Pestovanie ovocia vo vlhkej pôde: Kompletný sprievodca

Pestovanie ovocia vo vlhkej pôde môže byť náročné, ale s vhodnými technikami a správnym výberom rastlín je dosiahnuteľné. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pestovaní ovocia vo vlhkej pôde, od výberu rastlín až po starostlivosť o ne.

Hydroponické pestovanie ovocia

Počuli ste už o pestovaní rastlín bez pôdy? Reč je o hydroponickom pestovaní rastlín, skrátene hydropónií. Znie to ako hotová veda, ale v skutočnosti sa jedná o pomerne jednoduchý systém.

Moderné hydroponické pestovanie spoznáte už na prvý pohľad. Vyzerá ako klasický črepník vybavený hladinomerom, ktorý vytŕča z hlinených guľôčok. Rastlina nerastie v pôde, ale v keramzite. Keďže rastliny prijímajú živiny rozpustené vo vode, zemina je pre ne v podstate nepotrebná.

Základy hydroponického pestovania položili už starí Egypťania, ktorí boli vďaka premenlivým záplavovým oblastiam Nílu odkázaní len na veľmi malé množstvo úrodnej pôdy. Zakladateľmi modernej hydropónie sú nemeckí botanikovia Julius von Sachs a Wilhelm Knop, ktorí sa pestovaním rastlín bez pôdy zaoberali v 60. až 70. rokoch 19. storočia.

Okrem komerčného využitia pri veľkopestovaní ovocia, zeleniny a bylín, sa hydropónia teší čoraz väčšej obľube aj v domácnostiach. Rastliny pri správnom postupe rastú veľmi rýchlo a bujne, pestovanie je ľahké a zásoba vody rastlinám vydrží aj počas kratšej dovolenky. V domácom prostredí môžeme začať hydroponickým pestovaním rastlín, ktoré nie sú príliš náročné na starostlivosť. Ideálnou voľbou bude vaša obľúbená izbovka.

Systémy hydroponického pestovania:

• Otvorený - k rastlinám priteká stále nová voda a pôvodný roztok sa spotrebováva alebo odteká preč.
• Uzavretý alebo recirkulačný systém - živný roztok nie je odvádzaný, ale zhromažďuje sa a privádza k rastlinám opakovane.

Starostlivosť o rastliny v hydropónii

Keramzit je špeciálny materiál, ktorý nenájdeme v prírode. Vyrába sa z ílu a má hnedočervenú až hnedú farbu. Keramzitové granule slúžia v hydroponickom systéme ako náhrada bežného substrátu.

Rastliny síce nevyžijú z čistej vody, no potrebujú dostatok vlahy. Tá slúži na prenesenie živín ku koreňom. V závislosti od potrieb jednotlivých druhov sa zvyčajne strieda zálievka živného roztoku so zálievkou vody. Je dôležité, aby mala voda správnu teplotu a pH. Voda priamo z kohútika je príliš tvrdá, obsahuje minerály a chlór, ktorý nie je vhodný na pestovanie rastlín.

Zalievanie príliš tvrdou vodou spôsobuje na keramzite biely povlak. Spôsobuje to vyzrážanie látok na povrchu. Pred poliatím rastliny sa odporúča nechať klesnúť guličku na vodoznaku na minimum, aby sa spotrebovala existujúca voda a aby korene nezačali hniť. Rastlinu je vhodné cca 1 až 2x mesačne prepláchnuť čistou vodou, aby z média vytiekli odpadové látky a zvyšky rozpadávajúcich sa koreňov.

Keďže hydroponický substrát neobsahuje žiadne živiny, musíme ich rastline dodať prostredníctvom hnojív. Pre uzavretý systém pestovania izbových rastlín v keramzite môžeme použiť kvalitné tekuté hnojivá bez balastných látok a pri každej zálievke zalievať slabým roztokom 0,02 %.

Výhody hydroponického pestovania je, že rastliny takmer vôbec netreba presádzať. Pokiaľ rastliny prerastú svoje nádoby, môžeme ich presunúť do väčších. Hydroponický substrát však netreba vymieňať. Vďaka tomu dochádza k menšej manipulácii s koreňmi rastliny, pričom existuje menšia šanca, že ich netiac poškodíme. Výnimkou je len prípad, kedy rastlina trpí nejakým ochorením, v keramzite sa objavil vodný kameň alebo riasy.

Nádoby a príslušenstvo pre hydroponické pestovanie

Nádoby na hydroponické pestovanie rastliny môžu byť z akéhokoľvek nepriepustného materiálu, ktorý nehrdzavie. Sklo ani priehľadný plast nie sú príliš vhodné, pretože koreňom nevyhovuje veľa svetla. Vnútorná nádoba musí mať diery na dne aj po stranách (pripomína košík). Ideálna je tzv. kultúrna nádoba, ktorá má okrem otvorov na prechod vody aj miesto na uchytenie hladinomera. Zvyčajne ide o hnedý alebo tmavosivý základný črepník, ktorý má štandardné veľkosti. Prvé číslo označuje priemer nádoby, druhé číslo označuje jej výšku.

