Pestovanie cukrovej repy na Slovensku a vo svete

Pestovanie cukrovej repy má na Slovensku dlhoročnú tradíciu a je schopné pokryť slovenskú spotrebu cukru výhradne z domácej suroviny a zabezpečiť sebestačnosť v tejto dôležitej komodite. Cukor sa na Slovensku spracováva v dvoch cukrovaroch a môžeme povedať, že je jednou z mála komodít, ktorých proces výroby je od začiatku do konca realizovaný na Slovensku.

Slovensko je v produkcii cukru dlhodobo sebestačné. Každý rok sa vypestuje na približne 22 000 ha poľnohospodárskej pôdy okolo 1,3 mil. ton cukrovej repy. Ročná spotreba cukru na obyvateľa na Slovensku bola v minulom roku 29,6 kilogramu. Na Slovensku je v súčasnosti 195 pestovateľov cukrovej repy, pričom priemerná výmera je 100 ha. V roku 2016 dosiahla úroda 74 ton z hektára, s priemernou cukornatosťou 16,34 %.

Podľa údajov Štatistického úradu SR zverejnených v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve SR za rok 2021 vzrástla pestovateľská výmera cukrovej repy o 0,9 tis. ha a produkcia cukrovej repy sa medziročne zvýšila o 7,2 %. V uplynulom roku to bolo 1,36 mil. ton pri priemernom výnose 62,6 t z 1 ha, čo je nárast o 3,6 %. Vo výrobe bieleho cukru tak dosiahlo Slovensko sebestačnosť viac ako 100 %.

Poďme sa pozrieť na históriu, spracovanie a súčasné výzvy spojené s pestovaním cukrovej repy na Slovensku.

Prvý štátom podporovaný pokus o výrobu cukru z cukrovej repy sa uskutočnil v roku 1810. V 80. rokoch 19. stor. výroba repného cukru prevýšila výrobu trstinového cukru. Pestovanie cukrovej repy sa začalo opäť rozvíjať až po roku 1849. Keď cisár František I. v roku 1851 oslobodil výrobcov cukru od živnostenskej dane, mohli si aj bežní občania opäť dovoliť kupovať repný cukor.

História výroby cukru v meste Sereď sa začala písať už v roku 1844 v objekte terajšieho závodu Kávoviny. Jeho zakladateľom bol gróf Esterházy. Od neho ho odkúpila viedenská obyvateľka vdova Seeberová. Výroba bola ukončená v roku 1856 pravdepodobne z finančných a konkurenčných dôvodov.

Cukrová repa je dvojročná rastlina, zvyčajne sa každé tri roky strieda s pšenicou alebo jačmeňom. Na výrobu cukru sa používa po prvom roku, keď obsahuje asi 18 % cukru (sacharózy). Na jeseň sa zberá a počas cukrovarníckej kampane sa spracúva na kryštálový cukor s obsahom 99,8 % sacharózy.

Zber repy je plne mechanizovaný. Jej spracovanie sa celé odohráva v cukrovare a od trstiny sa líši len v počiatku procesu - koreň repy je po umytí rozrezaný na malé slíže, ktoré ponorené v horúcej vode, vytvoria sladkú šťavu. Tá sa následne čistí, filtruje, koncentruje (kryštalizuje) a suší, podobne ako u trstinového cukru.

Aby sa získala sacharóza v kryštalickej forme, musí sa ľahká šťava zahustiť v dvoch stupňoch: zahusťovanie ľahkej šťavy v odparke na ťažkú šťavu a varenie ťažkej šťavy v zrničoch na cukrovinu. Rôzne druhy cukru (hnedý, napr. turbinado, demerara alebo muscovado, biely kryštálový, kockový, práškový...) sú výsledkom rôznych štádií spracovania a ďalších úprav cukru.

Jednotlivé druhy cukru sa líšia najmä v chuti a vlastnostiach využívaných pri varení a pečení, prípadne uchovávaní potravín.

