Prešov: Ako sa tretie najväčšie mesto snaží nájsť turistov a svoju značku
Ako sa tretie najväčšie mesto na Slovensku zatiaľ neúspešne snaží nájsť turistov a svoju značku?
Cyklotrasa Eurovelo, ktorá sa vinie Európou zo Škandinávie až do Grécka, má na trase aj Veľký Šariš pri Prešove. Turistov tam teraz na ošarpanej budove zdraví nové umelecké dielo. Umelci Marek Cina a Juraj Gramantik použili klasický pozdrav dvoch Šarišanov, ktorí sa dlho nevideli.
No táto krátka otázka vystihuje aj prístup Prešovčanov k turizmu v ich meste. Čo ty tu? Zablúdil si sem cestou z Košíc?
„Neviem o nikom na tejto planéte, kto by si povedal: Prešov je jazda, bez Prešova to neprežijem.
Hoci je Prešov tretie najväčšie slovenské mesto, v návštevnosti ho predbieha aj Horná Lehota či Senec a v rebríčku návštevnosti miest obsadil až 27. miesto.
Rozprávali sme sa s Prešovčanmi o tom, za čím sa oplatí prísť do ich mesta. Prečo je centrum mesta večer prázdne?
Prešov vlani predstavil novú kampaň - logo mesta upravil do tvaru podkovy so sloganom: „Ľuďmi podkuté mesto.“ Na niektorých stĺpoch verejného osvetlenia vlajú bannery s alternatívami sloganu, „umením“ či dokonca „prírodou podkuté mesto“. Je to odkaz na slávny žrebčinec, koňa mal odtiaľ vraj aj T. G.
Malé občianske združenie paralelne rozbehlo kampaň Jahodové mesto, ktorú miestni posmešne nazývajú aj „jahodová iniciatíva“. Stavia na tom, že po maďarsky sa Prešov volá Eperjes, v preklade mesto jahôd. Podľa legendy sa v lese pri Prešove stratil svojej družine kráľ Belo II.
V skutočnosti dnes v Prešove nie sú žiadne kone a ani jahody. Teda okrem sochy koňa na námestí a obrovskej gýčovej fotografie cválajúcich koní nalepenej na stene zástavky Železničná stanica.
„Pre mňa ako Košičana je to zábava, podporuje to klasický stereotyp,“ hodnotí zakladateľ iniciatívy Východné pobrežie Mišo Hudák to, ako dnes Prešov odkazuje na minulosť.
„Je veľmi ťažké pretláčať nový naratív, keď ľudia stále používajú koncepty z minulosti. Prešov.
Kým Prešov sa zasekol vo vyprázdnených tradíciách, Košice ho o míle predbehli. Ukazujú to aj dáta - Košice boli po Bratislave a Tatrách tretím najnavštevovanejším miestom na Slovensku.
Prešov sa nedostal ani do prvej dvadsiatky, v návštevnosti obsadil 27. Za prvý polrok tohto roku Košice registrujú takmer 76-tisíc turistov, kým do Prešova ich zavítalo necelých 14-tisíc.
Aj Prešov zasiahla pandémia, ktorá postihla cestovný ruch. V roku 2022 klesol počet prenocovaní o viac ako polovicu na približne 50-tisíc.
Keď sa Martin Višňovský zamyslí nad otázkou, akých turistov stretáva vo svojom klube Stromoradie, odpovedá pojmom „rodinná turistika“.
„Sú to ľudia, ktorí tu vyrástli a odišli do sveta. Podobne to vidí majiteľka reštaurácie s ubytovaním Poetika v centre Prešova.
Len minimum z nocľažníkov v ich zariadení sú turisti. Miestni nevedia presne odpovedať, načo by prišiel do Prešova niekto, kto tu nemá rodinu ani prácu.
Raz do mesiaca pripravuje Andrea Sivaničová Potulky Prešovom. Zamestnankyňa krajskej knižnice sprevádza skupiny ľudí po zaujímavých miestach. Nedávno napríklad prechádzali po stopách bankára Michala Bosáka, ktorý mal ako jediný Slovák podpis na americkej desaťdolárovke.
Podľa Sivaničovej ľudia prichádzajú najmä za históriou a pamiatkami.
