Pekáreň Starý Otec: História, tradícia a spojenie s Kukkoniou
Pekárenské remeslo má na Slovensku bohatú históriu a tradíciu, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu. V súčasnosti, keď sa do popredia dostávajú regionálne potraviny a tradičné receptúry, zažívajú malé rodinné pekárne renesanciu. Tento článok sa zameriava na príbeh jednej takejto pekárne, "Pekárne starého otca", a skúma širší kontext pekárenského remesla na Slovensku, vrátane jeho histórie, výziev a inovácií.
V posledných rokoch zažíva Bratislava oživenie záujmu o lokálne a kvalitné potraviny. Dôkazom toho je aj nový obchodný koncept, ktorý prináša regionálne potraviny do centra mesta. Zameriava sa na výrobky od slovenských aj zahraničných producentov, ktoré spĺňajú vysoké štandardy kvality. Ide o významnú spoluprácu, ktorá mení tvár nákupov nielen lokálnych potravín v hlavnom meste.
Maloobchodné značky Kukkonia a Starý Otec sa spájajú. Všetky predajne, ktoré dodnes spotrebitelia poznali pod značkou Starý Otec, prechádzajú rebrandingom. Bratislava tak získava nový koncept regionálnych mestských potravín, ktorý je známy najmä v západných krajinách, a to pod názvom Kukkonia Shop. Cieľom je priniesť zákazníkom výrobky špičkovej kvality od regionálnych producentov zo Slovenska i zahraničia.
Prvá predajňa sa otvára v Auparku a postupne sa budú otvárať ďalšie bratislavské predajne, ktoré ponúknu zákazníkom produkty spĺňajúce prísny kódex kvality. Projekt Kukkonia čerpá z histórie Žitného ostrova, prezývaného aj „zlatá záhrada“. Sieť predajní Starý Otec je zase pre mnohých známa prísnym výberom potravín. Od svojho vzniku v roku 2012 sa zameriava na kvalitu kontrolou zloženia produktov, ktoré vo svojich obchodoch ponúka.
Produkty značky Kukkonia sú vyrábané podľa tradičných receptúr s vysokým nárokom na kvalitu, pričom suroviny pochádzajú priamo z daného regiónu. Miesto pre zážitok Kukkonia Shop nie je len o nákupe. Predajne ponúkajú priestor na kulinárske zážitky.
Názov značky pochádza z obdobia tatárskych vpádov, keď miestni napodobňovali zvuk žiab kuk-ko na varovanie pred nepriateľmi. Prevažná väčšina produktov pochádza zo Slovenska.
„Spolupráca s Kukkoniou nám umožňuje posunúť sa ďalej. Obidve značky zastávali a zastávajú rovnaké hodnoty tak v kvalite ako aj v podpore regionálnych potravín. V našich predajniach zákazníci nikdy nemuseli kontrolovať etikety - našou garanciou vždy bolo, že produkty neobsahujú nepotrebné prísady ako umelé sladidlá, chemické zvýrazňovače chuti či škodlivé farbivá,“ dopĺňa Ľuboš Mudrák, riaditeľ spoločnosti Starý Otec, a.s.
Žitný ostrov, "zlatá záhrada" Slovenska, je zdrojom inšpirácie pre Kukkonia Shop
Príbeh pekárne v Belej
Príkladom úspešnej rodinnej pekárne je pekáreň v Belej, kde najstarší pekár na Slovensku, Jozef Káčer, odovzdal svoje remeslo vnukovi Dušanovi Káčerovi. Ten nevníma svoje zamestnanie ako povinnosť, ale ako posolstvo. História pekárne siaha do obdobia po druhej svetovej vojne, keď starý otec Jozef Káčer chodil na školu do Prahy, kde sa vyučil za pekára. Po nadobudnutí praxe pracoval vo Varíne a v Žiline, kde sa vypracoval až na vedúceho. V roku 1992, vo veku 64 rokov, sa rozhodol založiť si vlastnú pekáreň v rodinnom dome v Belej.
