Vplyv pasenia na kvalitu ovčieho mlieka
V posledných rokoch sa pozornosť chovateľov dojných oviec na Slovensku intenzívnejšie sústreďuje na zvyšovanie produkcie mlieka. Chovatelia sa snažia zvyšovať produkciu mlieka niekoľkými spôsobmi, či už prostredníctvom obmeny stáda alebo krížením. Jedným z často diskutovaných krokov pri zvyšovaní produkcie mlieka v zahraničí je aj frekvencia dojenia (t.j. zvýšením počtu dojení za deň). Avšak ukazuje sa, že zvyšovanie frekvencie dojenia nie vždy ovplyvní produkciu tak, ako si chovateľ predstavuje.
V poslednom období sa využíva aj znižovanie frekvencie dojenia s cieľom zníženia pracovného zaťaženia a nákladov chovateľa. Dokonca aj výsledky rôznych výskumných prác uvádzajú pomerne rozdielne výsledky, čo sa týka vplyvu frekvencie dojenia na produkciu mlieka. Zatiaľ čo pri zvýšení frekvencie dojenia z dvakrát na trikrát denne bol pozorovaný 15-35 % nárast produkcie mlieka, pri znížení produkcie z dvakrát denne na jedenkrát denne pokles produkcie sa pohyboval až medzi 15-67 %.
Okrem množstva vyprodukovaného mlieka frekvencia dojenia ovplyvňuje aj zloženie a kvalitu mlieka. Kvalita a zloženie vyprodukovaného mlieka sú rozhodujúcim parametrami pre dobrú výťažnosť a výrobu kvalitných a zdravotne neškodných výrobkov určených pre spotrebu ľudí. Nesprávne zvolená frekvencia dojenia môže mať negatívny dopad na kvalitu mlieka.
Jedným z faktorov, ovplyvňujúcich účinok frekvencie dojenia, resp. rôznych intervalov medzi dojeniami je anatómia mliečnej žľazy a ejekcia mlieka. Vytvorené mlieko vo vemene prežúvavcov je uložené v dvoch oddeleniach: alveolárnom a cisternovom (schéma 1). Prerozdelenie mlieka medzi tieto dve oddelenia je rozdielne v závislosti od plemena, štádia laktácie, poradia laktácie a intervalu dojenia.
Pri vplyve frekvencie dojenia na produkciu mlieka zohráva významnú úlohu práve cisternové oddelenie, kde sa uskladňuje vytvorené mlieko medzi dojeniami. Pri bahniciach bola zistená rôzna tolerancia k predĺženým intervalom dojenia práve v závislosti od veľkosti cisternového oddelenia. Nakoľko fyzická kapacita cisterny je limitovaná, predĺžený interval dojenia zvyšuje vnútrovemenný tlak a obsah látok limitujúcich tvorbu mlieka v alveolách, čoho dôsledkom dochádza k poklesu tvorby mlieka alveolárnymi bunkami.
Pri bahniciach s väčšou kapacitou cisterien môže byť uložená väčšina vytvoreného mlieka v cisterne, a teda alveolárne mlieko má dosť priestoru na odtekanie z alveol do cisterny v priebehu predĺženého intervalu dojenia, čím sa zabráni negatívnym účinkom pôsobiacim na sekréciu mlieka. V období medzi dojeniami je len časť tvoriaceho sa mlieka premiestňovaná z alveol do cisterny. Cisternová frakcia je hneď získateľná pre dojenie mechanickým prekonaním ceckového zvierača. Alveolárna frakcia zostáva v sekrečných alveolách a alveolárnych vývodoch, kde je pevne viazaná adhéznymi a kapilárnymi silami. Toto mlieko je možné získať len po vyvolaní reflexu ejekcie mlieka.
Kým pri kravách cisternové mlieko reprezentuje len okolo 20 % celkového objemu mlieka uloženého vo vemene pri 12-hodinovom intervale dojenia, pri ovciach je táto frakcia podstatne väčšia a v závislosti od plemena sa pohybuje medzi 40-80 %. Preto počas dojenia oviec je možné značnú časť mlieka vydojiť bez reflexu ejekcie. Mlieko nachádzajúce sa v alveolách obsahuje viac tuku ako mlieko nachádzajúce sa v cisterne. Potvrdilo sa to aj pri rôznych hodnotených intervaloch dojenia.
Prenos mliečneho tuku z alveol do cisterny sa spomaľuje s nárastom intervalu dojenia. Veľký rozmer tukových guľôčok v spojení s aktívnym vylučovaním potrebným pre ich premiestnenie do cisternového oddelenia (čiže reflexom ejekcie mlieka) podporuje ich akumuláciu v alveolárnom oddelení. Toto je pravdepodobne dôvodom, prečo je koncentrácia mliečneho tuku zvyčajne nižšia v cisternovom než alveolárnom mlieku pri dojných ovciach.
Hygienické aspekty dojenia
Nutnosť dodržiavať technologický a pracovný postup od prípravy na dojenie, hygiena vemena, počas dojenia, ošetrenie po dojení, starostlivosť o nadojené mlieko, čistenie pracoviska a preplachy dojacieho zariadenia.