Prešovský kraj patrí ponukou pre turistov k najbohatším na Slovensku - od Tatier až po Poloniny, množstvo hradov, drevené kostolíky. „V Prešovskom kraji dakto zakopol a vysypal sa mu UNESCO košík,“ komentuje Mišo Hudák.
Na to, aby sa mohol Prešov stať akousi vstupnou bránou, potrebuje dobré spojenie. Predkovia Prešovčanom sťažili situáciu - v meste sa traduje, že pred storočím sa „kartel“ majiteľov koní zasadil, aby hlavná železničná trasa Prešov obišla.
Aj keď riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach Richard Pavlovič spresňuje, že ide o mýtus. „Od začiatku bol plán postaviť železnicu v dolinách Kysuce, Váhu a Hornádu. Tak či onak, cestujúci sa nedostanú do Prešova bez toho, aby nemuseli prestúpiť v Kysaku. Odtiaľ to trvá do mesta asi 20 minút.
Samotné mesto sa už dlhé roky trápi s dopravnými zápchami, ktoré sa až vlani čiastočne vyriešili postavením juhozápadného obchvatu. Mesto zatiaľ aspoň získalo vlastný autobus, plánuje s ním robiť vyhliadku po Prešove.
Podľa Hudáka by bolo riešením, aby medzi Prešovom a Košicami premávalo „lokálne metro“, teda každých 20 minút vlak.
Čo ponúka Prešov:
- reštaurácie a kaviarne pri Prešovskej univerzite na ulici 17. novembra,
- historické centrum pri Konkatedrále sv. Mikuláša,
- zaujímavosti urbanizmu a architektúry 80. rokov na Sídlisku III,
- Hrady, pamiatky, Solivar, rusínske múzeum, opálové bane.
Otázka je, či historické pamiatky stačia na to, aby sa človek v meste zdržal viac ako deň. Podľa Hudáka návštevnosť Košiciam primárne neprinášajú pamiatky, ale živá aktuálna kultúra.
„V Košiciach sa snažíme čoraz viac ponúkať živé veci, ktoré vznikajú teraz. „Turizmus už dnes nie je len návšteve pamiatok, viac a viac ľudí zaujíma zážitok,“ dodáva Hudák.
S tým súhlasí aj Višňovský, dobrá akcia podľa neho pomkne človeka zotrvať v Prešove aj dve noci. Miestni lokálpatrioti tvrdia, že v Prešove sa deje veľa akcií.
„Keď sa pozriete na program týchto podnikov, zistíte, že Prešov je naozaj kultúrne mesto,“ hovorí Prešovčan Slavomír Capek, ktorý robí netradičné prehliadky po prešovskom sídlisku a podieľa sa na vydávaní alternatívnych novín Ta Take Town.
Mladí ľudia tu zakladajú malé pekárne, bezobalový obchod, tvoria muraly na stenách budov a zakladajú rôzne iniciatívy. Podľa Capeka práve oni práve teraz budujú značku Prešova.
Živá zóna kaviarní a podnikov na ulici 17. novembra v Prešove. No napriek tomu historické centrum mesta je prázdne a nemá atmosféru, ktorá priťahuje ľudí do Košíc.
Majiteľka reštaurácie Poetika Katarína Tomková hovorí, že Prešovčania nie sú zvyknutí chodiť večer von a dopriať si koncert či večeru. Podnik založila pred štyrmi rokmi, aby do mesta priniesla kvalitnú gastronómiu. No Prešovčania nie sú zvyknutí tráviť večer v centre.
Život sa sústreďuje do veľkých desaťtisícových sídlisk, kam sa ľudia rozpŕchnu po práci. „Mesto potrebuje živé centrum, no to je už dlhé roky akoby zatvorené. Keby ste išli o deviatej večer, nemáte šancu zistiť, kde je ešte otvorená reštaurácia, nebodaj krčma. My miestni to vieme, ale Hlavná ulica je temnota,“ hovorí Višňovský.
Historické centrum Prešova je teda plné pekných a obnovených pamiatok, ale Hlavná ulica je prázdna. Na jej južnom konci vzniklo čerstvé veľké nákupné centrum Novum, stojí rovno oproti Divadlu Jonáša Záborského.
Miestni tvrdia, že sa nič také nestalo. „Máme tu barak, v ktorom je tisíc ľudí, kým na námestí sú štyria. Človek má teraz ešte menší dôvod, prečo ísť do mesta. Potvrdzuje to aj majiteľka reštaurácie Poetika. Dúfala, že dostupné parkovanie privedie ľudí do jej reštaurácie, no nestalo sa tak.