Spočiatku sa chlieb piekol len pre dedinu a starému otcovi pomáhalo zopár ľudí. Používali sa ešte murované pece, ktoré potrebovali do seba nabrať dostatok tepla.
Náročnosť pekárčiny
Pekárčina je náročné remeslo, ktoré si vyžaduje prácu aj v noci, cez sviatky a je veľmi fyzicky náročná. Nie je pekárov a každého človeka, ktorého prijmú, musia preškoliť. S každým jedným človekom treba pracovať. V pekárni je veľmi teplo, v zime to človeku až tak neprekáža, ale v lete je to veľmi náročné.
Dušan Káčer, vnuk Jozefa Káčera, sa k remeslu dostal, keď mal asi osem rokov a pobehoval okolo pece. Vtedy sa tam len hral, ale celá rodina chodila na brigády. Keď pochodil kus sveta, založil si rodinu a povedal si, že by bolo dobré byť doma a pomôcť rodinnej firme. Keďže starý otec obetoval celý svoj dôchodok so zámerom, aby niečo po ňom ostalo, ako jediný vnuk sa toho chopil. Odvtedy je v pekárni ôsmy rok. Prvé roky boli skôr o modernizácii technického zabezpečenia a rozvozoch. Potom sa začal zapájať aj do výroby, aby do seba nasal tú informáciu, vedomosti od starého otca.
Tradícia a kvalita v pekárni v Belej
Pekáreň v Belej stále funguje na starých, tradičných princípoch, akoby „na kolene“. Pestujú si vlastný kvások, z ktorého pečú chlebíky a ostatné pečivo. Majú stálu ponuku a sezónnu ponuku. Keď majú čerstvé ovocie, napríklad na jeseň jablká, robia si vlastné jablkové plnky a snažia sa aj trošku zužitkovať to, čo dá záhrada.
Zohnať kvalitnú múku bez umelých prísad, z ktorých dokážu upiecť chlieb, je čoraz ťažšie. Dnes sa do múk sypú rôzne vylepšovacie prášky, vidno to na zložení balených chlebov. Aj starký hovorieva, že už nie je múka ako kedysi. Celková kvalita zrna sa znížila. Chlieb od našich starých mám sa skladal najviac z piatich surovín. Malí a poctiví pekári to majú v dnešnej konkurencii veľkých pekární ťažké.
Výnimočnosť Belianskeho chleba spočíva v skúsenostiach starého otca, poctivej práci a kvalitných surovinách.
Inzercia starého chleba
V Žiline a okolí sa objavujú inzeráty na predaj starého chleba a pečiva, ktoré sú vhodné na kŕmne účely. Tieto produkty sú často ponúkané za výhodné ceny a sú určené pre chovateľov hydiny, králikov, koní, ošípaných a iných hospodárskych zvierat. Je dôležité, aby bol starý chlieb a pečivo, určené na kŕmne účely, kvalitné, suché a bez plesne. Len tak je možné zabezpečiť zdravie a správny vývoj zvierat.
Starý chlieb a pečivo sa využívajú aj ako krmivo pre hospodárske zvieratá
Spojenie značiek Kukkonia a Starý Otec
Spojenie značiek Kukkonia a Starý Otec má veľký potenciál zlepšiť nielen ponuku, ale aj ich postavenie na trhu. Ide o spoločný projekt, v ktorom sa obe značky rozhodli priniesť do Bratislavy nový koncept spájajúci kvalitné potraviny s „food to go“ konceptom, ktorý je rozšírený a populárny najmä v krajinách západnej Európy. Tento krok je odpoveďou na potreby zákazníkov a snahu priniesť do hlavného mesta regionálne potraviny najvyššej kvality v modernom formáte.
Naše spoločné vízie a zdieľanie rovnakých hodnôt založených na prísnom kódexe kvality potravín vyústili do rozhodnutia vytvoriť v hlavnom meste tento nový retailový koncept potravín. Zákazníci sa pritom nemusia obávať, že by prišli o svoje obľúbené produkty. V predajni Kukkonia shop ponechávajú tie najobľúbenejšie produkty Starého Otca, na ktoré boli zákazníci zvyknutí.
