Zaujímavosti o rybách v jazerách: Od slovenských chránených druhov po rybolov v Bajkalskom jazere

Výskyt rýb v slovenských jazerách a vodách je rozsiahly, pričom každý región má svoje špecifiká. Pozrime sa bližšie na rôzne druhy rýb, ich výskyt, zaujímavosti a ochranu, s dôrazom na slovenské jazerá a rieky.

Ryby Záhorskej nížiny: Minulosť a súčasnosť

Rieky Morava, Myjava a Rudava a ich mŕtve ramená boli kedysi bohaté na ryby. Pravidelné jarné záplavy prinášali z hlavných tokov do mŕtvych ramien množstvo rýb, kde mali dostatok potravy a možnosť rozmnožovania. Negatívny dopad na pestrosť a množstvo rýb malo znečisťovanie vody v rieke Morave a odrezanie mŕtvych ramien od hlavného toku, čo spôsobilo zníženie hladiny podzemnej vody a zánik mnohých ramien. Prílev nového živého materiálu z jarných záplav bol zastavený do ramien, ktoré zostali.

Ryby mali na Záhorí od nepamäti veľký hospodársky význam. V obciach pri rieke Morave žili rybárske rodiny, kde muži v noci lovili ryby a ženy ich ráno nosili na trhy do miest alebo roznášali po domoch.

Súčasný výskyt rýb na Záhorí

V mŕtvych ramenách, štrkových jamách a rybníkoch je dnes najhojnejšou rybou kapor obyčajný, nasádzaný pre hospodárske účely alebo športové rybárstvo. Typickou rybou nížinných vôd je sumec obyčajný, ktorý patrí medzi naše najväčšie ryby. Kedysi sa na trh do Malaciek bežne dostávali 5-6 kilogramové exempláre, no dnes je výskyt sumca zriedkavejší a ulovené kusy zriedka dosahujú takú hmotnosť ako pred reguláciou Moravy.

Veľký hospodársky význam mala šťuka obyčajná, pričom nebolo vzácnosťou vyloviť desaťkilogramový exemplár. Dnes ich veľkosť a množstvo podstatne klesli. Medzi ušľachtilé ryby rieky Moravy patrí úhor obyčajný, ktorý bol vždy vzácnejším druhom. V kanáloch a menších vodných nádržiach možno vidieť blatniaka obyčajného, neveľkú rybu bez praktického významu. Menší konzumný význam mala plotica obyčajná, dorastajúca maximálne do hmotnosti jedného kilogramu. Vzácnejšou rybou na nížine býval jalec obyčajný, ktorého dnes nájdeme zriedkavo. Často predávanou rybou bol lieň obyčajný, dosahujúci niekedy hmotnosť až 2 kg, no v súčasnosti je zriedkavejší. Medzi ryby hospodársky menej významné patrí podustva obyčajná, žijúca v tečúcich vodách. Medzi malé ryby bez hospodárskeho a konzumného významu patrí hrúz obyčajný, žijúci skoro vo všetkých potokoch s piesčitým dnom, a belička obyčajná, žijúca v zátočinách riek a potokov.

Ryby Bajkalského jazera: Zaujímavosti

Bajkalské jazero je najväčšie a najhlbšie jazero na svete, ktoré vďaka skvelým prírodným podmienkam a dobrej kvalite vody poskytuje výborné podmienky pre rybolov.

Bajkalské jazero pri západe slnka.

Neoficiálnym hlavným mestom celej oblasti je Irkutsk, ktorý prezývajú aj sibírskym Parížom. Príjemnú prechádzku zažijete na promenáde popri rieke. Nenechajte si ujsť návštevu mestského múzea, ktoré ako jediné mapuje históriu regiónu okolo Bajkalského jazera.

Najčastejšie fotografovaným miestom pri tomto jazere je skala Šamanka. V tejto oblasti žijú miestni šamani, ktorí v blízkosti skaly robia rituály na ochranu zdravia tunajších obyvateľov, ale aj turistov, ktorí prídu na túto ceremóniu.

Nenápadné mestečko, ktoré dostalo svoje pomenovanie podľa husto zastúpeného smrekovca opadavého, je turisticky atraktívne hneď z niekoľkých hľadísk. Pre dovolenkárov je Listvjanka dobre prístupná autobusom a z tunajšieho malého prístavu počas leta pravidelne vyrážajú lode na plavbu medzi okolitými mestami.

