História obce Radoma a Kynek

Tento článok sa zaoberá históriou obce Radoma a Kynek. Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoku Radomka, ktorý cez celú dedinu tečie tesne vedľa štátnej cesty. Časť obce leží vedľa potoku Salaš, ktorý ústi do Radomky na konci obce. K obci patrí osada Hradisko.

Kynek je od roku 1960 súčasťou mesta Nitry. Obec Kynek leží asi 5 km severozápadne od Nitry, v severnej oblasti Nitrianskej pahorkatiny, ktorá je typická striedaním chrbtov a dolín s relatívnym prevýšením 30 - 70 metrov.

Kronika obce Radoma

Uznesením Miestneho národného výboru v Radome číslo 345/55 zo dňa 20. decembra 1954, bola Silvia Kršáková, učiteľka Národnej školy v Radome, určená kronikárkou pre obec Radoma. Na východnej strane obce Miestny národný výbor poskytol stavebný pozemok a výstavbu rodinných domkov pre šesť rodín cigánskeho pôvodu: Ján Bilý, Anna Bilá, Andrej Bilý, Anna Bilá, Anna Hušaková.

Rušné vojnové udalosti boli na vrchole v dejinách obce, keď motorizované nemecké vojsko pochodovalo cez dedinu od 7. do 20. apríla 1944. Ľudia, keď videli, že deň po deň bez prestania pochoduje motorizované nemecké vojsko, boli plní strachu a hrôzy, keď tanky išli dedinou a hrmot bol vo dne, v noci - pokoja nebolo. Od 1. mája 1944 zdržovalo sa v dedine slovenské vojsko, nepretržite do 1. septembra. V septembri 1944 slovenskí vojaci v dobe Slov.nár.povstania chceli sa postaviť na odpor Nemcom a pripojiť sa k ČA. Tu zradná ruka prezradila úmysel slov. chlapcov. Nemci využili tejto zrady tým, že ihneď pristúpili brutálnym spôsobom k odzbrojovaniu slov. vojska.

Slov. vojaci pri odzbrojovaní sa rozutekali na rozličné strany do hôr so zbraňou v ruke, aby si zachránili životy a spojili sa s partizánskymi jednotkami ktoré v tom čase u nás jestvovali. Túto vojenskú jednotku viedli major Bilej a stotník Petrinec, ktorých Nemci uchytili pri vyšnom Komárniku i s autom. Rozutekaní vojaci hľadali ochranu u tunajších občanov, ktorí ochotne poskitovali pomoc vyslobodeným vojakom od Nemcov. Do dediny prichádzali i partizánske jednotky, ktoré sa práve v tom čase organizovali. Ľud vážiac si ich dôležité poslanie, pomáhal im všemožným spôsobom.

Partizánska skupina napadla nemecké autá na štiavnickej hore, ktorá zničila 8 nákladných aut so strelivom a plnou výzbrojou a 4 poškodila. Dňa 18. januára prešla fronta dedinou a šťastlivo vracali sa domov do svojich opustených demčekov, ktoré v decembri r. 1944 s plačom a ťažkým srdcom opúšťali. Dedinu oslobodila ČA a ČSA. Ľud v tejto obnovenej ČSR začal slobodne dýchať a radovať sa z oslobodenia.

V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že miesto obecného zastupiteľstva bol zriadeny MNU. V MNU nastala zmena, lebo Ján Kandráč ml., M. Kandráč, J. Cuba boli prepustení z MNU a na ich miesto boli zvolení: Juraj Ševc st. Podľa mobilizačnej vyhlášky všetci chlapi od 19-35 rokov dostavili sa k obvodu. Odvedených bolo asi 80. V obnovenej ČSR v r.1945 prvý krát riadne rukovali nováčikovia 1.

Prejdením fronty školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebne a vyučovacie pomôcky boli zničené. MNU menoval na čas potreby za výp. Uč. J.Čorbu a A.Adamkoviča. Dňa 25 apríla 1945 vrítili sa z evakuácie riad. Škol. Rok sa začal 3.septembra so 108 žiakmi. Na škole vyučoval sám A.Dzurko do 1.X.1945, kedy nastúpila druhá uč.sila E. Komlošiová z Kežmarku. Účinkovala tu iba 4 dni. Nariadením SNR zo dňa 6.sept.1944 č.ľ., a zo dňa 16.V.1945 čís.34 Zb. z SNR bolo cirkevné školstvo poštátnené a tak i naša škola stala sa št.školou.