Ako sa zmena dotkne zákazníkov?
Zástupcovia značky zdôrazňujú, že ich cieľom je zjednodušiť život zákazníkom a ponúknuť im ešte vyššiu kvalitu. Našim spoločným cieľom je, aby zákazníci nemuseli kontrolovať etikety a zloženie výrobkov. To robia za nich. Sortiment Kukkonia Shop bude bohatý na regionálne produkty zo Slovenska, no doplní ho aj výber špecialít z celej Európy. Zákazníci sa môžu tešiť na nové pekárenské špeciality z vlastnej remeselnej pekárne, mäso z mangalice, limitované edície a prémiové produkty, ktoré bežne v obchodoch nenájdu.
Sortiment bude reflektovať sezónnosť a prinesie aj nové pekárenské špeciality vyrábané vo vlastnej remeselnej pekárni. Práve zo spomínaného portfólia ponúknu zákazníkom aj jedlo so sebou, aby si mohli počas celého dňa vychutnať zážitok z kvalitného a čerstvého jedla s autentickým príbehom.
Hospodárske výsledky a budúcnosť
Spojenie značiek Kukkonia a Starý Otec môže na druhej strane predstavovať nádej na obrat v hospodárskych výsledkoch spoločnosti. Kombinácia skúseností a silného zamerania na kvalitu oboch partnerov prináša nový koncept, ktorý môže prilákať širšiu zákaznícku základňu a posilniť pozíciu spoločnosti na trhu. Otvorenie prvej predajne Kukkonia Shop v bratislavskom Auparku by mohlo byť krokom správnym smerom, ak sa koncept osvedčí a prinesie očakávaný rast tržieb. Kľúčovým faktorom úspechu však bude schopnosť spoločnosti efektívne realizovať svoju víziu a osloviť zákazníkov, ktorí vyhľadávajú kvalitné a regionálne produkty.
História prešporských bajglov
V Bratislave ožíva história nielen faktografická, ale aj kulinárska. Prešporský šnicel, štrúdla, víno a… rožky. Pre starých Prešporákov - bajgle. Bajgle boli vychýrené. Každý, kto do starého Prešporku prišiel, niesol naspäť domov rožky - bajgle. Krásne, s mramorovou kôrkou a dvoma hrubými rôznymi plnkami. Pekári v Prešporku sa predháňali, kto upečie prešporskejší bajgel. Prvýkrát v histórii boli spomenuté už v roku 1599.
Prešporské bajgle, tradičná pochúťka s bohatou históriou
Príbeh pekárne Schwappachovcov
Príbeh pekárne Schwappachovcov začína na Drevenej ulici (dnes na križovatke Staromestskej ulice a Hodžovho námestia). Rodina pôvodne pochádzala z Bavorska a koncom 18. storočia sa usadil Martin Schwabach v Prešporku. Martinov syn Ferdinand pokračoval v pekárskej tradícií. V roku 1834 zložil majstrovské skúšky a začal samostatne piecť v otcovej dielni. Všetky recepty, podľa ktorých sa v pekárni pieklo, boli tajné a odovzdávali sa z otca na syna. Po smrti Ferdinanda určitý čas riadila pekáreň jeho žena - vdova. V roku 1862 od nej celú dielňu prevzal ďalší Schwappach, tento raz Augustín.
Ako trinásťročný nastúpil do učenia a o dva roky neskôr začal putovať po svete ako tovariš. Po jeho príchode do Prešporku, ak chcel naďalej viesť dielňu, musel ešte podľa starodávnych cechových pravidiel vykonať majstrovskú skúšku a predviesť sa pred cechovou komisiou. Komisii predsedal prísny výrobca bratislavských suchárov, Georg Kesselbauer. Augustínovi sa podarilo upiecť hotový meisterstück a sústredil sa na špecialitu - prešporský bajgel.