Vývoj po zrušení kvót na výrobu cukru v EÚ

Kvóty na výrobu cukru, po takmer polstoročí, v Európskej únii zanikli už v nasledujúcej kampani, k 1. októbru 2017. Zároveň sa však zrušila aj minimálna cena za cukrovú repu. Pre spracovateľov cukru v EÚ sa rozšírili možnosti vývozu, no zároveň vzrástla konkurencia vnútri Únie.

Slovenská republika mala vo finále ročnú kvótu na úrovni 112 319,5 ton cukru, teda produkcia prekračujúca túto úroveň sa musela spracovať v chemickom priemysle (lieh, krmivá, hnojivá), alebo sme ju museli vyviezť do tretích krajín, mimo EÚ. Keďže spotreba tohto sladidla je na Slovensku okolo 175-185 000 ton ročne, potrebný objem nad našu kvótu sme museli pre domácich spotrebiteľov zabezpečiť z iných krajín.

Zrušením systému kvót stratili pestovatelia aj istotu garantovanej minimálnej ceny za tonu cukrovej repy vo výške 26,29 EUR/t. Oproti pôvodným cenám, keď bola cena cukru v EÚ okolo 650 EUR/t je v súčasnosti cena za tonu cukrovej repy skoro polovičná.

Reštrukturalizácia cukrovarov a súčasná situácia

Po reštrukturalizácii v roku 2009 zostali na Slovensku iba dva cukrovary: Slovenské cukrovary, s.r.o. Sereď (Agrana) a Považský cukor, a.s. Trenčianska Teplá (Nordzucker). Ich celková ročná výrobná kapacita je okolo 200 000 ton cukru. Vlani sa dokonca podarilo vyrobiť 205 000 ton, najmä vďaka dobrým klimatickým podmienkam pre pestovanie cukrovej repy.

V roku 2017 sa výmera cukrovej repy v Európskej únii zvýšila o vyše 15% oproti predošlému roku. Na Slovensku ju v súčasnosti pestujeme asi na asi 22 000 hektároch. Naša súčasná výmera repy je asi dvojtretinová v porovnaní s obdobím pred reštrukturalizáciou. Na naplnenie našej produkčnej kvóty (112 319,5 ton cukru) by síce bolo postačilo menej suroviny, ale kampaň by bola krátka a neekonomická. Pestovatelia teda prijali ponuku cukrovarníckych spoločností a pestovali repy viac, čo pomohlo stabilizovať produkciu cukru pre uspokojenie spotreby na Slovensku.

Okopaniny, medzi ktoré cukrová repa patrí, však čoraz viac chýbajú v našich osevných postupoch.

V súčasnosti EÚ produkuje 20 mil. ton cukru ročne, čo zabezpečuje príjem pre 137 000 pestovateľov. Štáty s významnou produkciou cukru sa prichystali na zrušenie systému kvót v niektorých prípadoch až s 30 %-ným navýšením pestovateľských plôch (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Poľsko, Veľká Británia). Potvrdzuje sa predvídaný negatívny scenár, t. j. vďaka prebytku cena cukru klesá.

Riešením nie je ani pôvodný zámer EÚ - teda vývoz cukru mimo EÚ, ktorý nie je možný pri súčasných nízkych cenách cukru.

Najviac asi ohrozuje európsky trh Brazília (ročne vyrobí až 40 mil. ton cukru), kde je výroba cukru nepriamo podporovaná tzv. „krížovou“ subvenciou na bioetanol. Európsky trh s cukrom je pod tlakom obchodníkov, ktorí navyše k objemom v rámci multilaterálnych obchodných dohôd (WTO) dovážajú cukor aj prostredníctvom bilaterálnych dohôd.

V roku 2016 pestovatelia mohli rátať v schéme priamych podpôr so 134,04 €/ha v rámci zjednodušeného režimu základnej platby na plochu (tzv. SAPS) a k nej so 71,37 €/ha pri dodržaní poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie. Cukrová repa bola zaradená medzi tzv. „citlivé komodity“ a od roku 2015 na ňu PPA vypláca pestovateľom viazanú platbu na produkciu, teda na výmeru v danom hospodárskom roku. Vlani (2016) bola na úrovni 374,11 €/ha.