V školskom r. 1946/47 bola znovu povolená tretia trieda, ktorá mala byť znovu povolená silou A.Bašistovou, výp.uč. z Bystrého. Pre umiestnenie tretej triedy nebolo v dedine vhodnej miestnosti a dôsledkom toho menovaná uč. Bola odvolaná škol. Inšp. I. Dňa 7.1.1947 prišla na Št.ľud.školu nová uč. Veronika Daňková z Lemešian, ktorá tu pôsobila do konca škol. Roku. Po prázdninách prišla nová uč.vyp. V r.1947 vybudoval si tiež pekný murovaný dom Juraj Ševc zo Salaša. Starý mu zhorel počas fronty.

Úroda r.1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočné obrobené. Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo , koľko posiali. V jari 1946 dostali občania zrno, ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro. Zlá úroda v r.1947 ohrožovala i sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali.

Poľnohospodárstvo a mzdy

V r.1945 chlapovi za prácu denne sa platilo 20 Kčs, žene 50 Kčs, za prácu so záprahom platilo sa denne 500-600 Kčs. Pole ostalo neobrobené, lebo bol nedostatočný počet konských síl. Cena zvierat značne postúpila, napr.1 pár štvortýždňových prasiat stál 4-6000 Kčs. Na jar r.1946 bolo veľmi ťažko takému gazdovi hospodáriť, čo nemal vlastný poťah. Za sprah koňmi denne sa platilo 600 Kčs a chlapovi za dennú prácu 250-300 Kčs. Žena mala denne 100-150 Kčs za prácu. Krmivo pre statky v jari bolo veľmi drahé. 1q sena stál 400-600 Kčs, slama 300 Kčs. Za pracovný poťah s koňmi v jeseni sa platilo 400 Kčs. Kôň stál 5-20 000 Kčs.

Po prejdení fronty bolo kolkovanie peňazí. Keďže sa javil značný počet peňazí boli stiahnuté tým, že na jednu osobu bolo ponechané 500 Kčs. Ostatné peniaze každý uložil do banky, alebo do poštovej sporiteľne. Neskôr z týchto uložených peňazí bolo uvoľnené po 500 Kčs na rodinu.

V radomskom chotári stala sa vražda ženy na okraji lesa v Liskovci. (r.1945). Vec zostala spať, lebo nebolo dostačujúcich svedkov, že kto ju zabil. Skoro do polovice januára 1946 nebolo snehu a tak sa zdalo, že zimy už nebude. Zima začala až v mesiaci február. Rok 1947 bol rokom sucha a ľudia utrpeli pri úrode značnú škodu.

V roku 1946 maturovali: Michal Ševc na Štát. gymnáziu v Prešove, ktorý odišiel ďalej študovať medicínu do Prahy. Michal Pavlišin, maturoval na štat.uč.akad. v Prešove. Súkromne sa pripravovali na skúšky a uč. A.Dzurku Ján Vrábel, Ján Tchurik, Skúšky urobili z troch tried mešt.školy a po prázdninách začali chodiť do kurzu. Podobne Fr.Bukovský odišiel do I.tr.mešt.školy do Stropkova. V r.1946 občania obdržali výpomoc na vojnové škody - jední viac, druhí menej.

Snaha štátu o rovnomerné rozdeľovanie tohto tovaru viedla k odberným lístkom na obuv a preto ľudia už netrpeli zlou obuvou tak ako v roku 1945/46 po vojne. V obci boli usporiadané tri divadelné predstavenia. (R.1946). Dňa 6. Januára 1947 zohralo sa divadelné predstavenie. Slepý pastier, Gašparko. Hry nacvičovali A.Dzurko riad. školy a býv.uč. Obecná knižnica obdržala v roku 1947 obdržala 61 nových kníh pre obec Radomu Knihy darovala PŠO v Bratislave. Knihy sú hodnotného obsahu.

