Bájka o psovi a kúsku mäsa
Pes našiel veľký kus mäsa a niesol ho v zuboch dúfajúc, že ho niekde v pokoji zožerie. Prišiel k potoku, ponad ktorý viedla lavička a pustil sa po nej na druhú stranu. Uprostred zastal a pozrel dolu. Z vodnej hladiny hľadel na neho jeho vlastný obraz. Pes si neuvedomil, že vidí sám seba. Myslel si, že pozerá na iného psa s kusiskom mäsa v pysku. „Jeho mäso je väčšie ako moje!" pomyslel si pes závistlivo. „Vytrhnem mu ho a ujdem!" A tak otvoril papuľu a pustil svoje mäso, ktoré padlo do potoka a kleslo ku dnu.
Pes našiel veľký kus mäsa a niesol ho v zuboch, že si to niekde v pokoji zožerie. Prišiel k potoku, ponad ktorý viedla lavička a pustil sa po nej na druhú stranu. Uprostred zastal a pozrel dolu. Z vodnej hladiny hľadel na naň jeho vlastný obraz. Pes si neuvedomil, že vidí sám seba. Myslel si, že pozerá na iného psa s kusiskom mäsa v pysku. "Jeho mäso je väčšie ako moje," pomyslel si pes závistlivo.
Pes našiel kus mäsa a niesol ho v zuboch, pripravený ho zjesť. Keď ale prechádzal lávku potoka, zbadal svoj obraz v hladine, ale nevedel, že je to on. Myslel si, že "ten druhý pes" má väčší kus a chcel ho mať.
Ponaučenie: Chamtivosť a závisť môžu viesť k strate toho, čo už máme. Je dôležité byť spokojný s tým, čo máme, a nežiť v ilúzii, že inde je tráva zelenšia.
Iné bájky o zvieratách
Pes si myslel, že je najsilnejší tvor, pretože vo svojej domovine zabil veľa zvierat a všetci sa ho tam báli. Jedného dňa sa vydal do džungle, aby zistil, čo v nej je. Zrazu uvidel leva a chcel na neho zaútočiť.
Myš prebehla levovi cez tvár. Ten ju chcel zabiť. Myš mu povedala, že ak ju pustí, niekedy mu pomôže. Lev sa však zasmial - kedy by mu mohlo asi tak pomôcť také malé stvorenie? Raz leva chytili pytliaci do siete a odišli. Lev reval, ale nikto mu nepomohol.
Myš zahryzla býkovi do nozdier a utekala preč. Býk zakričal a vydal sa za ňou. Myš sa ale schovala do diery v stene a býk narážal hlavou do nej. Rozbolela ho však hlava, zatmelo sa mu pred očami a padol na kolená.
Na skale sa pásla koza. Vlk ju zbadal a maškrtne sa oblízal. Vedel, že by ju nechytil, a tak jej povedal, aby na seba dávala pozor a nespadla. Vraj tráva u neho dole je zelenšia.
Líška bola unavená a hladná. Vracala sa domov a cestu si chcela skrátiť preskočením potoka. Pošmykla sa jej noha a zachytila sa o ostružninu.
Liška si chcela natrhať pár bobuliek hrozna, ale boli príliš vysoko. Skákala, vrčala, ale nešlo jej to.
Liška bežala pokojným lesom. Stretla diviaka, ktorý si brúsil kly. Pýtala sa ho, prečo to robí. V lese je dnes mier. Ten ju však odvetil, že keď sa ocitne v nebezpečenstve, musí byť pripravený.
Prasa utieklo z chlieva a pripojilo sa k stádu oviec na lúke. Jedna sa s ním spriatelila. Keď to uvidel hospodár, schmatol ho a odniesol preč. Prasa sebou hádzalo a snažilo sa utiecť. Ovce sa pýtali, prečo tak vyvádza. Ony tiež predsa nevyvádzajú, hospodár si len vezme ich vlnu a sú opäť voľné.
Vrana chcela byť ako labute. Išla bývať k jazeru a pozorovala každý ich pohyb. Chcela mať biele perie a plávať po hladine. Jedla rovnakú stravu ako ony.
Orlica prenasledovala zajaca. Zajac bežal a volal o pomoc. Keď orlicu chrobák varoval, neposlúchla ho a zajaca zožrala. Chrobák sa rozhodol pomstiť. Vždy, keď nakládla vajcia, skotúľal ich z hniezda a rozbil. Orlica požiadala o pomoc Jupitera.
