Pečené Prasa Recept: Návrat k Tradičnej Slovenskej Kuchyni z Novej Bane

Naši predkovia kedysi k jedlu pristupovali s úctou a využívali recepty či rôzne metódy uchovávania potravín, ktoré dnes znovu objavujeme. Vráťme sa k tradičným slovenským jedlám a spoznajme, ako sa kedysi pristupovalo k príprave jedál a uchovávaniu potravín.

Kedysi mali ľudia zásadne iný vzťah k potravinám. Boli vzácne, často ich nebolo dostatok, preto si ich veľmi vážili. Týka sa to aj odpadu, ktorý prakticky neexistoval, alebo bol minimálny. Ľudia si všetko dokázali spracovať a dnes tie metódy často objavujeme.

Nemusíme zájsť do sedemnásteho storočia, stačí sa nám držať na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Hovorilo sa, že Uhorsko je baňa chleba a masti, prevládala poľnohospodárska výroba. Chlieb si ľudia piekli z vlastnej múky a tú mali zo svojho obilia, mäso mali z vlastných chovov. Naša tradičná ľudová kuchyňa bola vždy sezónna a lokálna. Ľudia sa spoliehali na produkty z danej, najmä svojej či blízkej lokality.

Veľmi sa mi páči, že mladá generácia začína mať racionálny vzťah k potravinám a konceptu neplytvania potravinami. Dnes na to vplýva aj vývoj vo svete a ekonomická situácia, ktorá hovorí, že je výhodnejšie preferovať domáce potraviny a dovážať potraviny a výrobky, ktoré si domáci poľnohospodári nedokážu vypestovať, v zásade je to racionálne a správne.

Tradičné Metódy Uchovávania Potravín

Aké boli kľúčové metódy uchovávania potravín v minulosti, možno aj také, ktoré sa zachovali dodnes? Na celom území Slovenska sa na jeseň zbierala zimná kapusta, ktorá sa tlačila do sudov. Proces kvasenia je starý, poznali ho už antické národy. Ale na Slovensku to bola absolútna tradícia. Kapusta bola vďačná, urodila sa na južnom Slovensku aj na Kysuciach na Orave.

Robili sa tiež čalamády najmä na Záhorí, čo bola tradičná zeleninárska oblasť, kde sa dopestovalo veľa zeleniny, ktorá sa predávala na trhoch v Bratislave, počas monarchie aj vo Viedni.

Keď neboli chladničky a mrazničky, existovali ľadové jamy či prírodné mraziarne. Tam, kde bola veľká krčma, sa potrebovalo chladiť nielen pivo, ale aj mäsové výrobky. Niekde boli aj obecné ľadovne, teda drobná stavba, ktorá bola zapustená do zeme, cez zimu sa do nej nanosil ľad a sneh. Boli v tieni a v zemi, preto tam sneh vydržal približne do júna, dovtedy sa tam dali skladovať potraviny.

Na vidieku sa v zime konali zabíjačky ošípaných a mäso z nich sa konzervovalo najmä nasoleím a údením v domácich udiarňach. Niekedy sa varilo aj na dva dni a keď ešte neboli mrazničky a chladničky, jedlo sa uschovávalo v hrncoch zavesených v studniach nad vodou, kde bolo chladnejšie prostredie.

Naši predkovia poznali spôsoby, ako predĺžiť životnosť potravín, teda konzervovaním, kvasením. Napríklad varením lekváru. Najobľúbenejší bol slivkový lekvár, pretože to bolo bežné ovocie. Lekvár sa varil vonku v kotloch, išlo o spoločenskú udalosť. Ľudia sa schádzali pri kotlíkoch, ktoré stáli vedľa seba, každý miešal, rozprávali sa, spievali si. Varil sa často aj celú noc, na minimálnom ohníku a tým získaval chuť.

Naši predkovia dokázali sušiť všetky možné druhy ovocia, vrátane toho lesného. Mali na to špeciálne sitá, sušilo sa priamo na slnku, a potom sa odložilo na zimu. Mäso sa konzervovalo údením, bolo treba s ním nakladať hospodárne. Bolo napríklad bravčové mäso z prasiat, ale zabíjačky sa robili výlučne počas fašiangového obdobia, prípadne pred vianočnými sviatkami v zimnom období.

Zo zimnej zabíjačky vydržalo údené mäso do leta, prípadne do skorej jesene. Cez týždeň sa mäso prakticky nejedlo. Vychádzalo sa zo sezónnych potravín. Napríklad v lete, keď bol dostatok zeleniny, sa varili prívarky v oveľa väčšom množstve ako dnes. V zime bola strava skromnejšia, pretože sa jedlo zo zásob plodov, ktoré sa urodili v záhrade.

Ľudia mali v minulosti buď kravu, alebo kozu, hovorilo sa, že z kravy je storaký úžitok. Chovali sa najmä na mlieko, dojili ju dvakrát denne, z čoho si gazdiná mútila vlastné maslo. Životnosť masla sa predlžovala jeho pretopením. To dnes poznáme ako „ghee“ maslo, no je to naša staroslovanská tradícia. Robil sa aj tvaroh, smotana, kyslé mlieko, kravský, kozí alebo ovčí syr údený aj neúdený.

Mrkva ako koreňová zelenina sa v hojnej miere využívala na Záhorí, ktoré bolo zeleninárskym krajom. Kapusta a iné produkty sa predávali nielen v Prešporku na trhoch, ale počas monarchie ich babky nosili až do Viedne.

Mimoriadne lahodné zážitky čakajú hostí na Ranči u Bobiho, kde kuchári majú jedinečný talent pre vytváranie nezabudnuteľných jedál, ktoré odrážajú kulinárske dedičstvo. Naša ponuka siaha od kovbojského menu až po luxusný catering. Naše obedové, večerné menu, pizzu, pizza slimáky, cestoviny či iné jedlá z našej ponuky si môžete vychutnať u nás, prípadne vám ich privezieme až domov či do práce.

Dnes, je vidieť, že ľudia sa vracajú o možno sedemdesiat rokov do minulosti - v dobrom slova zmysle. Začali si uvedomovať to, čo naši starí a prastarí rodičia praktizovali bežne, že je veľmi výhodné a zdraviu prospešné konzumovať domáce, lokálne a sezónne potraviny. Na tie sme najviac stavaní a nemali by nám robiť zdravotné problémy.

Ponúkame pečené prasiatka a iné zabíjačkové špeciality. Pečieme prasiatko, kolená a mix pečeného bravčového mäsa pečieme v tehlovej peci na drevo. Ponúkame pečené prasiatko priamo z pece,váha prasiatka cca 20kg,(v cene prasiatka je obloha)Ponúkame aj pečené údené kolená,vaha 1ks je 1,6kg.Cena 1kolena je 15e.Ponúkame aj pečené zemiaky,5kg/20e.Dovoz priamo k Vám 24/7.Cena do 20km je 15e za dovoz.

Vráťme sa k tradičným receptom a vychutnávajme si chuť poctivých jedál, ktoré nám pripomínajú bohatú kulinársku históriu Slovenska.

Tabuľka: Tradičné metódy uchovávania potravín

tags: #pečené #prasa #recept #nová #baňa

Populárne príspevky:

• Súvislosť medzi materským mliekom a hnačkou
• Stratégie obráteného marketingu
• Recept na tvarohové guľky
• Losos v smotanovej omáčke: Jednoduchý recept
• Celozrnné Ryžové Chlebíčky Lidl