Pekáreň Mravec a synovia: História a tradícia z Podpoľania

V regióne Hont okolo Krupiny a v Podpoľaní sa vyrábajú ikonické potraviny, ktoré pozná celé Slovensko. Trebárs bryndza z najstaršej bryndziarne vo Zvolenskej Slatine či legendárne tyčinky Dru zo Zvolena, z ktorých si mnohí už od detstva oberajú kryštáliky soli. A „po slovensky“ sa vyrába už aj talianska mozzarella v Hriňovej. Ich spoločným menovateľom je sieť slovenských obchodov COOP Jednota Krupina od Šiah až po Dolný Kubín, ktorá odoberá značnú časť ich produkcie.

Medzi tieto úspešné podniky patrí aj Pekáreň Mravec a synovia, ktorá sídli v Dúbravách v okrese Detva. Keby bola vyhasnutá sopka Poľana aktívna, určite by chrlila rožky, tak ako to od roku 1993 robí rodina Mravcových v dedinke Dúbravy na pol ceste medzi Detvou a Očovou. Denne tu vyprodukujú viac ako 40 druhov pekárenských výrobkov s logom nadrozmerného mravca a 100-tisíc rožkov. Do siete potravín COOP Jednota Krupina ich dodávajú dvakrát denne. Ráno a poobede, vždy čerstvé.

Rodinná tradícia a moderná výroba idú v pekárni ruka v ruke. Pekárenská výroba v tejto rodinnej firme má tradíciu od roku 1992. V ponuke je viac ako 30 druhov výrobkov a poskytujú aj odborné poradenstvo. Medzi ich odberateľov patria známe obchodné reťazce ako Tesco, Jednota, CBA a iné menšie prevádzky.

Výroba aktuálne prebieha na modernej, automatizovanej technológií šetriacej životné prostredie. Súčasný výrobný proces zabezpečuje stabilnú kvalitu a prebieha vo vysokých hygienických štandardoch.

K stabilnému chodu pekárne každodenne prispievajú členovia rodiny zakladateľa pekárne a zároveň konateľa spoločnosti pána Jozefa Mravca, venujú sa výrobe, technológií, expedícií, logistike a ekonomickému vedeniu spoločnosti. Spoločnosť má v súčasnosti vytvorenú stabilizovanú sieť odberateľov, ktorú sa vzhľadom na kvalitu a kapacity výroby snaží neustále rozširovať. V súčasnosti majú úspešnú rodinnú firmu, ktorej sa darí a majú svojich stálych spokojných odberateľov a zákazníkov, ktorým zabezpečujú každý deň čerstvé výrobky. V budúcnosti plánujú výstavbu ďalšej výrobnej haly s expedíciou a skladovými priestormi, ktorá by sa mala uskutočniť v roku 2023.

Recept na legendárne rožky otec a jeho dvaja synovia neprezradia, ale úspech pripisujú alchýmii prostredia, v ktorom vznikajú, a moderným technológiám. „Rožok musí dostatočne kysnúť, aby sa mu otvorili póry a mohol dýchať. Je to živá hmota,“ hovorí osemdesiatročný Jozef Mravec, otec rodiny, ktorý je dušou pekár, lebo pečie celý život.

Aj preto sa pýtame, ako si v obchode vybrať dobrý rožok? „Choďte do COOP Jednoty. Tam dostanete len naše. Berú až 60 percent našej produkcie. Je to náš najväčší a najspoľahlivejší obchodný partner,“ pochvaľuje si Marián Mravec, starší syn pána Jozefa. Skalní fanúšikovia, ktorí si rožky pod logom Mravec a synovia vozia až do Anglicka, vám budú garantovať, že chutia inak. Odráža sa v nich celý proces výroby. „Na prvý pohľad ich asi nerozoznáte od iných, ale keď ich stlačíte alebo do nich zahryznete, chrumkajú.