Vlk sa chcel dostať nepozorovane medzi ovce. Obliekol si ovčie rúno a večer sa chystal jednu zjesť.
Jeleň bol pyšný na svoje parohy a chcel mať aj pekné, menej tenké nohy. Keď ho prenasledoval lev, utiekol mu, ale zasekol sa v korune stromov kvôli parohom. Lev ho chytil. Nohy, ktoré mu slúžili, tými pohŕdal.
Ostatné bájky
Dvaja voly ťahali po ceste voz so senom. Museli napínať všetky svoje sily, ale voz sa sťažoval a vrzali mu kolesá. Jeden človek kočíroval plne naložený voz. Kolesá sa mu zaborili v blate, a tak musel zostúpiť a tlačiť. Pritom sa sťažoval na Herkula (najsilnejšieho muža), kde je, keď ho niekto potrebuje. Herkules ho počul a šiel sa pozrieť, čo sa deje.
Mesiac chcel ušiť šaty. Matka mu to však nemôže nikdy splniť, pretože je zakaždým iný.
Pútnik si najal osla, aby ho dopravil do susedného mesta. Išiel aj s tým, kto mu ho predal. Keď si chceli oddýchnuť, začali sa hádať, kto si ľahne do jeho tieňa, pretože iný nebol. Bol sparný deň.
Cestovateľ sa všade chválil, kde bol a čo vykonal. Napríklad že bol v Afrike a skočil 2x viac, než je rekord. A či niekto neverí, nech sa tam ide presvedčiť.
Mačka zabila všetky myši, ktoré chytila. Myši preto zvolali snem a napadlo im, že jej priviažu zvonček na krk, aby ju počuli prichádzať a stihli utiecť.
Džbán hlinený a z mosadze plávali na rozvodnenej rieke. Džbán z mosadze chcel hlinenému pomôcť, aby sa nerozbil, že je krehkejší.
Jupiter pozval všetky zvieratá na hostinu. Jediná korytnačka však nedorazila. Išiel sa pozrieť, čo s ňou je. Ona ale bola doma a vyhovárala sa, že sa jej nechcelo. Preto Jupiter povedal, že si svoj domček bude nosiť stále so sebou.
V lete kobylka spievala, hrala sa a smiala sa mravcom, že v taký pekný deň pracujú. Tí však zhromažďovali potravu na zimu. Keď prišla zima, kobylka mala hlad a išla prosiť mravca o omrvinku jedla.
Bývali spolu na jednej chalupe. V zime si človek zahrieval ruky svojim dychom, pretože bola zima. Satyr sa ho pýta, prečo to robí. Človek mu to vysvetlil. Keď jedli polievku, fúkal si ju, pretože bola horúca. Satyr sa opäť pýtal.
Rybár chytil malú rybku. Prosila, aby ju pustil, beztak na nič nie je; ale ak ju pustí, raz z nej bude veľká ryba.
V tráve sa hral chlapec a zbadal ho vlk. Bolo neskoro sa schovať. Vlk však nebol hladný, chcel sa len pohrať. Dal mu hádanku. Ak odpovie na 3 otázky, ktoré sú pravdivé a nedajú sa zmeniť, nezožerie ho. 1) chlapcova odpoveď - je škoda, že si ma uvidel. 2) škoda, že som dopustil, aby si ma uvidel. 3) ľudia nemajú radi vlkov preto, že napádajú bez príčiny ovce.
Škovránok sa rozhodol postaviť si hniezdo na zemi. Prišiel sedliak a povedal, že musí poprosiť susedov, aby mu pomohli. Prišiel za niekoľko dní a povedal, že pokosí sám. Vták spieval cez deň. Chytil ho človek a zavrel do klietky. Odvtedy vták spieval v noci. Zvieratá požiadali netopiera, aby zistil, prečo to tak je. Vtáčik mu povedal, že spieval cez deň, keď bol na slobode.
Chlapec sa chcel ísť kúpať do rieky. Kamaráti ho však varovali, že je hlboká. Sotva sa ponoril, začal sa topiť. Okolo išiel človek so psom. Začal mu nadávať, že je to nebezpečné.