V dome Jána Rojčíka v r.1946 vzniklo nešťastie, lebo chlapec Michal vzal rozbušku z granáta a tú zapálil v peci. Vybuchla a odtrhla mu ľavú ruku. Celú dlaň. Nový rok sa začal metelicou dažďa a snehu. Podľa kronikára Dzurku A. a záznamov v staršej kronika str. 65 z r.1949; J.Duraj miestny farár za vykonávanie cirkevného obradu požadoval príliš veľké sumy až premrštené a veriacim išlo až do zúfania. Veriaci nevedeli si už s ním pomôcť, dôsledku toho obracali sa na cirkevné úrady, aby mu prikázali pokrstiť, pochovať za úradnú cenu, lenže pre dp.

Na škole v učiteľskom zbore nastala zmena, lebo Mária Bednárová z Kirimy odišla na nové pôsobisko do Hažlína okr. Bardejov. V septembri 1949 bola ustanovená nová učiť. Úroda v r.1949 bola dosť pekná a skoro všetci obyvatelia riadne splnili dodávku čím podporili zásobovanie pracujúcim v továrňach. Slovom obyvatelia riadne splnili kontingenty, lebo vedia že štát každému občanovi dobre chce a o každého sa stará. Jeseň bola pekná, teplá, suchá a roľníci načas ukončili svoje práce.

V obci Radoma boli postavené dve slávobrány - pekne vyzdobené vencami a zástavkami. Cez dedinu išla vláda ČSR, ktorú vítali žiaci pri bráne mávajúc jej práporkami. V obci bolo usporiadaných viac osláv a prednášok rázu štátnopolitického a výchovného. Obecná knižnica obdŕžala pekný dar 53 kníh od Povereníctva vnútra v Bratislave. Počasie v novom roku bolo dosť mierne. Od 18.1. zavládli dosť silné zimy. Snežilo. Dňa 21. januára konala sa v obci pietna spomienka na strojcu prvého soc.štátu Vladimíra Iliča Lenina. Na slávnosti zúčastnili sa členovia MNU a občania.

Oslavy Medzinárodného dňa žien sa konali v miestnosti tunajšej školy dňa 8.marca. Miesto doterajšieho riad. školy A.Dzurku tunajšieho rodáka nastúpil Mikuláš Švéta zo Spišskej Novej Vsi. Na miesto učit. A. V polovici septembra na miestnej škole prebiehala stravovacia akcia. Úradovňa bola umiestnená v NŠ.

Výročie Veľkej októbrovej revolúcie konalo sa 7. novembra. V súvislosti s tým bol oznámený začiatok Mesiaca československo-sovietského priateľstva, ktorý potrval do 12. decembra. Dňa 30. Oslavy medzinárodného dňa detí v obci prebiehali v mesiaci jún. Od 5. - 10. júna prebiehalo v obci ľudové hlasovanie za udržanie svetového mieru. Občania hlasovali za uzavretie mierového paktu piatich veľmoci, proti znovu vyzbrojeniu západného Nemecka.

V obci Radoma v časti zvanej Salaš začiatkom septembra za neprítomnosti dospelích občanov v rodine Jána Demjanoviča, vypukol požiar ktorý podporovaný severovýchodným vetrom ohrozoval ostatných susedov. Východne od vzniku požiaru zhorel tiež dom J. Demjanoviča. Rodiny sa ubytovali v miestnostiach farskej budovy. Pre zaujímavosť uvádzam, že terajší požiar zastihol Juraja Demjanoviča už druhý krát. Riad. Nár. školy v Soboši Jozek Kršák bol presunutý na Národnú školu v Radome. V mesiaci novembri bola v obci inštalovaná výstavba 30 karikatúrnych obrazov.