Bajgle nechutili len ľuďom v Prešporku, ale Augustín ich vyvážal do Talianska, Anglicka, Rakúska, Nemecka, Francúzska či USA. Šírili dobré meno Prešporku po celom svete s veľkým úspechom. Vďaka tomu ho v roku 1885 na krajinskej výstave v Budapešti cisár František Jozef I. vyznamenal zlatým krížom za zásluhy šírenia bajglí po svete. Pochutili si na nich aj ďalší členovia cisársko-kráľovskej rodiny: korunný princ Rudolf spolu s manželkou Štefániou. Bajgle Schwappachovcov boli vyznamenané medailami a diplomami v Londýne, Budapešti, Benátkach, Paríži. Medzinárodný ohlas mala príhoda z roku 1893 na Medzinárodnej výstave hygieny v Chicagu. plavbe po mori boli schwappachovské bajgle doručené až po dvojmesačnej ceste. Porotcovia ochutnali pečivo, ktoré strávilo dlhý neplánovaný čas na mori a bajgle odmenili zlatou medailou, čestným diplomom a čestnou hviezdou za trvácnosť a skvelú chuť. Nikto neveril, že je možné po dvoch mesiacoch jesť čerstvé bajgle.
Augustín Schwappach vďaka svojej erudícii a osobným kvalitám pôsobil dlho ako tajomník a zapisovateľ cechu bratislavských pekárov. Na jeho podnet zaviedli pekárski majstri vykanie svojim tovarišom; pôsobil aj ako predseda Prešporského spolku na podporu pekárov v chorobe.
Schappachovci neboli jediní, kto piekol bajgle. Najstaršia pekáreň bola založená Scheuermannovcami v roku 1836. Vilmos Scheuermann v roku 1871 premiestnil pekáreň na Hviezdoslavovo námestie. Na prízemí bola cukráreň, vo dvore pekáreň. Bola tam aj Laubstube, miesto pod košatým stromom, kde sa dalo večer posedieť. Po Scheuermannovej smrti v roku 1879 viedli pekáreň jeho dedičia, až kým ju začiatkom 20. storočia neprevzal zať, Georg Lauda. Pekáreň prestala pracovať počas 1. svetovej vojny kvôli nedostatku surovín.
Dnes sú bajgle chránený výrobok. Ich výroba podlieha určitým predpisom. Ak si chcete dnes zaspomínať na pekáreň s bajglami, stačí ísť po Ventúrskej ulici v Bratislave. Na dnešnom Suchom mýte bola ešte jedna známa pekáreň. Koncom 19. storočia ju otvoril Franz Kastner. Z obyčajného pekára sa začiatkom dvadsiateho storočia stáva Beugelbäcker (Pekár rožkov). Pekáreň bolo možné rozpoznať podľa svietiaceho nápisu „Pekárstvo F. Kastner Bäckerei“ a nad vchodom bol zavesený velikánsky plechový bajgel. Posledná rodinná firma, ktorú si spomenieme v súvislosti s bajglami, je pekárska firma Gustáva Wendlera, ktorý pokračoval v pečení prešporských bajglov od prelomu storočí do roku 1948. Vybudoval pekárne na Štefánikovej a Dunajskej ulici a dodával bajgle aj na cisársky stôl vo Viedni.
Zrod siete Starý Otec
Zakladatelia siete potravín Starý otec sa pôvodne venovali reklame a marketingu. Pozitívny vzťah k dobrým potravinám však prevážil, tak sa vrhli do boja s obchodnými reťazcami. Nemali žiaden obchod a aj napriek tomu dokázali predávať stovky kíl mäsových výrobkov. Za sieťou predajní Starý otec stojí dvojica podnikateľov Jana Bagiová a Jozef Piroško, ktorí začali svoj biznis v maloobchode trochu nezvyčajne.
V roku 2011 už obaja vedeli, že chcú priniesť nový koncept predaja potravín. Rozbehli teda menšiu marketingovú akciu. Pred Veľkou nocou anonymne rozniesli po Bratislave 20-tisíc letákov s ponukou tradičných produktov, ako napríklad údené stehno, jaternice, klobásy či slanina.