Niektoré oblasti Bajkalského jazera sú dobre prístupné pre verejnosť a zároveň ponúkajú kombináciu s peknými plážami vhodnými na kúpanie. Počas letných mesiacov je veľmi obľúbená najmä časť Pešanaja, ktorá sa nachádza v blízkosti skaly Šamanka.

V Rusku sa nachádzajú len dve budhistické stavby. Jedna z nich sídli na ostrove Ogoj na Bajkalskom jazere. Ak chcete, aby ste našli svoj vnútorný pokoj, alebo aby sa vám splnilo nejaké želanie, mali by ste túto sakrálnu pamiatku trikrát obísť v smere hodinových ručičiek a po celý čas by ste sa mali sústreďovať na svoje prianie.

Chránené druhy rýb na Slovensku

Na Slovensku existuje zoznam chránených zvierat, ktorý zahŕňa aj ryby. Cieľom je ochrana ohrozených druhov a prispievanie k zachovaniu prírody. Medzi chránené ryby patria aj také, ktoré sa u nás prirodzene nenachádzajú.

Zoznam chránených druhov rýb

Blatniak tmavý (Umbra krameri): Malá, ohrozená sladkovodná ryba dorastajúca do dĺžky 10-15 cm. Obýva pomaly tečúce alebo stojaté vody s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou. Je kriticky ohrozený v dôsledku úpravy vodných tokov, znečistenia a úbytku mokradí.
Čík európsky (Misgurnus fossilis): Podlhovastá sladkovodná ryba dorastajúca do dĺžky 20-30 cm. Obýva stojaté a pomaly tečúce vody s bahnitým dnom. Dokáže prežiť aj v prostredí s nízkym obsahom kyslíka.
Hrebenačka Balonova (Gymnocephalus baloni): Sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, dorastajúca do dĺžky 10-15 cm. Obýva pomaly tečúce rieky a stojaté vody s piesočnatým alebo bahnitým dnom.
Hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser): Sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, dorastajúca do dĺžky 15-30 cm. Vyskytuje sa vo veľkých riekach s piesočnatým alebo kamenistým dnom.
Hrúz fúzatý (Romanogobio uranoscopus): Malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, dorastajúca do dĺžky 10-15 cm. Obýva čisté, dobre okysličené rieky s piesočnatým alebo štrkovitým dnom.
Hrúz Kesslerov (Romanogobio kesslerii): Menšia sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, dorastajúca do dĺžky 10-15 cm. Vyskytuje sa v čistých, dobre prúdiacich riekach.
Jeseter jadranský (Acipenser naccarii): Vzácny druh jesetera, ktorý obýva rieky ústiace do Jadranského mora. Dorastá do dĺžky približne 1,5 metra a môže vážiť až 25 kg. Patrí medzi najohrozenejšie jesetery kvôli nadmernému rybolovu.
Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedtii): Veľká anadromná ryba, prirodzene sa vyskytujúca v povodiach Kaspického, Čierneho a Azovského mora. Dorastá do dĺžky 2 metrov a môže vážiť až 80 kg. Patrí medzi hlavné druhy produkujúce vysoko cenený kaviár.
Jeseter veľký (Acipenser sturio): Kriticky ohrozený druh jesetera, ktorý sa kedysi hojne vyskytoval v európskych riekach ústiacich do Atlantického oceána, Stredozemného a Čierneho mora. Dorastá do dĺžky až 3,5 metra a môže vážiť vyše 300 kg.
Karas obyčajný (Carassius carassius): Sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, pôvodom z Európy a Ázie. Dorastá do dĺžky 20-35 cm, výnimočne až 50 cm, a môže vážiť okolo 3 kg. Je mimoriadne odolný a dokáže prežiť aj v extrémnych podmienkach.
Kolok rhônsky (Zingel asper): Sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, endemická pre riečny systém Rhôny vo Francúzsku a Švajčiarsku. Dorastá do dĺžky približne 15-25 cm, výnimočne až 30 cm. Patrí medzi kriticky ohrozené druhy kvôli regulácii riek, znečisteniu a strate prirodzeného biotopu.
Kolok veľký (Zingel zingel): Druh sladkovodnej ryby z čeľade ostriežovitých, ktorý obýva veľké európske rieky, najmä Dunaj a jeho prítoky. Dorastá do dĺžky 30-50 cm, výnimočne až 60 cm, a môže vážiť okolo 2 kg.
Kolok vretenovitý (Zingel streber): Malá dravá sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, vyskytujúca sa v Dunaji a jeho prítokoch. Dorastá do dĺžky približne 15-25 cm, výnimočne až 30 cm.
Mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi): Bezčeľustnatý vodný živočích pripomínajúci rybu, ktorý sa vyskytuje v povodí Tisy a jej prítokoch. Dorastá do dĺžky približne 15-20 cm.
Mihuľa potočná (Lampetra planeri): Drobný vodný živočích, ktorý sa podobá na rybu, no patrí medzi mihule. Obýva čisté, dobre okysličené potoky a rieky s piesočnatým alebo bahnitým dnom. Dorastá do dĺžky približne 12-18 cm.
Mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae): Menší, neparazitický druh mihule, ktorý sa vyskytuje v čistých vodách riek a potokov v povodí Dunaja. Dorastá do dĺžky približne 15-20 cm.
Mihuľa Vladykovova (Eudontomyzon vladykovi): Druh mihule, ktorý sa vyskytuje v riekach a potokoch v povodí Dunaja, najmä v jeho horných prítokoch. Dorastá do dĺžky približne 10-15 cm.
Ovsienka striebristá (Leucaspius delineatus): Malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, ktorá sa vyskytuje v riekach, jazerách a rybníkoch v strednej a východnej Európe. Dorastá do dĺžky približne 5-8 cm.
Pĺž vrchovský (Sabanejewia balcanica): Druh sladkovodnej ryby z čeľade pĺžovitých, ktorý sa vyskytuje v horských a podhorských riekach a potokoch juhovýchodnej Európy, najmä na Balkáne. Dorastá do dĺžky 15-20 cm.
Sih ostronosý (Coregonus oxyrhynchu): Druh sladkovodnej ryby z čeľade lososovitých, ktorý sa vyskytuje najmä v jazerách a riekach s čistou a studenou vodou v Európe.
Vyza veľká (Huso huso): Najväčší druh jesetera, ktorý môže dorásť do dĺžky až 5 metrov a vážiť viac ako 1000 kg.