Sektor výroby cukru zamestnáva na Slovensku priamo aj nepriamo vyše 3 000 ľudí, takže by malo byť v záujme zachovať túto výrobu. Slovensko stále patrí medzi krajiny, ktoré si dokážu vyrobiť cukor samé do objemu jeho spotreby, čo v iných krajinách nie je až takou samozrejmosťou.

Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska vyslovuje hlboké znepokojenie a pobúrenie z rozhodnutia nemeckej spoločnosti Nordzucker, AG o zatvorení spoločnosti Považský cukor a.s. Strata produkcie cukrovej repy o výmere cca 9 500 ha bude znamenať, že sebestačnosť Slovenska v produkcii cukru klesne na úroveň 50 %. Obchodný deficit zahraničného obchodu sa zvýši až o 50 mil.

Cukrová repa musí mať aspoň 16 percent cukornatosť, aby sa pestovateľom pestovanie ešte ako-tak oplatilo.

Z dôvodu nízkych výkupných cien sa družstvá snažia znižovať výmery, na ktorých repu pestujú. Cukrovarníci však tvrdia, že ich ruky sú zviazané situáciou na trhu. Hlavnou príčinou nízkych cien je presýtenie trhu. Európske zásoby cukru sú vysoké, a navyše sa dováža aj trstinový cukor, ktorý znižuje dopyt po domácej repe.

V roku 2025 tohtoročná výmera cukrovej repy dosahuje 19 180 hektárov. O tom, že výmera klesne, sa hovorilo už od vlaňajška, keď sa začalo rozprávať o cenách. Cena cukru poklesla.

Záujem o pestovanie cukrovej repy pre rok 2025 je nižší z titulu nízkych ponúkaných cien. Nižší záujem o pestovanie cukrovej repy je však evidentný naprieč celou EÚ. O cenách otvorene hovoriť nechcú ani poľnohospodári, ani zástupcovia cukrovarov. Viaceré zdroje však anonymne potvrdili, že hoci vlani cena dosiahla okolo 45 eur za tonu, teraz je pod tridsiatimi eurami.

Podľa informácií Slovenského cukrovarníckeho spolku, došlo k medziročnému prepadu priemernej ceny cukru v EÚ o viac ako 35 percent. Za poklesom cien treba vidieť tento primárny fakt.

Aktuálne ešte nikto nevie dopredu predpokladať, ako sa vyvinie tohtoročná pestovateľská sezóna. Snahou bude, samozrejme, urobiť maximum pre to, aby sa dosiahla sebestačnosť v produkcii slovenského cukru vyrobeného zo cukrovej repy aj v tomto roku. Veľa bude závisieť od úrody cukrovej repy, kde rozhoduje kombinácia - veľkosť repy plus cukornatosť.

Podpora pre pestovateľov cukrovej repy

Ešte koncom februára 2024 sa v Trenčianskej Turnej konal odborný seminár zameraný na pestovanie cukrovej repy a problematiku výroby cukru - jeho pozície na trhu vo svete a v EÚ. Taktiež na vyhodnotenie pestovateľského ročníka 2023, resp. Hostí podujatia privítal Ing. Michal Abelovič, predseda predstavenstva Považský cukor a. s. v Trenčianskej Teplej, ktorý patrí do skupiny Nordzucker. O výške podpôr pre cukrovú repu informoval Ing. Igor Jakubička, podpredseda predstavenstva ZPCR SR.

Cukrová repa sa v roku 2023 pestovala na výmere 22 323 hektárov, celkový balík na viazanú platbu je vo výške 11 300 000 eur. Viazaná podpora príjmu na cukrovú repu tak vychádza na 507,17 eura na hektár. Zelená nafta pokračovala aj roku 2023 v sume 83,12 eura na hektár. Výzva cez PPA na rok 2024 na výmeru cukrovej repy by mala byť na úrovni 174 euro na hektár.