Drevorubač upustil sekeru do riečky. Povolal Merkúra, aby mu pomohol. Merkúr mu však vytiahol zlatú sekeru, ale drevorubač ju nechcel, chcel svoju drevenú. Potom vytiahol striebornú. Tú opäť nechcel. Tretíkrát vytiahol drevenú a tú si drevorubač vzal a poďakoval. O tomto sa dozvedel iný drevorubač. Hodil sekeru do potoka a keď prišiel Merkúr, dal mu zlatú. On si ju vzal.
Vlk stretol koňa. Nechcel si ho proti sebe poštvať, a tak povedal, že mu nechal všetok ovos.
Pastierovi sa stratila jedna koza. Volal, ale ona ho nepočúvala. Hodil po nej kameň, ale dopadol na jej hlavu a odlomil jej kus rohu. Chcel, aby hospodárovi nehovorila, čo sa stalo.
Vojak sa dobre staral o svojho koňa, keď bola vojna. Potom, čo skončila, robil na poli a kôň bol ťažný. Za roky však vojna opäť začala a keď koňa osedlal, ďaleko nedošiel.
Jupiter vyhlásil súťaž o najkrajšie mláďa. Keď prechádzal medzi nimi, uvidel mláďa opice a povedal, čo tu robí, že nemá najmenšiu šancu zvíťaziť.
Človek prikázal svojim 5 synom, aby zlomili zväzok 5 prútov (z toho dôvodu, že sa chlapci stále hádali, chcel týmto hádkam urobiť raz a navždy koniec). Všetci si mysleli, že zväzok zlomia. Nikomu sa to však nepodarilo. Až otec im ukázal, keď je rozviaže, ľahko ich zlomí jeden po druhom.
Vôl sa prišiel napiť k vode a zadlávil jednu žabu. Druhá prišla domov a nariekala, že obrovské zviera zadlávilo jej sestru.
Lampa bola na seba pyšná. Hovorila, že dáva toľko svetla ako mesiac a svieti krásne ako hviezdy. Za chvíľu zafúkal vietor a lampu zhasol.
Jeden muž prišiel k bohatstvu. Utratil všetky peniaze a zostal mu len kabát. Náhle uvidel lastovičku. Myslel si, že čoskoro príde jar, a že za jednou lastovičkou bude celý kŕdeľ. Predal kabát, aby si mohol kúpiť jedlo. Lenže nastala zima. Marnotratník potom našiel telo zmrznutej lastovičky na zemi.
Žaba sa rozhodla otvoriť stánok a predstierať, že všetko vylieči. Mala veľa fľaštičiek a mastí a volala zvieratá. Keď však pristúpila líška, povedala jej, prečo skáče a nechodí, a prečo má škvrny.
Rybár pískal pri mori, a čakal, či mu budú ryby samé skákať na pevninu vedľa neho. Žiadna však nevyskočila. Musel teda vytiahnuť svoje siete (starú metódu) a loviť pomocou nich. Za okamih bola sieť plná.
Severný vietor a slnko sa hádali, kto je silnejší. Potom si vyhliadli pútnika a dohodli si, že kto ho vyzlečie z jeho kabáta, vyhráva. Vietor fúkal zo všetkých síl, ale pútnik si kabát ešte viac pridržiaval a priťahoval ku krku. Prehral.
Myši bojovali s lasicou, ale vždy prehrali. Určili si 4 generálov, ale v bitke opäť prehrali. Generáli mali totiž na sebe prilby, chocholy a metále.
Veštec vykladá ľuďom budúcnosť. Raz pribehol chlapec a povedal, že mu vykradli dom.
Strom si myslel, že je najväčší a najmohutnejší. Neďaleko rástlo rákosie. Raz fúkal silný vietor a vyvrátil dub aj s koreňmi. Spadol do rákosia. To mu povedalo, že bol príliš tvrdohlavý.
Dva voly tahali po ceste nalozeny voz. Bola to drina. a kopcom nalozeny voz sa sotva hybal. pokrocili. Voz za nimi stale frflal a stazoval sa. chrbtom. Obratil hlavu a ponad bolave plece povedal: “Co sa stazujes? Ved my sa tu drieeme a ty si len tak sedis na nasom chrbte?
„Škoda, že nemám také silné nohy jako parohy,“… „Mám ich slabé a tenké.“… prikradol sa k nemu lev… No jeleň mu ušiel … nohy mu veru dobre slúžili… Vbehol do lesa… Nešťastné parohy sa mu zaplietli do konárov. O chvíľu ho lev dobehol. „Aký som len bol hlúpy !