Dopyt po kvalite
Len na základe tejto malej reklamy predali približne 700 kíl výrobkov. A to ešte nemali žiadnu kamennú prevádzku, iba logo a názov Starý otec. To im len potvrdilo, že na Slovensku je dopyt po domácich potravinách od malých producentov.
„Na trhu vtedy dominovali nadnárodné reťazce, pre ktoré bola na prvom mieste nízka cena a kvalita zostávala v úzadí. Vtedy sme si povedali, že určite existuje skupina ľudí, ktorá má záujem kupovať a jesť kvalitu,“ povedal pre Aktuality.sk Piroško.
A tak približne rok po jednorazovej akcii otvorili prvý obchod v Mlynskej doline. Na začiatku mali v ponuke zhruba 120 produktov od 15 slovenských výrobcov. Keďže obchod si našiel svojich zákazníkov, dvojica otvorila v krátkom čase ešte ďalšie tri predajne.
K obchodom aj výroba
V každom ďalšom roku potom otvárali tri nové prevádzky. Dnes ich majú 13, všetky sú v Bratislave. K obchodom medzičasom pridali aj vlastnú pekáreň a mäsovýrobu.
Pôvodne si len prenajímali malú pekáreň v Moste pri Bratislave. Tú však pred dvoma rokmi vymenili za svoju vlastnú, ktorú si postavili priamo v Bratislave.
Na spracovanie mäsa si zas zmodernizovali malú prevádzku v obci Jablonica. Piroško vysvetľuje, že týmito krokmi získali dohľad nad produkciou výrobkov, ktoré sú ťažiskom ich ponuky.
Expanzia do regiónov
Do expanzie mimo Bratislavy sa zatiaľ nepustili. Podľa Piroška sa môžu ešte stále rozširovať v hlavnom meste, do konca roka tam plánujú otvoriť ďalšie dve predajne.
„Bratislava má určite ešte potenciál na niekoľko predajní, čo sa budeme snažiť využiť, ale postupne sa obzeráme aj za hranice hlavného mesta a myslím si, že v roku 2018 sa nám podarí otvoriť aj nejaké predajne mimo neho,“ dodal.
Aj keď firme každoročne rastú tržby, zatiaľ nedokáže generovať zisky. Len za vlaňajšok pri tržbách vyše 3,7 milióna eur spoločnosť prerobila 167-tisíc eur.
Starý Otec oslavuje 4 roky
Už štvrté narodeniny oslavuje trhovo osvedčený koncept poctivých slovenských potravín Starý Otec, ktorý do svojich dvanástich obchodov v Bratislave vyberá výlučne produkty od malých a stredných výrobcov a fariem zo Slovenska. Všetky produkty pochádzajú z kvalitných surovín. To sa darí napĺňať aj vďaka vlastnej pekárni a mäsovýrobe.
História Starého Otca siaha do roku 2011. V tom čase bola situácia na slovenskom potravinárskom trhu pomerne nelichotivá. Záujem ľudí si získavali predovšetkým nadnárodné obchodné reťazce, ktoré silnou cenovou politikou likvidovali malých lokálnych predajcov. Slovenský trh zaplavovalo množstvo lacných a nekvalitných potravín zo zahraničia. Slovenskí farmári, pestovatelia a malí výrobcovia neboli schopní čeliť prílevu lacných dotovaných produktov a postupne svoje výroby redukovali alebo zatvárali. Vznik Starého Otca mal evokovať návrat k tradičným surovinám a technológiám a od začiatku bolo jasne stanovené, že sa bude orientovať výlučne na slovenské produkty.
Prvé kroky a úspechy
Prvá väčšia akcia Starého Otca sa uskutočnila pred Veľkou nocou v roku 2011. V rámci Bratislavy sa neadresne rozdistribuovalo 20 000 letákov s niekoľkými tradičnými produktami - údené stehno, jaternice, krvavnice, tlačenka, dva druhy klobás a slanina. Bez akejkoľvek kamennej predajne, marketingovej podpory a s nulovou znalosťou značky sa podarilo predať zhruba 700 kg údenín. Výsledok tejto akcie spočíval v poznaní, že na trhu existuje záujem o kvalitné potraviny. Keďže sa v tom čase na tento segment spotrebiteľov nikto neorientoval, pre koncept Starého Otca preto vznikla zaujímavá príležitosť.