Vonkajšia nádoba slúži ako zásobáreň živného roztoku. Kvôli meraniu hladiny vody je veľmi dôležité, aby mala rovné dno. Na rozdiel od klasicky pestovaných rastlín sa v hydropónii do vonkajšieho kvetináča ukladá substrát a hladinomer. Preto by mal byť o niečo väčší od kultúrnej nádoby.

Hladinomer jednoducho ukazuje stav živného roztoku (hladinu vody v nádobe). Výrazne uľahčujú polievanie. Pri nákupe sa zamerajte špeciálne na hladinomery pre hydroponické pestovanie. Veľkosť hydroponického hladinomera volíme podľa veľkosti kultúrnej nádoby, v ktorej je zakorenená hydroponická rastlina.

Čerpadlá sa používajú pri otvorených hydroponických systémoch. Slúžia na preháňanie vody valcami alebo NFT kanálmi. Ani pri komplexných hydroponických systémoch nie je nevyhnutné, aby roztok neustále pretekal koreňmi.

Ako začať s hydroponickým pestovaním

Bez pôdy môžeme pestovať prakticky akúkoľvek rastlinu. Obľubujú ho najmä ľudia, ktorí často cestujú, alebo nemajú čas na pravidelnú starostlivosť o svoje izbové rastliny. Obzvlášť výhodné je aj pre alergikov. Vo vlhkej pôde sa často nachádzajú spóry plesní, ktorým sa môžeme vyhnúť práve hydroponickým pestovaním.

Kuchynské bylinky sa nám v hydropónii odvďačia bujným a rýchlym rastom. Pri správnej starostlivosti môžu mať dokonca aj silnejšiu arómu a výraznejšiu chuť. Hydroponické ovocie a zelenina sa teší veľkej obľube najmä u ľudí, ktorí nemajú dostatočne veľkú záhradu, alebo obľubujú vertikálne pestovanie plodín.

Zvoľte si rastlinu, ktorú chcete „previesť” do hydropónie. Vyberte ju z kvetináča a odstráňte z koreňov všetok substrát. Následne pod tečúcou vodou jemne očistite korene od zvyškov všetkej zeminy. Rastlinu s čistými koreňmi umiestnite cca na 7-14 dní do čistej vody.

Po 14 dňoch si pripravte médium (keramzit), nádoby a hladinomer. Keramzit prepláchnite vodou, odstránite tak prípadné nečistoty. Do vnútornej nádoby nasypte keramzit do výšky, kde končia spodné otvory na prietok vody. Potom stačí už len nasadiť vodoznak do otvoru v nádobe, celú rastlinu prepláchnuť vodu a položiť do vonkajšieho vodotesného kvetináča. Aj ten zaplníme hydroponickým substrátom tak, aby hrany vnútornej nádoby nebolo vidno.

Ak si zvolíme tuhé hydroponické hnojivo, pri výsadbe novej hydroponickej rastliny ho vysypeme na dno obalového kvetináča. Ak prihnojujeme už vysadenú rastlinu, hnojivo nasypeme zvrchu na substrát.

Posledným krokom je doliatie vody. Ryska vodoznaku ukáže, koľko vody potrebujeme doliať. Presádzanie rastlín zo zeminy do hydropónie je zvyčajne úspešné. Ideálne ale je, ak budeme rastliny hydroponicky pestovať už od začiatku, teda od čo najmladších priesad. Nakúpiť sa dajú aj vopred predpestované hydroponické sadenice v kultúrnych nádobách.

Pestovanie ovocia a zeleniny v byte

Ak žijete v byte a nemáte záhradu, nezúfajte. Vlastnú úrodu si môžete vypestovať aj na balkóne. Sladké jahody, paradajky, pažítka či chilli papričky môžu vyrásť aj u vás doma.

Výber vhodných rastlín na balkón

Mnohé balkóny sú orientované na juh alebo západ, čo poskytuje zelenine, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány, papriky, feferónky alebo uhorky, ideálne slnečné miesto. Na balkóne môžete pestovať aj zeler, mrkvu, šalát, špenát, mangold, zemiaky, cibuľu, reďkovky a bataty. Veľmi vďačné sú jahody v závesných nádobách a tiež jednoročné maliny. Z exotickejších rastlín je balkón vhodný na sezónne pestovanie citrusov a tiež figovníka, granátového jablka a banánovníka.