Boh Jupiter sa rozhodol odmeniť živočícha, čo má najkrajšie mláďa. Poschádzali sa zvieratá zo všetkých strán… Bola tam aj opica a pritískala si k prsiam svoje mláďa. Jupiter pri nej zastal, oči mu padli na mláďatko s tupým noštekom a holou hlávkou a rozosmial sa. „Čo tu preboha robíš ? nemáš najmenšiu šancu vyhrať.“ Veľký boh kráčal ďalej. Opica si ďalej k sebe pritískala svoje mláďa. „Mne je jedno, čo si Jupiter alebo hocikto iný myslí.
A : Je hanbou ctiť si brata ? K : A ten koho zabil ti nebol brat ? A : Bol, boli obaja z tej istej krvi ako ja ! K : A prečo uctievaš tak bezbožne len jedného ? A : Ten druhý brat by nesúhlasil s tým, čo vravíš. Nebol predsa jeho otrokom, bol jeho bratom ! K : Ale plienil túto zem. Tvoj druhý brat ju bránil. A : Nieto medzi nimi rozdielu pred tvárou smrti. K : Vždy je rozdiel medzi zlým a dobrým.
Pallas Aténa sa zmilovala nad Orestom a rozhodla o skončení trestu. Prométheovi bola darovaná sloboda. Musel však nosiť železný prsteň, v ktorom bol zachytený kúsok kameňa z kaukazskej skaly. Takto bol Prométheus naveky pripútaný, ako určil Zeus. A od tých čias nosia ľudia prstene s kameňom na pamiatku Prométheovho činu. Nosia ich dodnes, i keď už dávno zabudli na Prométhea, ktorý sa nechcel pokoriť pred bohmi a v nešťastí stál verne pri ľuďoch. Diov hnev sa zniesol aj na Prométhea. Vládca bohov vyslal Hefaista s pomocníkmi, aby prikuli odbojného Prométhea najťažšími a najmocnejšími reťazami k vysokej skale v pohorí Kaukaz.
S ľútosťou a rozhorčením videl všade, kde sa na svojej púti dostal, že ľudia sú ešte horší, než o tom rozprávali chýry. Jeden druhého okrádal, a pritom mu luhal do očí, ženy varil jedy svojim mužom, brat napínal luk proti bratovi… tak vznikol nový ľudský rod, húževnatý v práci a odolávajúci útrapám a strastiam.
Čo bude zajtra, nikdy sa nespytuj, a každý deň, čo osud ti darom dá, prirátaj k zisku. Nepohŕdaj nektárom ľúbosti ani tancom, kým tvoja mladosť nepozná mrzutý vek šedín. Teraz na hriskách zápol v hrách a večer v dohodnutej chvíli tichučké šepoty vyhľadávaj i dievčaťa smiech milý, čo zrádza ju. I To isté pravidlo platí aj pri love pôvabných dievčat - ak príliš nesúriš, neraz odtrhneš vzácnejší kvet.
„Odkiaľ poznáš to meno?“ „Ifigínia bola moja sestra,“ povedal Orestes „a umrela tak, ako zajtra umrieme my.“ Kňažka premohla túžbu objať Oresta a vzrušene zašepkala : „Som tvoja sestra Ifigénia. Bohyňa ma vtedy od oltára zaniesla v mračne sem a dlhé roky jej tu slúžim ako kňažka.
Rómeovia pod balkónom, ktorí bezva čulí do histórie vylaďujú svoje tranzistory vábia silónové Júlie. A trsajú citliví a čistí zo serenád vylietli ich tvisty navliekajú si ich na nôžky natupírované kamošky.
Nemám rád sentimentalitu. Aj v živote aj v literatúre treba veľmi presne odlišovať sentimentalitu od skutočného hlbokého citu… Aj ľúbostný vzťah chápem ako drámu. Láska predsa nie je tvorkyňou trvalého a jednoliateho šťastia; také šťastie ani neexistuje. A trýzeň srdca a vzdor zúfalý je možno výhrou tých, čo prehrali.
Nevkročíš dvakrát do tej istej rieky iná je voda v nej a iné kamenie. A nielen naše žitie - celé veky Herakleitova hrozba preklenie.