Od 16. júna 1952 začali vychádzať prvé okresné roľnícke noviny Za nový život roľníctva s náučnou tematikou v poľnohospodárstve. 21.júla sa začala žatva. Výkup obilia splnila obec ku dňu na - %. Pod vedením miestnych učiteľov , ktorí mali na mysli prikrášliť školu a jej okolie i napriek odporu niektorých miestnych učiteľov, vystavil sa plot pred školskou budovou. Z tunajšej obce občania sa aktívne zapojili pri výstavbe Cementárne v Bystrom. I keď za sťažených podmienok, ale predsa po minuloročnej pohrome - požiar - znovu bol obnovený dom Jána Demjanoviča.

Oslavy z príležitosti Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie konali sa ako každý rok v čase od 7. novembra do 12. decembra v rámci Mesiaca československého sovietského priateľstva. V roku bolo uzavretých 9 manželstiev. Novonarodených 9. Po Jánovi Lucikovi nastúpil miesto taj. Počasie bolo obstojné. jar sa prejavovala častými dažďami a záplavami. Silné povodne v máji a júni odplavili väčšie kamene z vozoviek, takmer všetko skosené seno, tiež narušili a odplavili most k Surmovi, ktorý bol neskôr opravený.

Dňa 5. marca zomrel Jozef Visarionovič Stalin. Dňa 14. marca o 11 hodine predpoludním zomrel prvý robotnícky prezident Klement Gottwald. V Deň pohrebu 19.marca bola v miestnosti úradovni MNU zadržaná smútočná tryzna a to o 8 hodine pre žiakov a popoludní o 16 hod. V rámci ošaťovacej akcii prešovského kraja obec Radoma obdŕžala tovar v značnom obnose, ktorý zaokryl zaodenie 53 žiakov bez rozdielu na majetkové pomery. Prvomájové oslavy konali sa v Obci predvečer prvého mája. Vlastné oslavy boli poriadané v Giraltovciach. Doprava autobusmi bola zdarma. Výmena peňazí bola prevedená 3.júna v pomere 1:5 , 1:50.

Na jar v tomto roku bola i naša obec zapojená do telefónnej siete. Dňa 7. novembra z príležitosti výročia Veľkej čsl. sov. priateľstva. Je na radosť písať mená občanov so stredoškolským vzdelaním a to tým viac, že ich počet každým rokom stúpa. Do septembra, teda k začiatku školského roku bolo dané do prevádzky mičurínske pole, ktoré učitelia spolu so žiakmi začali vysadzovať ovocnými stromkami. Po tohtoročnej tuhej zime prišla jar dosť skoro a takmer bez povodní.

V predvolebnom období okrem agitiek agitátorov zavítal tiež spevokol Hospodárskej školy z Giraltoviec s pekným kultúrnoagitačným programom. Dňa 16,mája boli voľby do NU. Ako volebná miestnosť slúžila učebňa NŠ. Obec Radoma a osada Hradisko tvorili dva volebné obvody. - Ján Pavlišin - taj. - Ján Sliva - podpreds. Do ONU bola zvolená Zuzana Kandráčová obchod. V letnom období čiastočne si vystavali obytné domy Vasiľ Chromoho, Michal Parlišin, Rokyta Jozef, Ján Goča, J.

Počasie na žatvu bolo obstojné. S mlatbou sa začalo v septembri. Rozhodnutím ÚVKSČ a vlády ČSR boli od 1.4. znížené maloobchodné ceny spotrebného tovaru. Na škole sa nekonali žiadne opravy. V jesennom období bol schválený návrh na stavbu cesty z Radome - cez Šandál - do Strpkova. Oproti minulého roku sa počet sňatkov zmenšil. Uzavretých sobášov bolo 7, avšak počet novonarodenýc...

História osídlenia a prírodné pomery obce Kynek

V roku 1980 Rada Okresného národného výboru v Nitre schválila dokument Preventívne opatrenia ochrany prírody okresu Nitra, podľa ktorého je územie Kyneku zaradené v kategórii C. Na týchto územiach možno akúkoľvek činnosť vykonávať len so súhlasom štátnej ochrany prírody. Ako chránená prírodná pamiatka bol Radou Okresného národného výboru vyhlásený tiež kynecký park. Park je v niektorých materáloch podľa môjho názoru nesprávne označovaný ako majlátovský.