Príbeh siha marény zo Štrbského plesa

Štrbské pleso.

Štrbské pleso je unikátne svojou faunou, vrátane siha marény. Pred tridsiatimi rokmi tam vedci objavili tento druh ryby. Štrbské pleso bolo pravdepodobne poslednou lokalitou na svete, kde sih maréna žil v čistej, neskríženej forme. Bohužiaľ, jej šanca na prežitie je minimálna. Dôvodom je eutrofizácia, teda prirodzené starnutie Štrbského plesa, ktoré sprevádza zmena životných podmienok a druhovej skladby v jazere.

Štrbské pleso nie je klasickým plesom. Pôvodne bolo jazero plytkejšie, menšie a zarastené. Niekedy pred vyše päťsto rokmi stúpla hladina a voda sa rozliala na súčasných asi 20 hektárov. Sih maréna nepochádza zo Slovenska a už vôbec nie z Tatier. Projekt spomalenia eutrofizácie jazera a záchrany siha trval od roku 2001 takmer deväť rokov. Odborníci regulovali počet potravných konkurentov siha, napríklad ostrieža, podvodnými vysávačmi ikier. Potápači vysávali ikry ostrieža, aby oslabili jeho populáciu a zachránili tak siha. V roku 2013 voda v jazere zozelenela a dohľadnosť klesla na pol metra.

Rybolov a dobrodružstvo pri jazere

Rybolov je pre mnohých nielen záľuba, ale aj dobrodružstvo. Jeden rybár sa podelil o svoju skúsenosť z rybolovu pri jazere v Taliansku na prelome októbra a novembra. Spolu s priateľmi si vybrali miesto s relatívne hlbokou vodou, kde sa ryby pred zimou zdržiavajú.

Tyhle CHYBY dělá až 50% RYBÁŘŮ a přichází tak o spousty kaprů !