OFÉLIA: Princ dostala som od vás darčeky, ktoré už dávno hodlám vrátiť vám. Prosím vás, prijmite ich. HAMLET : Nie, ja nie, ja nikdy som ti nedal vôbec nič. OFÉLIA : Ba dali ste mi - spolu s venovaním, ktorého opojnosťou každý dar bol ešte vzácnejší. Lež opojnosť už vyprchala, vezmite si ich : dar nemá cenu, keď sa ukáže, že darca z lásky nedával.
PREDSPEV : Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím, někdy kolébka, nyní národu mého rakev. Stůj, noho ! posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš, k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled, neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku, jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům. Však času ten horší je člověk, jenž berlu železnou v těchto krajích na tvou, Slávie, šíji chopil. Horší nežli divé války, hromů, ohně divější, zaslepenec na své když zlobu plémě kydá. Ó věkové dávní, jako noc vůkol mne ležící, ó krajino, všeliké slávy i hanby obraz !
II. II. … jeho Matúš zrazu si ustavične kladie otázky a dáva si na ne odpovede, alebo odpovede plynú samy z konkrétnych situácií. Toto ustavičné pýtanie sa na zmysel udalostí, konfrontácia vlastného postavenia charakterizujú postoj Matúša. L. II. II. Ema Klassová : „Tu sme boli v Tichej doline“ „My sme tí, o ktorých sa tu toľko rozpráva. II. II. L. II. II. Matúš Zráz : Hanbím sa, starenka, za všetko sa hanbím, aj za to, že som tu. Nemám tu čo hľadať. Za všetkých vrahov sa hanbím. Autor : „je to román kronika, veľmi málo som so vymýšľal.“ „Z nákladného auta esesáka skladali akési záhadné prístroje, nikto z obyvateľov ploštiny si nevedel vysvetliť, na čo sú. Boli to plameňomety. Tak sa stalo… Všetci zahynuli ? Všetci nie. Jeden sa zachránil, tej noci bol v Zlíne. II. II.
„Obaja boli z námestia sv. Alžbety. Bývali blízko seba, delili ich dva domce. Ale stála medzi nimi priehrada vysoká a oni o nej nevedeli. Eva bola Židovka --bohvie čím. J. RUDOLF JAŠÍK - NÁMESTIE SV. II. II. RUDOLF JAŠÍK - NÁMESTIE SV. II. Ďuro : Aspoň lúčku pod žiarom… Beta : A za rybníky ostredok… Palčík : Ja si nedám kým ja žijem. A po smrti sa netráp. Mám svoj rozum, spravím poriadok zavčasu… Čoby sa od toho platilo po kúštičku, keď potom razom bude všetko vaše.
Krúti sa okolo Blýskavej glorialy Krista To je tá zbožňovaná ľalia, ľalia plná krásy To je len Kristus ktorý lepšie jako letec k nebu vzlieta Na vtáka zmenený náš vek sťa Ježiš do vzduchu vyletí… Máš oči plné sĺz hľa vysťahovalci, tá divná chasa… Myslia že zarobia peniaze na poliach Argentíny. J. G. G. -Hlavne zdravie. darilo. Aky darcek dostanem, to je uz na mojich najblizsich. malickosti. -Hlavne zdravie a mozno aj dajake prekvapenie pod stromcekom bude. dostavam od deti. -V prvom rade, aby sme boli zdravi, aby sme mali robotu. sa mi mal splnit sen, tak auto. Rada darceky vyberam a obdaruvam svojich blizkych. a aby sme boli zdravi. svojich blizkych. Ak to mam hodnotit, tak je to na rovnakej urovni. -Usmev deti, aby boli v prvom rade ony spokojne. mysliet na stastie nasich deti. Davanie a obdaruvanie? vacsiu radost. a vedia nas nimi potesit. -Peugeot 307 (smiech). Ciastocne sme uz darceky nakupili. svojim sposobom. Ten najmensi vlastnym vyrobkom zo skolky, starsi nieco kupi. kupujem darceky a obdaruvam svojich blizkych, musi byt ale za co. -Asi cestu do Egypta, keby mi ju mohol priniest Jezisko. kupim sam a tvarim sa, ze som ho od neho dostal. prekvapenie pod sestrinym stromcekom. z ich stastia pri rozbalovani mojich vianocnych prekvapeni. nam darilo v zamestnani, pretoze robota je zaklad nasej spokojnosti. najradsej