Platan východný

V parku, vysadenom v anglickom štýle, sa nachádza niekoľko vzácnych drevín, ktoré sú v Zozname chránených stromov Nitry. Patria sem jasany poľné, hrab obyčajný, ale hlavne 4 stromy platanov východných, z ktorých najväčší je umiestnený v centre parku. Má výšku asi 30 metrov, obvod 6-7 metrov a jeho vek sa odhaduje na 200 rokov, presný dátum výsadby bohužiaľ neviem, orientujem sa podľa pravdepodobného dátumu výstavby kaštieľa. Park má celkovú rozlohu 14 900 metrov štvorcových a patrí pod ŠOP - S - CHKO Ponitrie. Negatívnouu stránkou parku je, že mu chýba podsadba nových stromov. Ćasť parku bola v časoch združstevňovania zlikvidovaná na priestory pre chov ošípaných a neskôr oviec. V súčastnosti patrí približne polovica parku Ústavu s liečebno - výchovným režimom, druhú polovicu, pre verejnosť však neprístupnú, spravuje pravdepodobne CHKO Ponitrie, nevenuje mu však takmer žiadnu pozornosť. V jeho juhovýchodnej časti sa nachádza športový areál.

Stredom obce preteká Kynecký potok, ktorý zbiera vodu z prameňov kyneckého lesa a Šúdolskej doliny. V Lužiankach - Kajse sa potok vlieva do rieky Nitry. Kynecký les, ležiaci juhozápadne od obce tvoria porasty hrabovo - dubobé, sčasti dubovo - bukové a tiež hrabové s prímesou jaseňa a javora. Prvú zmienku o lese som zaznamenal z roku 1505, bol vtedy predmetom sporu dvoch záujemcov o drevo. V súčasnej dobe patrí Kynecký les pod Lesy Slovenskej republiky š.p., odštepný závod Palárikovo.

Historický prehľad obce Kynek

Prvá písomná zmienka o Kyneku sa datuje do roku 1246, kde sa uvádza ako kráľovský majetok Kuniuk, patriaci Nitrianskemu hradu. Názov obce sa najčastejšie odvodzuje z maďarského Konyok = lakeť. Už v roku 1257 sa spomína kňaz na Kyneku. Stál tu kostolík zasvätený Všetkým svätým. Bola to pravdepodobne pôvodne románska stavba. V roku 1452 pod názvom Kewnewk patril Mikulášovi Šuranskému a mal 13 usadlostí. V roku 1598 obec úplne spustošili krymský tatári. Podľa súpisu z roku 1600 bolo v Kyneku vypálených 15 domov, čiže vlastne celá obec. Podľa súpisu z roku 1664 bola obec stále spustnutá a bola iba osadou blízkej obce Lehota. V tom čase Kynek územne patril ostrihomskému arcibiskupstvu, až do roku 1688, vtedy ho ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni odkázal nitrianskej kapitule.

Veľký prelom v živote obyvateľov Uhorska znamenala porážka Turkov pri Viedni roku 1683. Turci začali postupne opúšťať dobyté územia, do ktorých sa postupne prisťahovalo nové obyvateľstvo.

Príchod Užovičovcov

V roku 1694 získal Ján Užovič kráľovskú donáciu na obec Kynek pri Nitre a trvale sa tu usadil ako hlavný zemepán obce spolu zo svojou manželkou Juditou Lévaiovou. Pochádzal z chorvátskeho zemianskeho rodu Horvát-Užovič, ktorý patril medzi mladé armalistické rody. Jeho predok Mikuláš a jeho brat Juraj získali dňa 1. januára 1650 erbovú listinu od uhorského kráľa Ferdinanda III. Je veľmi pravdepodobné, že na tieto majetky úplne spustošené nájazdami Turkov pozval kolonistov z rôznych severnejších oblastí Slovenska.

Po jeho smrti spravoval kynecký majetok syn Ján Užovič II. zo svojho sídla v Peťovej. Majetok neskôr zdedili jeho synovia Jób, Alexander a Mojžiš. Alexander a Mojžiš si po smrti svojho bezdetného brata Jóba rozdelili majetky v Kyneku a Lehote. Na základe majetkovej deľby z 25. marca 1751 sa ich sídlo v Kyneku rozdelilo na dve rovnaké majetkové časti. Hornú časť kúrie , kde bola situovaná sýpka s objektom kúrie, získal Mojžiš ako starší z bratov. Dolnú časť, vpravo od toku potoka, na ktorej boli postavené stajne, získal Alexander.