Rybolov v Mongolsku za endemickými rybami

Veľa rybárov cestuje do Mongolska, aby si ulovilo rekordného tajmena (hlavátku), prípadne lenoka či lipňa. Medzi endemické ryby patrí napr. osman altajský a lipeň mongolský, ktoré sa vyskytujú na veľmi malom území, v jednej lokalite, najvyššom pohorí v Mongolsku, na Altaji. Takéto živočíchy, ktoré sa vyskytujú iba v určitej ohraničenej lokalite a nazývajú sa endemity. Jedného takého živočícha som už v minulosti v Mongolsku ulovil, bol to pseudoboleň mongolský, ktorého som chytil na rieke Chalchyn na východe, pri čínskej hranici. V Altaji žijú aj ďalšie vzácne zvieratá - kozorožec, argal, medveď, či snežný leopard. Obyvateľstvo tvorí kazašské etnikum, ktoré sa odlišuje od Mongolov či Buriatov.

Rybolov v Mongolsku.

Cesta do Altaja

Cesta do tejto západnej časti Mongolska na hranicu medzi Ruskom, Kazachstanom, Čínou a Mongolskom bola pomerne náročná. Najskôr 2,5 hodiny let do Moskvy, potom 7 hodín do Ulanbataru, ďalej vnútroštátny let do Bayan Ulgii asi 3,5 hodiny a nakoniec 6 hodín UAZ‑om. Spolu so všetkými prestávkami a prestupmi takmer 3 dni, pretože v Ulanbatare sme museli čakať na let až do druhého dňa. Na letisku v Bayan Ulgii nás čakal Gončik, môj mongolský priateľ, s ktorým som už absolvoval zopár ciest. Je to bývalý vojenský plukovník vo výslužbe, vďaka ktorému sa dokážeme dostať do pohraničných oblastí. Presadáme do UAZ‑u. Čaká nás náročná cesta po vyjazdených koľajách. Náš kemp, ktorý sa nachádzal v nadmorskej výške asi 2500 m n. m., tvorili tri jurty. Stál medzi dvomi jazerami Khoton (s hĺbkou viac ako 50 m) a Khurgan, ktoré spájala rieka Khovd.Altaj je právom zaradený medzi mongolské národné parky.

Prvý „altaják“

Rieka bola asi 40 m široká so silným prietokom, ktorý spôsobilo oteplenie a topiaci sa sneh z končiarov. Po náročnej ceste som dlho nevydržal a ešte pred večerou som išiel vyskúšať zopárkrát prehodiť rieku, ktorá tiekla hneď vedľa našich júrt. Prekvapilo ma, že na brehu lovilo zopár domácich s primitívnymi udicami. Na malé rotačky č. 0 - 1 som ulovil asi 15 - 20 lipňov vo veľkosti 25 - 30 cm. Malé lipne lovili aj domáci, ktorí ich chytali na kúsky čriev a mäsa. Začalo sa stmievať, keď Zdeněk na mňa zakričal, že má na udici tajmena. Vedel som, že tajmene tu nežijú a asi má na prúte veľkého lipňa. Ryba sa však po chvíli vypla. Na ďalší hod som mal záber aj ja. Vedel som, že to bude väčšia ryba. Jej ťah a boj by som prirovnal k menšiemu tajmenovi. Keďže som lovil na jemnejší prút, chvíľu sme sa preťahovali a nakoniec som zdolal svojho prvého altajáka, asi 60 cm veľkého. Lipeň mongolský (altaják) má väčšiu vykrojenú papuľu, chrbtová plutva je kratšia, nie je výrazne sfarbená, má mohutnejšiu hlavu, dlhšie telo a širšiu chvostovú plutvu oproti iným druhom lipňov. Dorastá údajne až do 90 cm, ako sme sa neskôr dozvedeli.

Čo viac si priať?

Keď sa dostanem na novú lokalitu, snažím sa vždy spraviť si obraz o vode, podmienkach, tvare dna či rybej obsádke, ktorá tu žije. Väčšinou venujem 1 - 2 dni prieskumu rieky hore nad kempom a 1 - 2 dni dolu. Najčastejšie chodím pešo a ak to nie je možné, tak raftom, príp. na koni. Malé lipne ťahajú na mušky, ale malej rotačke konkurovať nemôžu. Lovím ryby takmer na každé nahodenie. Zdá sa, že prívlač je dnes úspešnejšia ako mušky.

Lipeň na rybku!