Našli sa ďalší slovenskí výrobcovia a v máji 2012 sa otvorila prvá predajňa s názvom Starý Otec v Galérii Cubicon v Mlynskej doline. Dizajn predajne sa podriadil myšlienke - drevená konštrukcia s dreveným stropom, drevené regále ozdobené madeirou, rustikálne lustre. Začínalo sa približne so 120 produktami od 15 výrobcov. Do konca roka 2012 otvoril Starý otec ešte tri predajne, z nich najmä predajňa v Avione výrazne prispela k zvýšeniu povedomia o značke. Následne tri roky po sebe sa otvárali každý rok tri nové predajne. Dnes tvorí sieť 12 predajní a plánujú sa ďalšie.
„Svoju pozornosť sme neorientovali výlučne na konečný predaj. Od začiatku bolo jasné, že obchod, ktorý má mať perspektívu, musí mať nielen kvalitný, ale aj jedinečný sortiment. Preto sme si v roku 2013 prenajali v Moste pri Bratislave klasickú rodinnú pekáreň, kde sme začali vyrábať produkty špeciálne pre Starého Otca. Rovnako sme si v roku 2014 prenajali aj mäsovýrobu v Jablonici. Tak sme zároveň získali aj absolútny dohľad nad procesom výroby niektorých našich kľúčových produktov. V roku 2015 sme postavili úplne novú pekáreň v Bratislave a prebudovali a zmodernizovali mäsovýrobu v Jablonici“, s radosťou nad pokrokom spoločnosti hovorí Jozef Piroško, prevádzkový riaditeľ siete poctivých slovenských potravín Starý Otec. On sám stál s Janou Bagiovou, manažérkou pre produktové portfólio, pri zrode celej značky a konceptu, preto mu na smerovaní a budúcnosti veľmi záleží.
Filozofia značky
„Od začiatku som cítil, že je potrebné celý projekt spojiť so silnou filozofiou značky. Mottom Starého Otca sa teda stalo úsilie prinášať ľuďom také produkty, ktoré by mohli bez obáv konzumovať sami, alebo ich dať svojim deťom. „Mäsové produkty začínajú na 85%-nom podiele mäsa (pričom mäsom sa myslí skutočne kvalitné mäso) a neobsahujú žiadnu múku, sóju, stabilizátory ani emulgátory. Mäso nie je napichávané fosforečnanmi, aby udržalo maximum vody. Ak hovoríme o bryndzi, hovoríme o 100% nepasterizovanej ovčej bryndzi a nie o zmesiach s kravskou hrudkou. V obchodoch Starého Otca nenájdete šťavy z koncentrátu, ani dopekané pečivo. Džemy sú pripravované klasickým odparovaním v kotli, nemieša sa med s cukrovou vodou, pekáreň Starého Otca nepozná stužený rastlinný tuk, či palmový olej. Do pekárenských produktov sa nepoužívajú už hotové plnky, ale mak aj orechy sa melú a miešajú s cukrom priamo pred samotnou výrobou.
Chémia a prídavné látky
V predajniach Starého otca sa môžu pochváliť veľmi prísnymi kritériami na prídavné látky. Veľmi starostlivo vyhľadávajú produkty bez zbytočnej chémie. „O našom úsilí svedčí aj to, že počas existencie Starého Otca sme odmietli cez dvesto produktov len z toho dôvodu, že obsahovali prídavné látky, ktoré neboli v súlade s našimi predstavami, konštatuje prevádzkový riaditeľ Starého Otca Jozef Piroško a pokračuje: „Stále to však nie je všetko. Neustále pracujeme na zdokonaľovaní existujúcich produktov a vývoji nových. Z pekárenskej výroby sme napríklad úplne vylúčili stužené rastlinné tuky a palmový olej. Postupne upúšťame od dominancie bielej pšeničnej múky a vyvíjame produkty na báze špaldovej a ražnej múky. Experimentujeme s kváskovým chlebom.