Zo súrodencov Mojžiša, Alexandra a Jóba Užovičovcov zanechal mužských potomkov iba Alexander - dvojičky Vavrinca a Antona, ktorí bývali na Kyneku a tu aj zomreli. Po bezdetnom Antonovi a jeho súrodencovi Vavrincovi zdedil majetky Vavrincov jediný syn Ján Užovič,ktorý sa stal najvýznamnejším členom rodu. Hoci zomrel v Pešti, pochovaný bol na Kyneku. Jeho manželkou bola Johana Nepomucena Užovičová, rodená Motesiczká. Na základe urbárskych zákonov z roku 1853 prišlo ku komasácii, čiže scelovaniu vydelených majetkov v prospech doterajších užívateľov pôdy.

Johana je pochovaná na cintoríne v Kyneku. Z piatich plnoletých detí Jána Užoviča prešiel neskôr veľkostatok na jeho syna Pavla. Na konci 19. storočia bol vlastníkom rozsiahleho veľkostatku vo výmere 2700 uhorských jutár v Nitre a obciach Pečeňady, Źlkovce, Kynek a Lehota. V roku1752 žilo v Kyneku okrem zemanov 18 rodín, z toho 2 želiarske, 14 sluhovských a 2 rodiny nájomcov pánskej pálenice a sladovne. Podľa daňového súpisu z roku 1828 bolo v Kyneku 12 podželiarských rodín, ktoré obrábali vinice. Roku 1921 mal Kynek 27 domov s 55 bytmi a 311 obyvateľmi.

Časť archívneho fondu rodu Užovičovcov sa našla v roku 1950 na povale kaštieľa v Kyneku. Tento archívny materiál sa nachádza v Štátnom oblastnom archíve v Ivánke pri Nitre. Je uložený do 61 krabíc. Obsahuje majetkovoprávne písomnosti, súdne procesy, hospodárske účty a doklady, hospodárske a osevné výkazy. Je v ňom veľa údajov k dejinám obcí Pečeňady a Peťová a ja dúfam, že aj k dejinám obce Kynek.

Kto boli Užovičovci

Zemiansky rod Užovičovcov utekal z Chorvátska pred postupujúcimi Turkami a na Slovensko prišiel nieledy v polovici 15. storočia. Po získaní kráľovského dekrétu sa usadili v osade Peťová, dnes južná časť obce Pečeňady a odvtedy ju mali v držbe nepretržite. Jedna vetva tohto rodu začiatkom 18. storočia nadobudla majetky v Novohradskej župe a rodinnými zväzkami získala majetky aj v Peštianskej župe. Sídlo panstva Užovičovcov bolo spočiatku v Peťovej, majetková správa sa neskôr presťahovala do Kyneku.

Medzi významných členov rodu patrili:

František - v rokoch 1790-1794 bol podžupanom v Nitre a zemepánom Lehoty a Kyneku.
Ján - kráľovský stolník, zomrel v roku 1803.
Ján - 1791-1848, v roku 1825 podžupan v Nitre, v roku 1833 župan ostrihomskej župy, kráľovský radca a mistodržiteľský radca.
Alexander - 1792-1858, komorník.

Užovičovci používali svoj rodinný erb,ktorého štít je rozdelený na štyri časti.Prvý a štvrtý štvorec je modrý, druhý a tretí je krvavočervený. V prvom a štvrtom štvorci je zlatý dvojchvostý lev s korunkou na hlave. Pavol Užovič / 1833-1898 /, posledný mužský potomok niekdajšieho feudálneho rodu, bol majiteľom veľkostatku o výmere 2700 uhorských jutár. K veľkostatku so sídlom v Peťovej patrili Pečeňady, Źlkovce, Kynek, Lehota a čiastkový majetok v Nitre.

Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina 1994 CZ

tags: #pekaren #vargova #nova #dedina #história