Pod nami je tábor pohraničiarov. Až pri ich dreveniciach máme opäť zábery od malých rýb. Prichádzame k ústiu rieky do jazera. Rieka je hlbšia a tok sa spomaľuje. Na takýchto miestach by mohli byť osmany. Tieto ryby sa tu podľa informácií, ktoré máme dajú uloviť iba na gumové nástrahy. Po chvíli končí na brehu prvý osman. Je to asi 60 cm samec s oranžovým bruchom a plutvami. Po ďalších pár hodoch mám záber aj ja. Pre zmenu je to samica s veľkým bruchom. Osman má papuľu podobnú boleňovi a korisť nasáva zo dna. Telo má podobné nílskemu ostriežovi, pokryté drobnými šupinami ako zubáč, sfarbenými do hneda. Každý ulovíme asi 10 rýb 60 - 75 cm dlhých s hmotnosťou 4 - 6 kg. Na koni mal domáci rybár priviazaný vak s rybami. Lovil na hrubý vlasec, na ktorom mal priviazanú maticu namiesto záťaže, nad ňou zopár malých háčikov a na konci našitú asi 12 cm rybku s trojháčikom. Vo vreci som videl siluetu veľkej ryby. Mal tam asi 10 malých lipňov, ale aj jedného altajáka asi 65 cm dlhého. Ukazoval nám, že ho chytil na rybku, hore na jazere. To bola pre nás cenná informácia.

Zábery máme takmer pri dne

Ideme s Láďom proti prúdu k hornému jazeru. Prechádzame cez most k miestu, kde včera chytal domáci rybár. Láďo chytá na twister, ja skúšam voblery. Voda je asi meter hlboká s dosť silným prietokom. Konečne má Láďo záber a na twister vyťahuje svojho prvého lipňa mongolského asi 55 cm dlhého. Potom mám záber aj ja na 10 cm vobler. Využíva silu prúdu, ale darí sa mi ju zastaviť. Keď vobler párkrát ťukne do dna, mám záber. Znovu nasleduje slušný súboj a ja zdolávam 65 cm lipňa mongolského (altajáka). Opakujem taktiku. Keď sa mi podarí dostať vobler ku dnu, mám opäť záber. Ťah je však silnejší a ryba letí dolu prúdom. Aj Láďo na riper vyťahuje peknú rybu. Medzi sebou sme ulovili asi 10 - 12 altajákov veľkých 60-68 cm.

Delta rieky

Sú to nástrahy, o ktorých sme mali informácie, že na ne sa dajú osmany uloviť. Prvé tri hody a nič. Z úvah ma vytrháva prudký úder. Je tam! Zároveň zasekáva aj Láďo. Obaja vyťahujeme asi 70 cm osmany. Celkovo sme v tento deň ulovili asi 30 - 40 osmanov a 2 lipňov mongolských (altajákov). Pri ceste naspäť naši otužilci objavili lagúnu s teplou vodou, ktorá nebola spojená s riekou a tak sa v nej vykúpali ako kačice.

Na hornom jazere

Pred našou cestou na Altaj nám Peťo Procházka, šéf Ingolu, poradil miesta, kde sa dajú uloviť altajáky a osmany. Na jedno takéto miesto sa chcú ísť chalani pozrieť. Treba však ísť asi hodinu na aute. Ja, Laco a Kubo zostávame pri kempe. Kubo chce nafilmovať lov osmanov. Počasie sa zhoršilo. Popoludní, keď dážď ustal, nahováram Laca, aby sme išli na lipne na horné jazero. Darí sa mi uloviť asi 45 - 50 cm lipňa. Myslím, že je to lipeň altajský. Vrátila sa aj výprava, ktorá bola autom dolu. Chalani hovoria, že boli na výtoku zo spodného jazera. V delte ulovili asi 3 - 4 altajáky.

Návšteva pastierskej rodiny a mongolský um

Oddych nám padne vhod, a tak sa dáme nahovoriť. Vezieme sa asi hodinu UAZ‑om po lesných cestách, keď prichádzame k sídlu podobnému nášmu salašu. Vyskúšame si aj jazdu na koni, a potom sa vrátime do kempu.

Dúfam, že tento článok vám poskytol zaujímavý pohľad na rozmanitosť rýb v jazerách a riekach, ako aj na dobrodružstvá spojené s rybolovom.

tags: #piesen #ryba #z #jazera #zaujímavosti