Ak by táto podpora bola schválená, dosiahla by za rok 2023 výšku 749,39 eura na hektár. Po pripočítaní BISS platby vo výške 105 euro na hektár a redistributívnej podpory (41,50 - 81,50 eura) by išlo o historicky najvyššiu podporu pre pestovateľov cukrovej repy po započítaní priamej platby.

Cieľom je, aby sme udržali čo najviac pestovateľov cukrovej repy. Pestovanie cukrovej repy v uplynulých rokoch u nás ohrozilo zrušenie takzvaných cukrových kvót, pre ktoré v Európe nastala nadprodukcia cukrovej repy a cukru. Pre klesajúce ceny vznikli obavy, že sa plodine na poliach pestovatelia prestanú venovať. Zatiaľ sa tieto scenáre nenaplnili.

Na Slovensku dokážeme vypestovať cukrovú repu a následne z nej vyrobiť cukor pre plnú spotrebu spotrebiteľov. V aktuálnom roku očakávajú pestovatelia úrodu v objeme 1,3 milióna ton cukrovej repy.

Udržanie výroby cukru je aj dobrou investíciou do budúcnosti, lebo práve v produkcii cukru sme potravinovo sebestační. Pokiaľ by sa nám to nepodarilo, musel by sa v budúcnosti cukor dovážať, čo by spôsobilo, že porastie jeho cena na pultoch predajní, čomu sa chceme vyhnúť.

Pestovanie cukrovej repy sa má v budúcich rokoch ešte viac zatraktívniť. Rozhodli sme sa zvýšiť ročnú podporu pestovania cukrovej repy z 12 miliónov na 13,2 milióna eur. To nám umožní nielen zvýšiť hektárovú podporu z 577 eur na 597 eur, ale povedie to aj k zvýšeniu podporenej plochy, na ktorej sa bude cukrová repa pestovať, a to z 21,5 tisíc hektárov na 22 tisíc hektárov. K navýšeniu podpôr má dôjsť až v novom programovacom období, ktoré sa začne v roku 2023.

Je veľmi dôležité, aby sme v Bruseli dokázali tieto výborné správy, ktoré minister deklaroval, aj presadiť. Na to, aby sme udržali výrobu cukru, potrebujeme tieto čísla v strategickom pláne.

V Bruseli to totiž funguje tak, že sú spoločné pravidlá, ktoré umožňujú napríklad členskej krajine rozhodnúť sa pre viazanú platbu alebo citlivú komoditu, ale potom, keď sa krajina rozhodne, ako sa Slovensko rozhodlo, tak je to terčom útoku a napáda sa to. Je to predovšetkým zo strany Nemecka a Francúzska, ktoré by chceli udržať nadvládu vo výrobe cukru a dúfajú, že my to zavrieme.

V minulosti bolo na Slovensku cukrovarov viac, aktuálne zostávajú len dva - v Seredi a Trenčianskej Teplej. Cukrovarníctvo patrí u nás k posledným funkčným potravinárskym vertikálam.

Treba povedať, že pestovanie cukrovej repy má aj ekologické dosahy. Cukor sa v súčasnosti vyrába predovšetkým z cukrovej trstiny a cukrovej repy. Tieto plodiny sú jedinečné svojím veľmi vysokým obsahom sacharózy.

V SR je vyše 100-ročná tradícia vo výrobe cukru z repy. V našich zemepisných šírkach sa po mnohých pokusoch a presviedčaní predstaviteľov dvora presadila cukrová repa.

Súčasné výzvy a problémy

Jeseň je tradične štartom cukrovarníckej kampane. Ani tá tohtoročná sa nevyhla problémom súvisiacim s počasím. Na jednej strane ťažkosti spôsobujú dažde, ktoré bránia pravidelnému vyorávaniu podľa potrieb cukrovarov, na druhej strane problémy spôsobili aj horúčavy a nedostatok vlahy.