Tipy na pestovanie vybraných druhov

• Bylinky: Bylinky sa oplatí pestovať na balkóne. V záhradkárstve si kúpte substrát, ktorý je vhodný na pestovanie byliniek. Pri zalievaní to nepreháňajte. Ligurček, pažítka a petržlenová vňať budú prosperovať aj na tienistom balkóne. Rozmarín, majoránka, kôpor a oregano naopak potrebujú veľa slnka. Bazalka sa zmestí medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si budú pomáhať.
• Reďkovky: Sú rýchlo rastúce rastliny, ktoré sa dajú pestovať v nádobách a nevyžadujú veľa priestoru. Na pestovanie reďkoviek je ideálna nádoba s hĺbkou aspoň 15 cm. Veľmi dobre rastú v priepustnej, humóznej a mierne vlhkej pôde. Reďkovky potrebujú pravidelné zalievanie, pretože vysychajú rýchlejšie ako iné rastliny. Tieto červené guličky uprednostňujú slnečné lúče pred tieňom. Ideálne miesto pre pestovanie reďkoviek je na južnej alebo juhozápadnej strane balkóna. Reďkovky sú hotové na zber asi po 4 až 6 týždňoch od výsevu.
• Chilli papričky: Pestovanie chilli papričiek výrazne narástlo na popularite za posledné roky. Chilli papričky potrebujú veľa priestoru pre rast, preto vyberte dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 20 cm. Pre chilli papričky vyberte pôdu s vysokým obsahom živín a dobre priepustnú. Rastliny sú náročné na živiny, budete ich musieť prihnojovať každé 2 týždne. Chilli papričky pochádzajú z Južnej Ameriky, sú to teplomilné rastliny.
• Pažítka: Pažítka je skvelou rastlinou pre začiatočníkov. Táto aromatická bylina sa dá ľahko pestovať a dodáva jedinečnú chuť do všetkých pokrmov. Zasadiť ju môžete do okrúhleho kvetináča s priemerom aspoň 20 cm. Ako substrát použite piesčitú pôdu, do ktorej pridáte kompost. Pažítka má rada vlahu, no s polievaním to nepreháňajte - je citlivá na kyslú a mokrú pôdu. Opatrný buďte aj s umiestnením kvetináča a vyhnite sa priamemu slnku. Pažítku môžete zbierať kedykoľvek počas vegetačného obdobia.
• Hrášok: Hrášok je výborná voľba na pestovanie na balkóne. Bude sa mu dariť, ak ho zasadíte do hlbokej nádoby (aspoň 30 cm) s drenážnymi otvormi. Hrášok zasaďte do zásaditej dobre priepustnej vlhkejšie pôdy. Umiestnite ho na slnečné miesto, avšak nie na priame svetlo. Rastlinu zalievajte primerane. Nepotrebuje príliš veľa vody, ale zároveň však pôda nesmie vyschnúť. Len čo bude mať rastlina dva až tri pravé listy, pripevnite ich k pevnej opore, napríklad k oblúkom GILDO alebo tyči HOMS. Hrášok je vhodný na konzumáciu po 50 až 70 dňoch od výsadby.
• Paradajky: Paradajky sú obľúbenou zeleninou a skvelou voľbou pre balkónové záhradkovanie. Ak chcete pestovať paradajky na balkóne, musíte si vybrať druh paradajky, ktorý sa hodí na pestovanie v kvetináči. Dobre sa osvedčili druhy ako Cherry Tomatoes alebo Patio Tomatoes. V záhradkárstve kúpite substrát vhodný na pestovanie paradajok. Takáto zemina má optimálne zloženie, dobre zadržiava vodu a obsahuje dostatočnú dávku potrebných živín. Balkónové paradajky hnojte približne každé 2 až 3 týždne. Keď paradajky začnú rásť, podväzujte ich k opore, aby sa nepolámali.
• Jahody: Väčšina druhov jahôd potrebuje dostatok slnečného svetla, preto by ste mali nájsť priestor na balkóne, ktorý je najviac exponovaný k slnku. Pôda pre jahody by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny, v záhradkárskych potrebách kúpite aj špeciálny substrát určený na pestovanie jahôd. Jahody polievajte pravidelne, každý druhý deň, počas horúcich dní aj každý deň. Majú radi vlhkú pôdu, nie však premočenú.

Netradičné ovocné stromy

Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé.

Okrem týchto druhov existuje mnoho ďalších, menej bežných exotických rastlín, ktoré môžete pestovať v záhrade alebo v kvetináči, ako napríklad anona, mangovník, BIO mexická mini uhorka, banánovník habešský, mučenka maliformis, solanum mammosum a jahodová myrta.

tags: #pestovanie #ovocia #vo #vlhkej #pôde

Populárne príspevky:

• Zemiakové Jaternice
• Testy multifunkčných hrncov
• Recept na tvarohovú štrúdľu
• Dávkovanie Nurofenu pre deti
• Recept na bravčové karé