opustiť domovskú planétu, respektíve vytvoriť paralelnú civilizáciu mimo nej. Hypotetický presun zemiakov na Mars spoločne s kapitalizmom a jeho technologickými kapacitami bude oslobodený od nechceného elementu pásavky, ale to ho nezbaví problému imperiálnej rozpínavosti západnej civilizácie a nerovností, ktoré túto rozpínavosť umožnili. Kolonializmus a kapitalizmus v rámci šafárenia v dŕžavách priniesli do istých častí Zeme blahobytné výdobytky, no zároveň eliminovali mnoho pôvodných biotopov a autochtónnych ľudských kultúr.

Ako rozpoznať pásavku zemiakovú?

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) je jedným z najväčších škodcov, ktoré ohrozujú zemiakové plodiny. Tento výrazne sfarbený chrobák je schopný zničiť celé zemiakové polia, ak nie je včas kontrolovaný. Pásavka zemiaková je pomerne ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu výraznému sfarbeniu. Dospelý jedinec má oválne telo dlhé približne 10 mm. Má charakteristické oranžové alebo žlté telo s desiatimi čiernymi pruhmi na krovkách, čo jej dodáva typický „pásovaný“ vzhľad.

Pásavky a ich larvy sa živia listami zemiakov, pričom dokážu zničiť celú rastlinu, ak nie sú zastavené. Pásavky sú najaktívnejšie počas teplého počasia a môžete ich nájsť na spodnej strane listov, kde kladú žlté vajíčka v zhlukoch. Pásavka zemiaková pochádza zo Severnej Ameriky, kde sa živila divými rastlinami rodu Solanum.

Vývojové štádiá pásavky zemiakovej

Možnosti ochrany proti pásavke zemiakovej

Existuje niekoľko spôsobov, ako účinne zvládnuť a znížiť populácie Pásavky zemiakovej v záhrade alebo na poli.

Mechanické metódy

Mechanické metódy patria medzi najjednoduchšie a najpriamočiarejšie spôsoby kontroly pásavky zemiakovej:

• Ručné zberanie: Jedným z najbežnejších spôsobov, ako znížiť populáciu pásavky, je manuálne odstraňovanie dospelých jedincov, lariev a vajíčok z rastlín.
• Zakrývanie plodín: Použitie jemnej sieťoviny alebo krycích fólií môže zabrániť dospelým pásavkám, aby sa dostali k rastlinám a kládli vajíčka.

Biologická kontrola

Biologická kontrola pásavky zemiakovej zahŕňa využívanie prirodzených predátorov a patogénov, ktoré pomáhajú znížiť populáciu škodcu bez použitia chemických látok:

• Prirodzení predátori: Pásavky zemiakové majú niekoľkých prirodzených nepriateľov, ktorí sa živia ich larvami a dospelými jedincami. Medzi najdôležitejších predátorov patria lienky, parazitické osy, dravé chrobáky a vtáky.
• Baktéria Bacillus thuringiensis var. tenebrionis (Bt): Táto prírodná baktéria je biologický insekticíd, ktorý je účinný proti larvám pásavky zemiakovej. Po požití baktérie larvami dochádza k narušeniu ich tráviaceho systému a následnej smrti.
• Nematódy: Parazitické hlístice (nematódy), ako Heterorhabditis bacteriophora, sú ďalším biologickým prostriedkom, ktorý môže byť použitý na kontrolu lariev Pásavky zemiakovej.

Chemická kontrola

Chemická kontrola Pásavky zemiakovej je najbežnejšou metódou v priemyselnom poľnohospodárstve, ale s ňou prichádzajú aj niektoré výzvy, najmä odolnosť Pásaviek voči insekticídom:

• Insekticídy na báze pyretroidov alebo neonicotinoidov: Tieto chemické látky sú účinné proti dospelým aj larválnym štádiám Pásavky.
• Obmedzenia používania chemikálií: Pásavka zemiaková je známa tým, že si vytvára rezistenciu voči rôznym insekticídom, čo sťažuje ich dlhodobú účinnosť.
• Používanie prírodných insekticídov: Prírodné insekticídy na báze neemového oleja alebo insekticídnych mydiel môžu byť tiež účinné, najmä pri miernejších napadnutiach.