Pre výstavbu nákupného centra zbúrali ikonickú budovu „starého Tesca“, postavenú v 80. rokoch v štýle neskorej moderny. Za touto budovou bol vedľa parkoviska trh s čerstvou zeleninou a ovocím. Trh sa presunul na Sídlisko III, a tak padol ďalší dôvod, prečo sa vybrať do centra.
V Prešove nevideli dostatočný potenciál ani na to, aby získali titul Európskeho mesta kultúry - vyfúkol im ho Trenčín. Miestni tvrdia, že oprávnene, Trenčín má podľa nich šikovných ľudí a podporu samosprávy.
Ako je možné, že v Prešove je veľa kultúry, histórie aj prírody, ale mesto aj tak nie je podkuté turistami? Pracoval aj s inými samosprávami a na základe toho hovorí, že Prešov má jednu výraznú črtu - konzervatívne zázemie a vplyv cirkvi.
Konzervatívne myslenie sa odráža aj v tom, že Prešovčania sú menej ochotní ísť do rizika, ktoré so sebou nové veci prinášajú. „V Košiciach ideme do väčšieho rizika, vezmeme si na seba aj väčšie projekty a učíme sa s nimi pracovať. Je to pravdepodobne väčším sebavedomím, vďaka ktorému to nakoniec zvládneme.
Ako príklad Hudák spomína, že o Prešove sa hovorí ako o „slovenskom Seattli“, ktorý on súkromne volá slovenský Nashville. Prezývka vznikla už pred dekádami - z Prešova pochádzajú mainstreamovo známi hudobníci ako IMT Smile, Katka Knechtová alebo alternatívnejší Chiki Liki Tu-A, či Katka Koščová. Lenže to je dnes takisto iba spomienkový optimizmus.
Naopak, rapídne stúpa počet ľudí pracujúcich v audiovizuálnom priemysle - od filmárov, dokumentaristov, animátorov až po svadobných fotografov. Podľa Hudáka je to obrovský potenciál, mesto však zmeškalo príležitosť využiť ho. V Košiciach vlani vznikla Regionálna filmová kancelária, teda akési centrum, ktoré láka do regiónu filmové produkcie. Je to pre nich spojka, ktorá im pomôže zorganizovať nakrúcanie.
Prešovčanom bráni budovať svoj potenciál aj vlastná povaha. Tú vie najlepšie opísať Martin Višňovský.
„Talentovo sme neskutočne silné mesto. Ale náš humor je taký, že si z toho robíme prdel. Pre nás je talentovaný človek strašná sranda, je to takzvaná samozrejmosť, sme v tomto veľmi krutí,“ vysvetľuje.
Višňovský si spomína, ako za ním prišiel najstarší syn, že túži hrať futbal za Tatran Prešov. Višňovský sa začal smiať a vysvetľovať synovi, či si to nechce rozmyslieť.
Keď potom prišiel do klubu na rodičovské združenie, dozvedel sa, že z Tatranu odchádza veľa mladých futbalistov - pretože sú talentovaní a dozvedel sa, že za posledné roky mal klub v rôznych vekových kategóriách viac ako 30 reprezentantov Slovenska vo futbale.
Prešov je konzervatívny a málo sebavedomý? Na túto tému sa s Mišom Hudákom často rozprával Prešovčan Slavomír Capek. Vysvetľuje, že ísť do rizika znamená niečo iné v Košiciach ako v Prešove.
„Exodus ľudí inak poznamená 100-tisícové mesto a inak 300-tisícové. Košice pocítili odchod mozgov, ale stále tam ostalo dosť ľudí, ktorí sú schopní konzumovať vyššiu kultúru. Odliv mozgov z Prešova je skutočne výrazný.
Košice profitujú aspoň z regionálneho prílevu - sťahujú sa tam šikovní ľudia z okolia. Ale z Prešova odchádzajú ľudia každým rokom. Kým pred desiatimi rokmi žilo v meste takmer 92-tisíc obyvateľov, v roku 2019 ich zostalo 85-tisíc.
Situáciu teraz môže zmeniť príchod technologickej firmy Bosch do Záborského pri Prešove, kde bude firma vyrábať elektromotory do bicyklov. Očakáva sa, že do regiónu fabrika prinesie spolu aj s firmami, ktoré budú jej subdodávateľmi, až 8-tisíc pracovných miest.