Ďalšie zaujímavosti z regiónu

Okrem pekárne Mravec a synovia je región Podpoľania známy aj pre ďalšie zaujímavosti, ako:

• Bryndza zo Zvolenskej Slatiny: Najstaršia bryndziareň na svete, kde sa bryndza vyrába už od roku 1797.
• Mozzarella z Hriňovej: Jediná mliekareň na Slovensku, ktorá vyrába mozzarellu originálnou talianskou technológiou.
• Štrúdľa z Rakytoviec: Patentovaná pôvodná receptúra od rodiny Filkorovej z Badína.

Bzovské sklárske dni: Zachovanie sklárskej histórie

Bzovské sklárske dni (BSD) sú výnimočný festival, ktorý už niekoľko rokov robí dobré meno regiónu Novohrad a Podpoľanie a hostil už tisícky návštevníkov. Podujatie, ktoré organizuje Občianske združenie Skálnik z Dolnej Bzovej, sa zameriava na zachovávanie a pripomínanie bohatej sklárskej histórie tohto kraja.

Občianske združenie Skálnik, vykonávateľ verejnej zbierky so sídlom v Dolnej Bzovej, dlhodobo pracuje na zachovávaní sklárskych tradícií v regióne Novohrad a Podpoľanie. Názov združenia je odvodený od rovnomennej oblasti nad obcou Dolná Bzová, kde sa v minulosti ťažili suroviny potrebné pre sklársku činnosť: drevo, kremeň a voda. OZ Skálnik pokračuje v objavovaní histórie sklárstva v Dolnej Bzovej a v jej pripomínaní súčasným obyvateľom obce, ale aj širokej verejnosti.

Prvý ročník Bzovských sklárskych dní bol zorganizovaný občianskou iniciatívou. Po vyhodnotení I. ročníka v závere roka 2011 sa organizátori s ešte väčším nasadením pustili do prípravy II. ročníka.

BSD ponúkajú bohatý program pre všetky vekové kategórie a záujmy. Medzi tradičné aktivity patria:

• Ukážky tvorby sklárskych majstrov: Sklári z rôznych krajín predvádzajú svoje umenie priamo pred divákmi, fúkaním do formy alebo voľnou technikou tvarovania figúr.
• Výstavy skla: Spoločná výstava dobového skla, vyrábaného v období činnosti Bzovských sklární, s moderným sklom, vyrábaným akademickými tvorcami, dopĺňaná výstavou starých fotografií, ktoré približujú prácu a život sklárov na prelome 19. a 20. storočia.
• Kultúrny program: Folklórne vystúpenia, hudobné koncerty a divadelné predstavenia, ktoré dotvárajú atmosféru podujatia. Napríklad, Folklórny súbor Ipeľ a hudobné združenie Hráči dôstojne ukončili úspešný XIV. ročník Bzovských sklárskych dní.
• Tvorivé dielne: Návštevníci si môžu vyskúšať rôzne sklárské techniky pod vedením skúsených lektorov.
• Turistický pochod sklárskym chodníkom: Prechádzka po stopách sklárskej histórie v okolí Dolnej Bzovej.

Realizácia Bzovských sklárskych dní je možná vďaka podpore mnohých partnerov a sponzorov. Medzi nich patria:

• Obce a mestá v regióne
• Kultúrne inštitúcie
• Súkromné firmy (napr. Arton spol. s.r.o., S+M s.r.o. Zvolen, Ing. CorrectAgency s.r.o., Asta s.r.o., KERMAT, spol. s.r.o., Sk Ťažiarik s.r.o., MIBA s.r.o.)
• Nadácie a grantové programy (napr. Nadácia TESCO)
• Dobrovoľníci a členovia OZ Skálnik

Obzvlášť patrí poďakovanie prispievateľom 2% z daní.

Okrem organizovania Bzovských sklárskych dní sa OZ Skálnik venuje aj ďalším aktivitám zameraným na zachovanie a rozvoj sklárskeho dedičstva:

• Postupné dobudovávanie sklárskeho skanzenu v blízkosti historickej sklárskej pece na Dolnej Bzovej, konkrétne na vytvorenie priestranstva na výrobu sklárskej suroviny tzv. "fritézy".
• Realizácia projektu "Bzovskí sklári deťom a mladým" s podporou Nadácie TESCO.
• Rekonštrukcia a revitalizácia historických pamiatok spojených so sklárskej činnosťou.
• Vzdelávacie aktivity pre deti a mládež.