kupujem a obdaruvam nimi celu rodinu. vitanou prilezitostou pre velky pocet postovych sprav. patria postove znamky a tie vianocne, sa zacali vydavat pred 55 rokmi. vydavani vianocnych znamok je Rakusko. vyrociu vzniku svetoznamej vianocnej piesne Ticha noc, svata noc. pri vianocnej sviecke. kazdorocne vychadzaju vianocne znamky. aj z nametovej stranky. z biblickymi motivmi, najma chramove oltare a jaslicky. Krista a udalosti okolo neho. zo starych rukopisnych knih (Nemecko, Taliansko, Velka Britania, Belgicko...). (Francuzsko, Nemecko, Slovensko, Svedsko, Madarsko, Kanada..). figurky ludi i zvierat, vianocne ozdoby.... najcastejsim vianocnym darcekom. objavil obrazok symbolickeho vtacika tejto krajiny - cervienky. 1883. (Svedsko, Finsko...). s dietatkom. aj strojovych). Jezuliatko). a zalozili jedinecnu tradiciu. posta pouziva na postove zasielky k Vianociam peciatku s priliehavou kresbou. kresbu Narodenia, od 25. vecer, mali povodne symbolicky vyznam. rovnake. v ich magicku moc. perniky predstavovali radost a mladost. ozdobu, ktora bola symbolom nielen stastia, ale aj bohatstva. a povinnost k rodicom. zlatu retiazku. striebornu ci zlatu mincu. bohaty zivot. aby buduci rok bola znovu darovana. sladky zivot. ci sacky so susenymi vonnymi bylinami. pre zdravie a uspech, jasmin symbolizoval radost a podnikavost. a rozdavat radost. Bozie narodenie 25.12. Sv. Do studenej vody dame varit bravcove kotlety, klobasu a susene hriby. vrenia pridame pokrajanu kyslu kapustu a postruhanu zeleninu. makke, pridame precedenu cesnakovu zaprazku, kastnicu a chvilu este povarime. a solou. Klobasu pokrajame a vlozime spat do polievky. tanierov. pokrajana korenova zelenina a do ktorej sme pridali korenie, ocot a sol. podla velkosti varime 8 az 10 minut. stuhnut. ryba v aspiku, a preklopime na vacsiu misu. aspikom. hladke cesto. Prikryjeme a dame asi na 30 minut do chladu. okraje do vysky asi 3 cm. Cesto prepichneme na niekolkych miestach vidlickou. papierom a pecieme asi 25 az 30 minut v predhriatej rure (el. stupnov, plyn stupen 4). Po odstraneni papiera dame vychladnut. Zelatinu namocime. z pomaranca. So zbytkom cukru vyslahame jednu slahackovu smotanu. rozpustime ju a vmiesame do tvarohu. Potom pridame aj slahacku. Jahody umyjeme, ocistime a bohato nimi ozdobime tortu. prelisujeme ju cez sito a potrieme nou jahody. potrieme. v pokoji zozerie. po nej na druhu stranu. Uprostred zastal a pozrel dolu. nan jeho vlastny obraz. Pes si neuvedomil, ze vidi sam seba. psa s kusiskom masa v pysku. si pes zavistlivo.
Dva voly tahali po ceste nalozeny voz. Bola to drina. a kopcom nalozeny voz sa sotva hybal. pokrocili. Voz za nimi stale frflal a stazoval sa. chrbtom. Obratil hlavu a ponad bolave plece povedal: “Co sa stazujes? Ved my sa tu drieeme a ty si len tak sedis na nasom chrbte?
Na jeho prekvapenie matka smutne pokrutila hlavnou. nemozem nikdy splnit,” riekla. nie je mozne. “Pretoze si vzdy iny,” odvetila matka. okruhly, ze si ta ludia mylia s bochnikom syra. Poucenie: Tazko je vyhoviet tomu, kto chce zakazdym nieco ine.
milimetra mozno vidiet len pod mikroskopom. Technickej univerzity v Delfach v ramci vyskumnej ulohy o cipe. a chceli tento jav podrobnejsie preskumat. si, ze jav vyskusaju jednoducho vo forme vianocneho stromceka. - Na Vianoce si vyberme sviecky netradicnych farieb. na zlatu a striebornu. Vonne lampy su najlepsie z bielej kameniny. Vzdy majme v zasobe medovnicky, jablcka a oriesky.
Chamtivý pes | Ezopove bájky | PINKFONG Rozprávkový čas pre deti
tags: #pes #niesol #maso #v #zuboch #bájka