Prevencia

Prevencia je jedným z najlepších spôsobov, ako zabrániť masívnemu napadnutiu Pásavkou zemiakovou:

• Rotácia plodín: Pravidelná rotácia plodín, najmä zemiakov a iných ľuľkovitých rastlín, môže pomôcť zabrániť tomu, aby pásavky zimovali v pôde a na jar sa opäť objavili.
• Pestovanie rezistentných odrôd: Niektoré odrody zemiakov sú odolnejšie voči pásavke zemiakovej než iné.
• Feromónové lapače a návnady: Feromónové lapače a návnady môžu byť užitočné pri monitorovaní populácií pásavky zemiakovej a pomáhajú určiť, kedy je potrebné zasiahnuť. Feromóny sú chemické látky, ktoré priťahujú dospelé pásavky.
• Kompostovanie rastlinných zvyškov: Kompostovanie rastlinných zvyškov môže pomôcť vytvoriť prostredie, ktoré je menej priaznivé pre vývoj Pásavky zemiakovej.
• Pestujte zemiaky spolu s chrenom: Chren odpudzuje pásavku zemiakovú.

Pásavka zemiaková patrí medzi najvýznamnejších poľnohospodárskych škodcov, pretože zemiaky sú jednou z najdôležitejších potravinových plodín na svete. Okrem toho náklady na ochranu proti Pásavke (insekticídy, biologické metódy a preventívne opatrenia) môžu predstavovať významné výdavky pre poľnohospodárov.

Prehľad metód ochrany proti pásavke zemiakovej

Žiadny záhradkár sa nechce prizerať na škody, ktoré na zemiakoch dokáže napáchať pásavka zemiaková. Tento hmyz, ktorý húževnato požiera listy, má negatívny vplyv na rast nadzemnej časti a kvalitu úrody zemiakov.

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata), ľudovo známa ako mandelinka, sa na našom území prudko rozšírila v druhej polovici 20. storočia spolu s nárastom dovozu zemiakov. Je považovaná za najznámejšieho škodcu zemiakovej vňate. Najskôr zanecháva na listoch dierky. Pri premnožení dochádza k požieraniu celých listov a zostane z nich iba hrubšia žilnatina. Následky sú vážne. Dospelý jedinec pásavky zemiakovej má oválne telo dlhé približne 8 - 14 mm. Rozpoznateľný je podľa vypuklých lesklých kroviek žltej farby s pozdĺžnymi čiernymi pruhmi. Na každej krovke je päť pruhov. Posledná generácia pásaviek zemiakových sa na jeseň zahrabáva niekoľko centimetrov pod povrch pôdy, kde prezimuje až do jari.

Prítomnosť niekoľkých prebudených pásaviek zemiakových na záhrade môžete na jar celkom ľahko prehliadnuť. Žltkasté vajíčka kladie do zlepených skupiniek o počte 10 - 30 kusov na spodnú stranu listov. Sú dlhé cca 2 mm a široké necelý 1 mm. Vo vajíčkach sa vyvíjajú larvy, ktorých obrysy sú viditeľné až krátko pred vyliahnutím. Vyliahnuté larvy sa okamžite púšťajú do obžierania listov. Počas 21 dní prejdú cez 4 odlišné vývojové štádia, pri ktorých sa mení ich veľkosť, vonkajšie znaky a výrazne rastie aj ich apetít. Dospelé larvy sa následne zavŕtajú 2 - 5 cm po povrch pôdy, kde sa zakuklia do béžových oválnych kukiel. Po necelom týždni a pri vhodných teplotných podmienkach (25 - 32 °C) sa už objavujú dospelí jedinci. Nebezpečenstvo dospelých jedincov pásavky zemiakovej spočíva v tom, ako rýchlo dokážu naklásť veľké množstvo vajíčok, z ktorých sa vyliahnu pažravé larvy.

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) má v teplejších oblastiach Slovenska dve, v chladnejších oblastiach jednu generáciu za rok. Prezimuje v štádiu chrobákov v pôde, ktorú opúšta zvyčajne od polovice mája. Po krátkom úživnom žere chrobákov dochádza k páreniu a potom samičky začnú klásť vajíčka na spodnú stranu listov zemiakov, ale i burín v porastoch zemiakov. Vyliahnuté larvy najprv vyhryzávajú v listoch okienka, neskôr konzumujú celé listy, z ktorých nechávajú len hrubšiu žilnatinu.

tags: #pasavka #zemiakova #kreslena #zaujímavosti

Populárne príspevky:

• Recept na Parížsky krém s tvarohom
• Tipy na potlačenie chuti do jedla
• Tradičné slovenské Bryndzové Halušky
• Makový závin ako od babičky
• Domáce hnojivo pre dalie