Na sklárskej peci v Dolnej Bzovej bol prestavaný komín, ktorý je vyšší o jeden meter a je celý z antikoru. Konečne sa podarilo doriešiť hrúbku izolačnej steny chladiacej komory a dokážeme regulovať chladiacu teplotu, čím sme zabezpečili, že nedochádza k praskaniu výrobkov. Štyria taviči 5 dní postupne temperovali, žhavili sklársku pec a celkom minuli 14 priestorových metrov dreva. Po dosiahnutí taviacej teploty 1240 °C a založení sklárskeho kmeňa, bola v piatok po 68 hodinách kúrenia, ponúknutá sklárom natavená sklovina.

Na záver trochu smutné konštatovanie: v kraji, kde sklárske remeslo po 250 rokov živilo tisícky ľudí a dosiahlo veľké medzinárodné úspechy, pracujú už len dve sklárne.

Občianske združenie Skálnik sa neustále snaží rozvíjať a zlepšovať Bzovské sklárske dni. V pláne sú nové aktivity a projekty, ktoré majú za cieľ ešte viac priblížiť sklárske remeslo verejnosti a zachovať ho pre budúce generácie.

Kalamárka: Lezenie, príroda a komunita

Okrem sklárstva a pekárstva je región známy aj pre lezenie na Kalamárke. Každoročne sa tu konajú preteky KalamárKAP, ktoré spájajú lezenie s behom a vytvárajú jedinečnú atmosféru.

KalamárKAP si každý rok žije svoj život a organizátori sú len jeho súčasťou. Akonáhle vstúpiš na panelku zo Stavaniska a po pár metroch ťa pohltí hrabovo-buková kulisa s mäkkým kobercom zlatistého lístia, už nejde vrátiť sa späť. Zastavíš auto, vypneš motor, vystúpiš a musíš sa nadýchnuť jesennej lesnej vône. Ako vonia andezit? Jeho vôňa je trochu zapatlaná od magnézia, trochu od potu, plná lezeckých spomienok, nečakaného dažďa a dymu večerných ohňov.

Na miesto činu prichádzajú organizátori s autom vrchovato naloženým sudmi, ale tu sa už veselo čapuje. Prípravy cieľovej rovinky, reklamných bannerov, čaju a občerstvenia pre pretekárov vrcholia.

Na KalamárKAPe sa väčšinu času lezie, ale na začiatku sa trochu aj beží, preto sú to „preteky v krátkom behu a dlhom lezení“. Beží sa cca 1.800 m po panelovej ceste ku chate, so slušným prevýšením približne 215 m. Povinnou minimálnou výbavou každého bežca je sedák so 4 expreskami. Keď človek beží, krásne to cinká. A to je pod Poľanou dôležité, lebo medvede tu tak máme naučené. Hneď ako začujú cinkanie horolezeckého harampádí, pozliezajú zo stien, ukryjú sa v lese za stromami a poslušne čakajú, kým ich obľúbené línie nebudú zase voľné. Väčšina súťažiacich nejde do extrému a navliekne si aj nejaké to oblečenie. To už ale samozrejme nie je povinné. Povinná je ešte prilba, ale to až pri lezení.

Na lezenie ostáva približne 6 hodín času a každá dvojica si s nimi môže naložiť ako uzná za vhodné. Keďže body sa líšia podľa obtiažnosti, podľa spôsobu prelezu cesty (OS/RP/AF/TR) a dokonca aj podľa toho, či použiješ alebo nepoužiješ magnézium, dáva to veľký priestor na taktizovanie.

Tabuľka: Lokálni výrobcovia a ich produkty

tags: #pekaren #mravec #a #synovia #história

Populárne príspevky:

• Kolesá a disky pre vozidlá
• Bezpečná preprava dieťaťa v aute
• Recept na Nerozhodný Cheesecake
• Recept na Teľací Krk
• Ako pripraviť malinový rozvar