Kukkonia Shop - Nová éra regionálnych potravín v Bratislave
Bratislava sa dočkala významnej novinky vo svete potravín. Známa sieť predajní Starý Otec sa lúči so svojím menom a postupne sa premieňa na Kukkonia Shop - koncept, ktorý prináša do hlavného mesta závan regionálnej kvality a tradície. Prvá rebrandovaná predajňa otvorila svoje dvere 6. decembra v bratislavskom Auparku.
Regionálne poklady zo Žitného ostrova
Za značkou Kukkonia stojí bohatá história Žitného ostrova, známeho aj ako „zlatá záhrada Slovenska“. Jej meno odkazuje na starobylú tradíciu, keď miestni obyvatelia napodobňovali zvuk žiab „kuk-ko“, aby varovali pred nepriateľmi. Tento odkaz na autenticitu a históriu sa prelína celým konceptom predaja, kde nájdete čerstvé mäso a mäsové výrobky z miestnych fariem, mliečne produkty, remeselné nápoje, kváskový chlieb i pečivo z vlastnej pekárne a iné delikatesy od slovenských aj zahraničných výrobcov. „Kváskové chleby, ktoré pečieme v našej pekárni v Podunajských Biskupiciach sú našim prémiovým produktom, na ktorý sme hrdí,“ hovorí Tomáš Klein, riaditeľ pekární a nákupu potravín. „Robíme si sami kvások. Chleby sa pripravujú tri dni, čiže žiadne rýchlenie a pridávanie éčok, ktoré zhoršuje kvalitu chleba a pečiva,“ dodáva.
„Spojením našich značiek prinášame koncept mestských potravín, ktoré ocenia zákazníci vyžadujúci nadštandardnú kvalitu. Produkty značky Kukkonia vyrábame podľa tradičných receptúr s vysokým nárokom na kvalitu pričom suroviny pochádzajú priamo z daného regiónu. Našou víziou bolo vytvoriť svieži retailový koncept, ktorý by poskytol príležitosť nám aj ostatným značkám zdieľajúcim rovnaké hodnoty - dôraz na regionálnosť a prvotriedne zloženie potravín,“ uviedol Marián Gramata, riaditeľ Divízie potravín.
Zážitok z nakupovania aj kávička na mieste
Kukkonia Shop však nie je len o nákupoch. Predajňa v Auparku ponúka príležitosť chvíľu spomaliť a vychutnať si výborné raňajky priamo na mieste. A pre tých, ktorí si chcú osviežiť ráno niečím špeciálnym, je tu možnosť naplniť si čerstvý croissant s náplňami ako pistáciová, jahodová či lieskovooriešková.
„Spolupráca s Kukkoniou nám umožňuje posunúť sa ďalej. Obidve značky zastávajú rovnakú hodnotu - kvalitu a podporu regionálnych potravín,“ zdôraznil Ľuboš Mudrák, riaditeľ spoločnosti Starý Otec. Dodáva, že vo všetkých predajniach platí striktný kódex kvality, takže zákazníci nemusia kontrolovať etikety. Produkty sú bez umelých sladidiel, chemických zvýrazňovačov chuti či farieb.
Postupný rebranding po celej Bratislave
Premena značky Starý Otec na Kukkonia Shop nie je iba kozmetická. Táto zmena predstavuje spojenia dvoch zdrojov s rovnakou filozofiou, zameranou na výsledok na čerstvosť, kvalitu a podporu lokálnej výroby. Po bratislavskom Auparku sa rebranding dotkne aj ďalších predajní - Avion, OC Retro a postupne aj obchodov mimo Bratislavy.
„Našim cieľom je osloviť každého, kto hľadá výnimočný zážitok z nakupovania a nekompromisnú kvalitu. Prvá predajňa Kukkonia Shop je len začiatkom,“ uzavrel Gramata.
Cukráreň Wagnerovcov: Rodinná tradícia od roku 1947
tags: #pekaren #stary #otec #história