Hudák vysvetľuje, že v Košiciach sa aj vďaka EHMK začala budovať sieť ľudí, ktorí rozbiehajú život v meste. Ľudia v Prešove na to nemajú až taký priestor. „Kultúrni aktéri v Prešove sa musia veľa obracať, aby prežili.
V niekoľkých mestách už našli umelci a úradníci spoločnú reč a dostali od mesta nevyužívaný majetok, ktorý mohli premeniť na nezávislé kultúrne centrum. Je to napríklad Cvernovka v Bratislave, Tabačka v Košiciach či Stanička v Žiline.
Od septembra to už nemalo platiť, klub Wave vyhral obchodnú súťaž mesta o priestor budovy na Sídlisku III. Ide o čerstvú novinku. Majiteľ klubu Vladimír Moško tvrdí, že priestory od mesta by znamenali, že si po dvoch dekádach komerčného fungovania konečne trochu vydýchnu.
No zmluva ešte stále nie je podpísaná, tvrdí mesto. A tak kým košická Tabačka tento rok podpisuje obnovenie zmluvy na ďalších desať rokov, Prešov ešte nepodpísal ani tú prvú. Kultúra v Prešove stráca práve pre slabú podporu mesta, zhodujú sa miestni.
V Stratégii rozvoja kultúry oslovili autori dotazníkom viac ako 50 Prešovčanov, ktorí pracujú s kultúrou. Viac ako polovica z nich označila podporu od mesta najhoršími známkami 4 či 5. Vysvetľujú si to tým, že pre mesto nie je kultúra prioritou, ich vnímanie je konzervatívne.
„Pri turizme uvažujú skôr nad obnovením pamiatok, čo im ide dobre, mesto vyzerá pekne. Ale otázka je, či to stačí. Primátorkou Prešova je posledných osem rokov Andrea Turčanová (KDH), Prešovčania si v nadchádzajúcich voľbách budú voliť jej nástupcu.
Branislav Švorc tvrdí, že na ich odbore kultúry a cestovného ruchu sa snažia maximálne vyjsť v ústrety pri organizovaní podujatí. No cestovnému ruchu sa venuje na mestskom úrade iba on. Mesto Prešov ročne minie na podporu kultúry približne dve percentá rozpočtu, minulý rok to bolo 1,5 milióna eur.
V roku 2019 cez grantový program rozdalo mesto viac ako 70-tisíc pre organizovanie rôznych kultúrnych podujatí. „Nemôžete chcieť kultúru ako z New Yorku alebo Paríža, ale pritom investovať tak málo,“ hovorí.
Grantový program mesta podľa Hudáka neodráža súčasné trendy. „Mesto by rozhodne mohlo investovať do kultúry viac,“ myslí si aj Andrea Sivaničová z Centra regionálnych dokumentov Krajskej knižnice Pavla Országha Hviezdoslava. Nejde pritom len o finančnú podporu.
Višňovský by bol rád, keby im úrady a mesto nesťažovali organizovanie podujatí neochotou. Kultúra je pre nich skôr záťažou, zbytočné aktivity, s ktorými ich organizátori otravujú.
„Keď chceš niečo spraviť, rýchlo ti vysvetlia, prečo sa to nedá. Povedia ti: ta toto tak rýchlo nebude. Z podniku napríklad žiadali mesto, aby na ulicu pred nimi postavili kontajner na sklo.
Alej, na ktorej podnik stojí, je v Prešove ikonická - hádam neexistuje Prešovčan, ktorý by si v nej aspoň raz nevypil. „Nádobu na sklo sme chceli pre ľudí, ktorí na lavičkách pijú víno, ktoré si od nás nekúpili. Aby nemuseli rozbíjať fľašu o zem,“ hovorí Višňovský.
„Bolo by dobré, aby z kultúrnych kruhov v ďalších rokoch vychádzali ľudia, ktorí pôjdu do mestskej politiky. Prešov čakajú voľby a cestovný ruch či kultúra by mali byť podľa miestnych priority nového primátora.
Podľa Miša Hudáka by si nový primátor alebo primátorka mali raz do mesiaca zavolať všetkých kultúrnych aktérov a iba ich niekoľko hodín počúvať.
tags: #pekaren #velky #saris #história