Teplá klíma spôsobila, že sem prichádzajú škodcovia, ktorí tu v minulosti neboli. Momentálne najväčším škodcom sú malé okrídlené cikády, ktoré roznášajú fytoplazmu - stolbur zemiakový.

Stolbur zemiakový sa podpisuje aj na cukornatosti, ktorá je ovplyvnená tiež množstvom zrážok. Po tom, čo listy repy počas horúceho a suchého augusta na mnohých miestach vysychali, sa po dažďoch repa opäť prebrala a vyhnala nové listy - na úkor cukornatosti.

Aktuálnu cukrovarnícku kampaň hodnotia slovenskí producenti cukru ako extrémne náročnú. Výrazné výkyvy počasia za ostatný mesiac im značne komplikujú zber, odvoz a spracovanie cukrovej repy.

Repa vädla, listy uschýnali a hoci sa pestovatelia snažili plodinu zavlažovať, nie všade závlahy pomohli zvládnuť extrémne horúce dni a tropické noci. V septembri sa klíma zmenila - ochladilo sa, prišli zrážky a miestami masívne povodne. Pre podmočenú pôdu nemohli poľnohospodári repu plynulo vyorávať a odvážať do cukrovarov.

Táto kampaň bude náročná vzhľadom na horšiu kvalitu repy, ktorá počas septembrových dažďov začala hniť. Pozorujeme pritom paradoxný jav, pretože často buľvy vyzerajú zdravo, no vo vnútri je už naštartovaný hnilobný proces. Takáto repa veľmi zle vplýva na plynulosť výrobu cukru v cukrovaroch.

Okrem hniloby poškodili repu v tomto roku aj hraboše. V obhryzenej plodine sa rýchlejšie množia nežiaduce patogény. Podľa producentov cukru sa tak deje aj preto, lebo poľnohospodári museli z dôvodu tlaku Európskej komisie zredukovať množstvo prípravkov na ochranu rastlín. Repa je tak viac zraniteľná pred škodcami, voči ktorým ju poľnohospodári nevedia až tak účinne brániť.

Riešenia a perspektívy

Sektor výroby cukru čelí dosahu klimatickej zmeny. Už aj u nás sa rozširujú atypické ochorenia a škodcovia, ktorí majú pôvod najmä v južných krajinách Európy. Dokonca niektoré európske krajiny kvôli škodcom hovoria už aj o výpadkoch v produkcii repy. Riešením sú jej nové vyšľachtené odrody, ktoré môžu byť odolnejšie voči dôsledkom klimatickej zmeny.

Pestovatelia majú alternatívu, ale cukrovary nie. Ak by sa cukrová repa na Slovensku nepestovala, cukrovarníctvo zanikne.

Na Slovensku sa spotrebuje asi 170 tisíc ton cukru ročne. Len susedné Poľsko v tomto roku vyrobí milión ton nad svoje potreby. Už tu nebude ani cukrová vertikála, ktorá teraz plne funguje. Cukrová repa sa tu pestuje a takmer všetka sa tu aj spracuje, takže je to kompletná vertikála s pridanou hodnotou, ktorá navyše priamo aj nepriamo zamestnáva asi 2 tisíc ľudí.

Veríme, že viazaná platba na cukrovú repu, ktorá platí v aktuálnom období, bude schválená aj pre ďalšie obdobie. Je dôležitá pre existenciu cukrovarníckeho priemyslu. Z pohľadu pestovateľov je okrem zachovania viazanej platby na cukrovú repu potrebné zachovať aj dobré odbytové ceny zo strany cukrovarov. Tie budúcoročné sú stále predmetom diskusie a dohôd.

Prehľad podpôr pre pestovateľov cukrovej repy v roku 2023

tags: #pestovanie #repy #cukrovej #na #slovensku #a

Populárne príspevky:

• Recepty na zdravé ovsené dezerty
• Kompletný sprievodca: Ako založiť akvárium pre krevety
• Recept na domáce párky
• Tipy na raňajky pred behom
• Hladká vs. Polohrubá múka