Pri ošetrení a hygiene vemena pred dojím si dojič všíma zdravotný stav, poranenia, zápaly, rôzne deformácie, výrastky, celkový vzhľad a stav. Do popredia sa dostala rýchla diagnostika zápalov vemena tzv. Mastitída je zápalové ochorenie mliečnej žľazy. Mastitída je zápalové ochorenie mliečnej žľazy spôsobené infekčné (napr. patogénnymi mikroorganizmami) alebo neinfekčné (spôsobené napr. mechanickými a chemickými činiteľmi). Prejavuje sa zmenami v zložení mlieka a zmeny jeho fyzikálnych, chemických a technologických vlastností. Pri mastitídach okrem iného dochádza k zvýšeniu počtu somatických buniek. Pomer medzi epiteliálnymi bunkami, neutrofilnými bunkami a lymfocytmi je 6 : 3 : 1. Pri zápale sa zvyšuje podiel neutrofilných leukocytov. Prítomnosť zápalu je možné rôznymi metódami. Existujú rôzne metódy stanovenia počtu somatických buniek. Najznámejšia nepriama metóda je NK test.
Je potrebné dodržiavať nasledovné zásady pre získanie kvalitného mlieka:
- Vykonávať kontrolu zdravotného stavu, t.j. či štvrtiek nemá zmenený tvar prípadne je zapálená a pokožka je sčervenaná.
- Rozhodnúť sa pre prípadné opatrenie a kroky, ktoré s tým súvisia.
- Vytvoriť hygienické predpoklady pre získanie kvalitného mlieka.
- Zabezpečiť správnu prípravu vemena na dojenie tak, aby bola dojnica pripravená na dojenie.
- Zabezpečiť, aby jednotlivé úkony mali zodpovedajúce trvanie a prebiehali v stálom poradí.
- Odstrieknuť prvé streky, ktorými sa vytlačí infikované mlieka z cisterny cecku.
- Zabrániť k nasávaniu infikovaného mlieka z ceckovej cisterny resp. častí vemena.
- Odstrániť infikovaného mlieka v cisterne cecku.
- Umývať štvrtky a oddojiť najviac kontaminovaného mlieka z cisterny cecku.
- Odstrieknutie strekov po ukončení prípravy vemena na dojenie zabezpečíme len kontrolu zdravia.
- Mlieko odstrieknuť do určenej nádoby.
- Posúdiť zdravotný stav a určiť, či mlieko je alebo nie je potrebné vyradiť z dodávky, resp. ďalšie kroky vyplývajúce z príslušného zdravotného stavu vemena (napr. použiť prípravky na ošetrenie kože, ktoré nemajú negatívny vplyv na kvalitu mlieka, ale je potrebné ich liečiť).
- Sústrediť sa na potrebné úkony z hľadiska znečistenia vemena. Napr. je potreba umývania minimálna.
- Dojacia súprava sa nasadzuje na čisté a suché cecky vemena. Dĺžka dojenia by nemala byť kratšia ako 20 - 30 sekúnd.
Granulované krmivá
Kvalitatívne vlastnosti mlieka
Medzi základné kvalitatívne ukazovatele mlieka patria:
- Konzistencia - je ovplyvnená množstvom sušiny, resp. obsahom vody v mlieku. Ovčie mlieko obsahuje najviac sušiny (12,3%), z hľadiska konzistencie je teda najhustejšie.
- Farba - je ovplyvnená obsahom tuku (resp. sfarbenie). Čím mlieko obsahuje viac tuku, tým má žltší odtieň. Najviac tuku je v ovčom mlieku (min 5,5%) preto má najvýraznejšie žlté zafarbenie. Obsah tuku v kravskom mlieku (min 3,3%) je porovnateľný s obsahom tuku v kozom mlieku (min 3%).
- Vôňa - je ovplyvnená obsahom mastných kyselín (napr. kaprylová, kaprínová, ktoré týmto mliekam dávajú charakteristickú výraznú vôňu. Obsah týchto kyselín je v kravskom mlieku výrazne nižší, preto má mlieko aj menej výraznú vôňu.
Medzi zmyslové vlastnosti mlieka patria farba, chuť, vôňa a konzistencia. Farba mlieka je daná prítomnosťou koloidne dispergovaného tuku a hydrofosforečnanu vápenatého. Veľkosť disperzie ovplyvňuje belosť mlieka. Karotenoidy rozpustné v tuku a riboflavín (vitamín B2) spôsobujú žltkastý odtieň. Na základe toho je odstredené mlieko najbelšie, ale smotana na šľahanie je najžltšia. Chuť mlieka je sladkastá, čo súvisí s prítomnosťou laktózy. Chuť mlieka ovplyvňuje aj obsah tuku (a látok, ktoré sprevádzajú mliečny tuk) a obsah mliečnych solí. Chuťovo je preto výraznejšie napr. ovčie mlieko v porovnaní s kravským a kozím mliekom. Vôňa čerstvo nadojeného mlieka nie je výrazná. Vôňa mlieka je ovplyvnená zložením mliečneho tuku a hlavne schopnosťou tuku viazať rôzne vône a pachy. Kozie a ovčie mlieko obsahujú mastné kyseliny (napr. kaprónová, kaprylová a kaprinová kyselina), ktoré majú vplyv na arómu kozieho a ovčieho mlieka. Tieto mlieka majú preto výraznejšiu vôňu ako mlieko kravské. Konzistencia mlieka je ovplyvnená najmä obsahom vody.
tags: #pasenie #vplyv #na #kvalitu #mlieka
